Atos 21

ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 We twalagana na bhasongo abha pa Efeeso bhaala, tukhinjila mu meeli, tʉkhabhala tukhashizanya bhʉʉlo, tukhafikha mu Koosi ɨnsɨ ye yáamɨle pakaasi pa sʉmbɨ. We kwasha, tʉkhabhala mʉ Loodo ɨnsɨ ye yáamɨle pakaasi pa sʉmbɨ. Kufuma panaapo, tʉkhabhala winza tukhafikha mʉ nhaaya ɨya mʉ Patala.
1 Depois de nos despedirmos, navegamos em direção à ilha de Cós. No dia seguinte, chegamos a Rodes e, então, a Pátara.
2 Panaapo tʉkhayaaga imeeli iyinji ye yikufumiila mʉ nsɨ ɨya mu Foinike, pe tʉkhapanda, tʉkhabhala nayo.
2 Ali, embarcamos num navio que partia para a Fenícia.
3 We twafikha pe iKipulo yɨkʉlolekha, tʉkhashɨla kʉmbalɨ ɨya kʉndɨɨlo, tʉkhajendeelela tukhafikha mʉ nhaaya ɨya mu Tiilo, mʉ nsɨ ɨya mu Siiliya. Panaapo, tukhiikha mu meeli yɨnɨɨyo, papaala pe yɨkhanzɨwaaga kwisya amazigo.
3 Avistamos a ilha de Chipre, passamos por ela à nossa esquerda e aportamos em Tiro, na Síria, onde o navio deixaria sua carga.
4 Tʉkhabhaaga abhalandati abha panaapo, tʉkhamala insiku saba papaala tʉkhɨkhalaga kʉkwabho. Abhalandati bhaala bhakhamʉlambaga ʉPaʉlo ku wulongozi wa Mupepu uMufinjile kʉtɨ atakhaabhale ku Yelusaleemu.
4 No desembarque, encontramos os discípulos que ali viviam e ficamos com eles por uma semana. Pelo Espírito, eles advertiam Paulo de que não fosse a Jerusalém.
5 Ɨleelo we twamala insiku saba zɨnɨɨzyo, tʉkhasogola. Abhalandati bhonti abha panaapo pa Tiilo, abhasakhaala, na bhashɨ bhaabho, na bhaana bhaabho, bhakhatʉloleela kunzi kʉ nhaaya yɨnɨɨyo, bhakhatufisya pambalɨ pa sʉmbɨ. Panaapo tʉkhasʉgamɨla, tʉkhamʉlaabha ʉMʉlʉngʉ.
5 Ao fim de nosso tempo ali, voltamos ao navio, e toda a congregação, incluindo mulheres e crianças, saiu da cidade e nos acompanhou até a praia. Ali nos ajoelhamos, oramos
6 We twalagana, tʉkhapanda mu meeli yɨnɨɨyo, bhoope bhakhagalʉkha kʉkwabho.
6 e nos despedimos. Então subimos a bordo, e eles voltaram para casa.
7 Tʉkhasogola mu Tiilo, tʉkhajendeelela kʉshʉʉla tukhafikha mʉ nhaaya ɨya mu Tolemaayi. Tʉkhabhalamʉkha abhamwɨtʉ mʉ lwɨtɨkho, tʉkhɨɨkhala panaapo isiku lyeka.
7 Depois que partimos de Tiro, chegamos a Ptolemaida, onde saudamos os irmãos e passamos um dia.
8 We kwasha, tʉkhasogola, tʉkhabhala mu Kaisaliya. Tʉkhɨɨkhala mu nyumba ya Filipo we áamɨle mulumbiilili wi Ntumi iNyinza, áamɨle weeka mu bhaavwi saba bhaala bhe bhábhasebhile mu Yelusaleemu.
8 No dia seguinte, prosseguimos para Cesareia e nos hospedamos na casa de Filipe, o evangelista, um dos sete que tinham servido na igreja em Jerusalém.
9 Wʉnʉʉyo uFilipo áamɨle na bhaana abhalɨndʉ bhani bhe bhatejeliilwe, bháamɨle nɨ shɨkʉnjɨlwa ɨsha kufumwa uwukuwi.
9 Ele tinha quatro filhas solteiras que profetizavam.
10 We twɨkhala kʉ khabhalɨlo pa Kaisaliya, akhafumila umukuwi kufuma ku Yudeeya, ɨtaawa lyakwe bhakhatɨnjɨ ʉAgaabo.
10 Muitos dias depois, chegou da Judeia um profeta chamado Ágabo.
11 Wʉnʉʉyo ʉAgaabo akhatʉyaatɨla, akheega ɨlambɨ lya Paʉlo, akhayipinya mʉ vɨnama na mʉ nyoobhe, akhatɨ, “UMupepu uMufinjile akʉlonga akʉtɨ, ‘Umuntu ʉwɨ lambɨ ili, anziishi she aBhayahuudi abha mu Yelusaleemu bhakhayimupinya, bhakhayɨmʉlekha mʉ nyoobhe zya bhantʉ bhe te Bhayahuudi abhe mʉkʉngwe.’ ”
11 Ele veio ao nosso encontro, tomou o cinto de Paulo e com ele amarrou os próprios pés e as mãos. Em seguida, disse: “O Espírito Santo declara: ‘Assim o dono deste cinto será amarrado pelos judeus, em Jerusalém, e entregue aos gentios’”.
12 We twɨmvwa shɨnɨɨsho, ɨtwe peeka na bhamwɨtʉ abha mu Kaisaliya, tʉkhamʉlamba nhaani ʉPaʉlo kʉtɨ atakhaabhale ku Yelusaleemu.
12 Ao ouvir isso, nós e os irmãos dali suplicamos a Paulo que não fosse a Jerusalém.
13 Ɨleelo akhatwamʉla akhatɨ, “Mʉkʉbhomba lyoni? Mʉkʉlɨla, mʉkwanza mʉnhatamfwe ʉmwoyo? Ɨne injilinganyiinye te kʉkʉngwa kwene, lyoli na kufwa mu Yelusaleemu kʉnongwa yɨ taawa lya Mwene uYeesu.”
13 Ele, porém, disse: “Por que todo esse choro? Assim vocês me partem o coração! Estou pronto não apenas para ser preso em Jerusalém, mas para morrer pelo Senhor Jesus”.
14 We twalola kʉtɨ ʉPaʉlo atakʉtwɨmvwa, tʉkhalekha kʉmʉlamba tʉkhatɨ, “Zye ʉMwene akwanza zye zɨbhombeshe.”
14 Quando ficou evidente que não conseguiríamos fazê-lo mudar de ideia, desistimos e dissemos: “Que seja feita a vontade do Senhor”.
15 Pɨlongolela, tukhapinya amazigo gɨɨtʉ, tʉkhanda kʉshʉʉla kʉbhala ku Yelusaleemu.
15 Depois disso, arrumamos nossas coisas e partimos para Jerusalém.
16 Abhalandati bhamu abha pa Kaisaliya bhakhatʉloleela bhakhatufisya mu nyumba ya Munasoni, mwe tʉkhabhalaga kwɨkhala nawo kʉ khabhalɨlo. Wʉnʉʉyo uMunasoni áamɨle muntu wa mu Kipulo, áamɨle weeka mu bhalandati abha kʉwandɨlo.
16 Alguns discípulos de Cesareia nos acompanharam e nos levaram à casa de Mnasom, nascido em Chipre e um dos primeiros discípulos.
17 We twafikha mu Yelusaleemu, abhamwɨtʉ mʉ lwɨtɨkho abha panaapo bhakhatʉposheela ku wusangalusu.
17 Quando chegamos a Jerusalém, os irmãos nos deram calorosas boas-vindas.
18 We kwasha, ɨtwe nʉ Paʉlo tʉkhabhala kʉkhomaana nʉ Yaakobo, abhasongo bhonti abha shɨbhanza bhoope bhálɨɨpo.
18 No dia seguinte, Paulo foi conosco a um encontro com Tiago, e todos os presbíteros da igreja de Jerusalém estavam presentes.
19 ɄPaʉlo akhabhalamʉkha, akhalonga lyeka lyeka gonti ge ʉMʉlʉngʉ ábhombile kʉ bhantʉ bhe te Bhayahuudi kwɨ dala ɨlyɨ mbombo zyakwe.
19 Depois que Paulo os cumprimentou, relatou em detalhes o que Deus havia realizado entre os gentios por meio de seu ministério.
20 We bhɨmvwa ganaago, bhakhamʉpaala ʉMʉlʉngʉ. Pe bhakhamʉbhʉʉzya ʉPaʉlo bhakhatɨ, “Ɨwe nholo wɨɨtʉ, ʉkʉlola amaelufu na maelufu aga Bhayahuudi she bhamwitishile uYeesu. Bhanaabho bhonti bhakʉlandata ɨndajɨzyo zya Moose ku lusimishizyo.
20 Quando ouviram isso, louvaram a Deus e disseram: “Você sabe, irmão, quantos milhares de judeus também creram, e todos eles seguem à risca a lei de Moisés.
21 Bhimvwizye kʉtɨ ʉkʉmanyɨzya aBhayahuudi bhonti bhe bhakwɨkhala mʉ nsɨ zye te zya Bhayahuudi kʉtɨ bhatasajɨlaje ɨndajɨzyo zya Moose, ʉkʉbhamanyɨzya kʉtɨ bhatabhatahiilaje abhaana bhaabho, khabhɨlɨ bhatalandataje aminho gɨɨtʉ aga Shiyahuudi.
21 Mas eles foram informados de que você ensina todos os judeus que vivem entre os gentios a abandonarem a lei de Moisés. Ouviram que você os instrui a não circuncidarem os filhos nem seguirem os costumes judaicos.
22 Ishi, tʉbhombe lyoni? ABhayahuudi abhamwɨtʉ abha panaapa bhatɨyɨmvwe kʉtɨ uyinzile panaapa.
22 Que faremos? Certamente eles saberão que você chegou.
23 Ishi, ʉbhombe anza she tʉtɨkʉbhʉʉzye. Panaapa mukaasi yɨɨtʉ bhalɨɨpo abhasakhaala bhani bhe bhabhiishile ulufingo pamiiso ga Mʉlʉngʉ.
23 “Queremos que você faça o seguinte. Temos aqui quatro homens que cumpriram um voto.
24 Ʉbhe peeka nabho, mʉbhombe ulupuuto ʉlwa kuyizelufwa. Ʉsombe vwe bhakwanza, ɨnga bhasyengule insisi zyabho. Shɨnɨɨsho she abhantʉ bhonti bhatɨmanye ku wusimishizyo kʉtɨ ganaago gonti ge bhakulonjile, te ga nalyoli, bhatɨmanye kʉtɨ ɨwe wʉneewe ukuzitinikha ɨndajɨzyo zya Moose.
24 Vá com eles ao templo e participe da cerimônia de purificação. Pague as despesas para realizarem o ritual de raspar a cabeça. Então todos saberão que os rumores são falsos e que você mesmo cumpre as leis judaicas.
25 Ishi, kʉ bhe te Bhayahuudi bhe bhamwitishile uYeesu, tubhasimbiiye ɨkalaata kʉbhabhʉʉzya ʉwaamʉlo wɨɨtʉ kʉtɨ bhatalyanje ɨnyama inhandamanu zye bhafumwizye ku lupuuto ʉlwa vifwani vwa bhamʉlʉngʉ, bhatalyanje amabhanda, awe ɨnyama zye bhanionjile, khabhɨlɨ bhatabhombaje uwubhembu.”
25 “Quanto aos convertidos gentios, devem fazer aquilo que pedimos por carta: abster-se de comer alimentos oferecidos a ídolos, de consumir o sangue ou a carne de animais estrangulados e de praticar a imoralidade sexual”.
26 We kwasha, ʉPaʉlo akhabheega abhasakhaala bhaala, akhabhomba ulupuuto ʉlwa kuyizelufwa peeka nabho. Pɨlongolela, akhinjila mwi linga ilyi Nyumba iMfinjile, kʉtɨ amʉbhʉʉzye umupuutili isiku lye bhakhayɨmala kuyizelufwa kwabho, na weeka weeka kufumwa imfinjile.
26 No dia seguinte, Paulo se purificou junto com aqueles homens e entrou no templo. Declarou quando terminariam os dias da purificação e quando seria oferecido o sacrifício em favor deles.
27 Insiku saba ɨzya kuyizelufwa, we zyapalamɨla kusila, aBhayahuudi bhamu bhe bháfumile mu Asiya bhakhamʉlola ʉPaʉlo mwi linga ilyi Nyumba iMfinjile. Bhakhasonjeelezya ɨmpʉga yonti ɨya bhantʉ bhe bháamɨle paala, bhakhamʉlema ʉPaʉlo,
27 Estando os sete dias quase no fim, alguns judeus da província da Ásia viram Paulo no templo e incitaram a multidão contra ele. Agarraram-no,
28 bhakhanda kuzingula ɨshongo bhakhatɨnjɨ, “Mʉbhasakhaala ɨmwe mʉbha mu Isilaeli, mʉtwavwe! Umuntu ʉnʉ we wʉ wʉʉla we akʉmanyɨzya abhantʉ bhonti abha poponti paala kʉtɨ bhatʉsholanyaaje tuBhaisilaeli, bhasholanyaaje nɨ ndajɨzyo zya Moose, poope ni Nyumba iMfinjile yɨnɨɨnɨ ɨya Mʉlʉngʉ. Ibhiibhi nhaani abhiishile uwukhandamanu mu Nyumba iMfinjile we akubhinjizya aBhayunaani mwi linga lyɨtʉ.”
28 gritando: “Homens de Israel, ajudem-nos! Este é o homem que fala contra nosso povo em toda parte e ensina todos a desobedecerem às leis judaicas. Fala contra o templo e até profana este santo lugar, trazendo gentios para dentro dele”.
29 Bhálonjile shɨnɨɨsho, kʉnongwa ye bhámulolile uTolofiimo ʉwa kʉ Efeeso we atáamɨle Muyahuudi alɨ peeka nʉ Paʉlo pa Yelusaleemu. Bhakhasɨbhɨɨlɨla kʉtɨ ʉPaʉlo amwinjiziizye uTolofiimo mwi linga ilyi Nyumba iMfinjile.
29 Antes tinham visto Paulo na cidade com Trófimo, um gentio de Éfeso, e concluíram que Paulo o havia levado para dentro do templo.
30 Pe ɨnhaaya yonti ɨya mu Yelusaleemu yɨkhabha ni bho. Abhantʉ bhakhɨnza bhakʉshɨmbɨla kufuma uku nʉʉkwo, bhakhabhʉngaana mwi linga ilyi Nyumba iMfinjile mwe ʉPaʉlo áamɨle. Bhakhamʉgada, bhakhamudendelula kunzi, abhalindiilili bhakhɨgalɨla inyiiji nalʉbhɨlo.
30 Toda a cidade se agitou com essas acusações, e houve grande tumulto. A multidão agarrou Paulo e o arrastou para fora do templo, e imediatamente foram fechadas as portas.
31 We bhanaabho abhantʉ bhakwanza kʉmʉgoga ʉPaʉlo, ɨnongwa zikhamufishila ʉmʉpɨtɨ wa bhasikaali abha Shiluumi kʉtɨ ɨnhaaya yonti ɨya mu Yelusaleemu yizuuye ibho.
31 Quando procuravam matar Paulo, chegou ao comandante do regimento romano a notícia de que toda a Jerusalém estava em rebuliço.
32 Nalʉbhɨlo bhʉʉlo ʉmʉpɨtɨ wa bhasikaali akheega abhimiilili na bhasikaali, bhakhashɨmbɨla kʉbhala kʉ mpʉga ya bhantʉ. Abhantʉ bhaala we bhabhalola abhasikaali bhalɨ peeka nʉ mʉpɨtɨ waabho, bhakhalekha kʉmʉkhoma ʉPaʉlo.
32 No mesmo instante, ele chamou seus soldados e oficiais e correu para o meio da multidão. Quando viram o comandante e os soldados se aproximarem, pararam de espancar Paulo.
33 Wʉnʉʉyo ʉmʉpɨtɨ wa bhasikaali akhamʉpalamɨla ʉPaʉlo akhamʉlema, akhalajɨzya kʉtɨ apinywe na manyoloolo gabhɨlɨ. Pe akhabhʉzɨɨlɨzya akhatɨ, “Wu naanu wʉnʉʉnʉ? Abhombile lyoni?”
33 Então o comandante o prendeu e mandou que o amarrassem com duas correntes. Em seguida, perguntou à multidão quem era ele e o que havia feito.
34 Nalʉbhɨlo bhʉʉlo abhantʉ bhaala bhakhanda kuzingula ɨshongo. Bhamu bhakhalongaga ili bhamu liila, ʉmʉpɨtɨ wa bhasikaali ʉla akhapootwa kʉmanya ge gafumiiye kʉnongwa yɨ shongo. Akhalajɨzya kʉtɨ bhamʉtwale ʉPaʉlo mwi linga lya bhasikaali.
34 Uns gritavam uma coisa, outros gritavam outra. Não conseguindo descobrir a verdade no meio de todo o tumulto, ordenou que Paulo fosse levado à fortaleza.
35 ɄPaʉlo we aafikha mʉ ndandalɨlo iyi nyumba yiila, abhasikaali bhaala bhakhamʉpɨmba, kʉnongwa ye kwámɨle ni bho nhaani.
35 Quando Paulo chegou às escadas, o povo se tornou tão violento que os soldados tiveram de levantá-lo nos ombros para protegê-lo.
36 Abhantʉ bhaala bhakhamʉlandatɨla ʉPaʉlo kumo bhakhazingulaga ɨshongo bhakhatɨnjɨ, “Mʉgoje!”
36 E a multidão foi atrás, gritando: “Matem-no! Matem-no!”.
37 We abhasikaali bhaala bhakumwinjizya ʉPaʉlo mwi linga lyabho, akhamʉbhʉzɨɨlɨzya ʉmʉpɨtɨ waabho ʉla akhatɨ, “Bhʉlɨ, ɨnkwɨtɨshɨlwa kʉkʉbhʉʉzya izwi limo?” Akhaamʉla akhatɨ, “Bhʉlɨ, nɨɨwe umanyile kʉlonga iShiyunaani?
37 Quando Paulo estava para ser levado à fortaleza, disse ao comandante: “Posso ter uma palavra com o senhor?”. Surpreso, o comandante perguntou: “Você fala grego?
38 Bhʉlɨ, ɨwe te we Mumiisili ʉla we apelaga ibho, abhatwalile abhabuda ielufu zini (4,000) mu shilozu?”
38 Não é você o egípcio que liderou uma rebelião algum tempo atrás e levou consigo ao deserto quatro mil assassinos?”.
39 ɄPaʉlo akhaamʉla akhatɨ, “Ɨne ne Muyahuudi, impapiilwe mʉ nhaaya ɨmpɨtɨ ɨya mu Taliso mʉ nsɨ ɨya mu Kilikiya. Ɨnkʉlaabha ʉnɨtɨshɨzye ɨndonje na bhantʉ ɨbha.”
39 “Não”, respondeu Paulo. “Sou judeu e cidadão de Tarso, cidade importante da Cilícia. Por favor, permita-me falar a esta gente.”
40 We ʉmʉpɨtɨ ʉwa bhasikaali ʉla amwɨtɨshɨzya, ʉPaʉlo akhɨmɨɨlɨla mʉ ndandalɨlo yiila, akhabhabhʉʉsɨzya abhantʉ bhaala ɨnyoobhe kʉtɨ bhapʉʉme. We bhonti bhapʉʉma, akhabhabhʉʉzya mʉ ndongo yaabho akhatɨ,
40 O comandante concordou, de modo que Paulo ficou em pé na escadaria e fez sinal para o povo se calar. Logo, um silêncio profundo envolveu a multidão, e ele lhes falou em aramaico, o idioma deles.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.