Mateus 10
Mam Comitancillo NT (MAM_COM) vs NAA
1 O tzaj ttxkoꞌn Jesús, a awoꞌy kabꞌlajaj t-xnaqꞌtzbꞌin, ex tzaj tqꞌoꞌn qokliꞌn tuꞌn kyetz qlajoꞌn taqꞌnil tajaw il toj kyanminxjal, ex tuꞌn tkubꞌ qqꞌaniꞌn tkyaqil wiq yabꞌil ex kyixkꞌoj.
1 Tendo Jesus chamado os seus doze discípulos, deu-lhes autoridade sobre espíritos imundos para os expulsar e para curar todo tipo de doenças e enfermidades.
2 Ex atzin qbꞌiꞌy kabꞌlajaj t-xnaqꞌtzbꞌin: Tnejil Simun, a Pegr tbꞌi; ex Andrés, a titzꞌin; Santyaw ex Juan, kyitzꞌin kyibꞌ, ayeꞌ tkꞌwal Zebedey;
2 Ora, os nomes dos doze apóstolos são estes: primeiro, Simão, chamado Pedro, e André, seu irmão; Tiago, filho de Zebedeu, e João, seu irmão;
3 Lip; Bartolomey; Tmas; ex ayiꞌn, Matey, a peyil pwaqtaq; Jacob, a tkꞌwal Alpey; Tadey;
3 Filipe e Bartolomeu; Tomé e Mateus, o publicano; Tiago, filho de Alfeu, e Tadeu;
4 Simun, a toktaqljo qꞌolbꞌin te te Celote;ex Judas Iscariot, a ok meltzꞌaj kꞌayil te Jesús.
4 Simão, o Zelote, e Judas Iscariotes, que foi quem o traiu.
5 Ex bꞌeꞌx o xi tsmaꞌn Jesús tukꞌa jun nukꞌbꞌil kyjaluꞌn: Mi cheꞌxa toj kytanim nya aj Judiyqe; ex mi chi okxa toj kytanim aj Samaria.
5 Jesus enviou esses doze, dando-lhes as seguintes instruções:
6 Qalaꞌ antza kꞌaꞌ cheꞌxiꞌy kyxol aj Judiy, quꞌn najnin iteꞌ tzeꞌnku rit toj kꞌul ntiꞌ kyikꞌlelkye.
6 mas, de preferência, procurem as ovelhas perdidas da casa de Israel.
7 Ku kyxiꞌy yolil Tbꞌanil Tqanil Tkawbꞌil Dios at toj kyaꞌj, a ma tzaj laqꞌe jaꞌlin.
7 Pelo caminho, preguem que está próximo o Reino dos Céus.
8 Kyqꞌaninqekujiꞌy yabꞌ; kꞌaꞌ chi jaw kyanqꞌsiꞌn kyimnin juntl majl; kyqꞌaninqekujiꞌy yabꞌqe tuꞌn nim txꞌaꞌk; ex kylajomilqexjiꞌy taqꞌnil tajaw il toj kyanminxjal. Noq ma txi oyitjo kyokliꞌn lo noq kukxjo, ex mi txi kyqanin twiꞌ kykꞌuꞌja tiꞌjjo kbꞌantil kyuꞌn tukꞌa.
8 Curem enfermos, ressuscitem mortos, purifiquem leprosos, expulsem demônios. Vocês receberam de graça; portanto, deem de graça.
9 Mi txi kyiꞌn qꞌanpwaq, saqpwaq mo tzeꞌn juntl pwaq toj kybꞌeꞌy.
9 Não levem ouro, nem prata, nem cobre em seus cintos;
10 Ex mi txi kyiꞌn jun tal kychuꞌẍa; ex mi txi kyiꞌn kyxbꞌaliꞌn te txꞌixpil kyiꞌja; nixpe juntl muj kyxjabꞌa, ex nipe jun kytzeꞌy. Nya tiquꞌnil, quꞌn jun aqꞌnil il tiꞌj tuꞌn ttzaj qꞌoꞌn twa.
10 nem sacola para o caminho, nem duas túnicas, nem sandálias, nem bordão; porque o trabalhador é digno do seu alimento.
11 Aj kykaniꞌn toj jun tnam mo jun tal kojbꞌil, kyjyoma tja jun xjal wen, tuꞌn tok qe kykꞌuꞌja tiꞌj. Ex ku kynajaꞌn tukꞌa toj tja, ajxi tpon qꞌij tuꞌn kyikyꞌa.
11 — E, em qualquer cidade ou aldeia em que vocês entrarem, perguntem quem nelas é digno; e fiquem ali até saírem daquele lugar.
12 Aj kykaniꞌn tja, chi qꞌolbꞌiꞌn tukꞌa mutxbꞌil kyeꞌ najleqe antza tukꞌa tnukꞌbꞌil Dios.
12 Ao entrarem na casa, saúdem-na.
13 Qa ikytaqku kyaj xjaljo, bꞌaꞌntzintz; me qa mina, ex qa bꞌeꞌxtaqku xja kyikyꞌin, me atzin a kyajtaqa kyukꞌa, noq ma tzꞌel naj.
13 Se a casa for digna, que a paz de vocês venha sobre ela; se, porém, não for digna, a paz voltará para vocês.
14 Exsin qa bꞌeꞌx ẍi jaw lipin kyiꞌja, ex qa mi xkubꞌ kybꞌiꞌn kyyola, ku kyetza tojjo ja mo tojjo tnam anetziꞌn. Kychtomila quq tiꞌj kyqaꞌn te jun yekꞌbꞌil kye, qa kykyꞌeꞌx tiꞌj Tyol Dios.
14 Se alguém não quiser recebê-los nem ouvir as palavras de vocês, ao saírem daquela casa ou daquela cidade, sacudam o pó dos pés.
15 Twutzxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, qa toj tqꞌijil paꞌbꞌin twutz Dios, kujxixtljo tkawbꞌil Dios ktzajil kyibꞌaj, tzeꞌnku tzaj kyibꞌajjo xjal ojtxe kyojjo tnam Sodoma ex Gomorra, tej kybꞌaj tuꞌn qꞌaqꞌ.
15 Em verdade lhes digo que haverá menos rigor para Sodoma e Gomorra, no Dia do Juízo, do que para aquela cidade.
16 ¡Kaꞌn! Kchi xel nsmaꞌn tzeꞌnqekuꞌ rit kyxol xoꞌj. Me chi okxixa ẍtij tzeꞌnku jun kan, ex bꞌuninxix tzeꞌnku jun tal palom.
16 — Eis que eu os envio como ovelhas para o meio de lobos. Portanto, sejam prudentes como as serpentes e simples como as pombas.
17 Bꞌaꞌnqexa, quꞌn kchi xeꞌl qꞌoꞌn kyuꞌn toj kyqꞌobꞌ kawil, ex kchi okil lipin kyiꞌja kyojjo muꞌẍ ja te kynaꞌbꞌlxjal Dios.
17 Tenham cuidado com os homens, porque eles os entregarão aos tribunais e os açoitarão nas suas sinagogas.
18 Ex okpe kchi xel qꞌiꞌn kywutz nejinel ex nmaq kawil, noq tuꞌn npaja, quꞌn ikytzin k-elile kynikyꞌtzajiljiꞌy kyuꞌn nejinel ex kyuꞌn jniꞌ nya nimil, qa nimilqiꞌy wiꞌja.
18 Por minha causa vocês serão levados à presença de governadores e de reis, para lhes servir de testemunho, a eles e aos gentios.
19 Me ajtzin kyxi qꞌoꞌn toj kyqꞌobꞌ aj kawil, mina chi jaw bꞌisiꞌn tiꞌ kxel kyqꞌmaꞌn, ex tzeꞌn tuꞌn tbꞌant kyyoliꞌn. Quꞌn ajtzin kyok ten yolil, ax Dios ktzajil qꞌoꞌnte ttxolil kyyola.
19 E, quando entregarem vocês, não se preocupem quanto a como ou o que irão falar, porque, naquela hora, lhes será concedido o que vocês dirão.
20 Quꞌn nyaqe kyeꞌ kchi yolil, qalaꞌ ate Xewbꞌaj Xjan, a T-xew kyMaꞌn, k-yolil kyiꞌja.
20 Afinal, não são vocês que estão falando, mas o Espírito do Pai de vocês é quem fala por meio de vocês.
21 Quꞌn kyxol xjal nya nimil, ayex itzꞌinbꞌaj kchi kꞌwel bꞌyonte itzikybꞌaj, mo ayeꞌ itzikybꞌaj kyiꞌj itzꞌinbꞌaj. Ayex chi xel qꞌonte kykꞌwal toj kyimin, ex ikyqex kꞌwalbꞌajjo ayex chi okil meltzꞌaj kyiꞌj kytata, ex chi xel kyqꞌoꞌn tuꞌn kykyim.
21 — Um irmão entregará à morte outro irmão, e o pai entregará o filho. Haverá filhos que se levantarão contra os seus pais e os matarão.
22 Ex chi elil iꞌjliꞌn kyuꞌnxjal, noq tuꞌn tpajjo nimilqiꞌy wiꞌja. Me ankye teꞌ kweꞌbꞌil twutz tkyaqiljo lo, ajxi tjapin bꞌaj tkyaqil, okpin kletil teꞌ te jun majx.
22 Todos odiarão vocês por causa do meu nome; aquele, porém, que ficar firme até o fim, esse será salvo.
23 Me ajtzin kyok weꞌxjal lajol kyeꞌy toj jun tnam, liweyx cheꞌxa toj juntl. Quꞌn twutzxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, naꞌmtaqx kyelpin bꞌaj kykyaqil tnam toj Israel tuꞌn kybꞌetintiꞌy, aj wula juntl majl, ayiꞌn Tkꞌwal Ichin.
23 Quando, porém, perseguirem vocês numa cidade, fujam para outra. Porque em verdade lhes digo que não terão percorrido as cidades de Israel, até que venha o Filho do Homem.
24 Quꞌn a nxnaqꞌtzin tibꞌ nlay jawjo toklin tibꞌajjo nxnaqꞌtzinte. Ex nlay jaw toklin aqꞌnil tibꞌaj tajaw aqꞌuntl.
24 — O discípulo não está acima do seu mestre, nem o servo está acima do seu senhor.
25 Quꞌn qa ma tzikyꞌx te xnaqꞌtzil tuꞌn ¿Tzeꞌntzin tteꞌntz tuꞌn mi tzikyꞌxa kyuꞌn nchi xnaqꞌtzin kyibꞌ? Ex ikyxjo te aqꞌnil tukꞌa tajaw aqꞌuntl. Xi nqꞌmaꞌn ikyjo, quꞌn ikyqintzin wejiꞌy tzeꞌnku jun manbꞌaj toj ja. Quꞌn mape tzꞌok kyqꞌmaꞌn kyexjal weꞌy qa tajaw ilqiꞌn, a Beelzebú; ¿Yajtzilaꞌ kyetza?
25 Basta ao discípulo ser como o seu mestre, e ao servo ser como o seu senhor. Se chamaram o dono da casa de Belzebu, quanto mais os membros da sua casa!
26 Tuꞌnpetziꞌn, mi chi tzaj xobꞌ kyeꞌ. Quꞌn ntiꞌ jun tiꞌ aku tzꞌewit te jun majx, a mit tzꞌel tnikyꞌtzajil. Ex ntiꞌ jun tiꞌ ewin, a mit tzꞌel tqanil.
26 — Portanto, não tenham medo deles. Pois não há nada encoberto que não venha a ser revelado, nem oculto que não venha a ser conhecido.
27 Atziꞌn kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, kyqꞌmanxa kye kykyaqil. Ex ankyeꞌ noq kxel njaskꞌiꞌn kyeꞌy jaꞌlin, kyẍchꞌinxa tzmax toj twiꞌ ja, tuꞌntzin tbꞌijte kyuꞌn kykyaqilxjal.
27 O que lhes digo às escuras, repitam a plena luz; e o que é dito para vocês ao pé do ouvido, proclamem dos telhados.
28 Ex mi chi xobꞌa kye aku kubꞌ bꞌyonte kyxmilila, quꞌn me kye kyanmin nlay kyim kyuꞌn. Qalaꞌ kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, antza chi xobꞌa kyeꞌ te Dios, quꞌn nya noq kyxmilila aku kyim tuꞌn, qalaꞌ ikytzin majx kyanmiꞌn. Ex nya noq oꞌkxjo, qalaꞌ ikytzin ajxi kykyim tuꞌn, aku cheꞌx tqꞌoꞌn toj qꞌaqꞌ te jun majx.
28 Não temam os que matam o corpo, mas não podem matar a alma; pelo contrário, temam aquele que pode fazer perecer no inferno tanto a alma como o corpo.
29 ¿Jteꞌtzila kywiꞌ kabꞌe tal pichꞌ? ¿Nyapela noq jun tal muꞌẍ pwaq? Me kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, nixpela jun tal pichꞌ aku kyim, qa nya taj qMan Dios.
29 — Não se vendem dois pardais por uma moedinha? Entretanto, nenhum deles cairá no chão sem o consentimento do Pai de vocês.
30 ¿Yajtzilaꞌ kyeꞌ? Quꞌn nimxixtl kyokliꞌn tzeꞌnqekuꞌ pichꞌ; ex noq tuꞌn tqꞌaqꞌbꞌil tkꞌuꞌj Dios majqexpe tsmal kywiꞌy chebꞌe ajlanqe tuꞌn. Tuꞌnpetziꞌn, mi chi xobꞌa.
30 E, quanto a vocês, até os cabelos da cabeça de vocês estão todos contados.
31 — ausente —
31 Portanto, não temam! Vocês valem bem mais do que muitos pardais.
32 Ankye teꞌ mi kubꞌ tewin kywutzxjal, qa nimil wiꞌja, ex ikyx wejiꞌy mi kubꞌ wewiꞌn twutz nMaꞌn, a at toj kyaꞌj.
32 — Portanto, todo aquele que me confessar diante dos outros, também eu o confessarei diante de meu Pai, que está nos céus;
33 Me anteꞌ kꞌwel ewinte kywutzxjal qa ojtzqiꞌnqiꞌn tuꞌn, ex ikyx wejiꞌy, kꞌwel wewiꞌn twutz nMaꞌn, a at toj kyaꞌj.
33 mas aquele que me negar diante das pessoas, também eu o negarei diante de meu Pai, que está nos céus.
34 ¿Tzeꞌntzintz toj kywutza? ¿Ma man chin kꞌuꞌl wetza noq tuꞌn kytzalajxjal tzaluꞌn twutz txꞌotxꞌ? ¡Me twutzxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, aj qa mina! Qalaꞌ ma chin kꞌuꞌl weꞌ noq tuꞌn nqꞌoꞌn qꞌoj kyxolxjal.
34 — Não pensem que eu vim trazer paz à terra; não vim trazer paz, mas espada.
35 Quꞌn ma chin ula qꞌol paꞌbꞌl kyxolxjal tzeꞌnku tzꞌibꞌin toj Tuꞌjil Tyol Dios:
35 Pois vim causar divisão entre o homem e o seu pai; entre a filha e a sua mãe e entre a nora e a sua sogra.
36 — ausente —
36 Assim, os inimigos de uma pessoa serão os da sua própria casa.
37 Quꞌn ankye teꞌ k-okil tkꞌuꞌjlin ttata ex tnana nimxixtl tzeꞌnku weꞌ, ntiꞌ toklin tuꞌn tok te weꞌy. Ex ankye teꞌ k-okil tkꞌuꞌjlin tkꞌwal qꞌa mo qa txin nimxixtl tzeꞌnku weꞌ, ntiꞌ toklin tuꞌn tok te weꞌy.
37 — Quem ama o seu pai ou a sua mãe mais do que a mim não é digno de mim; quem ama o seu filho ou a sua filha mais do que a mim não é digno de mim;
38 Ex alkye tkyꞌeꞌ tuꞌn t-xi lipe wiꞌja toj tkyaqil, exla qa tuꞌn tkyim tzeꞌnqekuꞌ xjal xi kyiqin kycruz te kyimin, ntiꞌ toklin tuꞌn tok te weꞌy.
38 e quem não toma a sua cruz e vem após mim não é digno de mim.
39 Ankye teꞌ k-okil tkꞌuꞌjlin tchwinqil tzaluꞌn twutz txꞌotxꞌ, ok knajil teꞌ te jun majx. Me ankye teꞌ k-elil tiꞌjlin tkyaqiljo achbꞌil te twutz txꞌotxꞌ noq tuꞌn npaja, okpin knetil teꞌ tchwinqil tuꞌn te jun majx.
39 Quem acha a sua vida a perderá; e quem perde a vida por minha causa, esse a achará.
40 Ex ankyeꞌ ok kꞌwel xkꞌamin kyeꞌy, ayiꞌn chin kꞌwel t-xkꞌaꞌmin. Ex ankyejo ma kꞌmon weꞌy, a Dios ma kꞌmet tuꞌn, a saj smaꞌn weꞌy.
40 — Quem recebe vocês é a mim que recebe; e quem recebe a mim recebe aquele que me enviou.
41 Ex ankye teꞌ kꞌwel t-xkꞌaꞌmin jun yolil Tyol Dios, quꞌn ax Dios saj smaꞌnte, ok ktzajil ttzyuꞌn jun oyaj toj kyaꞌj, tzeꞌnku jun oyaj ntzaj qꞌoꞌn te jun yolil Tyol Dios. Ex ankyeꞌ kꞌwel t-xkꞌaꞌmin jun ichin wen, ok ktzajil ttzyuꞌn jun oyaj toj kyaꞌj, a ikyxjo tzeꞌnku oyaj ktzajil qꞌoꞌn te ichin wen.
41 Quem recebe um profeta, no caráter de profeta, receberá a recompensa de profeta; quem recebe um justo, no caráter de justo, receberá a recompensa de justo.
42 Ex ankye teꞌ kxel qꞌonte jun tal vas cheꞌwe te jun tal kꞌwal, noq tuꞌn ma tzꞌok lipe wiꞌja, ex twutzxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, at jun oyaj tiꞌjjo lo te jun majx toj kyaꞌj.
42 E quem der de beber, ainda que seja um copo de água fria, a um destes pequeninos, por ser este meu discípulo, em verdade lhes digo que de modo nenhum perderá a sua recompensa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.