Mateus 8

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Lefe nǝ Yesu lɛyifǝ kɔtini komǝ úbǝ kasɔɔ, betidi kpǝ ǝtǝkǝko wǝ.
1 Tendo Jesus descido da montanha, uma grande multidão o seguiu.
2 Mfó nya osani utsyuǝ wǝ nlɛ bufi sía bufi díbǝ óse akonki lǝ wǝ ǝnǝmi ɔ́tɛyi nkǝ, “Bonamute! Lǝ alaa, ebofo butǝ bǝ mɔ ǝsuǝ le.”
2 Eis que um leproso aproximou-se e prostrou-se diante dele, dizendo: Senhor, se queres, podes curar-me.
3 Yesu ǝnǝ wǝ kɔni útidi wǝ, nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Nla. Fǝ ǝsuǝ le.” Lamfolamfo bufi bomǝ ǝyuǝ utidi ǝmǝ.
3 Jesus estendeu a mão, tocou-o e disse: Eu quero, sê curado. No mesmo instante, a lepra desapareceu.
4 Mfó ǝmǝ nya Yesu lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Be kukɔnɔ, nya mensu atɛyi kuutsyuǝ saa kulesa. Bomu fi fǝ ǝsuǝ esu ate Onanto eto usumunyǝ wǝ luudi fǝ adansiɛ nkǝ fǝ bufi ǝyuǝ fǝ sitinti. Nya lǝ efi kedi ka Moses eto kɔfi lɛtɔ ǝtǝ. Bǝ lǝ utsyuǝ saa lǝ ote nkǝ bufi bomǝ ǝyuǝ fǝ sitinti.”
4 Jesus então lhe disse: Vê que não o digas a ninguém. Vai, porém, mostrar-te ao sacerdote e oferece o dom prescrito por Moisés em testemunho de tua cura.
5 Se Yesu dídufǝ Kapernaun eto umǝǝ, Romafɔ eto Omamanyǝ Ninǝ utsyuǝ ǝbǝ ɔ́lɛ wǝ lekpakpa nkǝ,
5 Entrou Jesus em Cafarnaum. Um centurião veio a ele e lhe fez esta súplica:
6 “Bonamute! Mɔ uyifoyifo lɛ bufi kekleke. Olabe lǝ diyo ɔnnlɛ bofo botaka.”
6 Senhor, meu servo está em casa, de cama, paralítico, e sofre muito.
7 Yesu átɛyi wǝ nkǝ, “Muusu lɛ nsu ntsya wǝ.”
7 Disse-lhe Jesus: Eu irei e o curarei.
8 Omamanyǝ ninǝ ǝmǝ ǝtǝ wǝ mbuayɛ nkǝ, “Bonamute, oolo! Yǝńyǝ itǝ bǝ mɔ diyo. Tɛyi ditiki lɔni ete mɔ uyifoyifo ǝmǝ eto bufi ebuyuǝ wǝ.
8 Respondeu o centurião: Senhor, eu não sou digno de que entreis em minha casa. Dizei uma só palavra e meu servo será curado.
9 Mintsya eyifo nwǝ nkpe lǝ beninǝ eto kalɔ, nya bamamanyǝ bǝtsyuǝ tsya nkpe mɛ kalɔ. Lǝ ntɛyi utsyuǝ miǝ, ‘Suu’ weesu. Nya lǝ ntɛyi obamba tsya miǝ, ‘Bǝǝ,’ wǝǝbǝ. Nya lǝ ntɛyi mɔ uyifoyifo miǝ, ‘Yifo nǝmfoo,’ weeyifo ni.”
9 Pois eu também sou um subordinado e tenho soldados às minhas ordens. Eu digo a um: Vai, e ele vai; a outro: Vem, e ele vem; e a meu servo: Faze isto, e ele o faz...
10 Se Yesu lɛnɔ etiki nyamfoo, íyifo wǝ yanii nya ɔ́tɛyi betidi ba dítǝkǝko wǝ mfó nkǝ, “Nlɛ mi bɔtɛyi sitinti minkǝ lǝ Israelbebi nti kulaa tsyaa, mǝnnyǝ tɔ bofokanɔ kplɛ bomfo eto okle!
10 Ouvindo isto, cheio de admiração, disse Jesus aos presentes: Em verdade vos digo: não encontrei semelhante fé em ninguém de Israel.
11 Nlɛ mi bɔtɛyi sitinti minkǝ betidi kpǝ ebutsyi kofekatokɔ ku ko diyokedufǝkɔ bǝbǝ bǝsiǝ kasɔ bedi lesa ku Abraham, Isak ku Yakob lǝ Onanto eto sekakedikɔ.
11 Por isso, eu vos declaro que multidões virão do Oriente e do Ocidente e se assentarão no Reino dos céus com Abraão, Isaac e Jacó,
12 Fɛɛ mimba ni sekakedikɔ siamǝ eto bebii, boofi mǝ batobakpe lǝ ketuntu ka nkpe lǝ se kama mfo. Mfó boowi nku bayimi anyi.”
12 enquanto os filhos do Reino serão lançados nas trevas exteriores, onde haverá choro e ranger de dentes.
13 Nya kamaa, nya Yesu lɛtɛyi bamamanyǝ eto uninǝ ǝmǝ nkǝ, “Du esu diyo, yuubǝ itǝ fǝ fe kase fáfo fánɔ ǝsuǝ.” Nya omamanyǝ ninǝ ǝmǝ eto uyifoyifo eto ǝsuǝ dímuǝ wǝ ale lǝ lefe nǝmfó ǝsuǝ ke.
13 Depois, dirigindo-se ao centurião, disse: Vai, seja-te feito conforme a tua fé. Na mesma hora o servo ficou curado.
14 Se Yesu dísu Petro eto diyoo, únyǝ nkǝ atikesi ǝmuǝ Petro eto usiǝambe kekleke, nya onlabe.
14 Foi então Jesus à casa de Pedro, cuja sogra estava de cama, com febre.
15 Mfó ǝmǝ nya Yesu lɛkɔbe wǝ lǝ kɔni nya atikesi nyamǝ léyani wǝ nya ótaka úsu úyifo wǝ afɔ.
15 Tomou-lhe a mão, e a febre a deixou. Ela levantou-se e pôs-se a servi-los.
16 Se ditsyitsyo lefe léyoo, bákpa betidi kpǝ ba awɔnɔ bua díkǝlǝ báboko Yesu ɔflɔ. Yesu lǝ ditikididi lɔni ǝsuǝǝ, óla awɔnɔ bua nyamǝ úlǝkǝ lǝ mǝ ǝsuǝ. Nya ótsya befimfi bamǝ kenke mǝ efimbi.
16 Pela tarde, apresentaram-lhe muitos possessos de demônios. Com uma palavra expulsou ele os espíritos e curou todos os enfermos.
17 Úyifo nyamfo bǝ lǝ ditiki nǝ Onanto eto Unyɛlǝkǝtidi Yesaya lɛtɛyi utsyǝ lǝ ibǝ itǝ nkǝ,
17 Assim se cumpriu a predição do profeta Isaías: Tomou as nossas enfermidades e sobrecarregou-se dos nossos males {Is 53,4}.
18 Lefe nǝ Yesu dínyǝ betidi kpǝ ba ńyǝ wǝ lǝ ɔflɔɔ, ɔ́tɛyi wǝ batɔnkpe bamǝ nkǝ, bǝtǝ lǝ bayila ditumbukplɛ nǝmǝ besu ni lekpake nǝnse.
18 Certo dia, vendo-se no meio de grande multidão, ordenou Jesus que o levassem para a outra margem do lago.
19 Afi eto oteasa utsyuǝ ǝbǝ wǝ ɔflɔ mfó. Nya ɔ́tɛyi Yesu nkǝ, “Oteasa, muutǝkǝko fǝ nsu kaka ke fantɔ.”
19 Nisto aproximou-se dele um escriba e lhe disse: Mestre, seguir-te-ei para onde quer que fores.
20 Mfó nya Yesu lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Nkpaflɔbɛ kpe ǝbiǝ nnya eto kafo baalabe, nya baklɔbɛ nkpe ayo. Fɛɛ Utidi Eto Ubii, ǝmbǝ kaka wuuluǝ wǝ disi.”
20 Respondeu Jesus: As raposas têm suas tocas e as aves do céu, seus ninhos, mas o Filho do Homem não tem onde repousar a cabeça.
21 Nya utidi bamba utsyuǝ wǝ ni okasebi lɛtɛyi nkǝ, “Bonamute, tǝ mɛ kusu lǝ nsu mbikǝ mɔ anto fɛ.”
21 Outra vez um dos seus discípulos lhe disse: Senhor, deixa-me ir primeiro enterrar meu pai.
22 Yesu ǝtǝ wǝ mbuayɛ nkǝ, “Tǝkǝko mɛ. Tǝ mba nsi nkpǝ fe bekpǝnkpǝ lǝ besu bebikǝ mǝ bekpǝnkpǝtsyuǝ.”
22 Jesus, porém, lhe respondeu: Segue-me e deixa que os mortos enterrem seus mortos.
23 Yesu ku wǝ bakasebi édufǝ lǝ ɔklɔ utsyuǝ kafo.
23 Subiu ele a uma barca com seus discípulos.
24 Yanklɛ ufiebi étsyiko bɔsɔ kekleke lǝ ditumbukplɛ nǝmǝ ǝsuǝ. Nya ɔnlɛ ntu bɔsɔ kakpo lǝ ɔklɔ ǝmǝ kafo, nya íyifo fe woonya udufɔ lǝ ntu kasɔ. Fɛɛ Yesu wǝǝ lábe selabe.
24 De repente, desencadeou-se sobre o mar uma tempestade tão grande, que as ondas cobriam a barca. Ele, no entanto, dormia.
25 Bakasebi bamǝ ésu básanklisǝ wǝ nya bátɛyi wǝ bǝnkǝ, “Bonamute, lǝkǝ bo! Boǝbǝ bukpǝ lo.”
25 Os discípulos achegaram-se a ele e o acordaram, dizendo: Senhor, salva-nos, nós perecemos!
26 Mfó nya Yesu lɛtɔ mǝ nkǝ, “Beso bɛnlɛ sikpi bote nko? Mi mba eto bofokanɔ lemfui!” Mfó nya ótaka úúnyǝ nya ókpe ufiebi ku ntu bomǝ kɛnyɛ nkǝ bǝyuǝ kɛnyɛ. Nya lesa saa díyuǝ kɛnyɛ kananana.
26 E Jesus perguntou: Por que este medo, gente de pouca fé? Então, levantando-se, deu ordens aos ventos e ao mar, e fez-se uma grande calmaria.
27 Iyifo utsyuǝ saa mfó yanii. Nya bátɔ ǝsuǝ bǝ, “Nte utidi wǝ eto okle ni nwǝ mfo? Ufiebi ku ntu kulaa tsya eetsyue wǝ koto!”
27 Admirados, diziam: Quem é este homem a quem até os ventos e o mar obedecem?
28 Se Yesu lɛyila ditumbukplɛ úsu ni lekpake nǝnse údufǝ Gadara eto kasɔɔ, betidi inuǝ ba ǝsuǝ awɔnɔ bua nsi ábɔ betsyi lǝ edi nti bǝbǝ bátsyako wǝ. Nya se bakɛ sikpi tinti esoo, kuutsyuǝ saa mánkatɔnɔ nkǝ woayɛ kusu komfo ofe.
28 No outro lado do lago, na terra dos gadarenos, dois possessos de demônios saíram de um cemitério e vieram-lhe ao encontro. Eram tão furiosos que pessoa alguma ousava passar por ali.
29 Lamfolamfo, báfa ku ɔkɔɛ bembembe nya bátɔ wǝ bǝnkǝ, “Fǝ Onanto eto Ubi, be nkpe lǝ bonko fǝ lenti mfo? Bubǝ fǝbǝ fǝ etsyiko bo koto bunǝ katɔnsǝ fɛ lǝ lefe nǝmǝ lǝ leyoo?”
29 Eis que se puseram a gritar: Que tens a ver conosco, Filho de Deus? Vieste aqui para nos atormentar antes do tempo?
30 Bakplako eto lekpa kplɛ ditsyuǝ ǝńyǝ lǝ mfó ɔflɔ békedi lesa.
30 Havia, não longe dali, uma grande manada de porcos que pastava.
31 Nyaso awɔnɔ bua nyamǝ álɛ Yesu lekpakpa bǝnkǝ, “Lǝ ebola bo ǝlǝkǝ lǝ mfoo, nyalɛ la bo esu akpe lǝ bakplako eto lekpa kplɛ nǝ ńyǝ mǝ ǝsuǝ.”
31 Os demônios imploraram a Jesus: Se nos expulsas, envia-nos para aquela manada de porcos.
32 Mfó Yesu dínyǝnki ókpe mǝ ɔ́tɛyi nkǝ, “Bidu bisu.” Nyaso bédu mfó bésu bédufǝ lǝ bakplako bamǝ ǝsuǝ. Nya bakplako bamǝ kenke dítsyetsyi báwunini lǝ kɔtini komǝ eto kotosi bésu bédufǝ lǝ ditumbukplɛ nǝmǝ ǝsuǝ nya bǝnǝ ntu bǝkpǝ.
32 Ide, disse-lhes. Eles saíram e entraram nos porcos. Nesse instante toda a manada se precipitou pelo declive escarpado para o lago, e morreu nas águas.
33 Lǝ nyaso mba laase bakplako bamǝ étsyetsyi besu umǝ. Bátɛyi lesa saa nǝ díbǝ lǝ bakplako bamǝ ku betidi ba awɔnɔ bua disiǝ lǝ ǝsuǝ ǝsuǝ.
33 Os guardas fugiram e foram contar na cidade o que se tinha passado e o sucedido com os endemoninhados.
34 Nyaso utsyuǝ saa lǝ umǝ ǝmǝ ésu nkǝ wǝǝnyǝ Yesu. Nya se bǝnyǝ wǝǝ, bálɛ wǝ lekpakpa bǝ udu lǝ mǝ kasɔ.
34 Então a população saiu ao encontro de Jesus. Quando o viu, suplicou-lhe que deixasse aquela região.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.