Atos 17
ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs VC
1 ɄPaʉlo nʉ Sɨɨla bháshilile mʉ nhaaya ɨya mu Amufipooli, nɨ ya Apoloniya, bhakhafikha mʉ nhaaya ɨya mu Tesalonike pe páamɨle isinagoogi ɨlya Bhayahuudi.
1 Passaram por Anfípolis e Apolônia e chegaram a Tessalônica, onde havia uma sinagoga de judeus.
2 Kʉnʉʉkwo ʉPaʉlo akhinjilaga mwi sinagoogi, anza she yáamɨle mwata yaakwe. ƗSabaato zɨtatʉ akhabhalʉmbɨlɨlaga kufuma mu Wusimbe uWufinjile,
2 Paulo dirigiu-se a eles, segundo o seu costume, e por três sábados disputou com eles.
3 ɨnga abhalɨnganɨzye na kʉbhalanga apazelu kʉtɨ uKilisiti akhondeeye kʉyɨmba na kʉzyʉkha mʉ bhafwe. ɄPaʉlo akhabhabhʉʉzya akhatɨ, “UYeesu wʉnʉʉnʉ we ɨnkʉmʉlʉmbɨɨlɨla kukwinyu we wu Kilisiti.”
3 Explicava e demonstrava, à base das Escrituras, que era necessário que Cristo padecesse e ressurgisse dos mortos. E este Cristo é Jesus que eu vos anuncio.
4 Bhamu aBhayahuudi bhakhagɨɨtɨkha amazwi ga Paʉlo. Bhoope aBhayunaani abhinji bhe bhakhɨtɨkhaga ulupuuto ʉlwa Shiyahuudi, peeka na bhantanda abhinji abhapɨtɨ pa mbombo, bhakhɨɨtɨkha, bhakhabha peeka nʉ Paʉlo nʉ Sɨɨla.
4 Alguns deles creram e associaram-se a Paulo e Silas, como também uma grande multidão de prosélitos gentios, e não poucas mulheres de destaque.
5 Ɨleelo ʉmwone wʉkhabhalema aBhayahuudi abhanjɨ bhe bhatítishile, bhakhabhala mʉ mʉnaalo, bhakhabhalanjɨla abhantʉ abhabhiibhi, bhe bhakhabhʉngaanya abhantʉ abhinji, bhakhanda kʉpela ibho ɨpɨtɨ mʉ nhaaya yonti. Bhakhabhala bhakhinjila kʉ makha mu nyumba ya Yaasoni kʉmwanza ʉPaʉlo nʉ Sɨɨla, ɨnga bhabhatwale apazelu kʉ bhantʉ abha mʉ nhaaya.
5 Os judeus, tomados de inveja, ajuntaram alguns homens da plebe e com esta gente amotinaram a cidade. Assaltaram a casa de Jasão, procurando-os para os entregar ao povo.
6 We bhatabhaaga, bhakhamʉlema uYaasoni wʉʉyo peeka na bhamwabho bhamu mʉ lwɨtɨkho, bhakhabhadendelula paka pa bhapɨtɨ abhɨ nhaaya, kumo bhakuzingula ɨshongo bhakʉtɨ, “Abhantʉ ɨbha bhe bhakʉpela ibho ɨpɨtɨ mʉ nsɨ izinji zyonti, ishi bhinzile panaapa mʉ nhaaya yɨɨtʉ,
6 Mas como não os achassem, arrastaram Jasão e alguns irmãos à presença dos magistrados, clamando: Estes homens amotinam todo o mundo. Estão agora aqui! E Jasão os acolheu!
7 uYaasoni we abhaposheleeye mu nyumba yaakwe. Bhonti bhakʉshoolanya ɨndajɨzyo zye uKaisaali azibhiishile bhakʉtɨ, ‘Ɨtwe tʉlɨ nʉ mwene uwunji we tʉkʉtɨ uYeesu.’ ”
7 Todos eles contrariam os decretos de César, proclamando outro rei: Jesus.
8 Abhapɨtɨ abhɨ nhaaya yiila peeka na bhantʉ we bhɨmvwa ɨnongwa ziila, bhakhazyʉgʉnhana nhaani.
8 Assim excitavam o povo e os magistrados.
9 Bhakhabhabhʉʉzya uYaasoni na bhamwabho bhafumwe ɨvwa kʉbhagombola, bhakhabhɨtɨshɨzya kʉtɨ bhasogolaje kʉkwabho.
9 E só depois de receberem uma caução de Jasão e dos outros é que os deixaram ir.
10 We kwabha shawusiku, nalʉbhɨlo bhe bhitishile bhakhabhasokha ʉPaʉlo nʉ Sɨɨla kʉtɨ bhasogole bhabhale mʉ nhaaya ɨya kʉ Belooya. We bhaafikha kuula, bhakhinjila mwi sinagoogi ɨlya Bhayahuudi.
10 Logo que se fez noite, os irmãos enviaram Paulo e Silas para Beréia. Quando ali chegaram, entraram na sinagoga dos judeus.
11 Abhantʉ abha pa Belooya bháamɨle bhantʉ bhe bhakhatejelezyaga kʉshɨla abha pa Tesalonike. We ʉPaʉlo akʉbhalʉmbɨɨlɨla intumi zya Mwene uYeesu, bhakhazɨposheela kʉ mwoyo wonti. Bhakhajendeelela kʉbhaazya uWusimbe uWufinjile insiku zyonti, ɨnga bhasimishizye kʉtɨ amazwi ge ʉPaʉlo akʉlonga ga nalyoli.
11 Estes eram mais nobres do que os de Tessalônica e receberam a palavra com ansioso desejo, indagando todos os dias, nas Escrituras, se essas coisas eram de fato assim.
12 ABhayahuudi abhinji bhakhamwɨtɨkha uYeesu, peeka na bhasakhaala na bhantanda abhapɨtɨ abha Shiyunaani.
12 Muitos deles creram, como também muitas mulheres gregas da aristocracia, e não poucos homens.
13 Ɨleelo aBhayahuudi abha mu Tesalonike, we bhaamanya kʉtɨ ʉPaʉlo akʉlʉmbɨɨlɨla izwi lya Mʉlʉngʉ na kʉ Belooya, kwope bhakhabhala, bhakhapela ibho ɨpɨtɨ na kʉsonganya ɨmpʉga ya bhantʉ.
13 Mas os judeus de Tessalônica, sabendo que também em Beréia tinha sido pregada por Paulo a palavra de Deus, foram para lá agitar e sublevar o povo.
14 Bhe bhitishile pa Belooya bhakhamʉloleela ʉPaʉlo, bhakhamʉtwala nalʉbhɨlo kʉmbalɨ kwa sʉmbɨ, ɨleelo ʉSɨɨla nu Tiimoti abheene bhakhasyala mʉ Belooya.
14 Então os irmãos fizeram que Paulo se retirasse e fosse até o mar, ao passo que Silas e Timóteo ficaram ali.
15 Bhaala bhe bhámʉloleleeye ʉPaʉlo bhakhamufisya mʉ nhaaya ɨya mʉ Aseene. We bhakʉgalʉkha, ʉPaʉlo akhabhasonteelezya nɨ ndajɨlo ɨzya kʉbhatwalɨla uTiimoti nʉ Sɨɨla kʉtɨ bhatakhaabhaje, bhamʉlandate nalʉbhɨlo.
15 Os que conduziam Paulo levaram-no até Atenas. De lá voltaram e transmitiram para Silas e Timóteo a ordem de que fossem ter com ele o mais cedo possível.
16 We ʉPaʉlo akʉbhagʉʉlɨla uTiimoti nʉ Sɨɨla mʉ Aseene, ʉmwoyo waakwe wʉkhakhatampaga nhaani we aalola kʉtɨ ɨnhaaya yiila yonti yizuuye ivifwani ɨvwa bhamʉlʉngʉ.
16 Enquanto Paulo os esperava em Atenas, à vista da cidade entregue à idolatria, o seu coração enchia-se de amargura.
17 Pe akhanda kwinjila mwi sinagoogi, akhazabhanaga na Bhayahuudi na Bhayunaani bhe bhakhɨtɨkhaga ulupuuto ʉlwa Shiyahuudi. Khabhɨlɨ insiku zyonti, akhazabhanaga apazelu na bhantʉ bhe akhakhomaanaga nabho mʉ manaalo.
17 Disputava na sinagoga com os judeus e prosélitos, e todos os dias, na praça, com os que ali se encontravam.
18 Abhamanyi bhamu bhe bhakhatɨnjɨ aBhaepikuleeyo na Bhasitoiki bhakhɨnza kʉdalɨnhana nʉ Paʉlo. Bhamu bhakhatɨ, “Akwanza kʉlonga zyoni umulabhanjishi ʉnʉ?” Bhamu bhakhatɨ, “Yɨkʉlolekha kʉtɨ akʉlonga zya bhamʉlʉngʉ bhaakwe abhɨ nsɨ izinji.” Bhálonjile shɨnɨɨsho, kʉnongwa ye ʉPaʉlo akhabhalʉmbɨlɨlaga iNtumi iNyinza ɨzya Yeesu, nɨ zya kʉzyʉkha kwakwe.
18 Alguns filósofos epicureus e estóicos conversaram com ele. Diziam uns: Que quer dizer esse tagarela? Outros: Parece que é pregador de novos deuses. Pois lhes anunciava Jesus e a Ressurreição.
19 Pe abhamanyi bhaala bhakhamʉtwala ʉPaʉlo pɨ balaaza ɨlya bhamanyi lye bhakhatɨnjɨ Aleopago. Abhapɨtɨ abhɨ balaaza bhakhamʉbhʉʉzya bhakhatɨ, “Ɨmanyɨzyo impwa zɨnɨɨzyo zye ʉkʉbhabhʉʉzya abhantʉ, tʉbhʉʉzye nɨɨtwe.
19 Tomaram-no consigo e levaram-no ao Areópago, e lhe perguntaram: Podemos saber que nova doutrina é essa que pregas?
20 Tuzyimvwizye kʉtɨ zya shɨkholo ishinji, tuyiganile kʉtɨ utwilulile zyenezyo.”
20 Pois o que nos trazes aos ouvidos nos parece muito estranho. Queremos saber o que vem a ser isso.
21 Bhálonjile shɨnɨɨsho, kʉnongwa ye abhantʉ abha kʉ Aseene, peeka na bhajeni abha kutali bhe bhakhɨkhalaga kʉnʉʉkwo, bhakhayɨganaga kʉtejeelezya bhʉʉlo ɨnongwa impwa, na kʉzɨlonga.
21 Ora {como se sabe}, todos os atenienses e os forasteiros que ali se fixaram não se ocupavam de outra coisa senão a de dizer ou de ouvir as últimas novidades.
22 Pe ʉPaʉlo akhɨmɨɨlɨla mwɨ balaaza liila ɨlya Aleopago, akhatɨ, “Mʉbhasakhaala ɨmwe mʉbha mʉ Aseene! Ɨnkʉlola kʉtɨ mʉlemeleeye nhaani ɨnongwa zyonti ɨzya lupuuto.
22 Paulo, em pé no meio do Areópago, disse: Homens de Atenas, em tudo vos vejo muitíssimo religiosos.
23 We ɨnkʉshɨla mʉ nhaaya yɨnɨɨnɨ, nálolile she mukupuuta abhamʉlʉngʉ. Naashilolile nɨ shɨgemo ɨsha kufumwizya imfinjile she shisimbiilwe amazwi ge gakʉtɨ: KWA MɄLɄNGɄ WE ATAKɄMANYƗKHA. Wʉnʉʉyo ʉMʉlʉngʉ we mukupuuta sita kʉmʉmanya, we ɨne ɨnkwanza kʉbhalʉmbɨɨlɨla.
23 Percorrendo a cidade e considerando os monumentos do vosso culto, encontrei também um altar com esta inscrição: A um Deus desconhecido. O que adorais sem o conhecer, eu vo-lo anuncio!
24 “ɄMʉlʉngʉ wʉ Mwene ʉwa kʉmwanya na paasɨ, we ápelile ɨnsɨ, na vwonti vwe vɨlɨ mʉmwo. Ʉweene atakwɨkhala mu nyumba ɨzya kupuutila zye zɨkʉzengwa nɨ nyoobhe zya bhantʉ.
24 O Deus, que fez o mundo e tudo o que nele há, é o Senhor do céu e da terra, e não habita em templos feitos por mãos humanas.
25 Atakʉbhombelwa na bhantʉ ngatɨ akwanza khamu kʉkwabho. Ʉweene we akʉʉbhapa abhantʉ bhonti uwuumi na kʉtɨ bhafuutaje, khabhɨlɨ we akʉʉbhapa vwonti.
25 Nem é servido por mãos de homens, como se necessitasse de alguma coisa, porque é ele quem dá a todos a vida, a respiração e todas as coisas.
26 Kufumilana nu muntu weeka ápelile ɨvɨkholo vwonti ɨvwa bhantʉ, kʉtɨ bhasaate mʉ nsɨ zyonti. Akhabhabhɨɨshɨla akhabhalɨlo kufuma khalɨ, liino na pooshi pe bhatɨyɨkhalaje.
26 Ele fez nascer de um só homem todo o gênero humano, para que habitasse sobre toda a face da terra. Fixou aos povos os tempos e os limites da sua habitação.
27 ɄMʉlʉngʉ akhabhomba ganaago gonti, ɨnga abhantʉ bhamwanze, lumo bhangamufishila kwɨ dala ɨlya kʉpalamansya. Poope shɨnɨɨsho, atalɨ ukutali na wowonti.
27 Tudo isso para que procurem a Deus e se esforcem por encontrá-lo como que às apalpadelas, pois na verdade ele não está longe de cada um de nós.
28 ‘Kʉnongwa ye mʉmwakwe mwe tʉkwɨkhala na kʉjendeelela kʉbha twe bhuumi.’ Anza she bhamu mu bhasimbi bhiinyu abhɨ nyɨmbo bhátɨlɨ, ‘Ɨtwe twe bhaana bhaakwe.’
28 Porque é nele que temos a vida, o movimento e o ser, como até alguns dos vossos poetas disseram: Nós somos também de sua raça...
29 “Kʉnongwa ye ɨtwe twe bhaana bha Mʉlʉngʉ, tʉtakwanzɨwa kukwina kʉtɨ ʉwʉmʉlʉngʉ waakwe wukholiine ni shifwani she bhagombile kʉ mbana iyi zahaabu, awe ɨyɨ nhela, awe ɨya mawe. Vɨnɨɨvwo ivifwani vɨkʉgombwa ku wumanyi wa bhantʉ bhʉʉlo.
29 Se, pois, somos da raça de Deus, não devemos pensar que a divindade é semelhante ao ouro, à prata ou à pedra lavrada por arte e gênio dos homens.
30 Palʉsalo, mʉ khabhalɨlo khe abhantʉ bhakhabhombaga zɨnɨɨzyo mʉ wʉlema, ʉMʉlʉngʉ áyibhiishile ngatɨ atakʉlola. Ɨleelo ishi akʉbhalajɨzya abhantʉ bhonti abha poponti paala kʉtɨ bhalaate.
30 Deus, porém, não levando em conta os tempos da ignorância, convida agora a todos os homens de todos os lugares a se arrependerem.
31 Kʉnongwa ye abhiishile isiku lye akhayɨbhalonga abhantʉ bhonti mu wugolosu, kwɨ dala ɨlya muntu we amʉsabhʉʉye. ɄMʉlʉngʉ abhasimishiziizye bhonti zɨnɨɨzyo, kwɨ dala ɨlya kʉmʉzyʉsya wʉnʉʉyo umuntu mʉ bhafwe.”
31 Porquanto fixou o dia em que há de julgar o mundo com justiça, pelo ministério de um homem que para isso destinou. Para todos deu como garantia disso o fato de tê-lo ressuscitado dentre os mortos.
32 Abhapɨtɨ bhaala, we bhɨmvwa kʉtɨ ʉPaʉlo akʉlonga ɨzya kʉzyʉkha kʉ bhafwe, bhamu bhakhamʉshoolanya. Ɨleelo bhamu bhakhamʉbhʉʉzya bhakhatɨ, “Tʉkwanza kʉkʉtejeelezya winza kʉnongwa zɨnɨɨzyo.”
32 Quando o ouviram falar de ressurreição dos mortos, uns zombavam e outros diziam: A respeito disso te ouviremos outra vez.
33 Pe ʉPaʉlo akhafuma mwɨ balaaza akhabhalekha.
33 Assim saiu Paulo do meio deles.
34 Abhantʉ bhamu bhakhamwɨtɨkha uYeesu, bhakhanda kʉmʉlandata ʉPaʉlo. Mʉ bhanaabho álɨɨpo uDionisiyo, ʉwa mwɨ balaaza ɨlya Aleopago, nʉ mwantanda weeka, ɨtaawa lyakwe wu Damali, peeka na bhantʉ abhanjɨ.
34 Todavia, alguns homens aderiram a ele e creram: entre eles, Dionísio, o areopagita, e uma mulher chamada Dâmaris; e com eles ainda outros.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.