Mateus 25

Yaa Kanya Ninii Fɔle Sɛlɛɛ (SNW) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 “Di obe nwu nkpo kamɛ, Yaa sɛka kalekɔ nwu nkpo mate fɛ mmle okle. Di obe onwii kamɛ, kokpeelebitɛ lefosi kowo layɔ bakandiɛ lɛma alɛ bɔɔlaakyakako ɔkafɔɔsa.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Banɔɔ kaamɛ lɛma lale babuutɛ. Banɔɔ bule kafɔɔ lale banumbentɛ.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Babuutɛ nwu nkpo layɔ bakandiɛ lɛma kafɔɔ bataklee nnɔfɔ kunwii baakyakaa.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Kafɔɔ banumbentɛ nwu nkpo mma baabla nnɔfɔ baakpete di asaa kamɛ baakle baata bakandiɛ lɛma.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Ɔkafɔɔsa nwu nkpo laklɛ ku ɔwa, nkpo oso kokpeelebitɛ nwu nkpo lakyako sɛkyɔsĩ ɔkpa, ni baakyɔsĩi nɛ.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 “Nkyɛntɛɛ fiɛ kuudu ladie alɛ, ‘Ɔkafɔɔsa nwu ntɔbabuo kyu woo! Bidie biwa biɛbakyakako nwɔ!’
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 “Ninfɛ di bakpeelebitɛ lefosi nwu nkpo lataka wla baayiensa bakandiɛ lɛma nɛ.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Ninfɛ di babuutɛ nwu nkpo latɔkɔ banumbentɛ nwu nkpo alɛ, ‘Bitika wo nnɔfɔ lee nwu nkpo nnwo, diekye bakandiɛ loo ba bukle ni nfɛ konii.’
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 “Ninfɛ di banumbentɛ nwu nkpo latɔkɔ ma alɛ, ‘Oo, nnɔfɔ be bukle ni dilabawo awo ku aye. Nkpo oso bitɔɔkyɛ basunsutɛ nfũ biɛlaaya.’
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 “Nkpo oso babuutɛ nwu nkpo lasifi nnɔfɔ nwu nkpo kayakɔ. Obe wɔ baasifi ni osifi ni di ɔkafɔɔsa nwu nkpo lawa nɛ. Ninfɛ di kokpeelebitɛ kɔnɔɔ ko nialoolaa ni suoto latikanko nwɔ baabuo ɔsanko nwu kayɔkɔ nɛ, ni baasɛɛ leyo nɛ.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 “Nni sɛmma, kokpeelebitɛ bulɛ nwu nkpo kafɔɔ lawa, ni baabuɛ alɛ, ‘Ɔnɔɔfo, Ɔnɔɔfo! Sɛkɛtɛ wo buobuo!’
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 “Ninfɛ di ɔkafɔɔsa nwu nkpo latɔkɔ ma alɛ, ‘Oowo! Ninye ye.’ ”
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Ninfɛ di Yesu layɛntɛ ku lɛkpa nwu alɛ, “Nkpo oso bita anu lee ate kesekese, diekye bieye dii nwu nkpo ee obe wɔ di Otii Obi nwu mawa nii.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 “Di obe nwu nkpo kamɛ, Yaa sɛka kalekɔ nwu kamate fɛ nle mmle okle. Obe onwii kamɛ osuɔtɔ onwii lalolaa suoto aatoofe osuku, ni aalɛɛ bakpɛmblatɛ nɔɔ, aayɔ ma aase di asaa nɔɔ kanya nɛ.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Aata obiala lɛma lɛsaa le aafuo ni okle di osei nɔɔ kanya. Aata onwii koto fututu nkpe nnɔɔ, ɔbamba kafɔɔ aatɔɔ koto nkpe nnyɔ, ɔbamba kafɔɔ aatɔɔ kakpe kanwii. Ni aadie aasifi osuku nɛ.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Kpɛmblatɛ wɔ niafũ ni koto nkpe nnɔɔ, nfanwu aasifi aalaayɔ koto nɔɔ aakpee di ɔkpɛ ɔbla kamɛ aawɛ koto nkpe nnɔɔ atikasa.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Nkpo okle kafɔɔ di kpɛmblatɛ wɔ niafũ ni koto nkpe nnyɔ lawɛ koto nkpe nnyɔ aatikasa nɛ.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Kafɔɔ kpɛmblatɛ wɔ niafũ ni koto kakpe kanwii lasifi aalaakutu kasɔ aayɔ Saate nɔɔ koto aakookaa ninfa.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 “Ayi kpinwu sɛmaa, bakpɛmblatɛ nwu nkpo Saate lɛma lakple aawa aabablako ma koto nwu nkpo nkuntaa.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Kpɛmblatɛ wɔ niafũ ni koto nkpe nnɔɔ, layɔ koto nkpe nnɔɔ bamba aakyakaa, ni aabuɛ alɛ, ‘Ɔnɔɔfo, faatɛɛ koto nkpe nnɔɔ kafɔɔ lɛwɛ nkpe nnɔɔ bamba letikasa.’
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 “Ninfɛ di Saate nɔɔ nwu nkpo latɔkɔ nwɔ alɛ, ‘Oo! Kpɛmblatɛ biene, fɛɛbla lɛsaa di osuku kanya nwaako! Di obe wɔ feelolaa fɛɛbla, feelolaa koto ko mmle kafuii feekle ni oso yi, mayɔ fɔ nse di koto kplɛ kanya. Wa fabasiɛ di suoto lɛyɔɔ nii kamɛ!’
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 “Ninfɛ di kpɛmblatɛ wɔ kafɔɔ baata ni koto nkpe nnyɔ lawa ababuɛ alɛ, ‘Ɔnɔɔfo, faatɛɛ koto nkpe nnyɔ, kafɔɔ lɛwɛ nkpe nnyɔ bamba letikasa.’
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 “Ninfɛ di Saate nɔɔ nwu nkpo latɔkɔ nwɔ alɛ, ‘Oo! Kpɛmblatɛ biene, fɛɛbla lɛsaa di osuku kanya nwaako! Di obe wɔ feelolaa fɛɛbla, feelolaa koto koto ko mmle kafuii feekle ni oso yi, mayɔ fɔ nse di koto kplɛ kanya. Wa fabasiɛ di suoto lɛyɔɔ nii kamɛ!’
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 “Ninfɛ di kpɛmblatɛ wɔ kafɔɔ baata ni koto kakpe kanwii lawa ababuɛ alɛ. ‘Ɔnɔɔfo, n-ye nlɛ fale otii wɔ di ɔlaa lɛfɔ nkpe ni osie, fanfiɛlɛ ninfũ fanankpɛ nii. Fantɛsɛ ninfũ kafɔɔ fanampɛ ni lɛsalɛsaa.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Kɔyɛkɛ ni oso, layɔ koto lɛfɔ nwu nkpo lalakutu kasɔ layɔ lakookaa. Nnya lɛsaa lɛfɔ. Fũ!’
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 “Ninfɛ di Saate nɔɔ nwu nkpo latɔkɔ nwɔ alɛ, ‘Afɔ kpɛmblatɛ kpile, fakpe nkyɔkɔ lo! Faye falɛ nfiɛlɛ ninfũ ninankpe ni kowee, ntɛsɛ kafɔɔ ninfũ ninampɛ ni lɛsalɛsaa.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Ni be oso fanan-yɔ koto nii nwu nkpo falaatɛ di koto katɛkɔ alɛ nse lɛwa kafũ koto nwu nkpo nwɛ lɛsaa ntikasa?’
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 “Ninfɛ di Saate nɔɔ nwu nkpo labuɛ alɛ, ‘Bifũ koto nwu nkpo di nnɛɛ nɔɔ biɛyɔ bita otii wɔ ninkle ni koto nkpe lefosi.’
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Diekye otii wɔ ninkpe ni lɛsaa yi, nnwɔɔ babakple mankyakaa mampɔɔsa nɛ. Alɛ lɛsaa le ninkpe nwɔ ni kakple nimpɔ ninlenkee. Kafɔɔ otii wɔ ninnaa ni lɛsaa yi, kɛɛkɛɛ wɔ bia ninkpe nwu nii yi, babakle manfũ nwɔ ninnɛɛ kamɛ.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Kpɛmblatɛ wɔ mmle diesinlɛ ata lɛsalɛsaa ɔblako, nkpo oso biyɔ nwɔ bifuki binyu kaayi di ditunu nwu nkpo kamɛ. Nfa abawi kaku anwee anyɛɛ nɛ.
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 “Nse Otii Obi nwu nkpo lɛwa fɛ Ɔka, di Yaa batɔkyɛntɛ lɛmana nwɔ beekyi yi, abasiɛ di lɛkakpomii nɔɔ suoto.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Abasiisa nnle mmuu batii di anu nɔɔ, nse atɔɔsɛ ma ntɛɛ di akyuu anyɔ fɛ mmle okle di babɔkɛɛkpatɛ nsɛ ni batie ku bafoso ntɛɛ.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Abata batii biene nyila di oletanɛɛkyɛ nɔɔ, anta batii kpile kafɔɔ nyila di ɔmɛtukyɛ nɔɔ.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 “Nse Ɔka nwu nkpo ntɔɔtɔkɔ batii ba nin-yɛ nwɔ ni di oletanɛɛkyɛ alɛ, ‘Biwa, aye ninle batii ba di Teemi lewii ni lɛyɔɔ nɛ! Biwa biɛbasiɛ di sɛka kalekɔ nwu nkpo di Yaa lelolaa ɛɛta ye ni, diɛyɔ ni di kayi kasɔ kakyekɔ.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Diekye di obe wɔ kɔɔka laklee mi nii, biatɛɛ alesaa lale. Obe wɔ di otukɔnsɔ laklee mi nii, biatɛɛ ntu lanyi. Obe wɔ kafɔɔ lababuo ye ni kɔfɔɔ, biafũ mi ku otu biene.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Obe wɔ lakyɛ ni lɛkyɔtɔ, biatɛɛ asaa laklee. Obe wɔ latoofiɛ nii, bianyu mi. Obe wɔ kafɔɔ late ni leeyo, biawa biabanyu mi.’
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 “Nfa nfɛ di batii biene nwu nkpo makaalɛ nwɔ alɛ, ‘Saate, ɔmɛmbe buanya fɔ kɔka laklee fɔ buata fɔ alesaa faale, ee ɔmɛmbe di otukɔnsɔ laklee fɔ buata fɔ ntu faanyi?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Ɔmɛmbe faabuo wo kɔfɔɔ buafũ fɔ ku otu biene, ee faakyɛ lɛkyɔtɔ buata fɔ asaa faaklee?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Ɔmɛmbe faatoofiɛ buawa buabasɛɛsa fɔ, ee faate leeyo katenkɔ buawa buabanyu fɔ?’
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 “Nfa nfɛ di Ɔka nwu nkpo madiki kanya alɛ, ‘Nwaako kɔtɔkɔ ye nlɛ, di obe wɔ biɛnya biɛbla nle mmle biɛta ni babiloo ba mmle yɛntɛle onwii lɛma kamaa, ami biɛbla biɛta.’
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 “Nfa nfɛ abatɔkɔ batii ba nin-yɛ nwɔ ni di ɔmɛtukyɛ alɛ, ‘Bikyɛ mi di ɔlɔɔkɔ bisifi aye ba di Yaa lɛkpaani ntika ni di suoto! Bitɔɔkyɛ kawɔɔ ɔtɔ wɔ ninnaa ni kaloo di Yaa lelolaa ɛɛtɛ ɛɛta ni Abonsam ku batɔkyɛntɛ nɔɔ kamɛ!
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Diekye kɔka laklee mi, kafɔɔ bitatɛɛ alesaa lale. Otukɔnsɔ laklee mi, kafɔɔ bitatɛɛ ntu lanyi.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Labuo ye kɔfɔɔ, kafɔɔ bitafũ mi. Lakyɛ lɛkyɔtɔ, bitatɛɛ asaa laklee. Latoofiɛ bitawa biabasɛɛsɛɛ. Late leeyo kafɔɔ bitawa biabanyu mi.’
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 “Nfa nfɛ babakaalɛ nwɔ alɛ, ‘Saate, ɔmɛmbe buanya fɔ kɔka laklee fɔ, ee otukɔnsɔ laklee fɔ, ee faabuo wo kɔfɔɔ, ee faakyɛ lɛkyɔtɔ, ee faatoofiɛ, ee faate leeyo fiɛ butakyakaako fɔ?’
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 “Nfa nfɛ di Ɔka nwu nkpo matɔkɔ ma alɛ, ‘Nwaako kɔtɔkɔ ye nlɛ di obe wɔ bitabla dibiene biata ni babiloo ba mmle yɛntɛle yi, ami bitabla biata.’ ”
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Yesu layɛntɛ alɛ, “Batii ba mmle nwu nkpo masifi dibuo le ninnaa ni kaloo kamɛ. Batii biene kafɔɔ masifi nkpa be ninnaa ni kaloo kamɛ.”
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.