Lucas 14
Yaa Kanya Ninii Fɔle Sɛlɛɛ (SNW) vs ARIB
1 Di Lɛnyɛɛtɛyi ninwii suoto, Yesu lakyɛ Farisi batii ɔnɔɔfo onwii leyo ninfũ baalɛɛ nwɔ alɛ abale ni alesaa. Batii lawɛ ninfa baatɔɔtɛtɛɛ nwɔ osie kanya.
1 Tendo Jesus entrado, num sábado, em casa de um dos chefes dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Osuɔtɔ onwii di nnɛɛ ku nkpaa lafufu ni lawa Yesu nfũ.
2 Achava-se ali diante dele certo homem hidrópico.
3 Ninfɛ di Yesu lakaalɛ kufiofa batuotɛ ku Farisi batii alɛ, “Kufiofa loo lɛta wo osuku alɛ buayɔɔsa otii ofiɛ di Lɛnyɛɛtɛyi suoto ɛɛ, sɛɛ kuɔta wo osuku?”
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, e perguntou: É lícito curar no sábado, ou não?
4 Kafɔɔ batafuo kanya ɔbɛ obuɛ ɔlaa kuonwii. Ninfɛ di Yesu lamufũ osuɔtɔ nwu nkpo aayɔɔsa nwɔ ofiɛ, ni aatɔɔ aasifi nɛ.
4 Eles, porém, ficaram calados. E Jesus, pegando no homem, o curou, e o despediu.
5 Ninfɛ aakaalɛ ma alɛ, “Nse onwii lee obi ee bɔkɛɛ nɔɔ lɛkpa eebuo di dibiɔ kamɛ di Lɛnyɛɛtɛyi suoto, bilɔbadiki nwɔ dii nwu nkpo?”
5 Então lhes perguntou: Qual de vós, se lhe cair num poço um filho, ou um boi, não o tirará logo, mesmo em dia de sábado?
6 Kafɔɔ batafuo nwɔ ɔlaa nwu kanya odiki.
6 A isto nada puderam responder.
7 Obe wɔ di Yesu lanya mmle di batii ba baakyakako ni latoodiki ni nsiɛkɔ kplɛ, ninfɛ aapɛ ma lɛkpa ninwii alɛ,
7 Ao notar como os convidados escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes esta parábola:
8 “Nse otii owo lɛkyakako fɔ ɛɛwako ɔsanko nɔɔ kayɔkɔ yi, tansiɛ di kasiɛkɔ kplɛ. Diekye dibafuo ɔwa alɛ bɛɛkyakako otii wɔ niɛtaka katoo alenke fɔ ni ninfa.
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te reclines no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 Ni otii wɔ niɛkyakako ni batii lee banyɔ mawa amatɔkɔ fɔ alɛ, ‘Taka faata otii wɔ mmle abasiɛ ninfa.’ Nioso fabataka fanaasiɛ di lɛba yɛntɛle ku sinunsɔ.
9 e vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o último lugar.
10 Nkpo oso nse bɛɛkyakako fɔ bɛɛwako lɛba yi, kyɛ faalaasiɛ di kasiɛkɔ yɛntɛle. Nse otii wɔ niɛkyakako fɔ ni lɛwa yi, ni abatɔkɔ fɔ alɛ, ‘Siɛwo nii, taka ninfa, fabasiɛ di kasiɛkɔ kplɛ’ Nle mmle matakatɛsa fɔ katoo di batii ba bamuu bɛɛkyakako bɛɛwako ni ninfa anu.
10 Mas, quando fores convidado, vai e reclina-te no último lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante de todos os que estiverem contigo à mesa.
11 Diekye otii lele niɛtakatɛsa suoto katoo, Yaa mawakosa nwɔ kasɔ. Otii lele kafɔɔ niɛwakosa suoto kasɔ, Yaa matakatɛsa nwɔ katoo.”
11 Porque todo o que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Ninfɛ di Yesu latɔkɔ otii wɔ niakyakako nwɔ alɛ abale ni alesaa alɛ, “Nse fɔɔkyakako batii falɛ bawa babale alesaa yi, tanlɛɛ basiɛwo ee babilee ee banantii lɛfɔ ee basaawɛntɛ wo lɛfɔ lete. Ta mmle di mma kafɔɔ baalɛɛ fɔ alɛ wa fabaleko ma ni oso. Ni se dite nkpo, ni tofo falɛ lɛsaa le fɛɛbla fɛɛta ni koto nfɛ bɔɔta manta fɔ nɛ.
12 Disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não convides teus amigos, nem teus irmãos, nem teus parentes, nem os vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso retribuído.
13 Kafɔɔ nse foole dii le mmle okle yi, faalɛɛ bapiitɛ, ku batii ba ninoofuo ni ɔkyɛ nwaa, ku abafa ku banumbiɛtɛ.
13 Mas quando deres um banquete, convida os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos;
14 Nle mmle mata alɛ Yaa mawii fɔ lɛyɔɔ. Diekye batii ba mmle okle dilɔbafuo fɔ lɛsalɛsaa ɔbla ɔta. Yaa nimata fɔ koto di dii le baatii biene makple mantaka mankye ni bakpi kamɛ.”
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que te retribuir; pois retribuído te será na ressurreição dos justos.
15 Obe wɔ baatii ba niasiɛ ni di opunu katũ onwii lɛma lanu ni sɛlaa se mmle, aatɔkɔ Yesu alɛ, “Suoto matɛ sinyɔɔ batii ba nimale ni alesaa di Yaa kafa nwu nkpo osie kanya.”
15 Ao ouvir isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado aquele que comer pão no reino de Deus.
16 Ninfɛ di Yesu latɔkɔ nwɔ alɛ, “Di obe onwii kamɛ, osuɔtɔ onwii latũ opunu kplɛ, ni aakyakako batii kpinwu aawako alesaa nwu kalekɔ nɛ.
16 Jesus, porém, lhe disse: Certo homem dava uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 Obe wɔ di alesaa nwu olebee ntoowo nii, aakpee batɔkyɛntɛ nɔɔ alɛ balaatɔkɔ batii ba aakyakako ni alɛ bawa. Diekye lɛsaa biala ntoosi!
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: vinde, porque tudo já está preparado.
18 “Kafɔɔ bamuu lɛma baakyako osuku ɔkaalɛ onwii onwii. Otii kasale latɔkɔ tɔkyɛntɛ nwu alɛ, ‘Lɛya kasɔ kanwii, nioso kɔkyɛ nnaanyu ka.’ Nkpo oso laatɔkɔ nwɔ falɛ, ‘Lekoto, namafuo ɔwa.’
18 Mas todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e preciso ir vê-lo; rogo-te que me dês por escusado.
19 “Ɔbamba kafɔɔ alɛ, ‘Lɛya banankyue banyɔ banyɔ akyuu anɔɔ. Osuku nfɛ n-yɛ kafɔɔ kofe ma ɔsɔ onyu nse balɛ nɛ. Nle mmle oso, laatɔkɔ nwɔ falɛ, “Lekoto, namafuo ɔwa.” ’Luka 14:19|src="HK00019c.tif" size="span" loc="Luk 14:19" copy="Horace Knowles, British & Foreign Bible Society"
19 Outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me dês por escusado.
20 “Ɔbamba kafɔɔ alɛ, ‘Nunua wɔ mmle ntɔɔyɔ ɔsanko nɛ, nkposo namafuo ɔwa.’
20 Ainda outro disse: Casei-me e portanto não posso ir.
21 “Tɔkyɛntɛ nwu nkpo lakple aakyɛ aalaatɔkɔ saate nɔɔ sɛlaa se mmle simuu. Saate nɔɔ nwu lanya ɔblɔ osie kanya ni aatɔkɔ tɔkyɛntɛ nɔɔ alɛ, ‘Pɛsɛwa fatɔɔkyɛ okpoo sisuku ku akpaka faalaalɛɛ bapiitɛ ku batii ba ninoofuo ni ɔkyɛ nwaa ku banumbiɛtɛ ku abafa fawako.’
21 Voltou o servo e contou tudo isto a seu senhor: Então o dono da casa, indignado, disse a seu servo: Sai depressa para as ruas e becos da cidade e traze aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 “Ditaklɛ tɔkyɛntɛ nwu nkpo lakyɛ aakple aabatɔkɔ saate nɔɔ alɛ ntɔlaabla nkpo, kafɔɔ kasiɛkɔ lekple keebu.
22 Depois disse o servo: Senhor, feito está como o ordenaste, e ainda há lugar.
23 Nkpo oso saate nwu latɔkɔ tɔkyɛntɛ nwu alɛ, ‘Tɔɔkyɛ sekpoo kplɛ sisuku ku sibiibii suoto faakpee batii bamuu osie faakpaa ma fawako alɛ leyo nii kamɛ kayii.
23 Respondeu o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e obriga-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 Kɔtɔkɔ ye ntikiti nlɛ batii ba bamuu lɛlɛɛ ni fiɛ beesĩ ni ɔwa, kuonwii lɛma dilabatu alesaa nii ya mmle anyu!’ ”
24 Pois eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Di obe onwii kamɛ baatii dikudi ninwii ku Yesu latɔɔkyɛ nii, ni aamunikĩi aatɔkɔ ma lɛ,
25 Ora, iam com ele grandes multidões; e, voltando-se, disse-lhes:
26 “Otii lele niɛwa ɔkyɛ nii, anambɔmbɔ mi alenkee ote ku ɔya, ɔsɔfɔ nɔɔ ku babi, babilɛma sankobi ku basuɔtɔbi ku nnwɔɔ omu nɔɔ suoto yi, ɔlɔbafuo mi saateketetɛ ole.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a pai e mãe, a mulher e filhos, a irmãos e irmãs, e ainda também à própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Otii lele ninan-yɔ atoo nɔɔ atuka atikankoe di nkpaamaa, ɔlɔbafuo mi saateketetɛ ole.
27 Quem não leva a sua cruz e não me segue, não pode ser meu discípulo.
28 “Nse otii lee owo komiɛ alɛ atofo leyo kplɛ lewo, lɛkasale ansiɛ kaasɔ ambu asaa ya nimafĩ ni leeyo nwu otofo kamɛ. Ambu koto ko ninte nwɔ nii, nse kubawo antofo fiɛ ankye kasɔ.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se senta primeiro a calcular as despesas, para ver se tem com que a acabar?
29 Nse aabla nkpo, fiɛ ɛɛlaase lɛsɔse, ɔlɔbafuo leyo nwu otofo oloo. Batii ba bamuu nimanya ni leyo nwu siyiɛkuu mananloo ni otofo makyako leyo tofotɛ nwu ɔma alɛ,
29 Para não acontecer que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a zombar dele,
30 ‘Otii wɔ mmle lekye leyo kasɔ, kafɔɔ aaloo otofo.’
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pode acabar.
31 “Nse ɔka owo nkle bakpɛtɛ nkpe lefosi oofe ɔka wo nɔɔ wɔ ninkle ni bakpɛtɛ nkpe afosi anyɔ ɔkpɛ ko, abasiɛ ambu diisi nse osie wɔ ninkpe nwɔ ni, abafuo ɔka nwu ɔkpɛ ko.
31 Ou qual é o rei que, indo entrar em guerra contra outro rei, não se senta primeiro a consultar se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Ni nse ɛɛnya alɛ ɔlɔbafuo ɔkɔ nwu osie oyilako, abakyesee batii, manaakyakako ɔka nwu nkpo, di obe wɔ anayitɛɛtɛɛ ma nii, mantikiti nwɔ lekoto, mankaalɛ onwii ɔbla.”
32 No caso contrário, enquanto o outro ainda está longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 Nfa nfɛ di Yesu layɛntɛ ɔlaa nɔɔ obuɛ ɔtɔkɔ ma alɛ, “Nkpo okle di aye kafɔɔ bilaafuo mi basaateketetɛ ole, diediki biediɛ lɛsaa biala biɛtɛ nɛ.
33 Assim, pois, todo aquele dentre vós que não renuncia a tudo quanto possui, não pode ser meu discípulo.
34 “Mba nlɛ. Kafɔɔ nse ditooyu ɔmɛnɛfɛ ni mi, lɛsalɛsa nsinnaa baakple man-yɔ mankpee mi ni ɔmɛnɛfɛ.
34 Bom é o sal; mas se o sal se tornar insípido, com que se há de restaurar-lhe o sabor?
35 Diesinlɛ dita bia kasɔ, ee bia lefleku, owii nfɛ man-yɔ manwii.
35 Não presta nem para terra, nem para adubo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.