Lucas 13
ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs NAA
1 Akhabhalɨlo khanaakho, abhantʉ abhanjɨ bhe bhakhamʉtejelezyaga uYeesu, bhakhamʉbhʉʉzya kʉtɨ, ʉPɨlaato aabhagojile aBhagalɨlaaya bhamu, we bhakufumwa ɨmpʉmba zyabho kwa Mʉlʉngʉ.
1 Naquela mesma ocasião, estavam ali algumas pessoas que falaram para Jesus a respeito dos galileus cujo sangue Pilatos havia misturado com os sacrifícios que os mesmos realizavam.
2 UYeesu akhabhaamʉla akhatɨ, “Bhʉlɨ, mʉkʉtɨ aBhagalɨlaaya bhanaabho bhaabhombeliilwe shɨnɨɨsho, kʉnongwa ye bhaamɨle bhabhomba mbiibhi kʉshɨla aBhagalɨlaaya abhanjɨ bhonti?
2 Então Jesus lhes disse:
3 Te shɨnɨɨsho khaala! Ɨleelo nɨɨmwe bhakhayɨbhayazya mwenti, ɨnga mʉtakʉlaata imbiibhi zyinyu!
3 Digo a vocês que não eram; se, porém, não se arrependerem, todos vocês também perecerão.
4 Bhoope abhanjɨ ishumi na naane ku Siloamu kuula, bhe ʉlʉbhʉmba ulutali lwaabhagwɨlɨɨye, anza bhaafwa. Mʉkʉtɨ abheene bhaamɨle bhabhomba mbiibhi kʉshɨla abhantʉ bhonti, bhe bhɨkhalaga mu Yelusaleemu?
4 E, quanto àqueles dezoito sobre os quais desabou a torre de Siloé e os matou, vocês pensam que eles eram mais culpados do que todos os outros moradores de Jerusalém?
5 Te shɨnɨɨsho khaala! Ɨleelo nɨɨmwe bhakhayɨbhayazya mwenti, ɨnga mʉtakʉlaata imbiibhi zyinyu!”
5 Digo a vocês que não eram; mas, se não se arrependerem, todos vocês também perecerão.
6 Panaapo uYeesu akhabhabhʉʉzya abhantʉ bhanaabho ɨshɨkholanyo ɨshamwabho akhatɨ, “Álɨɨpo umuntu ʉmo we áwaalile ikwi ɨlya mutiini, mu shiizi shaakwe ɨsha mazabiibu. Akhabhala kʉtʉngʉla amatiini, ɨleelo atakhalɨlola itunda ɨngalyeka.
6 E Jesus contou a seguinte parábola:
7 Pe akhamʉbhʉʉzya umubhombi waakwe uwi shiizi akhatɨ, ‘Yeenya! Kʉ manha gatatʉ ɨnkwɨnza kʉtʉngʉla amatunda mwi kwi ili, ɨleelo ɨntakʉkhalola naakhamu! Ishi ʉtʉʉlɨle lyenelyo, kʉnongwa ye lɨkʉnanganya bhʉʉlo ishiizi!’
7 Então disse ao homem que cuidava da vinha: “Já faz três anos que venho procurar fruto nesta figueira e não encontro nada. Portanto, corte-a! Por que ela ainda está ocupando inutilmente a terra?”
8 “Ɨleelo umubhombi ʉla akhamwamʉla akhatɨ, ‘Mwene, lɨleshe ʉmwanha ʉnʉ, indifukutile na kʉbhɨɨkha ɨmbolela.
8 Mas o homem que cuidava da vinha respondeu: “Senhor, deixe-a ainda este ano, até que eu escave ao redor dela e ponha estrume.
9 Ɨnga lyela amatunda ʉmwanha we wʉkwɨnza, yɨkhayɨbha khinza! Ɨleelo ɨnga lɨteela, pe ʉkhatʉlɨlaje.’ ”
9 Se vier a dar fruto, muito bem. Se não der fruto, o senhor poderá cortá-la.”
10 Isiku limo ɨlyɨ Sabaato, uYeesu akhamanyɨzyaga abhantʉ mwi sinagoogi.
10 Num sábado, Jesus estava ensinando numa das sinagogas.
11 Mumuula, álɨɨpo ʉmwantanda ʉmo, we áamɨle ni pepu ibhiibhi lye lɨkhamʉbhɨɨkhaga kʉbha muyeyebhazu amanha ishumi na naane. Ʉmwantanda wʉnʉʉyo ágombaanile ʉmʉsana, akhapotwaga kʉgolokha.
11 E chegou ali uma mulher possuída de um espírito de enfermidade, havia já dezoito anos; ela andava encurvada, sem poder se endireitar de modo nenhum.
12 UYeesu we amʉlola, akhamʉbhɨlɨshɨla, kʉtɨ ayɨnze papaakwe. Pe akhamʉbhʉʉzya akhatɨ, “Maayɨ, waapona uwubhinu waakho, ishi wasatʉlwa!”
12 Ao vê-la, Jesus a chamou e lhe disse:
13 UYeesu akhamʉbhɨɨkha ɨnyoobhe, panaapo ʉmwantanda ʉla, akhagolokha ʉmʉsana waakwe, akhɨmɨɨlɨla, akhanda kʉmʉpaala ʉMʉlʉngʉ.
13 E, impondo-lhe as mãos, ela imediatamente se endireitou e dava glória a Deus.
14 Ʉmʉpɨtɨ uwi sinagoogi akhaviitwa, kʉnongwa ye uYeesu ámuponiizye ʉmwantanda ʉla pi siku ɨlyɨ Sabaato. Pe akhabhabhʉʉzya abhantʉ akhatɨ, “Ʉmʉlʉngʉ wʉlɨ ni nsiku ʉmʉtanda ɨzya kʉbhomba ɨmbombo. Mʉkwanzɨwa kwɨnza mu nsiku zɨnɨɨzyo kʉtɨ mʉpone ɨmpʉngo zyinyu, ɨleelo pi siku ɨlyɨ Sabaato khaala!”
14 O chefe da sinagoga, indignado por ver que Jesus curava no sábado, disse à multidão: — Há seis dias em que se deve trabalhar. Venham nesses dias para serem curados, mas não no sábado.
15 ɄMwene akhamwamʉla akhatɨ, “Ɨmwe mʉlɨ ni shisa ɨshɨ lenga! Mwenti mʉkʉbhomba ɨmbombo pi siku ɨlyɨ Sabaato! Bhʉlɨ, mʉtakʉsatʉlɨla mu shibhijili shɨ ngʼombe awe ni ndogomi zyinyu, na kʉzɨtwala kʉmwela aminzi, she poope lisiku ɨlyɨ Sabaato?
15 Porém o Senhor lhe respondeu:
16 Ishi bhʉlɨ, ʉmwantanda ʉnʉ ʉwa shɨkholo sha Abulahaamu, we amanha ishumi na naane akungiilwe nu Seetani, atakhondeeye kʉtɨ asatʉlwe pi siku ɨlyɨ Sabaato?”
16 Por que motivo não se devia livrar deste cativeiro, em dia de sábado, esta filha de Abraão, a quem Satanás trazia presa há dezoito anos?
17 UYeesu we alonga ganaago, abhalʉgʉ bhaakwe bhonti bhakhalola insoni. Ɨleelo abhanjɨ bhonti bháshiiye nhaani kʉnongwa yɨ mbombo inyinza ɨzya kuswijizya zye uYeesu akhabhombaga.
17 Tendo Jesus dito estas palavras, todos os seus adversários ficaram envergonhados. Entretanto, o povo se alegrava por todos os feitos gloriosos que Jesus realizava.
18 Pe uYeesu akhabhʉzɨɨlɨzya akhatɨ, “Ʉwʉmwene wa Mʉlʉngʉ wʉkʉkholanywa na khooni? Ɨnholanye na khooni?
18 Jesus disse:
19 Wʉkʉkholana na khasanga akhansi akhi nhaladaali khe umuntu áwaalile mu shiizi shaakwe. Akhasanga khakhamela, khakhabha likwi, inyonyi zɨkhatenjela ivwanswi mʉ mpaaswa zyakwe.”
19 É semelhante a um grão de mostarda, que um homem plantou na sua horta; e cresceu e fez-se árvore; e as aves do céu se aninharam nos seus ramos.
20 UYeesu akhabhʉzɨɨlɨzya winza akhatɨ, “Ʉwʉmwene wa Mʉlʉngʉ, ɨnholanye na khooni?
20 Disse mais:
21 Wʉkʉkholana nʉ mwantanda ʉmo we áyeejile uwusafu, akhawʉkhandʉlanya nu wusu uwinji nhaani. We akhandʉlanya, uwusafu wuula wukhadudula uwusu wonti.”
21 É semelhante ao fermento que uma mulher pegou e misturou em três medidas de farinha, até ficar tudo levedado.
22 UYeesu akhabhalaga ku Yelusaleemu, akhashɨlaga mʉ nhaaya ɨmpɨtɨ ni nyinsi, kumo akʉlʉmbɨɨlɨla abhantʉ.
22 Jesus passava por cidades e aldeias, ensinando e caminhando para Jerusalém.
23 Isiku limo, umuntu akhamʉbhʉzɨɨlɨzya akhatɨ, “We Mwene, abhantʉ bhe ʉMʉlʉngʉ akhayɨbhapokha bhakhayɨbha bhashe?”
23 E alguém lhe perguntou: — Senhor, são poucos os que são salvos?
24 “Mʉyɨkʉngʉlaje kwinjila mʉ wʉmwene wa Mʉlʉngʉ kʉshɨlɨla pa mʉlyango ʉmʉnyeela. Ye nongwa ɨnkʉbhabhʉʉzya kʉtɨ, abhinji bhakhayɨlɨnga kwinjila, ɨleelo bhakhayɨpootwa.
24 Jesus respondeu:
25 Akhabhalɨlo khakwɨnza khe ʉmwanensho uwi nyumba akhayɨmɨɨlɨla na kwɨgalɨla ʉmʉlyango. Pe mʉkhayɨmɨɨlɨla panzɨ, mukhayiguzyaga na kʉmʉlaabha mʉkhayɨtɨnjɨ, ‘We mwene, twigulile!’ Ɨleelo ʉweene akhayɨbhaamʉla akhayɨtɨ, ‘Intabhamanyile, khabhɨlɨ intamanyile kwe mufumile!’
25 Quando o dono da casa se tiver levantado e fechado a porta, e vocês, do lado de fora, começarem a bater, dizendo: “Senhor, abra a porta para nós”, ele responderá: “Não sei de onde vocês são.”
26 “Nɨɨmwe mʉkhayɨtɨ, ‘Ɨtwe twe bha bhaala bhe twalyanga na kʉmwela peeka nɨɨwe! Khabhɨlɨ ɨwe we watʉmanyɨzyaga mʉ tʉkhaaya twɨtʉ!’
26 Então vocês dirão: “Comíamos e bebíamos com o senhor. Além disso, o senhor ensinava em nossas ruas.”
27 Ɨleelo ʉweene akhayɨtɨ, ‘Intabhamanyile, khabhɨlɨ intamanyile kwe mufumile! Yeepi kʉkwanɨ, ɨmwe mwenti mʉbhabhomba mbiibhi!’
27 Mas ele dirá a vocês: “Não sei de onde vocês são; afastem-se de mim, vocês todos que praticam o mal.”
28 “Mʉkhayɨbhalola uAbulahaamu, uIsaaka, ʉYaakobo, na bhakuwi bhonti bhalɨ mʉ wʉmwene wa Mʉlʉngʉ. Lyoli ɨmwe mʉkhayɨsʉmbwa kunzi. Kʉnʉʉkwo kwe mʉkhayɨlɨla na kuzyekusya amiino kʉnongwa ya mayɨmba amapɨtɨ!
28 Ali haverá choro e ranger de dentes, quando vocês virem Abraão, Isaque, Jacó e todos os profetas no Reino de Deus, mas vocês lançados fora.
29 Abhantʉ kufuma ɨmbalɨ zyonti ɨzyɨ nsɨ bhakhayɨnza, bhakhayɨɨkhala pa shikulukulu mʉ wʉmwene wa Mʉlʉngʉ.
29 Muitos virão do Oriente e do Ocidente, do Norte e do Sul e tomarão lugar à mesa no Reino de Deus.
30 “Tejeelezyi! Abhinji bhe bhakʉyɨlola kʉtɨ bhatakhondeeye mʉ nsɨ, bhakhayɨbha bha mwɨlongolela, khabhɨlɨ bhe bhakʉyɨlola kʉtɨ bhakhondeeye mʉ khabhalɨlo ɨkha, bhakhayɨbha kʉlʉsalo mʉ khabhalɨlo khe khakwɨnza.”
30 Porém, de fato, há últimos que serão primeiros, e primeiros que serão últimos.
31 Akhabhalɨlo khanaakho, aBhafalisaayi bhamu bhakhabhala kwa Yeesu, bhakhamʉbhʉʉzya bhakhatɨ, “Sogola ɨpa, bhalaga mʉ nhaaya izinji, kʉnongwa ye uHeloodi akwanza kʉkʉgoga.”
31 Naquela mesma hora, alguns fariseus vieram para dizer a Jesus: — Vá embora daqui, porque Herodes quer matá-lo.
32 UYeesu akhabhaamʉla akhatɨ, “Bhalaji mʉmʉbhʉʉzye ʉmbɨla wʉnʉʉyo mʉtɨ, ‘Yeenya! Ʉmʉsanyʉʉnʉ nɨ ndaabhɨ, ɨnkʉbhɨnga amapepu amabhiibhi na kʉbhaponɨa abhabhinu, isiku ɨlya wʉtatʉ, ɨnhayɨkwɨlɨzya ɨmbombo yaanɨ.
32 Ele, porém, lhes respondeu:
33 Poope shɨnɨɨsho, yɨkwanzɨwa kʉtɨ ɨnjendeelele kʉshʉʉla kʉbhala ku Yelusaleemu, ʉmʉsanyʉʉnʉ, ɨndaabhɨ, na kʉlɨnda ɨndaabhɨ, paka imfishe, kʉnongwa ye yɨtakhondeeye umukuwi kʉfwɨla ukunji na mu Yelusaleemu!’
33 Porém, preciso caminhar hoje, amanhã e depois, porque não se espera que um profeta morra fora de Jerusalém.
34 “Ɨmwe mʉbhantʉ abha mu Yelusaleemu mʉkʉbhagoga abhakuwi na kʉbhakhoma na mawe bhe ʉMʉlʉngʉ abhasonteleziizye kukwinyu. Akhinji bhʉʉlo, naayiganile kʉbhabhʉngaanɨkha ɨmwe anzɨ nkʉkʉ she yɨkwʉbhatɨla ʉtwanankʉkʉ twakwe mu mapikho gaakwe, ɨleelo mʉkhakhaana!
34 — Jerusalém, Jerusalém! Você mata os profetas e apedreja os que lhe são enviados! Quantas vezes eu quis reunir os seus filhos, como a galinha ajunta os do seu próprio ninho debaixo das asas, mas vocês não quiseram!
35 Yeenya, inyumba yiinyu yɨtɨsyale lipongoolwi! Ɨnkʉbhabhʉʉzya kʉtɨ, te mʉkhandole winza paka pe mʉkhayɨlonga kʉtɨ, ‘Asayiilwe we akwɨnza kwɨ taawa lya Mwene ʉMʉlʉngʉ!’”
35 Eis que a casa de vocês ficará deserta. E eu afirmo a vocês que não me verão mais, até que venham a dizer: “Bendito o que vem em nome do Senhor!”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.