Mateus 22

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Yesu esi óté mǝ asa ɛyɛ lǝ akpá ǝsuǝ nkǝ,
1 De novo Jesus lhes falou por parábolas, dizendo:
2 “Onanto eto sekakedikɔ te fe mmǝ. Lefe lɔnii, Oka utsyuǝ édi kusiǝkpakpa eto diyisɛɛ útǝ wǝ ubisaibi.
2 — O Reino dos Céus é semelhante a um rei que preparou uma festa de casamento para seu filho.
3 Óla wǝ beyifoyifo ókpe nkǝ besu bakpo betidi ba ókla utsyǝ nkǝ bafe bǝbǝ diyisɛɛ nǝmǝ kedikɔ. Fɛɛ bánla bǝ bǝǝbǝ.
3 Enviou os seus servos a chamar os convidados para a festa, mas estes não quiseram vir.
4 “Nyaso óla wǝ beyifoyifo bamba ókpe nkǝ batɛyi betidi ba ókla utsyǝ nkǝ, ‘Lesalidife nǝmǝ eboyo! Bálo mɔ banantsyui ku banatsyui eto akpɔ nnya nkpe ayinkua bufi bɔlɛ mi kama bobe. Nya búkalɔ lesa saa bútsyǝ. Nyaso bibǝ kusiǝ komǝ kakpakɔ!’
4 Enviou ainda outros servos, dizendo: “Digam aos convidados: Eis que já preparei o meu banquete; os meus bois e animais da engorda já foram abatidos, e tudo está pronto; venham para a festa.”
5 “Fɛɛ mbamǝ bákla eto kuutsyuǝ saa mémbu wǝ úbǝ. Bomu bédu bésu nlebe bamba bo bála. Ɔni édu úsu wǝ ɔkuɛ, nya obamba tsya dídu usu wǝ bikǝkatekɔ.
5 Mas os convidados não se importaram e se foram, um para o seu campo, outro para o seu negócio.
6 Nya babamba tsya dímuǝ beyifoyifo bamǝ nya báblɛ mǝ nya bálo mǝ.
6 Outros, agarrando os servos, os maltrataram e mataram.
7 Oka ǝmǝ ǝnyǝ ɔblɔ tinti, nya ótsyese wǝ bamamanyǝ nya bésu bálo bewudifɔ bamǝ kenke nya bátonsǝ mǝ umǝnkplɛ ǝmǝ.
7 — O rei ficou furioso e, enviando as suas tropas, exterminou aqueles assassinos e incendiou a cidade deles.
8 “Nyaso ókpadi wǝ beyifoyifo nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, ‘Mɔ ubi eto kusiǝkpakpa eto diyisɛɛ didi nǝmǝ eto lefe éboyo. Fɛɛ betidi ba mínkla miǝ bǝbǝ diyi nǝmǝ kedikɔ mǝnńyǝ itǝ diyisɛɛ nǝmǝ.
8 Então disse aos seus servos: “A festa está pronta, mas os convidados não eram dignos.
9 Nyaso mɔmɔɔ, bisu umǝ eto kesunte lǝ bekpadi utsyuǝ saa wǝ ke biunyǝ biǝ bǝbǝ diyisɛɛ nǝmǝ kedikɔ mfo.’
9 Vão, pois, para as encruzilhadas dos caminhos e convidem para o banquete todos os que vocês encontrarem.”
10 Mfó nya beyifoyifo bamǝ dísu kesunte nya bákpadi utsyuǝ saa wǝ bǝnyǝ, babua ku basɛɛ kenke nya kusiǝkpakpa eto diyo nǝmǝ díyi kenke.
10 E, saindo aqueles servos pelas estradas, reuniram todos os que encontraram, maus e bons; e a sala do banquete ficou cheia de convidados.
11 “Nya se Oka ǝmǝ díbǝ diyo nǝmǝ nkǝ wǝǝbǝ obe betidi ba díbǝ mfóo, únyǝ osani wǝ dímankpe awu nnya baakpe kesu kusiǝkakpakɔ.
11 — Mas, quando o rei entrou para ver os que estavam à mesa, notou ali um homem que não trazia veste nupcial
12 Oka ǝmǝ átɔ wǝ nkǝ, ‘Ɔhɔ, ntsyǝ ibǝ bǝ ǝbǝ mfo se fǝmankpe kusiǝkakpa eto awu?’ Fɛɛ wámfo kɛnyɛ bulǝkǝ.
12 e perguntou-lhe: “Amigo, como você entrou aqui sem veste nupcial?” E ele emudeceu.
13 “Mfó nya ɔ́tɛyi wǝ beyifoyifo nkǝ, ‘Bekpe wǝ amla lǝ ani ku akpa, lǝ beto wǝ bekpe lǝ ketuntu ka nkpe lekple. Mfó wuuwi keku ɔyimi animi nɛ.’ ”
13 Então o rei ordenou aos serventes: “Amarrem os pés e as mãos dele e atirem-no para fora, nas trevas; ali haverá choro e ranger de dentes.”
14 Nya Yesu lélosǝ nkǝ, “Onanto ákpadi betidi kpǝ, fɛɛ esiani ete úlǝkǝ lǝ mǝ nti.”
14 Porque muitos são chamados, mas poucos são escolhidos.
15 Farisifɔ bǝtsyuǝ ésu bákpe disi lǝ kase bɔɔyɛ bǝmuǝ Yesu ɛyɛ lǝ wǝ kɛnyɛ eto etikididi ǝsuǝ.
15 Então os fariseus se retiraram e consultaram entre si como surpreenderiam Jesus em alguma palavra.
16 Nyaso bátsyese mǝ bakasebi bǝtsyuǝ ku betidi ba ntekeko Herodes eto ditsyukpa kama lǝ Yesu ɔflɔ. Nya se bésuu, bátɛyi wǝ bǝnkǝ, “Oteasa, buyi boǝ eyifo ɔnukualɛtidi nya faate Onanto bofokanɔ eto asa lǝ kusu ǝsuǝ sitinti, itsyise aambe utidi eto ǝnǝmi keyifo lesa saa. Nya ememfi kukǝtsyuǝ lǝ betidi eto etikididi ǝsuǝ tsya.
16 E enviaram-lhe discípulos, juntamente com os herodianos, para lhe dizer: — Mestre, sabemos que o senhor é verdadeiro e que ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade, sem se importar com a opinião dos outros, porque não olha para a aparência das pessoas.
17 Nyaso tɛyi bo lesa nǝ febu. Bo kɔfi ǝtǝ bo kusu nkǝ bofó umǝnko butǝ Romafɔ eto Okankplɛ lee, yǝntǝ kusu nko?”
17 Assim sendo, diga-nos o que o senhor acha: é lícito pagar imposto a César ou não?
18 Fɛɛ se Yesu mfe nyi mǝ nsusu bua esoo, ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Mi ǝnǝmi ǝnǝmi eto betidi! Beso biala biǝ biato mɛ bebe?
18 Mas Jesus, percebendo a maldade deles, respondeu:
19 Bete mɛ atabi nnya biefi kafo umǝnko ǝmǝ lǝ mbe.” Béfi atabi nyamǝ báboko wǝ.
19 Mostrem-me a moeda do imposto. Trouxeram-lhe um denário.
20 Mfó nya Yesu lɛtɔ mǝ nkǝ, “Owoe báta bǝtǝkǝ mfo, nya owoe eto diye báwɔni bǝtǝkǝ mfo?”
20 E Jesus lhes perguntou:
21 Bǝtǝ mbuayɛ bǝnkǝ, “Okankplɛ Kaisare eto ale ini.”
21 Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
22 Se bánɔ nyamfo, íyifo mǝ yanii nya bédu wǝ lǝ ɔflɔ.
22 Ouvindo isto, se admiraram e, deixando-o, foram embora.
23 Diyi nǝmfo kee, Sadukifɔ ba laatɛyi bǝ bekpǝnkpǝ ensiembotaka betsyi ɔkɔmǝǝ, ǝbǝ Yesu ɔflɔ ku etiki ǝtsyuǝ.
23 Naquele dia, alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, aproximaram-se de Jesus e lhe perguntaram:
24 Bátɛyi wǝ bǝnkǝ, “Oteasa, Moses átɛyi bo nkǝ, lǝ osani utsyuǝ ǝkpǝ nya óyani wǝ usiǝ utsyǝ nya wonko wǝ dímanle bebii, elebɛ osani ǝmǝ eto ɔyimisani fi ɔkɔsiǝ ǝmǝ ufi. Lǝ wonko wǝ ale bebii, boofi bebi bamǝ fe osani ǝmǝ díkpe eto bebi.
24 — Mestre, Moisés disse: “Se alguém morrer, não tendo filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.”
25 Mɔmɔɔ, ibǝ bǝ bayimisani ekuanse ǝsiǝ lǝ bo nti mfo. Ɔyimisani ninǝ kenke éfi usio, nya wonko wǝ mánle fɛ osani ǝmǝ díkpǝ. Nya wǝ ɔyimisani wǝ ntǝkǝ wǝ kama dífi ɔkɔsiǝ ǝmǝ.
25 Ora, havia entre nós sete irmãos. O primeiro, tendo casado, morreu e, não tendo descendência, deixou sua mulher para seu irmão.
26 Nko ibǝ ɔyimisani nuǝfǝ ku utsyǝfǝ isu ese okuansele mǝmblɛ dífi usio ǝmǝ bafia nya mǝ nti kuutsyuǝ ku usio ǝmǝ mánle fɛ békpǝ.
26 O mesmo aconteceu com o segundo, com o terceiro, até o sétimo.
27 Lǝ kalosǝkɔɔ, usio ǝmǝ tsya ǝbǝ úkpǝ.
27 Por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
28 Mɔmɔɔ, lǝ diyi nǝ bekpǝnkpǝ lootaka betsyi ɔkɔmǝǝ, owoe eto usiǝ wuudi se mǝmblɛ kenke díkefi wǝ bǝnyǝ?”
28 Portanto, na ressurreição, de qual dos sete ela será esposa? Porque todos casaram com ela.
29 Yesu ǝtǝ mǝ mbuayɛ nkǝ, “Bénya kusu tinti. Itsyise biannɔ Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue komǝ kasɔ, nya binyi kulesa lǝ Onanto eto ǝsuǝale ǝsuǝ.
29 Jesus respondeu:
30 Lǝ bekpǝnkpǝ esi bataka bǝbǝ nkpǝǝ, bootsyǝ fe Onanto eto batɔnkpe ba nkpe lǝ Onanto eto kato, nya bembufi bǝsiǝ nye bǝsiǝ besǝ tsya.
30 Porque, na ressurreição, nem casam, nem se dão em casamento, mas são como os anjos no céu.
31 Nya bíankla asa nnya Onanto lɛtɛyi mi itsyi lǝ bekpǝnkpǝ eto botaka ketsyi ɔkɔmǝ ǝsuǝ? Ɔ́tɛyi nkǝ,
31 Quanto à ressurreição dos mortos, vocês nunca leram o que Deus disse a vocês:
32 ‘Mɔ ni Abraham eto Onanto ku Isak eto Onanto ku Yakob eto Onanto!’ Uyifo mba nkpe nkpǝ eto Onanto inni mba díkekpǝ.”
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó”? Ele não é Deus de mortos, e sim de vivos.
33 Se sitiditu siamǝ lɛnɔ asa yamfoo, íyifo mǝ yanii, lǝ wǝ asatete ǝsuǝ.
33 Ouvindo isto, as multidões se maravilhavam da sua doutrina.
34 Se Farisifɔ lɛnɔ bǝ Yesu asɔ Sadukifɔ kasɔɔ, bésu bátsya.
34 Entretanto, os fariseus, sabendo que Jesus havia silenciado os saduceus, reuniram-se em conselho.
35 Nya mǝ ɔni wǝ ni afi eto oteasa, ála nkǝ lǝ ɔtɔ Yesu etiki ǝtsyuǝ lǝ umuǝ wǝ lǝ wǝ etiki ǝsuǝ. Ɔ́tɛyi nkǝ,
35 E um deles, intérprete da Lei, querendo pôr Jesus à prova, perguntou-lhe:
36 “Oteasa, nte kɔfi ko nso bofe lǝ afi nyamǝ kenke nti?”
36 — Mestre, qual é o grande mandamento na Lei?
37 Yesu ǝtǝ mbuayɛ nkǝ, “La fǝ Onamute wǝ ni fǝ Onanto ku fǝ utu kenke ku fǝ lɛwɔnɔ kenke ku fǝ nsusu kenke.
37 Jesus respondeu:
38 Kɔfi komfo ni kɔkplɛ kenke ko nso bofe tsya nɛ.
38 Este é o grande e primeiro mandamento.
39 Kunuǝfǝ ko lefe lele ko ni, ‘La fǝ ɔyimitsyuǝ fe kase faala fǝ ǝsuǝ.’
39 E o segundo, semelhante a este, é: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
40 Moses eto kɔfi komǝ ku Onanto eto bǝnyɛlǝkǝtidi eto asatete kenke kpǝsǝ lǝ afi ǝnuǝ nyamfo ǝsuǝ.”
40 Destes dois mandamentos dependem toda a Lei e os Profetas.
41 Se Farisifɔ bǝtsyuǝ létsyaa, Yesu átɔ mǝ nkǝ,
41 Estando reunidos os fariseus, Jesus lhes perguntou:
42 “Ntsyǝ ni mi nsusu lǝ Nwǝ Onanto Lékpo Ɔhile Utsyǝ Ǝsuǝ? Owoe eto ubi uni?”
42 — O que vocês pensam do Cristo? De quem é filho? Eles responderam: — De Davi.
43 Mfó nya Yesu lɛtɔ mǝ nkǝ, “Lǝ nko inii, ntsyǝ fɛ Oka David ɛyɛ lǝ Onanto eto Lɛwɔnɔ Kɛnkɛ eto ǝsuǝale ǝsuǝǝ, lékpadi wǝ nkǝ Onamute. Oka David átɛyi nkǝ,
43 E Jesus perguntou:
44 ‘Bonamute átɛyi mɔ Onamute nkǝ,
44 “Disse o Senhor ao meu Senhor:
45 Nya lǝ Oka David ákpo Nwǝ Onanto Lékpo Ɔhile Utsyǝ nkǝ Onamutee, ntsyǝ ibǝ bǝ Nwǝ ǝmǝ esi uyifo Oka David eto ubi?”
45 — Portanto, se Davi o chama de Senhor, como ele pode ser filho de Davi?
46 Mǝ nti eto kuutsyuǝ mámfo Yesu mbuayɛ butǝ. Nya idu dinǝmfo entɔɔ, mǝ kuutsyuǝ ménsifo wǝ ditiki saa bɔtɔ.
46 E ninguém podia lhe responder uma palavra; e a partir daquele dia ninguém mais ousou fazer perguntas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.