Marcos 4
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NAA
1 Yesu esi ésu Galilea eto ditumbukplɛ flɔ nya ɔnlɛ Ditiki Sɛɛ nǝ mǝ bote. Nya lǝ kase betidi ba létsyilama wǝ mfui esoo, údufǝ lǝ ɔklɔ kafo lǝ ntu bomǝ ǝsuǝ, nya úsiǝ kasɔ. Nya betidi bamǝ díńyǝ lǝ ntu kɛnyɛ fɛ Yesu dídi ko mǝ etiki.
1 Jesus começou a ensinar outra vez à beira-mar. E uma numerosa multidão se reuniu em volta dele, de modo que entrou num barco, onde se assentou, afastando-se da praia. E todo o povo estava à beira-mar, na praia.
2 Lefe kpǝ lǝ wǝ asatete ǝsuǝǝ, údi etiki ɔ́yɛnko lǝ akpa ǝsuǝ lǝ ufi ulǝkǝ asa nnya óla nkǝ loote mǝ kasɔ. Asa nnya óte mǝ ni nkǝ.
2 Assim, ensinava-lhes muitas coisas por parábolas e, durante o seu ensino, dizia:
3 “Bɛnɔ! Lefe lɔnii, ɔkuɛmfo ɔni ésu ɔkuɛ nkǝ lǝ usu usiǝ eyibibi ǝtsyuǝ.
3 — Escutem! Eis que o semeador saiu a semear.
4 Lǝ lefe nǝ ɔnlɛ eyibibi nyamǝ busǝǝ, íbǝ bǝ ǝtsyuǝ álo ékpo lǝ usunte ɔflɔ, nya baklɔbɛ díbǝ básɛ nnya bámini.
4 E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho, e vieram as aves e a comeram.
5 Ǝtsyuǝ álo ékpo lǝ aba ǝsuǝ, kaka sitǝ lemfui. Nyaso eyibibi nyamfo ǝkǝ mlǝ.
5 Outra parte caiu em solo rochoso, onde a terra era pouca, e logo nasceu, visto não ser profunda a terra.
6 Fɛɛ se kofe lébe kɛnyɛɛ, éblobe nya íkpǝ. Nnya ni bǝ, nnya keyudu mǝnnyǝ didisa itsyi lǝ aba nyamǝ eso.
6 Saindo, porém, o sol, a queimou; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Eyibibi nyamǝ eto ǝtsyuǝ ésu ékpo lǝ biyu nti. Nya kanyi kamǝ léto kéti nnya. Nyaso yámfo bɔnwɔ.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; e os espinhos cresceram e a sufocaram, e não deu fruto.
8 Nya íbǝ bǝ ǝtsyuǝ álo ékpo lǝ kasɔ sɛɛ ǝsuǝ. Nya íkǝ, nya yébe kukɔnɔ nya yɛnwɔ ebibi. Nya ǝtsyuǝ lɛnwɔ ebibi fosi ǝtsyǝ, ebibi fosi akua, ǝtsyuǝ lɛnwɔ kolofa.”
8 Outra, enfim, caiu em boa terra e deu fruto; a semente brotou, cresceu e produziu a trinta, a sessenta e a cem por um.
9 Lǝ kalosǝkɔɔ, Yesu átɛyi mǝ nkǝ, “Nyaso fǝ ke nkpe atoo, tsyuǝ ato kukunɔ lǝ anɔ.”
9 E Jesus acrescentou:
10 Lǝ lefe nǝ Yesu mate insii, wǝ bakasebi lefosi inuǝ bamǝ ku mba lǝǝtǝkǝko wǝ ǝbǝ wǝ ɔflɔ nya bátɔ wǝ bǝ ulǝkǝ lekpa nǝmǝ kasɔ ote mǝ.
10 Quando Jesus ficou só, os que estavam junto dele com os doze começaram a lhe fazer perguntas a respeito das parábolas.
11 Nya Yesu lɛtɛyi mǝ nkǝ, “Mimii, béfi Onanto sekakedikɔ eto akulasa bǝtǝ mi. Fɛɛ mba díbuu, nye bafɛfɛ ba lentǝkǝko mɛ, ǝbɔnɔ mɔ asatete nyamǝ ɛyɛ lǝ akpa ǝsuǝ hã.
11 Jesus disse a eles:
12 Nyaso íbǝ itǝ fe kase Onanto eto unyɛlǝkǝtidi lɛwɔni útsyǝ nkǝ,
12 para que, vendo, vejam e não percebam; e, ouvindo, ouçam e não entendam; para que não venham a converter-se e sejam perdoados.
13 Nya Yesu lɛtɔ mǝ nkǝ, “Biannɔ lekpa nǝmfo eto kasɔ? Ntsyǝ fɛ biofo lekpa bamba saa kasɔ bɔnɔ?
13 Então Jesus lhes perguntou:
14 Ɔkuɛmfo ǝmǝ lɛ Onanto eto etiki busǝnsǝ.
14 O semeador semeia a palavra.
15 Betidi bǝtsyuǝ ale kase eyibibi ǝtsyuǝ luubǝ ekpo lǝ kusu ɔflɔ. Lǝ kase banlɛ bɔnɔɔ, ete Obonsam ǝǝbǝ nya wǝǝnwǝ nnya kǝlǝkǝ lǝ mǝ nsusu ǝsuǝ.
15 Estes são os da beira do caminho, onde a palavra é semeada: quando a ouvem, logo Satanás vem e tira a palavra semeada neles.
16 Betidi bamba tsya ale eyibibi nnya lǝǝbǝ kakpo lǝ aba ǝsuǝ. Lǝ lefe nǝ banlɛ nnya bɔnɔɔ, yeakpe mǝ disuǝyuǝ.
16 E estes são os semeados em solo rochoso, os quais, ouvindo a palavra, logo a recebem com alegria.
17 Tsya ditiki nǝmǝ eto keyudu ǝnńyǝ kasɔ kukɔnɔ. Baafo kanɔ itǝ lefe kliminti ete. Nya lefe nǝ ke kǝnǝ nye bulǝ sɛkɛ díbǝ lǝ mǝ ǝsuǝ lǝ ditiki nǝmǝ esoo, beesinkli kama.
17 Mas eles não têm raiz em si mesmos, sendo de pouca duração. Quando chega a angústia ou a perseguição por causa da palavra, logo se escandalizam.
18 “Nya betidi bǝtsyuǝ tsya te fe eyibibi nnya díbǝ íkǝ lǝ kanyi nti. Nya mbamfó ni betidi ba laanɔ ditiki nǝmǝ.
18 Os outros, os semeados entre os espinhos, são os que ouvem a palavra,
19 Fɛɛ kawunsiǝ kamfo eto bulǝ ku atabi bɔbɛbɛ kekleke ku ǝsuǝ eto lɛlɛkǝsǝ ku kawunsiǝ eto kamini bɔbɛbɛ aafo mǝ ketu. Nyamfo laakle kemli ditiki nǝmǝ itǝ bǝ diamfo ebibi bɔnwɔ.
19 mas as preocupações deste mundo, a fascinação da riqueza e outras ambições aparecem e sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
20 “Nya betidi bǝtsyuǝ te fe eyibibi nnya lélo ékpo lǝ kasɔ sɛɛ ǝsuǝ. Baafo etiki nyamǝ ku utu faa, nya baanwɔ ebibi kpǝ. Ǝtsyuǝ aanwɔ ebibi fosi ǝtsyǝ, nye awosi akua nye kolofa.”
20 Os que foram semeados em boa terra são aqueles que ouvem a palavra e a recebem, frutificando a trinta, a sessenta e a cem por um.
21 Yesu esi ɔ́tɔ mǝ nkǝ, “Utidi aato okandiɛ kefi kakpe lǝ ditsyitsya kalɔ nye lǝ mpa kalɔ? Inni okandiɛ eto kǝtǝkǝkɔ baato okandiɛ kǝtǝkǝ?
21 Jesus também lhes disse:
22 Lesa nǝ ke nkpe lǝ kakula ǝsuǝǝ, ǝbɔbɔ lǝ lekple utidi saa nyǝ. Lesa nǝ ke nkpe lǝ kakula ǝsuǝ ǝbɔbɔ tɛnklɛ utsyuǝ saa nyǝ.
22 Porque não há nada oculto, senão para ser manifesto; e nada escondido, senão para ser revelado.
23 Nyaso lǝ bekpe atoo, bɛnɔ kukɔnɔ!”
23 Se alguém tem ouvidos para ouvir, ouça.
24 Yesu esi ɔ́tɛyi nkǝ, “Bifi mi ato bekpe kukɔnɔ lǝ lesa nǝ bɛnlɛ bɔnɔ ǝsuǝ. Kase faakla asa yeeyi kaba kakpo kǝtǝ utidii, nko ke eto okle Onanto lookla utǝ fintsya nɛ!
24 Então lhes disse:
25 Utidi wǝ ke asa ntee, buusi bǝtǝ wǝ bawunsǝ. Nya utidi wǝ kulesa lentee, nnya nte wǝ tsyaa, bɔɔlɛ nnya bafo wǝ lǝ ani.”
25 Pois ao que tem, mais será dado; e, ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
26 Yesu esi ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Onanto eto sekakedikɔ ale osani wǝ laato eyibibi.
26 Jesus disse ainda:
27 Diyi saa woalabe kataka, nya nkomǝ eto eyibibi nyamǝ nlɛ bukǝ kabe. Fɛɛ unnyi kase asa nlɛ butsyǝ nkomǝ.
27 Ele dorme e acorda, de noite e de dia, e a semente germina e cresce, sem que ele saiba como.
28 Nnya ni bǝnkǝ kasɔ ka báto diyibibi nǝmǝǝ, ke laalɛ ni ola nko. Tutɛ, lǝ díkǝǝ, díabɔ afanto, nya uyi laabɔ. Nya lǝ ébee, yeawɔ ebibi kpǝ.
28 A terra por si mesma frutifica: primeiro aparece a planta, depois, a espiga, e, por fim, o grão cheio na espiga.
29 Lǝ ebibi nyamǝ ábe ɛsɛɛ, ɔkuɛmfo ǝmǝ ǝbǝ kala nnya. Itsyise nnya lɛlɛfe eboyo.”
29 E, quando o fruto já está maduro, logo manda cortar com a foice, porque chegou a colheita.
30 Yesu átɔ nkǝ, “Be muufi nkatesǝ ku Onanto eto sekakedikɔ. Nte lekpa nǝ ele bǝ mfi nlǝkǝ nyamfo eto kasɔ?
30 Disse mais:
31 Ite fenkǝ utidi éfi diyibibi nǝ nso bɔfɛ lǝ kawunsiǝ úsu óto.
31 Ele é como um grão de mostarda, que, quando semeado, é a menor de todas as sementes sobre a terra;
32 Lefe ditsyuǝ eto kamaa, diǝkǝ kafiani kuyi. Nya nkomǝ eto kuyi komfo laamɔ kaso ɔkuɛ eto ediyi fɛfɛ kenke. Koata kalɛ kpǝ. Nya baklɔbɛ laato ayo lǝ kuyi komǝ eto kalɛ ǝsuǝ.”
32 mas, uma vez semeada, cresce e se torna maior do que todas as hortaliças; cria ramos tão grandes, que as aves do céu podem se aninhar à sua sombra.
33 Yesu édi mǝ etiki nyamfo lǝ kase utsyuǝ sa loofo kasɔ bɔnɔ.
33 E com muitas parábolas semelhantes Jesus lhes expunha a palavra, conforme podiam compreendê-la.
34 Etiki saa wuudi mǝǝ, woatɛyi nnya kayɛ lǝ akpa ǝsuǝ. Lǝ lefe nǝ itǝ kusu bǝ wonko wǝ bakasebi bamǝ hã sii, nya fɛ wǝǝlǝkǝ nnya kasɔ kate mǝ nɛ.
34 E sem parábolas não lhes falava; tudo, porém, explicava em particular aos seus próprios discípulos.
35 Diyi nǝmfó eto ditsyitsyo lefee, Yesu átɛyi wǝ bakasebi nkǝ, “Bitǝ lǝ bɔyila ditumbukplɛ nǝmfo busu ni lekpake nǝ nse.”
35 Naquele dia, sendo já tarde, Jesus disse aos discípulos:
36 Nyaso bédu lǝ betidi ǝto ditsyukpa nǝmfo ɔflɔ bésu bedufǝ bǝsiǝ lǝ ɔklɔ wǝ Yesu dísiǝ ǝsuǝ, nya bétsyiko ditumbukplɛ nǝmǝ bɔyila. Kaklɔ bamba tsya ǝńyǝ mfó.
36 E eles, despedindo a multidão, o levaram assim como estava, no barco; e outros barcos o seguiam.
37 Yanklɛ fɛ ufiebi ko dítsyiko bɔsɔ bembembe nya ɔ́sɔ ntu ókpo lǝ ɔklɔ ǝmǝ kafo, nya ibu sɛkɛ lǝ ntu lǝ buyi ɔklɔ ǝmǝ lǝ onya udu fǝ lǝ ntu kasɔ.
37 Ora, levantou-se grande temporal de vento, e as ondas se arremessavam contra o barco, de modo que o mesmo já estava se enchendo de água.
38 Lǝ lefe nǝmfóo, Yesu ǝsiǝ lǝ ɔklɔ ǝmǝ eto kama, úfi wǝ disi útǝkǝ lǝ esunde ǝsuǝ nya ɔnlɛ selabe. Nyaso básanklisǝ wǝ nya bátɛyi wǝ bǝnkǝ, “Oteasa, ɛnlɛ fǝ bulǝ bǝnkǝ boǝbǝ bukpǝ?”
38 E Jesus estava na popa, dormindo sobre o travesseiro. Os discípulos o acordaram e lhe disseram: — Mestre, o senhor não se importa que pereçamos?
39 Yesu átaka úńyǝ nya ófa ɔ́tɛyi nkǝ, “Ufiebi, yɛ bɔsɔ!” Nya ɔ́tɛyi ntu bomǝ tsya nkǝ, “Ntu yɛ bonwa!” Nya ufiebi ǝmǝ disinkli ɔ́yɛ bɔsɔ, nya ntu bomǝ eto ǝnǝmi disinkli búyuǝ buɛɛ kananaa.
39 E ele, despertando, repreendeu o vento e disse ao mar: O vento se aquietou, e tudo ficou bem calmo.
40 Nya Yesu lɛtɔ wǝ bakasebi nkǝ, “Beso biate sikpi mmǝ? Bíamfo tɔ bɛnɔ?”
40 Então Jesus lhes perguntou:
41 Sikpi ǝmuǝ mǝ sefensǝ, nya bétsyiko mǝ bǝtsyuǝ bɔtɔ bǝnkǝ, “Owoe ko ni utidi ǝmfo? Bǝ ntu bomǝ ku ufiebi kenke etsyue wǝ etiki koto!”
41 E eles, possuídos de grande temor, diziam uns aos outros: — Quem é este que até o vento e o mar lhe obedecem?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.