Lucas 10
Mam Comitancillo NT (MAM_COM) vs NAA
1 Tbꞌajlinxitzin tkyaqiljo lo, jaw tskꞌoꞌn Jesús, a tAjaw Tkyaqil, kabꞌlajaj toj jun mutxꞌxjal. I xi tsmaꞌn kakabꞌile kybꞌaj, tuꞌn kyxiꞌ nej twutz toj kykyaqil tnam ex toj kykyaqil najbꞌil, jaꞌ tuꞌntaq tpone Jesús.
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e os enviou de dois em dois, para que fossem adiante dele a cada cidade e lugar onde ele haveria de passar.
2 Xi tqꞌmaꞌn Jesús kye kyjaluꞌn: Twutzx tetz nimx te xjal tuꞌn kynimin, tzeꞌnku nim twutz awal ma bꞌant tuꞌn tjaw chmet; me noqtzin tuꞌn nya ilaꞌqel kye aqꞌnil iteꞌ. Tuꞌnpetziꞌn, kyqaninxa te tajaw aqꞌuntl, tuꞌn ttzaj tsmaꞌn txqantl aqꞌnil te chmol teꞌ twutz awal.
2 E lhes disse:
3 Kuxsin cheꞌxtza, ex kykaꞌyink kyibꞌa, quꞌn ma chex nchqꞌoꞌn tzeꞌnqekuꞌ tal rit kyxol txqan xoꞌj.
3 Vão! Eis que eu os envio como cordeiros para o meio de lobos.
4 Mina txi kyiꞌn kyeꞌ kychuꞌẍ nixpe tkubꞌil kypwaqa, nixpe kyxjabꞌa. Ex minape chi kubꞌ teꞌn qꞌolbꞌilte jun aꞌla toj bꞌe, qalaꞌ tuꞌn tok kyqꞌoꞌn tilil kyaqꞌiꞌn.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias; e não saúdem ninguém pelo caminho.
5 Ajtzin kyokxa tuja, kchi qꞌolbꞌila kye iteꞌkx toj tukꞌa tnukꞌbꞌil Dios.
5 Ao entrarem numa casa, digam primeiro: “Paz seja nesta casa!”
6 Ikytziꞌn, qa aye xjal iteꞌkx tuja at kyoklin tiꞌjjo nukꞌbꞌil lo, ok kbꞌantil; metzin qa mina, nlay bꞌanttz.
6 Se houver ali uma pessoa que ama a paz, sobre ela repousará a paz de vocês; se não houver, a paz voltará sobre vocês.
7 Axsa kꞌaꞌ chi kyijiꞌy tojjo ja anetziꞌn; kꞌaꞌ txi kywaꞌn, ex kꞌaꞌ txi kykꞌwanjiꞌy a ktzajil qꞌoꞌn kyeꞌy, quꞌn at te aqꞌnil toklin tuꞌn tchjet twiꞌ tkꞌuꞌj. Mina cheꞌx kyeꞌ kyojileꞌ txqantl ja.
7 Fiquem na mesma casa, comendo e bebendo do que eles tiverem; porque o trabalhador é digno do seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 Ajtzin kyokxa toj jun tnam, ex qa ma chi kubꞌ tziyiꞌn kyuꞌnxjal antza, wen tuꞌn t-xi kywanjiꞌy a ktzajil qꞌoꞌn kyeꞌy.
8 Quando entrarem numa cidade e ali forem bem-recebidos, comam do que lhes for oferecido.
9 Ex kyqꞌaninqekujiꞌy yabꞌ, a iteꞌ antza, exsin kyqꞌmanxa kyjaluꞌn: Ajo Tkawbꞌil qMan Dios, luꞌ ma tzul laqꞌe kykꞌatza, chichkujiꞌy.
9 Curem os doentes que nela houver e digam ao povo dali: “O Reino de Deus se aproximou de vocês.”
10 Ex qatzin qa mi ẍi kubꞌ tziyin kyuꞌn, ex qa mi xkubꞌ kybꞌiꞌn kyyola, ku kyetza tojjo bꞌe, ex kyqꞌmanxa:
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, saiam pelas ruas, dizendo:
11 Majxpe quq tiꞌj qqaꞌn k-elil qchtoꞌn te jun yekꞌbꞌil kyiꞌja, qa kykyꞌeꞌy tiꞌj Tyol Dios. Me bꞌiꞌnkuxix kyuꞌn, a Tkawbꞌil Dios ma tzul laqꞌe kykꞌatza.
11 “Até o pó desta cidade, que grudou nos nossos pés, sacudimos contra vocês! No entanto, saibam que está próximo o Reino de Deus.”
12 Twutzxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, toj tqꞌijil paꞌbꞌin twutz Dios, kujxixla tkawbꞌil Dios ktzajil kyibꞌaj, a tzeꞌnku kye xjal ojtxe kyojjo tnam Sodoma, a i bꞌaj tuꞌn qꞌaqꞌ.
12 Eu digo a vocês que, naquele dia, haverá menos rigor para Sodoma do que para aquela cidade.
13 I kubꞌ tqꞌmaꞌn Jesús jun jteꞌbꞌin tyol kyiꞌjjo xjal mibꞌin chi nimin, a najleqe kyojjo tnam. Chiꞌ kyjaluꞌn: ¡Ay! Nimx bꞌisbꞌajil kyeꞌy, a ayiꞌy aj tnam Corazín exsin aj Betsaida. Quꞌn noqit kyojjo tnam Tiro ex Sidón ma bꞌant te yekꞌbꞌil wipiꞌn, tzeꞌnku ma bꞌant kyxola, ojtxetla tzꞌajtz tiꞌj kyanminxjal, ex matla kubꞌ kyyekꞌin jun txꞌixpibꞌl toj kychwinqil, noq tuꞌn tok kyqꞌoꞌn kyxbꞌalin te bꞌisbꞌajil, ex tuꞌn tjaw kychtoꞌn tzaꞌj toj kywiꞌ, tzeꞌnkuxjo nbꞌant kyuꞌnxjal tzaluꞌn.
13 — Ai de você, Corazim! Ai de você, Betsaida! Porque, se em Tiro e em Sidom se tivessem operado os milagres que foram feitos em vocês, há muito que elas teriam se arrependido, assentadas em pano de saco e cinza.
14 Twutzxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, toj tqꞌijil paꞌbꞌin twutz Dios, kujxixtl kye tkawbꞌil Dios ktzajil kyibꞌaj, tzeꞌnku kye aj Tiro ex Sidón.
14 Mas, no Juízo, haverá menos rigor para Tiro e Sidom do que para vocês.
15 Ikyxjo kye aj tnam Capernaum; ¿Chila, qa chi japiꞌn toj kyaꞌj? ¡Me mina! Quꞌn ayexixpe kyeꞌ kchi xeꞌl tojjo ma tij jul, a jaꞌla taꞌyile t-xela, chi Jesúsjo.
15 — E você, Cafarnaum, pensa que será elevada até o céu? Será jogada no inferno!
16 Xi yolinl Jesús kyeꞌ t-xnaqꞌtzbꞌin. Chi kyjaluꞌn: Ayetziꞌn xjal, a kchi kꞌwel bꞌinte kyyola, a nyola nkubꞌ kybꞌiꞌn. Ex ayetzin kyeꞌ xjal, a kchi elil ikyꞌin kyeꞌy, ayin weꞌ nchi el kyikyꞌin. Ex alkyeꞌ k-elil ikyꞌin weꞌy, majxpe te Dios n-el kyikyꞌin, a saj chqꞌon weꞌy, chiꞌ.
16 — Quem ouve vocês ouve a mim; e quem rejeita vocês é a mim que rejeita; quem, porém, me rejeita está rejeitando aquele que me enviou.
17 Tzunx nchi tzalajx kyej kabꞌlajaj toj jun mutxꞌ xjal, tej kymeltzꞌaj. Chi chiꞌ kyjaluꞌn: Taa, majqexpe kyeꞌ taqꞌnil tajaw il nqo kubꞌ nimiꞌn kyuꞌn, tzeꞌnku nqo yoliꞌn toj tumil tbꞌiy.
17 Então os setenta voltaram, cheios de alegria, dizendo: — Senhor, em seu nome os próprios demônios se submetem a nós!
18 Chi Jesús kyjaluꞌn: Twutzx teꞌ, nlonte weꞌ tajaw il, tej ttzaj lankꞌaj toj kyaꞌj ikyjo tzeꞌnkuꞌ jun qꞌankyaq.
18 Jesus lhes disse:
19 O txi nqꞌoꞌn weꞌ kyipiꞌn tuꞌn kyjax weꞌy kyibꞌaj kan ex kyibꞌaj txuk, a at kytxꞌaꞌbꞌl tiꞌj kyje, ex tuꞌn tkubꞌ kyiꞌjjo jniꞌ kyipin ajqꞌoj kyuꞌn. Ex ayetzin kyeꞌ, ntiꞌx chꞌin kchi kyꞌixbꞌila kyuꞌn.
19 Eis que eu dei a vocês autoridade para pisarem cobras e escorpiões e sobre todo o poder do inimigo, e nada, absolutamente, lhes causará dano.
20 Me mina chi jaw tzalaja noq tuꞌn nchi kubꞌ nimiꞌn kyuꞌn taqꞌnil tajaw il; qalaꞌ chi tzalaj kyeꞌ, quꞌn tuꞌn luꞌ kyeꞌ kybꞌi noq tzꞌibꞌinl toj kyaꞌj toj kyajlal jniꞌ nimil, chi Jesúsjo.
20 No entanto, alegrem-se, não porque os espíritos se submetem a vocês, e sim porque o nome de cada um de vocês está registrado no céu.
21 Texjo paq anetziꞌn, jaw tzalajxix Jesús tuꞌn Xewbꞌaj Xjan, exsin tqꞌma kyjaluꞌn: Taa, ay tAjaw kyaꞌj ex ay tAjaw txꞌotxꞌ; loqiꞌn nchin nimsin Tbꞌiy jaꞌlin, quꞌn tuꞌn ma kubꞌ tewin tejiy t-xilin tumil kolbꞌil kyeꞌ xjal a ẍtijqe ex nim kynabꞌl toj kywutz, exsin ma kubꞌ tchikyꞌbꞌintza kywutzjo xjal, a qꞌoꞌnk kyoklin te ntiꞌ bꞌaꞌn kyuꞌn. Ikytziꞌn Tata, quꞌn ikytaqkuxla tajiy.
21 Naquela hora, Jesus exultou no Espírito Santo e exclamou:
22 Quꞌn ma tzaj tqꞌoꞌn nMaꞌn weꞌy tkyaqil. Ex mix aꞌl jun ojtzqil weꞌy, qalaꞌ oꞌkx nMaꞌn, quꞌn ayiꞌn Tkꞌwal. Ex mix aꞌl jun ojtzqil te nMaꞌn, qalaꞌ oꞌkqinxa. Ex alkye jun xjal waja tuꞌn t-xi nyekꞌiꞌn nMaꞌn te, kxel nyekꞌiꞌn.
22 — Tudo me foi entregue por meu Pai. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e também ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e aquele a quem o Filho o quiser revelar.
23 Xi meltzꞌaj Jesús kyukꞌa t-xnaqꞌtzbꞌin, ex noq kyeku xi tqꞌmaꞌne kyjaluꞌn: Kyꞌiwlinqexix kyeꞌ, ayiꞌy, a n-ok kykaꞌyiꞌn jotxjo, a loqiꞌy nchi kaꞌyin tiꞌj.
23 E, voltando-se para os seus discípulos, Jesus lhes disse em particular:
24 Twutzxjo kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, qa ilaꞌ qtzan yolil Tyol Dios, ex qa ilaꞌ qtzan nmaq kawil kyibꞌaj tnam kyajtaq tuꞌn tok kykaꞌyin a loqiꞌy nchi kaꞌyin tiꞌj jaꞌlin, me mina xkylonte. Ex kyajtaq tuꞌn tok kybꞌiꞌn ajo nchi bꞌiꞌn tiꞌj jaꞌlin, ex ikyxjo mina xkybꞌi, chiꞌ.
24 Pois eu lhes digo que muitos profetas e reis quiseram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
25 Attaq jun xnaqꞌtzil tiꞌj ojtxe kawbꞌil xi laqꞌe yolil tkꞌatz Jesús, me noq tuꞌn tkubꞌ tzꞌaq tuꞌn toj til tuꞌn tyol. Xitzin tqanintz kyjaluꞌn: Xnaqꞌtzil, ¿Tiꞌtzin weꞌ tuꞌn tkubꞌ nbꞌinchiꞌn, tuꞌn nkanbꞌintejiꞌy chwinqil te jun majx?
25 E eis que certo homem, intérprete da Lei, se levantou com o objetivo de pôr Jesus à prova e lhe perguntou: — Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
26 Xitzin ttzaqꞌwin Jesús kyjaluꞌn: ¿Titziꞌn o kubꞌ tzꞌibꞌit toj kawbꞌil? ¿Titzin tetza nkux tuꞌjin?
26 Então Jesus lhe perguntou:
27 Atzin tej xnaqꞌtzil xi ttzaqꞌwin kyjaluꞌn: Chixix te uꞌjjo kyjaluꞌn:
27 A isto ele respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, com todas as suas forças e todo o seu entendimento.” E: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
28 Xitzin tqꞌmaꞌnl Jesús kyjaluꞌn: Ikyxixpetzin toka, chi Jesúsjo. Qatzin ma bꞌanttz tuꞌn ikyjo, okpetzin ktenbꞌil tchwinqiltza te jun majx, chiꞌ.
28 Então Jesus lhe disse:
29 Atzin tej xnaqꞌtzil nya wen eꞌle te te, tuꞌn mix xkyeye tyolin tiꞌj Jesús. Tuꞌntziꞌn, xi tqanin juntl majl kyjaluꞌn: ¿Me altzin kye qe wetza nxjalil? chiꞌ.
29 Mas ele, querendo justificar-se, perguntou a Jesus: — Quem é o meu próximo?
30 Xitzin ttzaqꞌwin Jesús kyjaluꞌn: Jun maj, at jun ichin tzajninxtaq toj tnam Jerusalén, ex tuꞌntaq tpon kanin toj tnam Jericó. Tzuntaq nbꞌet, tej tok tzyuꞌn kyuꞌn txqan ileqꞌ. Noqx techx bꞌaj bꞌyoꞌn, exsin el qꞌiꞌn jotxjo jniꞌ qꞌiꞌntaq tuꞌn exsin jniꞌ t-xbꞌalin. Atzaj teꞌ chꞌixtaqx tel kyimj ichin anetziꞌn, bꞌeꞌxsin i oq kyej ileqꞌ.
30 Jesus prosseguiu, dizendo:
31 Noqxla tzeꞌn tten, n-ikyꞌtaqku jun pale tojjo bꞌe anetziꞌn. Atzaj teꞌ tiwlej ichin tuꞌn, a otaq kyꞌixbꞌe kyuꞌn ileqꞌ, liweyxix xi ttxalpin tibꞌ ex mix kubꞌ weꞌyexix chꞌin.
31 Por casualidade, um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho e, vendo aquele homem, passou de largo.
32 Ex at jun nmaq nimil tiꞌj kynimbꞌil aj Judiy ikyꞌ tojjo bꞌe anetziꞌn. Me ex ikyxjo, bꞌeꞌx xi ttxalpin tibꞌ ttxlaj bꞌe, tej tiwlej ichin tuꞌn, aj otaq bꞌaj bꞌyoꞌn kyuꞌn ileqꞌ.
32 De igual modo, um levita descia por aquele lugar e, vendo-o, passou de largo.
33 Ex attaq juntl ichin, a aj Samaria, jun kyxol xjal manyor ikyꞌin kyuꞌn aj Judiy, a tzuntaq nbꞌet tojxjo bꞌe anetziꞌn. Ajo ichin anetziꞌn, bꞌeꞌx tzaj chyoꞌnx tanmin tiꞌjjo xjal, a otaq kyꞌixbꞌe kyuꞌn ileqꞌ.
33 Certo samaritano, que seguia o seu caminho, passou perto do homem e, vendo-o, compadeceu-se dele.
34 Ok laqꞌe tkꞌatzjo xjal kyꞌixbꞌine, jatz tiꞌn t-aseyt exsin vin te qꞌanbꞌil, exsin ok tentz suꞌlte tiꞌjileꞌ jniꞌ tkyꞌixlbꞌin xjal. Atzaj teꞌ tbꞌaj tsuꞌn, ok tqꞌoꞌn bꞌuꞌẍ te potzbꞌilte, exsin jax tqꞌoꞌntz tibꞌajjo tchej. Xi tiꞌn toj jun ja, jaꞌ ntzaje qꞌoꞌn qkuẍbꞌil, exsin axsa kubꞌe tene kaꞌyilte.
34 E, aproximando-se, fez curativos nos ferimentos dele, aplicando-lhes óleo e vinho. Depois, colocou aquele homem sobre o seu próprio animal, levou-o para uma hospedaria e tratou dele.
35 Tojtzin juntl qꞌijltz, jatz tiꞌn tej ichin aj Samaria kabꞌe pwaq, exsin xi tqꞌoꞌntz teꞌ tajawjo ja, jaꞌ kuẍletaqjo yabꞌ, exsin xi tqꞌmaꞌntz kyjaluꞌn: Bꞌaꞌnx te kaꞌyin tiꞌjjo ichin lo, qatzin atl tetza pwaq xbꞌaj tuꞌn te kaꞌybꞌinte, we txi nchjoꞌn weꞌ, aj nmeltzꞌaja.
35 No dia seguinte, separou dois denários e os entregou ao hospedeiro, dizendo: “Cuide deste homem. E, se você gastar algo a mais, farei o reembolso quando eu voltar.”
36 Kutzintz jaꞌlin, chi Jesús. ¿Altzin kye ichintz kyxoljo oxe, aku tzꞌok tqꞌoꞌn te t-xjaliljo ichin, aj kyꞌixbꞌe kyuꞌn ileqꞌ?
36 Então Jesus perguntou:
37 Atzin tej xnaqꞌtzil tiꞌj ojtxe kawbꞌil xi tqꞌmaꞌn te Jesús kyjaluꞌn: Aj tzaj chyoꞌn tkꞌuꞌj tiꞌj xjal, a otaq kyꞌixbꞌe. Xitzin tqꞌmaꞌnl Jesús te kyjaluꞌn: ¡Kuxsin txiꞌtza! exsin bꞌinchinkutza tzeꞌn oke tuꞌn xjal, a tzaj chyoꞌn tkꞌuꞌj tiꞌjjo juntl.
37 O intérprete da Lei respondeu: — O que usou de misericórdia para com ele. Então Jesus lhe disse:
38 Atzin te Jesús bꞌeꞌx xi tiꞌnl teꞌ tbꞌe, exsin pon kanin toj jun kojbꞌil, jaꞌ najletaq jun qya, Mart tbꞌi. Kꞌamle Jesús tojjo ja anetziꞌn.
38 Quando eles seguiam viagem, Jesus entrou numa aldeia. E certa mulher, chamada Marta, hospedou-o na sua casa.
39 Me atzin te Mart, attaq jun teꞌ ttziky, Mariy tbꞌi. Bꞌeꞌx kubꞌ qe te Mariy t-xe tqan Jesús, bꞌilte jniꞌ Tyol.
39 Marta tinha uma irmã, chamada Maria, que, assentada aos pés do Senhor, ouvia o seu ensino.
40 Atzin te Mart nim jaw labꞌte teꞌ, quꞌn tuꞌn nimxtaq taqꞌin at. Tuꞌntziꞌn, xi laqꞌe tkꞌatz Jesús, exsin xi tqꞌmaꞌntz kyjaluꞌn: Taa, ¿Ntiꞌxsin chꞌin npon tbꞌisa, tuꞌn njunalxa ma chin kyij tqꞌoꞌn ntzikya tiꞌjjo txqan aqꞌuntl lo? ¡Qꞌmanx chꞌin te, tuꞌn tmojin wukꞌiy!
40 Marta agitava-se de um lado para outro, ocupada em muitos serviços. Então se aproximou de Jesus e disse: — O Senhor não se importa com o fato de minha irmã ter deixado que eu fique sozinha para servir? Diga-lhe que venha me ajudar.
41 Me atzin te Jesús xi ttzaqꞌwin kyjaluꞌn: Ay, Mart, ¿Man jaw bꞌisin te, ex man jaw bꞌajxte tkꞌuꞌj tuꞌn ma nintzx taqꞌin?
41 Mas o Senhor respondeu:
42 ¿Me tiqunil? Quꞌn junchꞌinte ilxix tiꞌj tuꞌn tkubꞌ bꞌinchit. Atzin nkubꞌ tbꞌinchin Mariy, atzin te ilxix tiꞌjjo tuꞌn tkubꞌ bꞌinchit, quꞌn mix aꞌlx jun aꞌla k-elil qꞌinte te.
42 mas apenas uma é necessária. Maria escolheu a boa parte, e esta não lhe será tirada.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.