Romanos 7

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Sitintii, mɔ bayimi, bɛnɔ nnya mǝǝbǝ bɔtɛyi mfo eto kasɔ, itsyise mimblɛ yi afi nyamǝ. Afi aakle utidi wǝ nkpe lǝ nnya kalɔ lǝ lefe nǝ unsi nkpǝ hã ǝsuǝ.
1 Ignorais, irmãos {falo aos que têm conhecimentos jurídicos}, que a lei só tem domínio sobre o homem durante o tempo que vive?
2 Tǝ mfi nyamfo nte ditsyǝbi nǝmǝ. Usio wǝ nsi kusǝǝ, sisǝ ku sisiǝ eto kɔfi aakle wǝ kamanklasǝ lǝ wǝ usǝ ǝsuǝ lǝ lefe nǝ osani ǝmǝ nsi nkpǝ ǝsuǝ. Fɛɛ lǝ osani ǝmǝ ǝkpǝǝ, kɔfi komǝ mensikle usio ǝmǝ.
2 Assim, a mulher casada está sujeita ao marido pela lei enquanto ele vive; mas, se o marido morrer, fica desobrigada da lei que a ligava ao marido.
3 Nyaso lǝ usio ǝmfo esu usiǝ ko osani bamba lǝ lefe nǝ wǝ usǝ nsi nsi nkpǝǝ, betidi ebɔtɛyi bǝ okpo kusǝ. Fɛ lǝ usǝ ǝmǝ ǝkpǝǝ, kɔfi komǝ mensikle wǝ. Nya onkpe kusu wǝǝsiǝ kusǝ bamba nya wǝmbudi usǝnkpo.
3 Por isso, enquanto viver o marido, se se tornar mulher de outro homem, será chamada adúltera. Porém, morrendo o marido, fica desligada da lei, de maneira que, sem se tornar adúltera, poderá casar-se com outro homem.
4 Mɔ bayimi, nko ke ini itǝ mi tsya nɛ. Itsyise lǝ afi nyamǝ ǝsuǝǝ, ɛlɛ bote bǝnkǝ bíkpǝ ku Kristo itsyise biyifo Kristo eto lekpà ditsyuǝ, nya biefiani mi bǝtsyuǝ eto bale. Nya mɔmɔɔ befiani wǝ, nwǝ bátakasǝ betsyiko ɔkɔmǝ eto ole, bǝ lǝ biyifo keyifo sɛ ka luubǝ kutǝkǝ itǝ Onanto.
4 Assim, meus irmãos, também vós estais mortos para a lei, pelo sacrifício do corpo de Cristo, para pertencerdes a outrem, àquele que ressuscitou dentre os mortos, a fim de que demos frutos para Deus.
5 Lǝ lefe nǝ búsiǝ nkpǝ lǝ kawunsiǝ kamfo eto nkpǝ eto lɛkɔɛnde ǝsuǝǝ, lebua eto lɛkɔɛnde nǝ kɔfi lǝǝnǝ bo ǝsuǝ eto sinǝ kakpee, ábesǝ bo abuayifoyifo kato ekpe. Nya asa nnya lɛbɔ lǝ nkpǝ bomfó siǝsiǝ ǝtǝ bo ukpǝ.
5 De fato, quando estávamos na carne, as paixões pecaminosas despertadas pela lei operavam em nossos membros, a fim de frutificarmos para a morte.
6 Fɛ mɔmɔɔ, se búkpǝ nya bɔ́bɔ lǝ asa nnya lékle bo itsyǝ esoo, afi nyamǝ ensibǝ ǝsuǝale lǝ bo ǝsuǝ. Lǝ nnya eso boensiembuyifo kulesa ɛyɛ lǝ kusu koko ku ko kɔfi ǝsuǝ. Bomuu, bo eyifosa ebɔyɛ lǝ kusu fɔfɔ ko laayɛ lǝ Lɛwɔnɔ Kɛnkɛ ǝsuǝ.
6 Agora, mortos para essa lei que nos mantinha sujeitos, dela nos temos libertado, e nosso serviço realiza-se conforme a renovação do Espírito e não mais sob a autoridade envelhecida da letra.
7 Nya lǝ nyamfo esoo, be ele bǝ bukatɛyi? Boǝ, nyalɛ afi nyamǝ ǝbǝ kɔnɔɔ? Inni nko ini! Lǝ sitintii, ɛyɛ lǝ afi nyamfo ǝsuǝ nya boǝnyǝ lesa nǝ ni lebua ketsye lekpo nɛ. Lǝ kɔfi komfo ete dímantɛyi nkǝ, “Mansɛsǝ ǝnǝmi lǝ utidi bamba eto asa ǝsuǝǝ,” eni yoofo budi bǝ míntante kase basɛsǝ ǝnǝmi lǝ sas ǝsuǝ.
7 Que diremos, então? Que a lei é pecado? De modo algum. Mas eu não conheci o pecado senão pela lei. Porque não teria idéia da concupiscência, se a lei não dissesse: Não cobiçarás {Ex 20,17}.
8 Fɛɛ ɛyɛ lǝ kɔfi komǝ ǝsuǝǝ, lebua ǝnyǝ kusu lesanklisǝ kǝnǝnsɛ saa eto okle lǝ mɛ ǝsuǝ. Nya lǝ kɔfi saa ǝmbǝǝ, eni lebuayifoyifo tsya ǝmbɔkɛ ǝsuale saa.
8 Foi o pecado, portanto, que, aproveitando-se da ocasião que lhe foi dada pelo preceito, excitou em mim todas as concupiscências; porque, sem a lei, o pecado estava morto.
9 Mɔ kosate ǝsiǝ nkpǝ bomfo eto okle lǝ lefe nǝ léfe mmǝ nǝ mánte afi nyamǝ. Fɛ lefe nǝ mímbǝ mínte afi nyamǝ nya yénsitǝ mɛ kusu bǝ nyifo asa kpǝǝ, abuayifoyifo tsya átaka íńyǝ lǝ mɛ ǝsuǝ nya mínyǝ miǝ nkpǝ.
9 Quando eu estava sem a lei, eu vivia; mas, sobrevindo o preceito, o pecado recobrou vida,
10 Nya afi nnya eni ele bǝ itǝ mɛ nkpǝǝ, nnya bomu leboko mɛ ukpǝ nɛ.
10 e eu morri. Assim o mandamento, que me devia dar a vida, conduziu-me à morte.
11 Nya ɛyɛ lǝ afi ǝsuǝǝ, abuayifoyifo ǝnyǝ kusu ɛwɛ mɛ ekpe nya élo mɛ.
11 Porque o pecado, aproveitando da ocasião do mandamento, seduziu-me, e por ele me levou à morte.
12 Lǝ nyamfo esoo, afi alɛɛ, lesa kɛnkɛ ini fɛ, nya asa nnya yaate tsya eyifo kɛnkɛ, nya ɛnyɛ lǝ kusu sɛ ǝsuǝ, nya ɛlɛkɛ.
12 Por conseguinte, a lei é santa e o mandamento é santo, e justo, e bom...
13 Nyalɛɛ, bɔtɛyi bɔnlɛ boǝ lɛsa sɛ nǝmfo ni nǝ léboko mɛ ukpǝ? Inni nko ini! Bomu bǝ lǝ bunyǝ butsyǝ lekpo boǝ lebuayifoyifo eyifo lesa bua esoo, lebuayifoyifo ayɛ lǝ lesa nǝ nkpe kɔnɔ ǝsuǝ nya dínǝ ukpǝ léboko. Nya ɛyɛ lǝ afi nyamfo ǝsuǝǝ, lebuayifoyifo ǝlǝkǝ ni ditsyǝbi kosate léte.
13 Então o que é bom tornou-se causa de morte para mim? De certo que não. Foi o pecado que, para se mostrar realmente pecado, acarretou para mim a morte por meio do que é bom, a fim de que, pelo mandamento, o pecado se fizesse excessivamente pecaminoso.
14 Bomblɛ yi boǝ Kɔfi eyifo lɛwɔnɔ eto lesa. Fɛɛ nkpǝ bo minsi eyifo kawunsiǝ kamfo eto utidi eto nle, nya lebuayifoyifo diyi mɛ ǝsuǝ.
14 Sabemos, de fato, que a lei é espiritual, mas eu sou carnal, vendido ao pecado.
15 Maamfó asa nnya meeyifo kasɔ bɔnɔ. Itsyise lesa nǝ maala miǝ lǝ nyifoo, inni ni meeyifo. Bomu asa nnya meekisi sitintii, nnya ni nnya meeyifo nɛ.
15 Não entendo, absolutamente, o que faço, pois não faço o que quero; faço o que aborreço.
16 Nya lǝ asa nnya maanla miǝ meeyifo nnya ni nnya meeyifoo, nyalɛ ɛlɛ bote bǝ ntɔnɔ miǝ afi nyamfo alɛkɛ.
16 E, se faço o que não quero, reconheço que a lei é boa.
17 Lǝ nyasoo, ɛlɛ bote bǝ inni mɔ kosate nlɛ lesa nǝmfo buyifo, bomu lebua nǝ nkpe lǝ mɛ ni nnya eso meeyifo nko.
17 Mas, então, não sou eu que o faço, mas o pecado que em mim habita.
18 Nya nyi lǝ mɔ kosate eto ǝsuǝ kemiǝ miǝǝ, lesa sɛɛ saa ǝmbǝ lǝ mɛ. Nya nlɛ nyamfo bɔtɛyi itsyi lǝ mɔ ǝsuǝ eto sinǝ eto ditsyǝbi koko nǝmǝ ǝsuǝ eso. Itsyise maala sitinti miǝ ele bǝ eni nyifo kasɛɛ, fɛɛ meenyifo nko.
18 Eu sei que em mim, isto é, na minha carne, não habita o bem, porque o querer o bem está em mim, mas não sou capaz de efetuá-lo.
19 Itsyise kasɛɛ ka maala miǝ meeyifoo, inni ke ni lesa nǝ meeyifo. Nya lebua nǝ bomu maanla miǝ meeyifo, nii ni nǝ meeyifo nɛ.
19 Não faço o bem que quereria, mas o mal que não quero.
20 Nyaso lǝ meeyifo asa nnya maanla miǝ meyifoo, inni mɔ kosate lǝǝtsyǝ keyifo nnya. Bomuu, lebua nǝ nkpe lǝ mɛ leeyifo nnya.
20 Ora, se faço o que não quero, já não sou eu que faço, mas sim o pecado que em mim habita.
21 Lǝ nyamfo esoo, nsu nnyǝ lesakpa ditsyuǝ ntsyǝ lekpo. Lǝ nla miǝ meeyifo kasɛɛ, lebua hã meeyifo kekleke.
21 Encontro, pois, em mim esta lei: quando quero fazer o bem, o que se me depara é o mal.
22 Lǝ kusu bambaa ǝsuǝǝ, lǝ mɔ utu kemiǝ sitintii, Onanto eto afi aakpe mǝ disuǝyuǝ tinti.
22 Deleito-me na lei de Deus, no íntimo do meu ser.
23 Fɛɛ nnyǝ miǝ asa bamba nnya laabɔ ketsyi lǝ mɛɛ, aakpɔ lema ku lesa nǝ mɔ nsusu laate mɛ nkǝ ɛlɛkɛ. Nya lǝǝtǝ abuayifoyifo lɛbɔ lǝ mɛ nya yeeti mɛ kusu fe nwǝ bákpe lǝ diyo.
23 Sinto, porém, nos meus membros outra lei, que luta contra a lei do meu espírito e me prende à lei do pecado, que está nos meus membros.
24 Mɔ ǝsuǝ kpe kaminsǝ tinti. Nya owoe luulǝkǝ mɛ utsyiko lǝ ǝsuǝ eto sinǝ eto abua nya kɔ, nya laakpa mɛ kesuko ukpǝ kemiǝ mfo?
24 Homem infeliz que sou! Quem me livrará deste corpo que me acarreta a morte?...
25 Maasɔ Onanto ani, itsyise nnyǝ bulǝkǝ ɛyɛ lǝ Bonamute Yesu Kristo ǝsuǝ!
25 Graças sejam dadas a Deus por Jesus Cristo, nosso Senhor! Assim, pois, de um lado, pelo meu espírito, sou submisso à lei de Deus; de outro lado, por minha carne, sou escravo da lei do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.