Mateus 18
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs ARA
1 Lefe nǝmfóo, bakasebi bamǝ ǝbǝ Yesu ɔflɔ nya bátɔ wǝ bǝnkǝ, “Owoe ni ɔkplɛnyǝ kenke lǝ Onanto eto sekakedikɔ?”
1 Naquela hora, aproximaram-se de Jesus os discípulos, perguntando: Quem é, porventura, o maior no reino dos céus?
2 Lǝ nyasoo, Yesu ákpadi dikpefi kɛkɛ ditsyuǝ úbǝ úńyǝnsǝ lǝ mǝ nti.
2 E Jesus, chamando uma criança, colocou-a no meio deles.
3 Nya ɔ́tɛyi nkǝ, “Nlɛ mi bɔtɛyi sitinti minkǝ, lǝ biamfloma mi ditsyǝbi biyifo fe bekpefii, biembudufǝ Onanto eto sekakedikɔ.
3 E disse: Em verdade vos digo que, se não vos converterdes e não vos tornardes como crianças, de modo algum entrareis no reino dos céus.
4 Utidi wǝ ni ɔkplɛnyǝ kenke lǝ Onanto eto sekakedikɔɔ, wǝ ni utidi wǝ laabokosǝ wǝ ǝsuǝ kasɔ fe dikpefi nǝmfo eto okle.
4 Portanto, aquele que se humilhar como esta criança, esse é o maior no reino dos céus.
5 “Nya utsyuǝ saa wǝ loofo bekpefi bamfo eto utsyuǝ lǝ mɔ disii, mɔɔ ini ófo.
5 E quem receber uma criança, tal como esta, em meu nome, a mim me recebe.
6 “Fɛɛ lǝ utsyuǝ ebutǝ bekpefi ba léfo mɛ bánɔ mfo eto ɔni kplo lǝ onya kusu lǝ mɔ wǝ bofokanɔ ǝsuǝǝ, yɔɔlɛkɛ itǝ wǝ eso lǝ befi ukue batsyasǝ lǝ kukuǝ kplɛ bakpe wǝ lǝ simuǝ bato wǝ bakpe lǝ lekpo eto kaka letsyo, lǝ unǝ ntu ukpǝ.
6 Qualquer, porém, que fizer tropeçar a um destes pequeninos que creem em mim, melhor lhe fora que se lhe pendurasse ao pescoço uma grande pedra de moinho, e fosse afogado na profundeza do mar.
7 “Mbɔbɔɛ itǝ kawunsiǝ kamfo eto asa nnya loofo butǝ utidi dufǝ lǝ lebua lǝ onya kusu! Asa nyamfo eto okle ebubǝ kokooko. Fɛɛ mbɔbɔɛ itǝ nwǝ ǝsuǝ nyamfo lɔɔyɛ ibǝ.
7 Ai do mundo, por causa dos escândalos; porque é inevitável que venham escândalos, mas ai do homem pelo qual vem o escândalo!
8 Lǝ fǝ kɔni nye kokpa ǝǝtǝ feeyifo lebua, la ko ǝlǝkǝ ato akpe. Ɛlɛkɛ itǝ fǝ bǝ yɛ edufǝ lǝ nkpǝ kǝmiǝ kɔni kɔnwɛ nye kokpa kɔnwɛ enso bǝ yɛ ani ǝnuǝ nye akpa ǝnuǝ lǝ befi fǝ bato bakpe lǝ ditefɛnku manlo kǝmiǝ.
8 Portanto, se a tua mão ou o teu pé te faz tropeçar, corta-o e lança-o fora de ti; melhor é entrares na vida manco ou aleijado do que, tendo duas mãos ou dois pés, seres lançado no fogo eterno.
9 Nya lǝ fǝ dinǝmi ǝǝtǝ feeyifo lebua, lǝkǝ ni ato akpe! Ɛlɛkɛ itǝ fǝ bǝ nyǝ nkpǝ ku dinǝmi lɛwɛ enso bǝ kɛ ǝnǝmi ǝnuǝ lǝ befi fǝ bato bakpe lǝ ditefɛnku manlo kǝmiǝ.
9 Se um dos teus olhos te faz tropeçar, arranca-o e lança-o fora de ti; melhor é entrares na vida com um só dos teus olhos do que, tendo dois, seres lançado no inferno de fogo.
10 “Bebe kukɔnɔ biǝ biemfi ekpefi kɛkɛ bamfo eto kuutsyuǝ fe mba dimanle kulesa. Nlɛ mi bɔtɛyi sitinti minkǝ bakpe Onanto eto batɔnkpe kato ba lǝǝnyǝ lǝ mɔ Anto eto ǝnǝmi lefe saa lǝ mǝ kutsyǝ.
10 Vede, não desprezeis a qualquer destes pequeninos; porque eu vos afirmo que os seus anjos nos céus veem incessantemente a face de meu Pai celeste.
11 Itsyise Utidi Eto Ubi ǝbǝ nkǝ lǝ ofo betidi ba lénya kusu lǝ nkpǝ.
11 [Porque o Filho do Homem veio salvar o que estava perdido.]
12 “Lǝ utsyuǝ kpe basamu kolofa kɔni, nya ɔni lénya lǝ mǝ ntii, be bibu biǝ wuuyifo? Weemboyani awosi ɔwɔnɔmbǝ ɔwɔnɔmbǝ bamǝ utsyǝ lǝ kɔtini ǝsuǝ mfó bekedi, nya wuusu ɔbɛbɛ ɔni ǝme lénya?Mateo 18:12|src="BK00005c.tif" size="span" loc="Mat 18:12" copy="Horace Knowles, rev. Louise Bass, British & Foreign Bible Society"
12 Que vos parece? Se um homem tiver cem ovelhas, e uma delas se extraviar, não deixará ele nos montes as noventa e nove, indo procurar a que se extraviou?
13 Nya lǝ únyǝ wǝǝ, mɔtɛyi mi miǝ wuunyǝ disuǝyuǝ tinti lǝ wǝ ǝsuǝ enso awosi ɔwɔnɔmbǝ ɔwɔnɔmbǝ ba dímanya mfó ǝsuǝ.
13 E, se porventura a encontra, em verdade vos digo que maior prazer sentirá por causa desta do que pelas noventa e nove que não se extraviaram.
14 Nko ke inte itǝ mi Anto wǝ nkpe kato nɛ, nkǝ woannla nkǝ bekpefi kɛkɛ bamfo eto kuutsyuǝ lǝ onya.
14 Assim, pois, não é da vontade de vosso Pai celeste que pereça um só destes pequeninos.
15 “Lǝ fǝ ɔyimitsyuǝ áta fǝ úbuu, su wǝ ɔflɔ, lǝ ǝlǝkǝ wǝ botakebu ate wǝ. Nya tǝ lǝ nyamfo lǝ ɛkɛ lǝ fonko wǝ eto nti ete. Lǝ ɔ́nɔ fǝ kasɔɔ, te fǝ esinkli eyifo lɔni ku fǝ ɔyimi nɛ.
15 Se teu irmão pecar [contra ti], vai argui-lo entre ti e ele só. Se ele te ouvir, ganhaste a teu irmão.
16 Fɛɛ lǝ wǝmbɔnɔ fǝ kasɔɔ, tǝ lǝ betidi inuǝ nye itsyǝ lǝ banɔ ko mi lǝ adansiɛ seka eso, fe kase Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue lɛtɛyi.
16 Se, porém, não te ouvir, toma ainda contigo uma ou duas pessoas, para que, pelo depoimento de duas ou três testemunhas, toda palavra se estabeleça.
17 Nya lǝ mfó tsya ɔni woannɔ kasɔɔ, nyalɛ tǝ lǝ bafokanɔfɔ eto ditsyukpa nǝmǝ lǝ banɔ. Nya lǝ mfó tsya woannɔ kasɔɔ, lǝkǝ ato lǝ wǝ ǝsuǝ fe utidi wǝ lǝmbǝ bofokanɔ nye nwǝ laafo umǝnko.
17 E, se ele não os atender, dize-o à igreja; e, se recusar ouvir também a igreja, considera-o como gentio e publicano.
18 “Nyaso nlɛ mimblɛ bɔtɛyi minkǝ lesa saa nǝ biokle lǝ kasɔ mfoo, bookle ni kato. Nya lesa saa ke bionyankli lǝ kasɔ mfoo, boonyakli ni kato tsya.
18 Em verdade vos digo que tudo o que ligardes na terra terá sido ligado nos céus, e tudo o que desligardes na terra terá sido desligado nos céus.
19 “Nya nsi nlɛ mi bɔtɛyi tsya minkǝ, lǝ mi inuǝ eto kɛnyɛ eyifo kani lǝ kasɔ mfo bɛnlɛ lesaatsyuǝ bɔtɔɔ, mɔ Anto wǝ nkpe kato ebuyifo ni utǝ mi.
19 Em verdade também vos digo que, se dois dentre vós, sobre a terra, concordarem a respeito de qualquer coisa que, porventura, pedirem, ser-lhes-á concedida por meu Pai, que está nos céus.
20 Itsyise kaka mi inuǝ nye itsyǝ letsya lǝ mɔ diye ǝsuǝǝ, nkpe mi lenti.”
20 Porque, onde estiverem dois ou três reunidos em meu nome, ali estou no meio deles.
21 Nya Petro lɛnyi ɔ́fi Yesu nya ɔ́tɔ wǝ nkǝ, “Bonamute, lǝ mɔ ɔyimitsyuǝ ata mɛ ubuu, sesia ele bǝ mfi ntsyɛ wǝ? Sekuanse lee?”
21 Então, Pedro, aproximando-se, lhe perguntou: Senhor, até quantas vezes meu irmão pecará contra mim, que eu lhe perdoe? Até sete vezes?
22 Yesu ǝtǝ wǝ mbuayɛ nkǝ, “Inni sekuanse ete! Bomu awosi akuanse eto sekuanse.
22 Respondeu-lhe Jesus: Não te digo que até sete vezes, mas até setenta vezes sete.
23 “Itsyise Onanto eto sekakedikɔ te fe Oka wǝ lela nkǝ weebu nkunta ku wǝ beyifoyifo.
23 Por isso, o reino dos céus é semelhante a um rei que resolveu ajustar contas com os seus servos.
24 Kase útsyǝ kasɔ koo, bákpa osani utsyuǝ wǝ nsi wǝ kayo kplɛ báboko wǝ ɔflɔ.
24 E, passando a fazê-lo, trouxeram-lhe um que lhe devia dez mil talentos.
25 Kulesa ente wǝ wuufi ofo kayo kamǝ esoo, oka ǝmǝ ǝtǝ nkǝ bate wǝ ku wuusiǝ ku wǝ bebi ku lesa saa nǝ nte wǝ lǝ befi bafo kayo kamǝ.
25 Não tendo ele, porém, com que pagar, ordenou o senhor que fosse vendido ele, a mulher, os filhos e tudo quanto possuía e que a dívida fosse paga.
26 “Itǝ uyifoyifo ǝmfo áse akonki lǝ oka ǝmǝ ǝnǝmi ɔ́lɛ wǝ lekpakpa ɔ́tɛyi nkǝ, ‘Tsyǝ ǝsuǝ ko mɛ, moofo fǝ kayo kamǝ kenke.’
26 Então, o servo, prostrando-se reverente, rogou: Sê paciente comigo, e tudo te pagarei.
27 Wǝ asa ǝnǝ oka ǝmǝ kafo, nyaso úfi kayo kamǝ kenke ɔ́tsyɛ wǝ nya óyani wǝ údu.
27 E o senhor daquele servo, compadecendo-se, mandou-o embora e perdoou-lhe a dívida.
28 “Nya se uyifoyifo ǝmfo díduu, ótsyako wǝ uyifotsyuǝ, wǝ dísiǝ wǝ sika flubia sɛkɛ eto kayo. Mfó nya úmuǝ wǝ lǝ ale ǝsuǝ lǝ simuǝ ku lɛkɔɛlonlobi ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, ‘Fo mɛ kayo ka fensi mɛ!’
28 Saindo, porém, aquele servo, encontrou um dos seus conservos que lhe devia cem denários; e, agarrando-o, o sufocava, dizendo: Paga-me o que me deves.
29 “Wǝ uyifotsyuǝ ǝmǝ álɛ wǝ lekpakpa ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, ‘Tsyǝ ǝsuǝ ko mɛ, moofo fɛ kayo ka kenke minsi fǝ!’
29 Então, o seu conservo, caindo-lhe aos pés, lhe implorava: Sê paciente comigo, e te pagarei.
30 “Fɛɛ ɔ́ni nya útǝ nkǝ beti wǝ bakpe lǝ Aba eto diyo isu ese lefe nǝ woofo kayo ka kenke unsi wǝ.
30 Ele, entretanto, não quis; antes, indo-se, o lançou na prisão, até que saldasse a dívida.
31 Se wǝ beyifotsyuǝ dínyǝ lesa nǝ díbǝǝ, ílǝ mǝ tinti nya bésu bátɛyi Oka ǝmǝ lesa saa nǝ díbǝ.
31 Vendo os seus companheiros o que se havia passado, entristeceram-se muito e foram relatar ao seu senhor tudo que acontecera.
32 “Nyaso ókpadi wǝ uyifoyifo ǝmǝ óboko wǝ ɔflɔ nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, ‘Fǝ ndomunyǝ bua! Mfi fǝ kayo ka fensi mɛ kenke ntsyɛ fǝ itsyise álɛ mǝ lekpakpa eso.
32 Então, o seu senhor, chamando-o, lhe disse: Servo malvado, perdoei-te aquela dívida toda porque me suplicaste;
33 Kase mínyǝ fǝ kaminsǝǝ, nko ke ele bǝ eni fintsya nyǝ fǝ ɔyimitsyuǝ uyifoyifo kaminsǝ nɛ.’
33 não devias tu, igualmente, compadecer-te do teu conservo, como também eu me compadeci de ti?
34 Kafo ányi Oka ǝmǝ tinti nya útǝ nkǝ bǝnǝ wǝ koto bakpe wǝ lǝ diyo isu ese lefe nǝ woofo kayo kamǝ kenke olosǝ.”
34 E, indignando-se, o seu senhor o entregou aos verdugos, até que lhe pagasse toda a dívida.
35 Mfó Yesu lélosǝ nkǝ, “Nko ke mɔ Anto wǝ nkpe kato luuyifo utsyuǝ saa lǝ mi nti wǝ lembufi ɔtsyɛ wǝ ɔyimitsyuǝ itsyi taa wǝ lɛkɔɛsi ke nɛ.”
35 Assim também meu Pai celeste vos fará, se do íntimo não perdoardes cada um a seu irmão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.