Atos 23
Mam Comitancillo NT (MAM_COM) vs NVT
1 Xitzin tkaꞌyin Pabl toj kywutzjo tkyaqil Sanedrín, ex xi tqꞌmaꞌn: Ayiꞌy werman, atxix ojtxe ex loqin lo, bꞌaꞌn o chin anqꞌiniꞌy twutz qMan Dios, ex ntiꞌx ma kux chyoꞌn toj wanmiꞌn.
1 Paulo olhou fixamente para o conselho dos líderes do povo e disse: “Irmãos, tenho vivido diante de Deus com a consciência limpa”.
2 Atzin tej tnejilxix pale, Ananías tbꞌi, xi tqꞌmaꞌn kyeꞌ, a iteꞌtaq nqayin tkꞌatz Pabl, tuꞌn tokx kypoqꞌchin toj ttzi.
2 No mesmo instante, o sumo sacerdote Ananias ordenou aos que estavam perto de Paulo que lhe dessem um tapa na boca.
3 Me atzin te Pabl xi tqꞌmaꞌn: Ex k-okilx poqꞌchin te toj ttzi tuꞌn Dios, ay xmiletzꞌ, quꞌn qa qꞌuqliy antza te kawil, ex tzeꞌnxix kawbꞌil, ¿Titzin quꞌntz ma kyij ttzaqpiꞌntza kawbꞌil, exsin ma tzaj tqꞌmaꞌntza, tuꞌn tokx poqꞌchin toj ntziꞌy kyuꞌn? chi Pabl.
3 Então Paulo lhe disse: “Deus o ferirá, seu grande hipócrita! Que espécie de juiz é o senhor, desrespeitando a lei ao mandar me agredir dessa forma?”.
4 Ayetzin kyej iteꞌtaq antza, xi kyqꞌmaꞌn te Pabl: ¿Ma ikytzin nyasinejiy tiꞌj tnejilxix tpale qMan Dios?
4 Os que estavam perto de Paulo lhe disseram: “Você ousa insultar o sumo sacerdote de Deus?”.
5 Xitzin tqꞌmaꞌn Pabl: Ayiꞌy werman, noq sameqiꞌy, quꞌn nya bꞌintaq weꞌ wuꞌn, qa a tnejilxix paleꞌ; quꞌn toj Tuꞌjil Dios ntqꞌmaꞌn kyjaluꞌn: Mina qanbꞌin tiꞌjjo kawil toj ttanim.
5 “Irmãos, não sabia que ele era o sumo sacerdote”, respondeu Paulo. “Pois as Escrituras dizem: ‘Não fale mal de suas autoridades’.”
6 Texjo or anetziꞌn, el tnikyꞌ Pabl, qa attaq kabꞌe chꞌuq xjal toj Sanedrín: Jun chꞌuq Sadusey ex juntl Parisey. Tuꞌntzintzjo, jaw yolin Pabl kujxix wen: Ayiꞌy nxjalil, Pariseyqin weꞌ, ex tzajninqiꞌn tiꞌj t-xeꞌchil Parisey. Exsin atzin jaꞌlin, nchin oka toj paꞌbꞌin, noq tuꞌn nxi nnimiꞌn, qa nchi jatz anqꞌin juntl majljo kyimnin.
6 Sabendo Paulo que alguns membros do conselho dos líderes do povo eram saduceus e outros fariseus, gritou: “Irmãos, sou fariseu, como eram meus antepassados! E estou sendo julgado por causa de minha esperança na ressurreição dos mortos!”.
7 Atzaj teꞌ tbꞌaj tqꞌmaꞌn Pabl ikyjo, bꞌeꞌxsin i ok ten Parisey ex Sadusey chꞌotjil kyxolx. Tuꞌntzintzjo, el kypaꞌn kyibꞌ
7 Quando Paulo disse isso, o conselho se dividiu, fariseus contra saduceus,
8 quꞌn ayetzin kye Sadusey nkyqꞌmaꞌn, qa mina nchi jatz anqꞌin juntl majl kyimnin, ex qa ntiꞌqe t-anjel Dios exqetziꞌn jniꞌ xewbꞌaj. Me ayetzin kye Parisey nimin tkyaqiljo luꞌn kyuꞌn.
8 pois os saduceus afirmam não haver ressurreição, nem anjos, nem espíritos, mas os fariseus creem em todas essas coisas.
9 Kykyaqilx nchi jaw ẍchꞌintaq, ex iteꞌ junjun te jun chꞌuq xnaqꞌtzbꞌil te kawbꞌil, a iteꞌkxtaq kyxol Parisey, jaw weꞌks ex kyqꞌma: A ichin lo, ntiꞌ tkyꞌi ma bꞌant tuꞌn. Bꞌalaqa ma yolin tukꞌa jun t-anjel Dios mo tukꞌa jun xewbꞌaj.
9 Houve grande alvoroço. Alguns dos mestres da lei que eram fariseus se levantaram e começaram a discutir energicamente. “Não vemos nada de errado com este homem!”, gritavam. “Talvez um espírito ou um anjo tenha falado a ele!”
10 Me quꞌn noqxtaq kyjaꞌtaq kyjaw tiljxtaq kyexjal; tuꞌntzintzjo, bꞌeꞌx tzaj t-xobꞌiljo tnejil xqꞌuqil, quꞌn kubꞌ tbꞌisin, qa akutaq kubꞌ kybꞌyoꞌn Pabl. Tuꞌnpetziꞌn, xi tqꞌmaꞌn, tuꞌn kytzaj txket jun jteꞌbꞌin xoꞌl qꞌaqꞌ, tuꞌn tex qꞌiꞌn Pabl, ex tuꞌn t-xi qꞌiꞌn juntl majl toj kyja xoꞌl qꞌaqꞌ.
10 A discussão ficou cada vez mais violenta, e o comandante teve medo de que Paulo fosse feito em pedaços. Assim, ordenou que os soldados o retirassem à força e o levassem de volta à fortaleza.
11 Tojxi junxil qnikyꞌin, ok tyekꞌin tAjaw Tkyaqil tibꞌ te Pabl, ex tqꞌma: Qꞌinks tibꞌa, Pabl, quꞌn ikyxjo tzeꞌnku ma yolin wiꞌja tzaluꞌn toj Jerusalén, ikytzin k-okila tuꞌn toj Rom.
11 Naquela noite, o Senhor apareceu a Paulo e disse: “Tenha ânimo, Paulo! Assim como você testemunhou a meu respeito aqui em Jerusalém, deve fazê-lo também em Roma”.
12 Atzin tej qsqix, i kyij jun jteꞌbꞌin Judiy toj wen, tuꞌn tkyim Pabl kyuꞌn. Kubꞌ kyqꞌmaꞌn kyxolx kyjaluꞌn: Kꞌwel qkꞌluꞌn twutz Dios, qa nlay qo waꞌn, ex qa nlay qo kꞌwan, qa mina xkyim Pabl quꞌn.
12 Na manhã seguinte, alguns judeus se juntaram para conspirar, jurando solenemente que não comeriam nem beberiam antes de matar Paulo.
13 Bꞌalaqa iteꞌtaq kaꞌwnaqkybꞌajjo ichin, a otaq kubꞌ kykꞌluꞌn kyyol.
13 A conspiração envolveu mais de quarenta homens.
14 I xiꞌtzintz jaꞌ iteꞌtaqjo kynejil pale exqetziꞌn nim kyoklin kyxol Judiy, ex xi kyqꞌmaꞌn: Ma kubꞌ qkꞌluꞌn qeꞌ qyol twutz Dios, qa ntiꞌ chꞌin kxel qwaꞌn, aj qa naꞌmxtaq tkyim Pabl quꞌn.
14 Foram aos principais sacerdotes e aos líderes do povo e lhes disseram: “Juramos solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeremos nem beberemos antes de matar Paulo.
15 Ayetzin kyetza jaꞌlin exqetziꞌn kybꞌajjo kawil Sanedrín, kyqaninxi te tnejil xqꞌuqil, tuꞌn ttzaj qꞌiꞌn Pabl kywutza, tuꞌn tchikyꞌbꞌitjo tten chebꞌexix wen, me noq tuꞌn tsbꞌet ikyjo; quꞌn awotzinqetza, qo ewila toj bꞌe, tuꞌn tkubꞌ qbꞌyoꞌn, a naꞌmxtaq tul tzaluꞌn.
15 Agora peçam, vocês e o conselho dos líderes do povo, que o comandante traga Paulo de volta ao conselho. Finjam que os senhores desejam examinar o caso com mais detalhes. Nós o mataremos no caminho”.
16 Me jun taljo tanebꞌ Pabl, bꞌin teꞌ, a otaq bꞌaj qꞌmet, ex bꞌeꞌx xiꞌ qꞌmalte te Pabl, a attaq toj kyja xoꞌl qꞌaqꞌ.
16 Contudo, o sobrinho de Paulo, filho de sua irmã, soube do plano deles e foi à fortaleza contar a seu tio.
17 Tej tbꞌinte Pabl ikyjo, bꞌeꞌxsin tzaj tqꞌolbꞌintz jun xoꞌl qꞌaqꞌ, ex xi tqꞌmaꞌn te: Qꞌinxjiy kuꞌxin qꞌa lo twutz tnejil xqꞌuqil, quꞌn at jun tyol tuꞌn t-xi tqꞌmaꞌn.
17 Então Paulo mandou chamar um dos oficiais romanos e disse: “Leve este rapaz ao comandante. Ele tem algo importante para lhe contar”.
18 Bꞌeꞌxsin xi kꞌleꞌntz twutz tnejil xqꞌuqil, ex tqꞌma: Ma chin tzaj ttxkoꞌn Pabl, ex ma tzaj tqꞌmaꞌn weꞌy, tuꞌn ttzaj winjiꞌy kuꞌxin qꞌa lo tukꞌiy, quꞌn at jun tyol tuꞌn t-xi tqꞌmaꞌn tey.
18 O oficial o levou ao comandante e explicou: “O preso Paulo me chamou e pediu que eu trouxesse ao senhor este rapaz, pois ele tem algo a lhe contar”.
19 Tzajtzin tzyuꞌn tqꞌobꞌj kuꞌxin qꞌa tuꞌnj tnejil xqꞌuqil, ex el kypaꞌn kyibꞌ tiꞌj xoꞌl qꞌaqꞌ, exsin xi tqanintz: ¿Tiꞌtzin tuꞌn ttzaj tqꞌmaꞌn weꞌy?
19 O comandante tomou o rapaz pela mão e o levou à parte. “O que você quer me dizer?”, perguntou.
20 Xitzin tqꞌmaꞌn tej kuꞌxin qꞌa kyjaluꞌn: Ma chi kyij Judiy toj wen, tuꞌn t-xi qanit tey, tuꞌn t-xi qꞌiꞌn Pabl nchiꞌj kywutz qeꞌ iteꞌkx toj Sanedrín.
20 O sobrinho de Paulo respondeu: “Alguns judeus pedirão que o senhor apresente Paulo diante da reunião do conselho amanhã, fingindo que desejam obter mais informações.
21 Me mina txi ttziyiꞌn, quꞌn bꞌalaqa jun kaꞌwnaq ichin kchi ewil toj bꞌe, ex kꞌwel kyayoꞌn, tuꞌn tkubꞌ bꞌyet, quꞌn ma kubꞌ kykꞌluꞌn twutz Dios, qa nlay chi waꞌn ex nlay chi kꞌwan, qa mina xkyim Pabl kyuꞌn. Atzin jaꞌlin, noq nchi ayon qa kxel ttziyin kye.
21 Não acredite neles. Há mais de quarenta homens emboscados para matar Paulo. Juraram solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeriam nem beberiam antes de matá-lo. Estão de prontidão, apenas esperando sua permissão”.
22 Atzin tnejil xqꞌuqil ex twaꞌbꞌin kuꞌxin qꞌa, ex xi tqꞌmaꞌn te, tuꞌn mix aꞌl qe, tuꞌn t-xi tqꞌmaꞌne a otaq bꞌaj tqꞌmaꞌn.
22 O comandante despediu o rapaz e o advertiu: “Não deixe ninguém saber que você me contou isso”.
23 Tzaj tchqꞌoꞌn tnejil xqꞌuqil, kabꞌe xoꞌl qꞌaqꞌ, ex xi tqꞌmaꞌn kye, tuꞌn kyok kyjyoꞌn lajaj kꞌalxoꞌl qꞌaqꞌ, tuꞌn kyxi lipe kyiꞌj, lajaj toj jun mutxꞌxoꞌl qꞌaqꞌ kyibꞌaj chej, junx kyukꞌa lajaj kꞌal tukꞌa kybꞌiybꞌil; tuꞌn kyxiꞌ tzma Cesarea, aj tok bꞌeljaj or toj qnikyꞌin.
23 Então o comandante chamou dois de seus oficiais e ordenou: “Preparem duzentos soldados para partir a Cesareia hoje às nove da noite. Levem também duzentos lanceiros e setenta soldados a cavalo.
24 Ex xi tqꞌmaꞌn, tuꞌn kyjyet chej te iqilte Pabl. Ex xi tqꞌmaꞌn, tuꞌn tok kaꞌyinxix toj bꞌe, tuꞌntzintla ntiꞌ tkyꞌi, aj tkanin twutz tnejil kawil, Félix tbꞌi.
24 Providenciem um cavalo para Paulo e levem-no em segurança ao governador Félix”.
25 Ex xi smaꞌn jun uꞌj kye, a ntqꞌmaꞌntaq kyjaluꞌn:
25 Em seguida, escreveu a seguinte carta ao governador:
26 Ayiꞌn, Claudio Lisias, kxel ntzꞌibꞌiꞌn ex chin qꞌolbꞌila tey, Félix, ay tnejil kawil, nimxix tokliꞌn.
26 “De Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix. Saudações.
27 Aye Judiy, a otaq tzꞌok kytzyuꞌn ichin lo, ex tuꞌntaq tkubꞌ kybꞌyoꞌn. Me atzaj teꞌ nbꞌintiꞌy, qa jun xjal nimtaq toklin toj Rom, bꞌeꞌxsin in xiꞌtza kyukꞌa nxoꞌl qꞌaqꞌa, ex bꞌeꞌx tzaqpaj wuꞌn.
27 “Este homem foi capturado por alguns judeus que estavam prestes a matá-lo quando cheguei com meus soldados. Ao ser informado de que ele era cidadão romano, transferi-o para um lugar seguro.
28 Me quꞌn wajtaqa, tuꞌn nbꞌintiꞌy tiꞌtaq til, bꞌeꞌxsin xi wiꞌntza kywutz Sanedrín.
28 Então levei-o diante do conselho supremo dos judeus para investigar o motivo das acusações.
29 Ex antza nbꞌiyiꞌy, qa nya nim til, qa noq tuꞌn kynimbꞌil tiꞌj kykawbꞌil Judiy. Tuꞌn ikyjo, bꞌin wuꞌn, qa nya il tiꞌj tuꞌn tkubꞌ bꞌyet, nipela noq tuꞌn tkuꞌx toj tze.
29 Não demorei a descobrir que ele era acusado de algo relacionado à lei religiosa, sem dúvida nada que justificasse a pena de morte ou mesmo a prisão.
30 Me ma nbꞌiꞌy, qa ma chi kyij Judiy toj wen tuꞌn tkubꞌ bꞌyet. Tuꞌntziꞌn, ma txi nchqꞌoꞌn twutza, ex ma txi nqꞌmaꞌn kye nchi stzꞌimin tiꞌj, tuꞌn t-xi kychikyꞌbꞌin twutza, a tiꞌ kyaj tiꞌj.
30 Fui informado, porém, de uma conspiração para matá-lo e enviei-o de imediato ao senhor. Também informei aos acusadores que devem apresentar suas denúncias diante do senhor”.
31 Xitzin xkoꞌn Pabl, ex xi qꞌiꞌn toj qnikyꞌin kyuꞌn xoꞌl qꞌaqꞌ, tuꞌn kykanin toj Antípatris, tzeꞌnkuxjo otaq tzaj qꞌmaꞌn kye.
31 Naquela noite, os soldados cumpriram as ordens que haviam recebido e levaram Paulo até Antipátride.
32 Ayetzin kyej xoꞌl qꞌaqꞌ, aye i xiꞌ tuꞌn kyqan, bꞌeꞌx i meltzꞌaj kyeꞌ toj Jerusalén, tej qsqix. Ayetzin kyej, a iteꞌkxtaq kyibꞌaj chej, bꞌeꞌx xi kyiꞌn kyeꞌ kybꞌe, junx tukꞌa Pabl.
32 Voltaram à fortaleza na manhã seguinte, enquanto a cavalaria prosseguiu com ele.
33 Atzaj teꞌ kykanin tzma Cesarea, bꞌeꞌxsin kubꞌ kywaꞌbꞌin Pabl twutz Félix, a tnejil kawil, exsin xi kyqꞌoꞌn uꞌj, a xi ttzꞌibꞌin tnejil xqꞌuqil.
33 Quando chegaram a Cesareia, apresentaram Paulo e a carta ao governador Félix.
34 Tbꞌajlinxiꞌ uꞌjin uꞌj, xi tqanin Félix te, jaꞌtaq tzajnin Pabl. Atzaj teꞌ tbꞌinte, qa te Ciliciataq,
34 O governador leu a carta e perguntou a Paulo de que província ele era. “Da Cilícia”, respondeu Paulo.
35 xitzin tqꞌmaꞌn: Kꞌaꞌ kubꞌ nbꞌiꞌn tzmaxi aj kyuljo a nchi stzꞌimin tiꞌja. Texjo or anetziꞌn, bꞌeꞌx xi tqꞌmaꞌn, tuꞌn tkubꞌ xqꞌuqit Pabl tojjo ja, jaꞌ nkawinetaq Herodes.
35 “Ouvirei seu caso pessoalmente quando seus acusadores chegarem”, disse o governador. Em seguida, ordenou que Paulo fosse mantido na prisão do palácio que Herodes havia construído.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.