Atos 10
ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs VC
1 Mʉ nhaaya ɨya mu Kaisaliya mwámɨle umuntu ʉmo we atáamɨle Muyahuudi, ɨtaawa lyakwe bhakhatɨnjɨ uKolineeliyo. Áamɨle mʉpɨtɨ wa bhasikaali, we akhalongozyaga abhasikaali imia yeeka (100) kufuma mʉ mpʉga ɨmpɨtɨ ɨya bhasikaali ye bhakhatɨnjɨ ɨmpʉga ɨya Bhaitaaliya.
1 Havia em Cesaréia um homem, por nome Cornélio, centurião da coorte que se chamava Itálica.
2 Khabhɨlɨ áamɨle muntu mwinza we akhamutinikhaga ʉMʉlʉngʉ, peeka na bhantʉ bhonti abha mu nyumba yaakwe. Akhamʉlaabhaga ʉMʉlʉngʉ akhabhalɨlo khonti, na kʉbhaavwa nhaani abhapɨɨna.
2 Era religioso; ele e todos os de sua casa eram tementes a Deus. Dava muitas esmolas ao povo e orava constantemente.
3 Isiku limo pamu mʉ saa tisa ɨya shamʉsanya, uKolineeliyo akhalola injozi ɨzya pamiiso amazelu. Mu njozi zɨnɨɨzyo, akhalola ʉkhabhɨzya wa Mʉlʉngʉ amʉloleshela. Ʉkhabhɨzya akhamʉbhʉʉzya akhatɨ, “We Kolineeliyo!”
3 Este homem viu claramente numa visão, pela hora nona do dia, aproximar-se dele um anjo de Deus e o chamar: Cornélio!
4 UKolineeliyo akhamwenya ʉkhabhɨzya ʉla kʉ lyoga, akhamʉbhʉzɨɨlɨzya akhatɨ, “We mwene, kʉlɨ na khooni?” Ʉkhabhɨzya akhamʉbhʉʉzya akhatɨ, “ɄMʉlʉngʉ ayɨmvwa impuuto zyakho, alolile na she ʉkʉbhaavwa abhapɨɨna. Ganaago gonti agamanyile, akʉgaseshela kʉmwanya.
4 Cornélio fixou nele os olhos e, possuído de temor, perguntou: Que há, Senhor? O anjo replicou: As tuas orações e as tuas esmolas subiram à presença de Deus como uma oferta de lembrança.
5 Pe leelo ishi, ʉbhasonteelezye abhantʉ mʉ Yaafa, bhamʉbhɨlɨshɨle umuntu we bhakʉtɨ uSiimoni, ɨtaawa ɨlyamwabho bhakʉtɨ uPeeteli.
5 Agora envia homens a Jope e faze vir aqui um certo Simão, que tem por sobrenome Pedro.
6 Akwɨkhala kwa muntu we bhakʉtɨ uSiimoni, we akʉgomba amagwembe. Inyumba yaakwe yɨlɨ mʉmbalɨ mwa sʉmbɨ.”
6 Ele se acha hospedado em casa de Simão, um curtidor, cuja casa fica junto ao mar.
7 Ʉkhabhɨzya we aamala kʉmʉbhʉʉzya uKolineeliyo, akhasogola. Pe uKolineeliyo akhabhabhɨlɨshɨla bhabhɨlɨ mu bhabhombi bhaakwe, peeka nu musikaali weeka mu bhaavwi bhaakwe we akhamutinikhaga ʉMʉlʉngʉ.
7 Quando se retirou o anjo que lhe falara, chamou dois dos seus criados e um soldado temente ao Senhor, daqueles que estavam às suas ordens.
8 UKolineeliyo we aamala kʉbhapanjɨla zyonti zye ʉkhabhɨzya álajiziizye, akhabhasonteelezya kʉ Yaafa.
8 Contou-lhes tudo e enviou-os a Jope.
9 Isiku ɨlya wʉbhɨlɨ mʉ saala ɨya mʉtanda shamʉsanya, abhantʉ bhe uKolineeliyo ábhasonteleziizye, bhakhapalamɨla mʉ Yaafa. Mʉ khabhalɨlo khanaakho uPeeteli woope akhazʉbha kwi gulu mu nyumba, kʉtɨ amʉlaabhe ʉMʉlʉngʉ.
9 No dia seguinte, enquanto estavam em viagem e se aproximavam da cidade - pelo meio-dia -, Pedro subiu ao terraço da casa para fazer oração.
10 Ɨnzala yikhamuluma, akhasʉngʉkha kulya. We bhalɨ kʉtelekha ishaakulya she atilye, akhalola injozi ɨzya pamiiso amazelu.
10 Então, como sentisse fome, quis comer. Mas, enquanto lho preparavam, caiu em êxtase.
11 Mu njozi zɨnɨɨzyo, akhalola kʉmwanya kwigukha, akhantʉ khe khalɨ anzɨ golole ɨpɨtɨ lye lilemiilwe ɨmbalɨ zyakwe zini, likhiikha mʉ nsɨ.
11 Viu o céu aberto e descer uma coisa parecida com uma grande toalha que baixava do céu à terra, segura pelas quatro pontas.
12 Mukaasi yaakwe mwámɨle ɨvɨkhanʉ ɨvwa vɨkholo vwonti. Mwámɨle ɨvɨkhanʉ ɨvwa vɨnama vini, ɨvɨkhanʉ vwe vikudendelukha, ni nyonyi zye zikubumbulukha.Ɨgolole lye lɨlɨ nɨ vɨkhanʉ likwikha kwa Peeteli|alt="The sheet with animals is lowered to Peter" src="WA03963b.tif" size="col" loc="10:11-12" ref="10:12"
12 Nela havia de todos os quadrúpedes, dos répteis da terra e das aves do céu.
13 Pe uPeeteli akhɨmvwa izi, lɨkhamʉbhʉʉzya lɨkhatɨ, “We Peeteli, bhʉʉkha! Ʉbhoole ulye!”
13 Uma voz lhe falou: Levanta-te, Pedro! Mata e come.
14 UPeeteli akhalyamʉla akhatɨ, “Ndaali, we Mwene! Yeenya, intaliiye naalumo akhantʉ khe khakhandamanu!”
14 Disse Pedro: De modo algum, Senhor, porque nunca comi coisa alguma profana e impura.
15 Pe izi lɨkhamʉbhʉʉzya uPeeteli lɨkhatɨ, “Akhantʉ khokhonti khe ʉMʉlʉngʉ akhazelufwizye, ɨwe ʉtakhatekhaje kʉtɨ khakhandamanu.”
15 Esta voz lhe falou pela segunda vez: O que Deus purificou não chames tu de impuro.
16 Zɨnɨɨzyo zyábhombeshile khatatʉ khonti, pe ɨgolole liila lɨkhagalʉkha kʉmwanya.
16 Isto se repetiu três vezes e logo a toalha foi recolhida ao céu.
17 We uPeeteli akʉyɨbhʉzɨɨlɨzya kʉtɨ injozi zɨnɨɨzyo kwe kʉtɨ bhʉlɨ, abhantʉ bhaala bhe uKolineeliyo ábhasonteleziizye bhakhabhʉzɨɨlɨzya, pe bhakhayɨmanya inyumba ya Siimoni, bhakhɨmɨɨlɨla pa mʉlyango.
17 Desconcertado, Pedro refletia consigo mesmo sobre o que significava a visão que tivera, quando os homens, enviados por Cornélio, se apresentaram à porta, perguntando pela casa de Simão.
18 Bhakhabhɨlɨshɨla, bhakhabhʉzɨɨlɨzya bhakhatɨ, “Bhʉlɨ, ɨpa pe akʉdɨɨla uSiimoni we bhakʉtɨ uPeeteli?”
18 Eles chamaram e indagaram se ali estava hospedado Simão, com o sobrenome Pedro.
19 We uPeeteli akʉsɨɨbha izyi njozi zɨnɨɨzyo, uMupepu uMufinjile akhamʉbhʉʉzya akhatɨ, “Siimoni, paasɨ ɨpa bhalɨɨpo abhantʉ bhatatʉ bhe bhakʉkwanza.
19 Enquanto Pedro refletia na visão, disse o Espírito: Eis aí três homens que te procuram.
20 Uyiishe, mʉbhale peeka, utakhasingaane, ɨne nʉneene ne imbasonteleziizye.”
20 Levanta-te! Desce e vai com eles sem hesitar, porque sou eu quem os enviou.
21 UPeeteli we ayiikha paasɨ, akhabhabhʉʉzya abhantʉ bhaala akhatɨ, “Ɨne ne neene we mʉkʉmwanza. Ishi! Mʉkʉnanzɨla khantʉ khooni?”
21 Pedro desceu ao encontro dos homens e disse-lhes: Aqui me tendes, sou eu a quem buscais. Qual é o motivo por que viestes aqui?
22 Bhakhamwamʉla bhakhatɨ, “Ʉmʉpɨtɨ ʉmo ʉwa bhasikaali atusonteleziizye, ɨtaawa lyakwe wu Kolineeliyo, muntu mugolosu, akumutinikha ʉMʉlʉngʉ, khabhɨlɨ aBhayahuudi bhonti bhakʉmʉpaala. Ishi ʉkhabhɨzya wa Mʉlʉngʉ amubhuziizye kʉtɨ akʉposheele mu nyumba yaakwe, atejeelezye amazwi ge ʉtɨmʉbhʉʉzye.”
22 Responderam: O centurião Cornélio, homem justo e temente a Deus, o qual goza de excelente reputação entre todos os judeus, recebeu dum santo anjo o aviso de te mandar chamar à sua casa e de ouvir as tuas palavras.
23 Pe uPeeteli akhabhaposheela abhantʉ bhaala mu nyumba, bhakhadɨɨla kʉkwakwe.
23 Então Pedro os mandou entrar e hospedou-os. No dia seguinte, levantou-se e partiu com eles, e alguns dos irmãos de Jope o acompanharam.
24 We kwasha winza, bhakhafikha mu Kaisaliya. Bhakhaaga uKolineeliyo abhabhunganyiinye abhanholo bhaakwe, peeka na bhamanyani bhaakwe, akʉbhagʉʉlɨla.
24 No outro dia chegaram a Cesaréia. Cornélio os estava esperando, tendo convidado os seus parentes e amigos mais íntimos.
25 UPeeteli we aafikha, uKolineeliyo akhamʉposheela, akhasʉgamɨla paasɨ pa vɨnama vwakwe kuumupa ulushindikho.
25 Quando Pedro estava para entrar, Cornélio saiu a recebê-lo e prostrou-se aos seus pés para adorá-lo.
26 Ɨleelo uPeeteli akhamʉbhʉʉsya, akhamʉbhʉʉzya akhatɨ, “Yɨmɨɨlɨla! Yeenya, nɨɨne ne muntu anza wʉneewe!”
26 Pedro, porém, o ergueu, dizendo: Levanta-te! Também eu sou um homem!
27 Pe uPeeteli nu Kolineeliyo bhakhinjila mu nyumba yaakwe kumo bhakʉlonga, bhakhaaga abhantʉ abhinji bhabhungaanile muula.
27 E, falando com ele, entrou e achou ali muitas pessoas que se tinham reunido e disse:
28 UPeeteli akhabhabhʉʉzya akhatɨ, “Ɨmwe mumanyile akhinza kʉtɨ ɨtwe tuBhayahuudi ɨndajɨzyo zyɨtʉ zɨkʉkhaana kʉsangaana na bhantʉ bhe te Bhayahuudi. Poope kʉyatɨlana nabho tʉtakwɨtɨshɨlwa. Ɨleelo ʉMʉlʉngʉ andanjile kʉtɨ ɨntamʉtekhaje umuntu wowonti kʉtɨ mukhandamanu.
28 Vós sabeis que é proibido a um judeu aproximar-se dum estrangeiro ou ir à sua casa. Todavia, Deus me mostrou que nenhum homem deve ser considerado profano ou impuro.
29 Ye nongwa we mwambɨlɨshɨla, ininzile sita kusingaana. Ishi, mʉmbɨlɨshɨlɨɨye zyoni?”
29 Por isso vim sem hesitar, logo que fui chamado. Pergunto, pois, por que motivo me chamastes.
30 UKolineeliyo akhamwamʉla akhatɨ, “Zyashɨla insiku zɨtatʉ kufuma mʉ khabhalɨlo khe ɨnhamʉlaabhaga ʉMʉlʉngʉ mu nyumba yaanɨ ɨnɨ, mʉ khabhalɨlo anza khanaakha akha mʉ saa tisa ɨya shamʉsanya. Nalʉbhɨlo ɨnhalola umuntu ayɨmɨlɨɨye pɨlongolela yaanɨ, akwatile amenda ge gakumeetukha.
30 Disse Cornélio: Faz hoje quatro dias que estava eu a orar em minha casa, à hora nona, quando se pôs diante de mim um homem com vestes resplandecentes, que disse:
31 Akhambʉʉzya akhatɨ, ‘We Kolineeliyo, ʉMʉlʉngʉ ayɨmvwa impuuto zyakho, akʉseshela na she ʉkʉbhaavwa abhapɨɨna.
31 Cornélio, a tua oração foi atendida e Deus se lembrou de tuas esmolas.
32 Pe leelo, ʉbhasonteelezye abhantʉ bhabhale bhamʉbhɨlɨshɨle umuntu we bhakʉtɨ uSiimoni, ɨtaawa ɨlyamwabho bhakʉtɨ uPeeteli. Akwɨkhala mʉ Yaafa, kwa muntu we ɨtaawa lyakwe bhakʉtɨ uSiimoni we akʉgomba amagwembe. Inyumba yaakwe yɨlɨ mʉmbalɨ mwa sʉmbɨ.’
32 Envia alguém a Jope e manda vir Simão, que tem por sobrenome Pedro. Está hospedado perto do mar em casa do curtidor Simão.
33 Zɨnɨɨzyo zye zimbiishile kʉtɨ ɨnsonteelezye abhantʉ bhakʉbhɨlɨshɨle, nɨɨwe wabhomba akhinza we wɨnza. Ishi twenti tʉlɨ pamiiso ga Mwene ʉMʉlʉngʉ, tʉtejeelezye amazwi gonti ge ʉMwene akulajiziizye kʉtɨ ʉtʉbhʉʉzye.”
33 Por isso mandei chamar-te logo e felicito-te por teres vindo. Agora, pois, eis-nos todos reunidos na presença de Deus para ouvir tudo o que Deus te ordenou de nos dizer.
34 Pe uPeeteli akhabhabhʉʉzya abhantʉ bhaala akhatɨ, “Ishi pe naamanya kʉtɨ zya nalyoli, ʉMʉlʉngʉ atakwɨmɨla bha ndwɨmo!
34 Então Pedro tomou a palavra e disse: Em verdade, reconheço que Deus não faz distinção de pessoas,
35 Ɨleelo akʉbhɨɨtɨkha abhantʉ abha vɨkholo vwonti bhe bhakumutinikha na kʉbhomba uwugolosu.
35 mas em toda nação lhe é agradável aquele que o temer e fizer o que é justo.
36 Ɨmwe mumanyile kʉtɨ ʉMʉlʉngʉ ásonteleziizye abhantʉ bhaakwe kʉbhalʉmbɨɨlɨla aBhaisilaeli iNtumi iNyinza, kʉtɨ bhawaaje uwutengaanu mwa Yeesu Kilisiti, ʉMwene wa bhantʉ bhonti.
36 Deus enviou a sua palavra aos filhos de Israel, anunciando-lhes a boa nova da paz, por meio de Jesus Cristo. Este é o Senhor de todos.
37 Mumanyile zye zibhombeshile mʉ nsɨ yonti ɨya mu Yudeeya, kwandɨla mʉ Galɨlaaya, we uYookhani akhalʉmbɨlɨlaga abhantʉ kʉtɨ bhoozelwe.
37 Vós sabeis como tudo isso aconteceu na Judéia, depois de ter começado na Galiléia, após o batismo que João pregou.
38 Mumanyile kʉtɨ ʉMʉlʉngʉ ámʉsabhʉʉye uYeesu ʉwa ku Naazaleti, akhaamupa uMupepu uMufinjile, na makha. ɄMʉlʉngʉ áamɨle peeka nawo, akhamʉbhɨɨkha kʉtɨ abhombaje inyinza mʉ bhantʉ poponti, akhaponɨaga bhonti bhe bhakhayɨmbaga na makha ga Seetani.
38 Vós sabeis como Deus ungiu a Jesus de Nazaré com o Espírito Santo e com o poder, como ele andou fazendo o bem e curando todos os oprimidos do demônio, porque Deus estava com ele.
39 “Gonti ganaago ge uYeesu ábhombile mʉ nsɨ ɨya Bhayahuudi, na mʉ nhaaya ɨya mu Yelusaleemu, ɨtwe twe bhakeeti. Pɨlongolela, bhakhamʉgoga kwɨ dala ɨlya kʉmʉkhomeela pa shɨkhobhenhanyo.
39 E nós somos testemunhas de tudo o que fez na terra dos judeus e em Jerusalém. Eles o mataram, suspendendo-o num madeiro.
40 Ɨleelo isiku ɨlya wʉtatʉ, ʉMʉlʉngʉ akhamʉzyʉsya, akhamʉlolesya kʉ bhantʉ.
40 Mas Deus o ressuscitou ao terceiro dia e permitiu que aparecesse,
41 Te bhantʉ bhonti bhe bhámulolile, ɨleelo ɨtwe twe twámulolile, twe ʉMʉlʉngʉ átʉsabhʉʉye kʉtɨ tʉtɨbhe twe bhakeeti bha zɨnɨɨzyo. Akhabhalɨlo khanaakho khe uYeesu ázyushile mʉ bhafwe, ɨtwe twe twáliiye na kʉmwela peeka nawo.
41 não a todo o povo, mas às testemunhas que Deus havia predestinado, a nós que comemos e bebemos com ele, depois que ressuscitou.
42 Akhatʉlajɨzya kʉtɨ tʉlʉmbɨlɨlaje abhantʉ iNtumi iNyinza, na kufumwa uwukeeti kʉtɨ ʉweene we ʉMʉlʉngʉ amubhiishile kʉtɨ we atɨbhalongaje abhuumi, na bhafwe.
42 Ele nos mandou pregar ao povo e testemunhar que é ele quem foi constituído por Deus juiz dos vivos e dos mortos.
43 Abhakuwi bhonti bhálonjile ɨzya Yeesu, kʉtɨ wowonti we amwɨtɨkha atɨtʉʉyɨlwe imbiibhi kwɨ taawa lyakwe.”
43 Dele todos os profetas dão testemunho, anunciando que todos os que nele crêem recebem o perdão dos pecados por meio de seu nome.
44 UPeeteli we akʉlonga amazwi ganaago, uMupepu uMufinjile akhabhiishila bhonti bhe bhágimvwizye.
44 Estando Pedro ainda a falar, o Espírito Santo desceu sobre todos os que ouviam a {santa} palavra.
45 ABhayahuudi bhe bhámwitishile uYeesu bhámʉloleleeye uPeeteli, we bhaalola kʉtɨ na bhantʉ bhe te Bhayahuudi bhoope uMupepu uMufinjile abhiishila, bhakhaswiga nhaani.
45 Os fiéis da circuncisão, que tinham vindo com Pedro, profundamente se admiraram, vendo que o dom do Espírito Santo era derramado também sobre os pagãos;
46 Bháswijile kʉnongwa ye bhábhimvwizye bhakhalongaga kʉ ndongo ɨzya vɨkholo ivwinji kʉmʉpaala ʉMʉlʉngʉ.
46 pois eles os ouviam falar em outras línguas e glorificar a Deus.
47 “Abhantʉ ɨbha bhoope bhamʉposheleeye uMupepu uMufinjile anza she nɨɨtwe twámʉposheleeye. Nʉʉmo we angabhakhaana kʉtɨ bhatoozelwe ku minzi!”
47 Então Pedro tomou a palavra: Porventura pode-se negar a água do batismo a estes que receberam o Espírito Santo como nós?
48 Pe uPeeteli akhalajɨzya kʉtɨ uKolineeliyo na bhamwabho bhoozelwe kwɨ taawa lya Yeesu Kilisiti. Pɨlongolela, bhakhamʉlaabha kʉtɨ asyale peeka nabho ku nsiku nyishe.
48 E mandou que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Rogaram-lhe então que ficasse com eles por alguns dias.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.