Juízes 4
rifa (RIFA) vs NVT
1 ؤُمِي ثُوغَا إِهُوذْ إِمُّوثْ، أَرْنِينْ أَيْثْ ن إِسْرَائِيل أَذْ ڭّنْ مِينْ إِدْجَانْ ذ أَعفَّانْ ذِي ثِيطَّاوِينْ ن سِيذِي.
1 Depois da morte de Eúde, os israelitas voltaram a fazer o que era mau aos olhos do S enhor .
2 سِيذِي إِڭَّا إِ-ثنْ سِيذِي ذڭْ ؤُفُوسْ ن يَابِينْ، أَجدْجِيذْ ن أَيْثْ ن كنْعَانْ، ونِّي ثُوغَا إِحكّمْ ذِي حَاصُورْ. ثُوغَا سِيسَارَا ذ أَكُومَانْذَارْ ن ڒْعسْكَارْ نّسْ. وَا ثُوغَا إِزدّْغنْ ذِي هَارُوشِيثْ-هَا-خُويِيمْ.
2 Por isso, o S enhor os entregou nas mãos de Jabim, rei cananeu de Hazor. O comandante de seu exército era Sísera, que habitava em Harosete-Hagoim.
3 خنِّي سْغُوينْ أَيْثْ ن إِسْرَائِيل إِ سِيذِي، مَاغَارْ سِيسَارَا غَارسْ ثسْعَا-مْيَا ن إِكَارُّوثنْ ن ؤُزَّاڒْ إِ ؤُمنْغِي ؤُ نتَّا ثُوغَا إِسّْذدْجْ أَيْثْ ن إِسْرَائِيل س لْعُونْفْ ڒْْمِيجَاڒْ ن عِيشْرِينْ ن إِسڭّْوُوسَا.
3 Sísera, que tinha novecentos carros de guerra com rodas de ferro, oprimiu cruelmente os israelitas durante vinte anos. Então o povo pediu socorro ao S enhor .
4 ثُوغَا ذابُورَا، ثَانَابِيثْ، إِشْثْ ن ثمْغَارْثْ س أَرُّوحْ أَمْ ثْمسِّي، ثحْكمْ إِسْرَائِيل ذِي ڒْوقْثْ نِّي.
4 Quem julgava Israel nessa época era Débora, uma profetisa, mulher de Lapidote.
5 نتَّاثْ ثُوغَا ثقِّيمْ خْ ڒْكُورْسِي ن ڒْحُوكْمْ سْوَادَّايْ إِ ثْشجَّارْثْ ن ثِينِي ن ذابُورَا، جَارْ رَامَا ذ بَايْثْ-إِلْ، خْ إِذُورَارْ ن إِفْرَايِيمْ، ؤُشَا أَيْثْ ن إِسْرَائِيل ڭعّْذنْ غَارسْ مَاحنْذْ أَذْ أَسْ أَوْينْ دّعْوَاثْ نْسنْ.
5 Ela costumava sentar-se debaixo da Palmeira de Débora, entre Ramá e Betel, na região montanhosa de Efraim, e os israelitas a procuravam para que ela julgasse suas questões.
6 نتَّاثْ ثسّكّْ، ثْڒَاغَا إِ بَارَاقْ، مِّيسْ ن أَبِينُوعَامْ زِي قَاذَاشْ ذِي نَافْثَالِي، ثنَّا أَسْ: ”مَا وَارْ يُومُورْ سِيذِي، أَربِّي ن إِسْرَائِيل: ’ؤُيُورْ، فّغْ غَارْ وذْرَارْ ن ثابُورْ ؤُ ثَاوْيذْ أَكِيذكْعشْرَا أَڒفْ ن يرْيَازنْ زڭْ أَيْثْ ن نَافْثَالِي ؤُ زڭْ أَيْثْ ن زابُولُونْ!
6 Certo dia, mandou chamar Baraque, filho de Abinoão, que morava em Quedes, no território de Naftali, e lhe disse: “O S enhor , o Deus de Israel, lhe dá a seguinte ordem: ‘Convoque dez mil guerreiros das tribos de Naftali e Zebulom para irem ao monte Tabor.
7 غَارْ ثغْزَارْثْ ن قِيشُونْ نشّْ أَذْ غَاركْ نذْهغْ سِيسَارَا، أَكُومَانْذَارْ ن ڒْعسْكَارْ ن يَابِينْ، أَكْ-ذ إِكَارُّوثنْ نّسْ ذ ؤُبَارُّو نّسْ ن يرْيَازنْ ؤُشَا أَذْ أَشْ ث-إِ-د-وْشغْ ذڭْ إِفَاسّنْ نّشْ!‘ “
7 Eu farei Sísera, comandante do exército de Jabim, ir com seus carros de guerra e guerreiros até o rio Quisom. Ali eu os entregarei em suas mãos’”.
8 بَارَاقْ إِنَّا أَسْ: ”مَاڒَا شمْ ثُويُورذْ أَكِيذِي، أَذْ ؤُيُورغْ، مَاشَا مَاڒَا شمْ وَارْ كِيذِي ثُويُورذْ، وَارْ ڭُّورغْ.“
8 Baraque disse a Débora: “Só irei se você for comigo; senão, não irei”.
9 نتَّاثْ ثنَّا: ”نشّْ أَذْ كِيكْ ؤُيُورغْ نِيشَانْ، مْغِيرْ وَارْ ذ أَشْ إِتِّيڒِي شَّانْ ذڭْ وبْرِيذْ إِ غَا ثُويُورذْ، مِينْزِي سِيذِي أَذْ إِزّنْزْ سِيسَارَا غَارْ ؤُفُوسْ ن إِشْثْ ثمْغَارْثْ.“ خنِّي ثكَّارْ ذابُورَا ؤُشَا ثُويُورْ أَكْ-ذ بَارَاقْ غَارْ قَاذَاشْ.
9 Débora respondeu: “Está bem, eu irei, mas você não receberá a honra nesta missão, pois o S enhor entregará Sísera nas mãos de uma mulher”. Então Débora foi com Baraque a Quedes.
10 خنِّي بَارَاقْ إِڒَاغَا-د إِ زابُولُونْ ذ نَافْثَالِي غَارْ قَاذَاشْ ؤُشَا إِڭعّذْ خْ إِضَارنْ أَكْ-ذعشْرَا-أَڒَافْ ن يرْيَازنْ ؤُشَا ؤُڒَا ذ ذابُورَا ثُويُورْ أَكِيذسْ.
10 Ali, Baraque convocou as tribos de Zebulom e Naftali, e dez mil guerreiros subiram com ele. Débora também o acompanhou.
11 حَابِيرْ، أَقِينِي، ونِّي ثُوغَا إِتّْنجْڒَا خْ قَايِينْ، نتَّا ذ إِجّْ ن زڭْ أَيْثْ ن حُوبَابْ، أَضڭّْوَاڒْ ن مُوسَا. أَقَا إِوْثَا إِقِيضَانْ نّسْ غَارْ ثْشجَّارْثْ ن يِيڭّْ ذِي صَاعَانَايِيمْ نِّي إِدْجَانْ غَارْ قَاذَاشْ. *
11 Héber, queneu descendente de Hobabe, cunhado de Moisés, havia se separado dos outros membros de sua tribo e armado suas tendas junto ao carvalho de Zaanim, perto de Quedes.
12 خبَّارنْ إِ سِيسَارَا، أَقَا بَارَاقْ، مِّيسْ ن أَبِينُوعَامْ، إِڭعّذْ غَارْ وذْرَارْ ن ثابُورْ.
12 Quando disseram a Sísera que Baraque, filho de Abinoão, havia subido ao monte Tabor,
13 خنِّي إِسّْمُونْ-د سِيسَارَا مَارَّا إِكَارُّوثنْ نّسْ، ثسْعَا-مْيَا ن إِكَارُّوثنْ ن وُوزَّاڒْ، ذ مَارَّا ڒْڭنْسْ إِ ثُوغَا غَارسْ إِدْجَانْ، زِي حَارُوشَاثْ-هَا-خُويِيمْ أَڒْ ثغْزَارْثْ ن قِيشُونْ.
13 ele mandou trazer seus novecentos carros de guerra com rodas de ferro e todos os seus guerreiros, e eles marcharam de Harosete-Hagoim até o rio Quisom.
14 ؤُشَا ثنَّا ذابُورَا إِ بَارَاقْ: ”كَّارْ، مِينْزِي وَا ذ أَسّْ إِ ذِي إِوْشَا سِيذِي سِيسَارَا ذڭْ ؤُفُوسْ نّشْ. مَا وَارْ د-إِتّفّغْ سِيذِي سِيمَانْثْ نّسْ غَارْ زَّاثْ إِ شكْ!“ خنِّي إِهْوَا-د بَارَاقْ زڭْ وذْرَارْ ن ثابُورْ ؤُعشْرَا-أَڒَافْ ن يرْيَازنْ ضْفَارنْ ث.
14 Então Débora disse a Baraque: “Prepare-se! Este é o dia em que o S enhor entregará Sísera em suas mãos, pois o S enhor marcha adiante de você”. Baraque desceu a encosta do monte Tabor à frente de seus dez mil guerreiros para combater.
15 سِيذِي يَاژّڒْ خْ سِيسَارَا ؤُ خْ مَارَّا إِكَارُّوثنْ نّسْ ؤُ خْ مَارَّا ڒْعسْكَارْ نّسْ س ڒقْضعْ ن سِّيفْ زَّاثْ إِ وُوذمْ ن بَارَاقْ، أَڒَامِي إِضْرَا خْ ؤُكَارُّو، يَارْوڒْ خْ إِضَارنْ.
15 Quando Baraque atacou, o S enhor trouxe pânico sobre os carros de guerra e sobre os soldados de Sísera, que abandonou sua carruagem e fugiu a pé.
16 ؤُشَا بَارَاقْ إِضْفَارْ إِكَارُّوثنْ ذ ڒْعسْكَارْ أَڒْ حَارُوشَاثْ-هَا-خُويِيمْ. مَارَّا ڒْعسْكَارْ ن سِيسَارَا إِوْضَا س ڒقْضعْ ن سِّيفْ، أَڒَامِي وَارْ إِقِّيمْ ؤُڒَا ذ إِجّْ.
16 Baraque perseguiu os carros de guerra e o exército inimigo até Harosete-Hagoim e matou todos os guerreiros de Sísera. Nenhum deles escapou.
17 سِيسَارَا يَارْوڒْ خْ إِضَارنْ غَارْ ؤُقِيضُونْ ن يَاعِيلْ، ثَامْغَارْثْ ن حَابِيرْ، أَقِينِي، مَاغَارْ ثُوغَا ڒهْنَا جَارْ يَابِينْ، أَجدْجِيذْ ن حَاصُورْ ذ ثَادَّارْثْ ن حَابِيرْ، أَقِينِي.
17 Enquanto isso, Sísera correu para a tenda de Jael, esposa de Héber, o queneu, pois havia paz entre a família de Héber e Jabim, rei de Hazor.
18 يَاعِيلْ ثفّغْ غَارْ سِيسَارَا، ثنَّا أَسْ: ”أجّْ أَبْرِيذْ، أَ سِيذِي إِنُو، أجّْ أَبْرِيذْ غَارِي، وَارْ تّڭّْوذْ!“ ؤُشَا نتَّا إِفّغْ زڭْ وبْرِيذْ، يُويُورْ غَارسْ غَارْ ؤُقِيضُونْ ؤُشَا نتَّاثْ ثذْڒَا إِ-ث س إِشْثْ ن ثْمَالْثَاثْ.
18 Jael saiu ao encontro de Sísera e disse: “Venha para minha tenda, senhor. Entre; não tenha medo”. Ele entrou na tenda de Jael, e ela o cobriu com uma manta.
19 نتَّا إِنَّا أَسْ: ”أوْشْ أَيِي أَمَانْ أَذْ سْوغْ، نشّْ ذَايِي أَفَاذِي!“ نتَّاثْ ثَارْزمْ إِشْثْ ن ثْخَانْشثْ ن ؤُغِي ؤُ ثوْشَا أَسْ أَذْ إِسُو، خنِّي ثذْڒَا إِ-ث ثْوَاڒَاثْ نّغْنِيثْ.
19 “Por favor, dê-me um pouco de água”, disse ele. “Estou com sede.” Ela lhe deu leite de uma vasilha de couro e o cobriu novamente.
20 خنِّي إِنَّا أَسْ عَاوذْ: ”بدّْ غَارْ ثوَّارْثْ ن ؤُقِيضُونْ ؤُشَا مَاڒَا يُوسَا-د إِجّنْ إِسّقْسَا شمْ، إِقَّارْ: ’مَا ذَا شَا ن إِجّْ؟‘، خنِّي أَرّْ خَاسْ: ’ؤُڒَا ذ إِجّْ!‘ “
20 Sísera disse a ela: “Fique à porta da tenda. Se alguém chegar e perguntar se há alguém aqui, diga que não”.
21 ثطّفْ يَاعِيلْ، ثَامْغَارْثْ ن حَابِيرْ، إِجّْ ن ڒوْثذْ ن ؤُقِيضُونْ ؤُشَا ثكْسِي إِجّْ ن وفْضِيسْ ذڭْ ؤُفُوسْ نّسْ ؤُشَا ثُوذفْ غَارسْ نْهْڒَا ڒْحسّْ ؤُشَا ثوْثَا أَسْ ڒوْثذْ ذڭْ ؤُغزْذِيسْ ن ؤُزدْجِيفْ نّسْ أَڒَامِي يِيوضْ ڒوْثذْ غَارْ ثمُّورْثْ. ثُوغَا نتَّا يُودْجغْ ذڭْ يِيضصْ س ڒْوحْڒَانْ، ؤُشَا أَمُّو إِ إِمُّوثْ.
21 Mas, quando Sísera, exausto, dormia um sono profundo, Jael, a esposa de Heber, se aproximou silenciosamente com um martelo e uma estaca de tenda na mão e atravessou o crânio dele com a estaca, que ficou presa ao chão. Foi assim que Sísera morreu.
22 ؤُ خْزَارْ، بَارَاقْ ثُوغَا إِضفَّارْ سِيسَارَا ؤُشَا ثفّغْ يَاعِيلْ، ثْرُوحْ أَذْ كِيسْ ثمّڒْقَا، ثنَّا أَسْ: ”أَسْ-د، أَذْ أَشْ سّشْنغْ أَرْيَازْ ونِّي خْ ثَارزُّوذْ!“ نتَّا يُوذفْ أَكِيذسْ ؤُشَا أَقَا سِيسَارَا إِتَّازّڒْ خْ ثمُّورْثْ ؤُ ڒوْثذْ ذِي لْحنْكْ ن ؤُزدْجِيفْ نّسْ.
22 Quando Baraque passou por lá à procura de Sísera, Jael saiu ao seu encontro e disse: “Venha! Eu lhe mostrarei o homem que o senhor está procurando”. Ele a seguiu até a tenda, onde encontrou o cadáver de Sísera, com o crânio atravessado pela estaca.
23 أَمُّو إِ إِذدْجْ سِيذِي يَابِينْ، أَجدْجِيذْ ن كنْعَانْ، زَّاثْ إِ وُوذمْ ن أَيْثْ ن إِسْرَائِيل ذڭْ وَاسّْ نِّي.
23 Naquele dia, o povo de Israel viu Deus derrotar Jabim, o rei cananeu.
24 أَفُوسْ ن أَيْثْ ن إِسْرَائِيل يَارنِّي أَذْ إِطّفْ ؤُشَا إِذْقڒْ أَطَّاسْ خْ يَابِينْ، أَجدْجِيذْ ن كنْعَانْ، أَڒَامِي ثُوغَا ثحَّانْ يَابِينْ، أَجدْجِيذْ ن كنْعَانْ.
24 Dali em diante, os israelitas se fortaleceram cada vez mais contra o rei Jabim, até que o eliminaram por completo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Juízes 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.