Atos 22
ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs ARA
1 “Bhanholo bhaanɨ na mubhayise bhaanɨ, mʉntejeelezye! Ishi ɨnkʉlamba pɨlongolela yiinyu.”
1 Irmãos e pais, ouvi, agora, a minha defesa perante vós.
2 Abhantʉ bhaala, we bhɨmvwa kʉtɨ ʉPaʉlo akʉlonga mʉ ndongo yaabho, bhakhonjezya kʉpʉʉma mye nhaani. ɄPaʉlo akhajendeelela kʉbhabhʉʉzya akhatɨ,
2 Quando ouviram que lhes falava em língua hebraica, guardaram ainda maior silêncio. E continuou:
3 “Ɨne ne Muyahuudi, nápapiilwe mʉ nhaaya ɨya mu Taliso mʉ nsɨ ɨya mu Kilikiya. Ɨleelo ɨnkʉlɨɨye panaapa pa Yelusaleemu. UGamalieli we ámanyiziizye ɨndajɨzyo zyonti ku lusimishizyo zye abhamaama bhɨɨtʉ bhátʉlesheeye. Náyifumwizye kʉ makha gonti kumutinikha ʉMʉlʉngʉ, anza mʉneemwe she mukuyifumwa kʉ makha ʉmʉsanyʉʉnʉ.
3 Eu sou judeu, nasci em Tarso da Cilícia, mas criei-me nesta cidade e aqui fui instruído aos pés de Gamaliel, segundo a exatidão da lei de nossos antepassados, sendo zeloso para com Deus, assim como todos vós o sois no dia de hoje.
4 “Ɨnhabhayɨmvwaga poope na kʉbhagoga abhalandati bhɨ Dala lya Mwene uYeesu abhasakhaala na bhantanda, ɨnhabhalemaga na kʉbhakʉnga mwɨ jeela.
4 Persegui este Caminho até à morte, prendendo e metendo em cárceres homens e mulheres,
5 Ganaago ge ɨnkʉbhabhʉʉzya ɨmwe, poope nu mupuutili ʉmʉpɨtɨ peeka nɨ balaaza ɨlya bhasongo bhangafumwa uwukeeti kʉtɨ ga wanalyoli. She abheene bhe bhámpiiye amakalaata aga kʉbhatwalɨla aBhayahuudi abhamwɨtʉ bhe bháamɨle mʉ nhaaya ɨya mu Dameesiki, nɨɨne ɨnhabhalaga kʉʉkwo, ɨnga ɨmbakʉnje abhantʉ ɨbha, na kʉbhaleeta panaapa pa Yelusaleemu, ɨnga bhaabhape ulufundo.
5 de que são testemunhas o sumo sacerdote e todos os anciãos. Destes, recebi cartas para os irmãos; e ia para Damasco, no propósito de trazer manietados para Jerusalém os que também lá estivessem, para serem punidos.
6 “We ɨndɨ mwɨ dala, napalamɨla kufikha mu Dameesiki, mʉ saala ɨya mʉtanda shamʉsanya, nalʉbhɨlo ʉlʉkhozyo ʉlʉpɨtɨ kufuma kʉmwanya lʉkhanhozya nhaani ɨmbalɨ zyonti.
6 Ora, aconteceu que, indo de caminho e já perto de Damasco, quase ao meio-dia, repentinamente, grande luz do céu brilhou ao redor de mim.
7 Ɨnhagwa paasɨ, ɨnhɨmvwa izi lɨkʉmbʉʉzya lɨkʉtɨ, ‘Sauli! Sauli! Khooni khe ʉkʉnjɨmvwa?’
7 Então, caí por terra, ouvindo uma voz que me dizia: Saulo, Saulo, por que me persegues?
8 Pe ɨnhabhʉzɨɨlɨzya ɨnhatɨ, ‘We naanu ɨwe Mwene?’ Akhanaamʉla akhatɨ, ‘Ɨne ne Yeesu ʉwa mu Naazaleti, we ʉkʉnjɨmvwa.’
8 Perguntei: quem és tu, Senhor? Ao que me respondeu: Eu sou Jesus, o Nazareno, a quem tu persegues.
9 Abhamwɨtʉ bhe tʉkhashʉʉlaga peeka bhakhalʉlola ʉlʉkhozyo, ɨleelo izi lɨnɨɨlyo bhatakhalyaganya.
9 Os que estavam comigo viram a luz, sem, contudo, perceberem o sentido da voz de quem falava comigo.
10 Pe ɨnhabhʉzɨɨlɨzya ɨnhatɨ, ‘We Mwene, ɨnhonzye bhʉlɨ?’ Akhanaamʉla akhatɨ, ‘Yɨmɨɨlɨla! Uyinjile mu Dameesiki. Mʉnʉʉmwo mwe umuntu ʉmo atɨkʉbhʉʉzye ɨmbombo zyonti zye ɨne ɨnkʉkʉsɨbhɨɨlɨla.’
10 Então, perguntei: que farei, Senhor? E o Senhor me disse: Levanta-te, entra em Damasco, pois ali te dirão acerca de tudo o que te é ordenado fazer.
11 Kʉ khabhalɨlo khanaakho ɨntakhalolaga, kʉnongwa ye lʉnʉʉlwo ʉlʉkhozyo ʉlʉpɨtɨ lwángojile amiiso. Pe bhanaabho abhamwɨtʉ bhakhandema ɨnyoobhe, bhakhamfisya mu Dameesiki.
11 Tendo ficado cego por causa do fulgor daquela luz, guiado pela mão dos que estavam comigo, cheguei a Damasco.
12 “Panaapo páamɨle nu muntu ʉmo, ɨtaawa lyakwe bhakhatɨnjɨ uAnaniya. Wʉnʉʉyo uAnaniya akhayɨkʉngʉlaga nhaani kuzitinikha ɨndajɨzyo zya Moose. ABhayahuudi bhonti abha kʉnʉʉkwo bhakhamʉpaalaga kʉtɨ muntu mwinza.
12 Um homem, chamado Ananias, piedoso conforme a lei, tendo bom testemunho de todos os judeus que ali moravam,
13 Akhɨnza, akhɨmɨɨlɨla pambalɨ papaanɨ, akhambʉʉzya akhatɨ, ‘Nholo waanɨ Sauli, ʉyande kʉlola.’ Nalʉbhɨlo bhʉʉlo amiiso gaanɨ gakhadaamʉkha, ɨnhamʉlola.
13 veio procurar-me e, pondo-se junto a mim, disse: Saulo, irmão, recebe novamente a vista. Nessa mesma hora, recobrei a vista e olhei para ele.
14 “Panaapo akhambʉʉzya akhatɨ, ‘ɄMʉlʉngʉ ʉwa bhamaama bhɨɨtʉ akʉsabhʉʉye, ɨnga ʉmanye ɨshɨgane shaakwe, ʉmʉlole ʉla we Mugolosu na kwɨmvwa izi lyakwe wʉʉyo.
14 Então, ele disse: O Deus de nossos pais, de antemão, te escolheu para conheceres a sua vontade, veres o Justo e ouvires uma voz da sua própria boca,
15 Gonti ge wagalola na ge wagɨmvwa, ʉtɨgalongaje mʉ bhantʉ bhonti, pe ʉtɨbhe we mukeeti waakwe.
15 porque terás de ser sua testemunha diante de todos os homens, das coisas que tens visto e ouvido.
16 Ishi, ʉkʉgʉʉlɨla khooni? Yɨmɨɨlɨla! Ʉyoozelwe, imbiibhi zyakho zizelupe, ʉlyɨtɨshe ɨtaawa lyakwe.’
16 E agora, por que te demoras? Levanta-te, recebe o batismo e lava os teus pecados, invocando o nome dele.
17 “Pe ɨnhagalʉkha mu Yelusaleemu. We ɨnkʉmʉlaabha ʉMʉlʉngʉ mu nyumba yaakwe imfinjile, ɨnhalola injozi ɨzya pamiiso amazelu.
17 Tendo eu voltado para Jerusalém, enquanto orava no templo, sobreveio-me um êxtase,
18 Mu njozi zɨnɨɨzyo, ɨnhalola ʉMwene akʉmbʉʉzya akʉtɨ, ‘Ʉkhalagane nalʉbhɨlo, ʉsogole mu Yelusaleemu! Kʉnongwa ye uwukeeti waakho kʉkwanɨ, abhantʉ abhɨ nhaaya ɨnɨ te bhawɨɨtɨshe.’
18 e vi aquele que falava comigo: Apressa-te e sai logo de Jerusalém, porque não receberão o teu testemunho a meu respeito.
19 Ɨnhamwamʉla ɨnhatɨ, ‘We Mwene, abheene bhamanyile akhinza kʉtɨ nashɨlaga mu masinagoogi nabhakʉngaga mwɨ jeela bhe bhakʉkwɨtɨkha na kʉbhakhoma!
19 Eu disse: Senhor, eles bem sabem que eu encerrava em prisão e, nas sinagogas, açoitava os que criam em ti.
20 Poope we amabhanda ga mukeeti waakho uSiteefani gakwitikha, nɨɨne nɨ́mɨlɨɨye pʉʉpo ɨnhɨtɨkhaga kʉtɨ bhamʉgoje, na makooti ga bhe bhakhamʉgogaga, neene ɨnhalɨndɨlɨlaga.’
20 Quando se derramava o sangue de Estêvão, tua testemunha, eu também estava presente, consentia nisso e até guardei as vestes dos que o matavam.
21 Panaapo ʉMwene akhanaamʉla akhatɨ, ‘Bhalaga! Ɨntɨkʉsonteelezye ʉbhale ukutali, kʉ bhantʉ bhe te Bhayahuudi.’ ”
21 Mas ele me disse: Vai, porque eu te enviarei para longe, aos gentios.
22 Amazwi ganaago gonti aga Paʉlo, abhantʉ bhakhatejelezyaga. Ɨleelo we alonga ganaago aga kʉwʉmalɨlɨshɨlo, bhakhazingula ɨshongo bhakhatɨ, “Umuntu ʉnʉ ateeje mʉ nsɨ umu! Ayiiye kufwa!”
22 Ouviram-no até essa palavra e, então, gritaram, dizendo: Tira tal homem da terra, porque não convém que ele viva!
23 Bhakhajendeelela kuzingula ɨshongo, bhakhabhʉsyaga amakooti gaabho kʉmwanya, bhakhatukulusyaga ulusuuto kʉmwanya.Abhantʉ bhakusiita ɨndʉmbɨɨlɨlo zya Paʉlo|alt="People reject the preaching of Paul" src="WA03989b.tif" size="col" loc="22:22-23" ref="22:23"
23 Ora, estando eles gritando, arrojando de si as suas capas, atirando poeira para os ares,
24 Pe ʉmʉpɨtɨ wa bhasikaali akhabhabhʉʉzya abhasikaali bhaakwe kʉtɨ bhamwinjizye ʉPaʉlo mwi linga lya bhasikaali. Akhalajɨzya kʉtɨ bhamʉkhome nɨ sambogo, kumo bhakʉmʉbhʉzɨɨlɨzya ɨnga amanye zye zipelile kʉtɨ abhantʉ bhaala bhamʉkhomele ɨshongo ʉPaʉlo.
24 ordenou o comandante que Paulo fosse recolhido à fortaleza e que, sob açoite, fosse interrogado para saber por que motivo assim clamavam contra ele.
25 We abhasikaali bhaala bhakʉmʉkʉnga ʉPaʉlo ɨnga bhamʉkhome nɨ sambogo, akhamʉbhʉzɨɨlɨzya ʉmʉpɨtɨ waabho we áyɨmɨlɨɨye panaapo akhatɨ, “Bhʉlɨ, mʉkwɨtɨshɨlwa nɨ ndajɨzyo kʉmʉkhoma nɨ sambogo uMuluumi, we atalongiilwe nɨ ndajɨzyo kʉtɨ atulile zimo?”
25 Quando o estavam amarrando com correias, disse Paulo ao centurião presente: Ser-vos-á, porventura, lícito açoitar um cidadão romano, sem estar condenado?
26 Ʉmʉpɨtɨ we ayɨmvwa shɨnɨɨsho, akhabhala akhamʉbhʉʉzya ʉmʉpɨtɨ waakwe ʉla akhatɨ, “Ʉkwanza kʉbhomba lyoni? Umuntu wʉnʉʉyo Muluumi!”
26 Ouvindo isto, o centurião procurou o comandante e lhe disse: Que estás para fazer? Porque este homem é cidadão romano.
27 Pe ʉmʉpɨtɨ waakwe ʉla akhafikha kwa Paʉlo, akhamʉbhʉzɨɨlɨzya akhatɨ, “Ʉmbʉʉzye, bhʉlɨ, ɨwe we Muluumi?” ɄPaʉlo akhaamʉla akhatɨ, “Ee! Ne Muluumi.”
27 Vindo o comandante, perguntou a Paulo: Dize-me: és tu romano? Ele disse: Sou.
28 Ʉmʉpɨtɨ ʉla akhamʉbhʉʉzya akhatɨ, “Naanɨ ɨnhawaaga ʉwʉkhaaya ʉwa kʉbha ne Muluumi kʉnongwa ɨya kufumwa ɨnhela inyinji nhaani.” ɄPaʉlo akhamwamʉla akhatɨ, “Ɨleelo ɨne ne Muluumi ʉwa kʉpaapɨlwa.”
28 Respondeu-lhe o comandante: A mim me custou grande soma de dinheiro este título de cidadão. Disse Paulo: Pois eu o tenho por direito de nascimento.
29 Nalʉbhɨlo bhʉʉlo abhasikaali bhaala bhe bhakhasɨɨbhaga kʉmʉbhʉzɨɨlɨzya ʉPaʉlo, bhakhalekha. Ʉmʉpɨtɨ waabho woope akhoogopa we aamanya kʉtɨ ʉPaʉlo Muluumi, khabhɨlɨ ámukunjile na manyoloolo.
29 Imediatamente, se afastaram os que estavam para o inquirir com açoites. O próprio comandante sentiu-se receoso quando soube que Paulo era romano, porque o mandara amarrar.
30 We kwasha, wʉnʉʉyo ʉmʉpɨtɨ wa bhasikaali akhanzaga kʉmanya lyolyonti lye lipelile kʉtɨ bhanaabho aBhayahuudi bhamʉsɨtaake ʉPaʉlo, akhamʉsatʉlɨla. Akhalajɨzya kʉtɨ abhapɨtɨ bha bhapuutili peeka nɨ balaaza lyonti ɨlya bhasongo bhabhʉngaane. Pe akhamʉleeta ʉPaʉlo, akhamwɨmɨɨlɨsya pɨlongolela yaabho.
30 No dia seguinte, querendo certificar-se dos motivos por que vinha ele sendo acusado pelos judeus, soltou-o, e ordenou que se reunissem os principais sacerdotes e todo o Sinédrio, e, mandando trazer Paulo, apresentou-o perante eles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.