Atos 22
ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs NAA
1 “Bhanholo bhaanɨ na mubhayise bhaanɨ, mʉntejeelezye! Ishi ɨnkʉlamba pɨlongolela yiinyu.”
1 — Irmãos e pais, escutem agora o que tenho a dizer em minha defesa.
2 Abhantʉ bhaala, we bhɨmvwa kʉtɨ ʉPaʉlo akʉlonga mʉ ndongo yaabho, bhakhonjezya kʉpʉʉma mye nhaani. ɄPaʉlo akhajendeelela kʉbhabhʉʉzya akhatɨ,
2 Quando ouviram que Paulo lhes falava em língua hebraica, fizeram mais silêncio ainda. Paulo continuou:
3 “Ɨne ne Muyahuudi, nápapiilwe mʉ nhaaya ɨya mu Taliso mʉ nsɨ ɨya mu Kilikiya. Ɨleelo ɨnkʉlɨɨye panaapa pa Yelusaleemu. UGamalieli we ámanyiziizye ɨndajɨzyo zyonti ku lusimishizyo zye abhamaama bhɨɨtʉ bhátʉlesheeye. Náyifumwizye kʉ makha gonti kumutinikha ʉMʉlʉngʉ, anza mʉneemwe she mukuyifumwa kʉ makha ʉmʉsanyʉʉnʉ.
3 — Eu sou judeu, nasci em Tarso da Cilícia, mas fui criado nesta cidade e aqui fui instruído aos pés de Gamaliel, segundo o rigor da Lei de nossos antepassados, sendo zeloso para com Deus, assim como todos vocês o são no dia de hoje.
4 “Ɨnhabhayɨmvwaga poope na kʉbhagoga abhalandati bhɨ Dala lya Mwene uYeesu abhasakhaala na bhantanda, ɨnhabhalemaga na kʉbhakʉnga mwɨ jeela.
4 Persegui este Caminho até a morte, prendendo homens e mulheres e lançando-os na cadeia.
5 Ganaago ge ɨnkʉbhabhʉʉzya ɨmwe, poope nu mupuutili ʉmʉpɨtɨ peeka nɨ balaaza ɨlya bhasongo bhangafumwa uwukeeti kʉtɨ ga wanalyoli. She abheene bhe bhámpiiye amakalaata aga kʉbhatwalɨla aBhayahuudi abhamwɨtʉ bhe bháamɨle mʉ nhaaya ɨya mu Dameesiki, nɨɨne ɨnhabhalaga kʉʉkwo, ɨnga ɨmbakʉnje abhantʉ ɨbha, na kʉbhaleeta panaapa pa Yelusaleemu, ɨnga bhaabhape ulufundo.
5 Disto são testemunhas o sumo sacerdote e todos os anciãos. Deles eu recebi cartas para os irmãos judeus de Damasco, e fui até lá para trazer amarrados a Jerusalém os que também lá estivessem, para serem punidos.
6 “We ɨndɨ mwɨ dala, napalamɨla kufikha mu Dameesiki, mʉ saala ɨya mʉtanda shamʉsanya, nalʉbhɨlo ʉlʉkhozyo ʉlʉpɨtɨ kufuma kʉmwanya lʉkhanhozya nhaani ɨmbalɨ zyonti.
6 — Ora, aconteceu que, enquanto eu viajava, já perto de Damasco, quase ao meio-dia, repentinamente, uma grande luz do céu brilhou ao redor de mim.
7 Ɨnhagwa paasɨ, ɨnhɨmvwa izi lɨkʉmbʉʉzya lɨkʉtɨ, ‘Sauli! Sauli! Khooni khe ʉkʉnjɨmvwa?’
7 Então caí por terra, ouvindo uma voz que me dizia: “Saulo, Saulo, por que você me persegue?”
8 Pe ɨnhabhʉzɨɨlɨzya ɨnhatɨ, ‘We naanu ɨwe Mwene?’ Akhanaamʉla akhatɨ, ‘Ɨne ne Yeesu ʉwa mu Naazaleti, we ʉkʉnjɨmvwa.’
8 Perguntei: “Senhor, quem é você?” Ao que me respondeu: “Eu sou Jesus, o Nazareno, a quem você persegue.”
9 Abhamwɨtʉ bhe tʉkhashʉʉlaga peeka bhakhalʉlola ʉlʉkhozyo, ɨleelo izi lɨnɨɨlyo bhatakhalyaganya.
9 — Os que estavam comigo viram a luz, sem, contudo, perceber o sentido da voz de quem falava comigo.
10 Pe ɨnhabhʉzɨɨlɨzya ɨnhatɨ, ‘We Mwene, ɨnhonzye bhʉlɨ?’ Akhanaamʉla akhatɨ, ‘Yɨmɨɨlɨla! Uyinjile mu Dameesiki. Mʉnʉʉmwo mwe umuntu ʉmo atɨkʉbhʉʉzye ɨmbombo zyonti zye ɨne ɨnkʉkʉsɨbhɨɨlɨla.’
10 Então perguntei: “Senhor, o que devo fazer?” E o Senhor me disse: “Levante-se, entre em Damasco, onde lhe dirão tudo o que você precisa fazer.”
11 Kʉ khabhalɨlo khanaakho ɨntakhalolaga, kʉnongwa ye lʉnʉʉlwo ʉlʉkhozyo ʉlʉpɨtɨ lwángojile amiiso. Pe bhanaabho abhamwɨtʉ bhakhandema ɨnyoobhe, bhakhamfisya mu Dameesiki.
11 Tendo ficado cego por causa da intensidade daquela luz, guiado pela mão dos que estavam comigo, cheguei a Damasco.
12 “Panaapo páamɨle nu muntu ʉmo, ɨtaawa lyakwe bhakhatɨnjɨ uAnaniya. Wʉnʉʉyo uAnaniya akhayɨkʉngʉlaga nhaani kuzitinikha ɨndajɨzyo zya Moose. ABhayahuudi bhonti abha kʉnʉʉkwo bhakhamʉpaalaga kʉtɨ muntu mwinza.
12 — Um homem chamado Ananias, piedoso conforme a Lei, tendo bom testemunho de todos os judeus que ali moravam,
13 Akhɨnza, akhɨmɨɨlɨla pambalɨ papaanɨ, akhambʉʉzya akhatɨ, ‘Nholo waanɨ Sauli, ʉyande kʉlola.’ Nalʉbhɨlo bhʉʉlo amiiso gaanɨ gakhadaamʉkha, ɨnhamʉlola.
13 veio procurar-me e, chegando perto de mim, disse: “Irmão Saulo, recupere a visão!” Nessa mesma hora, recuperei a visão e olhei para ele.
14 “Panaapo akhambʉʉzya akhatɨ, ‘ɄMʉlʉngʉ ʉwa bhamaama bhɨɨtʉ akʉsabhʉʉye, ɨnga ʉmanye ɨshɨgane shaakwe, ʉmʉlole ʉla we Mugolosu na kwɨmvwa izi lyakwe wʉʉyo.
14 Então ele disse: “O Deus de nossos pais escolheu você de antemão para conhecer a vontade dele, ver o Justo e ouvir a voz dele.
15 Gonti ge wagalola na ge wagɨmvwa, ʉtɨgalongaje mʉ bhantʉ bhonti, pe ʉtɨbhe we mukeeti waakwe.
15 Porque você terá de ser testemunha dele diante de todos, anunciando as coisas que você tem visto e ouvido.
16 Ishi, ʉkʉgʉʉlɨla khooni? Yɨmɨɨlɨla! Ʉyoozelwe, imbiibhi zyakho zizelupe, ʉlyɨtɨshe ɨtaawa lyakwe.’
16 E agora, o que está esperando? Levante-se, receba o batismo e lave os seus pecados, invocando o nome dele.”
17 “Pe ɨnhagalʉkha mu Yelusaleemu. We ɨnkʉmʉlaabha ʉMʉlʉngʉ mu nyumba yaakwe imfinjile, ɨnhalola injozi ɨzya pamiiso amazelu.
17 — Quando voltei para Jerusalém, enquanto orava no templo, sobreveio-me um êxtase,
18 Mu njozi zɨnɨɨzyo, ɨnhalola ʉMwene akʉmbʉʉzya akʉtɨ, ‘Ʉkhalagane nalʉbhɨlo, ʉsogole mu Yelusaleemu! Kʉnongwa ye uwukeeti waakho kʉkwanɨ, abhantʉ abhɨ nhaaya ɨnɨ te bhawɨɨtɨshe.’
18 e vi o Senhor. Ele me disse: “Ande logo e saia imediatamente de Jerusalém, porque não aceitarão o seu testemunho a meu respeito.”
19 Ɨnhamwamʉla ɨnhatɨ, ‘We Mwene, abheene bhamanyile akhinza kʉtɨ nashɨlaga mu masinagoogi nabhakʉngaga mwɨ jeela bhe bhakʉkwɨtɨkha na kʉbhakhoma!
19 Eu respondi: “Senhor, eles bem sabem que eu ia de sinagoga em sinagoga, prendendo e açoitando os que criam em ti.
20 Poope we amabhanda ga mukeeti waakho uSiteefani gakwitikha, nɨɨne nɨ́mɨlɨɨye pʉʉpo ɨnhɨtɨkhaga kʉtɨ bhamʉgoje, na makooti ga bhe bhakhamʉgogaga, neene ɨnhalɨndɨlɨlaga.’
20 Quando se derramava o sangue de Estêvão, tua testemunha, eu também estava presente, consentia nisso e até guardei as capas dos que o matavam.”
21 Panaapo ʉMwene akhanaamʉla akhatɨ, ‘Bhalaga! Ɨntɨkʉsonteelezye ʉbhale ukutali, kʉ bhantʉ bhe te Bhayahuudi.’ ”
21 Mas ele me disse: “Vá, porque eu o enviarei para longe, aos gentios.”
22 Amazwi ganaago gonti aga Paʉlo, abhantʉ bhakhatejelezyaga. Ɨleelo we alonga ganaago aga kʉwʉmalɨlɨshɨlo, bhakhazingula ɨshongo bhakhatɨ, “Umuntu ʉnʉ ateeje mʉ nsɨ umu! Ayiiye kufwa!”
22 Até este ponto a multidão ficou ouvindo. Mas, quando Paulo disse isso, começaram a gritar bem alto: — Fora com ele! Mate-o, porque ele não merece viver!
23 Bhakhajendeelela kuzingula ɨshongo, bhakhabhʉsyaga amakooti gaabho kʉmwanya, bhakhatukulusyaga ulusuuto kʉmwanya.Abhantʉ bhakusiita ɨndʉmbɨɨlɨlo zya Paʉlo|alt="People reject the preaching of Paul" src="WA03989b.tif" size="col" loc="22:22-23" ref="22:23"
23 Enquanto eles gritavam, tiravam as suas capas e jogavam poeira para o ar,
24 Pe ʉmʉpɨtɨ wa bhasikaali akhabhabhʉʉzya abhasikaali bhaakwe kʉtɨ bhamwinjizye ʉPaʉlo mwi linga lya bhasikaali. Akhalajɨzya kʉtɨ bhamʉkhome nɨ sambogo, kumo bhakʉmʉbhʉzɨɨlɨzya ɨnga amanye zye zipelile kʉtɨ abhantʉ bhaala bhamʉkhomele ɨshongo ʉPaʉlo.
24 o comandante ordenou que Paulo fosse recolhido à fortaleza e que, sob açoite, fosse interrogado para saber por que motivo estavam gritando assim contra ele.
25 We abhasikaali bhaala bhakʉmʉkʉnga ʉPaʉlo ɨnga bhamʉkhome nɨ sambogo, akhamʉbhʉzɨɨlɨzya ʉmʉpɨtɨ waabho we áyɨmɨlɨɨye panaapo akhatɨ, “Bhʉlɨ, mʉkwɨtɨshɨlwa nɨ ndajɨzyo kʉmʉkhoma nɨ sambogo uMuluumi, we atalongiilwe nɨ ndajɨzyo kʉtɨ atulile zimo?”
25 Quando o estavam amarrando com correias, Paulo perguntou ao centurião que ali estava: — Será que vocês têm o direito de açoitar um cidadão romano, sem que ele tenha sido condenado?
26 Ʉmʉpɨtɨ we ayɨmvwa shɨnɨɨsho, akhabhala akhamʉbhʉʉzya ʉmʉpɨtɨ waakwe ʉla akhatɨ, “Ʉkwanza kʉbhomba lyoni? Umuntu wʉnʉʉyo Muluumi!”
26 Ouvindo isto, o centurião procurou o comandante e lhe disse: — Que é isso que o senhor está prestes a fazer? Saiba que aquele homem é cidadão romano.
27 Pe ʉmʉpɨtɨ waakwe ʉla akhafikha kwa Paʉlo, akhamʉbhʉzɨɨlɨzya akhatɨ, “Ʉmbʉʉzye, bhʉlɨ, ɨwe we Muluumi?” ɄPaʉlo akhaamʉla akhatɨ, “Ee! Ne Muluumi.”
27 Então o comandante veio e perguntou a Paulo: — Diga-me uma coisa: você é romano? Paulo respondeu: — Sou.
28 Ʉmʉpɨtɨ ʉla akhamʉbhʉʉzya akhatɨ, “Naanɨ ɨnhawaaga ʉwʉkhaaya ʉwa kʉbha ne Muluumi kʉnongwa ɨya kufumwa ɨnhela inyinji nhaani.” ɄPaʉlo akhamwamʉla akhatɨ, “Ɨleelo ɨne ne Muluumi ʉwa kʉpaapɨlwa.”
28 E o comandante disse: — Eu tive de gastar muito dinheiro para conseguir essa cidadania. Ao que Paulo respondeu: — Pois eu a tenho de nascença.
29 Nalʉbhɨlo bhʉʉlo abhasikaali bhaala bhe bhakhasɨɨbhaga kʉmʉbhʉzɨɨlɨzya ʉPaʉlo, bhakhalekha. Ʉmʉpɨtɨ waabho woope akhoogopa we aamanya kʉtɨ ʉPaʉlo Muluumi, khabhɨlɨ ámukunjile na manyoloolo.
29 Imediatamente se afastaram os que iam interrogá-lo com açoites. O próprio comandante ficou com medo quando soube que Paulo era romano, porque tinha mandado amarrá-lo.
30 We kwasha, wʉnʉʉyo ʉmʉpɨtɨ wa bhasikaali akhanzaga kʉmanya lyolyonti lye lipelile kʉtɨ bhanaabho aBhayahuudi bhamʉsɨtaake ʉPaʉlo, akhamʉsatʉlɨla. Akhalajɨzya kʉtɨ abhapɨtɨ bha bhapuutili peeka nɨ balaaza lyonti ɨlya bhasongo bhabhʉngaane. Pe akhamʉleeta ʉPaʉlo, akhamwɨmɨɨlɨsya pɨlongolela yaabho.
30 No dia seguinte, querendo certificar-se dos motivos por que Paulo vinha sendo acusado pelos judeus, o comandante o soltou e ordenou que se reunissem os principais sacerdotes e todo o Sinédrio. E, mandando trazer Paulo, apresentou-o diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.