Mateus 7
Rote Lole Alkitab (LLG) vs ARC
1 “Ei boso soli salak neu hataholi, fo suek Lamatuak boso soli salak neu ei.
1 Não julgueis, para que não sejais julgados,
2 Ei timba-tai hataholi leobeek, na, neu ko Manetualain timba-tai ei leondiak boe. Ei uku-sudi hataholi feꞌek salan leobeek, na, neu ko Manetualain uku-sudi ei leondiak boe.
2 porque com o juízo com que julgardes sereis julgados, e com a medida com que tiverdes medido vos hão de medir a vós.
3 Huu, o kada tanda hataholi sala kadiꞌi anan, tehuu o sala ina-huum, kada o taok taa. Ndia sama leo o mita huꞌuk esa nai o nonoom matan. Naa te balo inahuuk babaa nala o matam, tehuu o taa mamedam.
3 E por que reparas tu no argueiro que
4 Talobee de o mambalani kokolak, mae, ‘Tolanook! Mai fo au tulun nggue heni huꞌuk ndia neme o mata deꞌem mai dei.’ Naa te o mesa nggo taa bisa mita hata-hata, huu balok natabaa nala o matam.
4 Ou como dirás a teu irmão: Deixa-me tirar o argueiro do teu olho, estando uma trave no teu?
5 Wei! Memak o ia mana dea-dalek tebe! Tulun dei! Soꞌu nggali heni balok ndia, neme o mata hehelim dei, bei fo o mita, fo tulun nggue heni huꞌu kadiꞌi anak ndia neme o nonoom matan ndia mai.
5 Hipócrita, tira primeiro a trave do teu olho e, então, cuidarás em tirar o argueiro do olho do teu irmão.
6 Boso manoli dedeꞌa malalaok laꞌeneu Lamatuak neu mana haumeme kala. Huu sila ndia, sama leo busa manggalauk, de, dei fo ala pode lasafali mai sambu ei. Sila nggoan sama leo bafi. Mete ma hataholi fee sala lilo bokolii mabeli, na, ana taa mbali sana. Huu ndia nalelak kada heheta-hahaꞌi.”
6 Não deis aos cães as coisas santas, nem deiteis aos porcos as vossas pérolas; para que não as pisem e, voltando-se, vos despedacem.
7 Mete ma ei hule-haladoi,
7 Pedi, e dar-se-vos-á; buscai e encontrareis; batei, e abrir-se-vos-á.
8 Huu basa hataholi mana noke nakandondoo heni neu Lamatuak,
8 Porque aquele que pede recebe; e o que busca encontra; e, ao que bate, se abre.
9 Ei duduꞌa sudi kana dei! Mete ma hambu kakanak noke loti, na, neu ko aman taa feen batu, hetu?
9 E qual dentre vós é o homem que, pedindo-lhe pão o seu filho, lhe dará uma pedra?
10 Mete ma kakanak noke iꞌak, na, aman taa feen mengge!
10 E, pedindo-lhe peixe, lhe dará uma serpente?
11 Ei Amam manai nusa-sodak ndia, memak neulau hiak. De, mete ma hataholi manggalauk matak leo ei, na, mahiik fee bua neulauk neu ei ana mala, nakalenak bali ei Amam! Neu ko Ana fee hata fo ei mokek ndia.
11 Se, vós, pois, sendo maus, sabeis dar boas coisas aos vossos filhos, quanto mais vosso Pai, que
12 De, o nau hata fo hataholi feꞌek tao neu o, na, o musi tao leondiak neu ndia boe. Huu ia netes, neme basa baꞌi Musa ma Manetualain mana kokola feꞌe nala lanoli mema kana neme makahulun mai so.”
12 Portanto, tudo o que vós quereis que os homens vos façam, fazei-lho também vós, porque esta é a lei e os profetas.
13 “Mete ma hataholi nau maso neni nusa-sodak neu, na, ana musi laꞌok nesik lelesu makabiꞌak. Huu hambu dala lofoanak ma lelesu maloa, fo hataholi noꞌuk lahiik lesik ndia. Tehuu mata neuk baa! Huu dala leondiak noo hataholi neni naraka neu, de ala lakadodook leme Lamatuak mai.
13 Entrai pela porta estreita, porque larga
14 Hataholi nau maso neni nusa-sodak neu, musi nesik dala toꞌa-taak ndia, ma maso nesik lelesu makabiꞌak. Huu mae kada hataholi lumak lesik dalak ndia, tehuu dala makabiꞌak ndia, noo hataholi neni Lamatuak neu.”
14 E porque estreita
15 “Mata neuk neu mana kedi-fudi kala, fo ala soꞌuk aok, lae, sila ndia Lamatuak mana kokola nala. Huu ala taok ao nala malole leo biꞌilombo. Naa te sila ndia manggalauk, sama leo busa fui, fo mai naꞌa biꞌi.
15 Acautelai-vos, porém, dos falsos profetas, que vêm até vós vestidos como ovelhas, mas interiormente são lobos devoradores.
16 Leobee fo ei bisa malelak hataholi mana tao aok malalaok ndia? Memete kana leo, neme sila tataon mai. Sama leo hataholi nita boan, na, nalelak huun. Boa malole, taa kalua neme ai huu taa malole mai.
16 Por seus frutos os conhecereis.
17 Ai huu malole, naboa boa malole. Tehuu ai huu taa malole, naboa boa taa malole.
17 Assim, toda árvore boa produz bons frutos, e toda árvore má produz frutos maus.
18 Taa hambu ai huu malole, naboa boa taa malole. Ma taa hambu ai huu taa malole, naboa boa malole.
18 Não pode a árvore boa dar maus frutos, nem a árvore má dar frutos bons.
19 Ai huuk fo naboa boa taa malole, neu ko hataholi mai kekekon fo mbia henin neni haꞌi dale neu.
19 Toda árvore que não dá bom fruto corta-se e lança-se no fogo.
20 Leondiak boe oo, no mana kokola la, fo ala tao aok malalaok sila. Ei bisa malela kasa neme sila tatao-nonoꞌi nala mai.”
20 Portanto, pelos seus frutos os conhecereis.
21 “Dei fo hambu hataholi noke Au, nae, ‘Lamatuak!’ Tehuu kada ala seseik nai bafak. Neu ko Manetualain manai nusa-sodak timba heni sala. Huu, kada hataholi mana tungga no teteben Ndia hihii-nanaun, Ana simbo kana dadik neu Ndia hataholin.
21 Nem todo o que me diz: Senhor, Senhor! entrará no Reino dos céus, mas aquele que faz a vontade de meu Pai, que
22 Dei fo neu daebafok babasan, hataholi noꞌu kala manaku, lae, Au ia sila Lamatuan. Ala kokoe Au, lae, Lamatuak ei! Ai miu tui-bengga Lamatuak nanonolin. Ai boe oo, husi nitu la minik Lamatuak naden. Ma ai tao tanda heran mata-mata kala minik Lamatuak koasan.’
22 Muitos me dirão naquele Dia: Senhor, Senhor, não profetizamos nós em teu nome? E, em teu nome, não expulsamos demônios? E, em teu nome, não fizemos muitas maravilhas?
23 Mae ala lambue kokoe Au leondiak boe oo, tehuu dei fo Au afada sala, ae, ‘Ei ia, see? Au taa alelak ei, huu ei taa masoda tungga Lamatuak hihii-nanaun. De, malai heok ia leo!’ ”
23 E, então, lhes direi abertamente: Nunca vos conheci; apartai-vos de mim, vós que praticais a iniquidade.
24 “Hataholi mana mai namanene Au, basa de tao tungga Au kokolang, na, ndia ndia sama leo hataholi malelak, fo nambadedei uman neu fanderen batu.
24 Todo aquele, pois, que escuta estas minhas palavras e as pratica, assemelhá-lo-ei ao homem prudente, que edificou a sua casa sobre a rocha.
25 Doo-doo boe ma uda belak konda losa faa mai. Ani sanggu mai de mboꞌi fee uma ndia. Tehuu uma ndia taa tuꞌu, huu nambadeik nai fanderen batu matea lain.
25 E desceu a chuva, e correram rios, e assopraram ventos, e combateram aquela casa, e não caiu, porque estava edificada sobre a rocha.
26 Hataholi mana mai namanene Au, tehuu tana tao tungga Au kokolang, na, ndia ndia sama leo hataholi nggoak fo nambadedei uman neu salaek lain.
26 E aquele que ouve estas minhas palavras e as não cumpre, compará-lo-ei ao homem insensato, que edificou a sua casa sobre a areia.
27 Doo-doo boe ma uda belak konda losa faa mai. Ani sanggu boe oo mai mboꞌi fee uma ndia. Boe ma uma ndia tuꞌu henin, losa lulutuk.”
27 E desceu a chuva, e correram rios, e assopraram ventos, e combateram aquela casa, e caiu, e foi grande a sua queda.
28 Yesus kokolak nateꞌe leondiak, boe ma basa hataholi la heran lalan seli lamanene Ndia nanonolin,
28 E aconteceu que, concluindo Jesus este discurso, a multidão se admirou da sua doutrina,
29 huu Ana bubuluk tebe-tebe nanonolik ndia isin. Ndia dala nanonolin ndia, taa sama no sila mese anggama nala nanonoli nala.
29 porquanto os ensinava com autoridade e não como os escribas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.