Marcos 2
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs ARIB
1 Lǝ eyi ǝtsyuǝ eto kamaa, úsinkli úsu Kapernaum nya lǝ wǝ businki kǝbǝ ǝsuǝǝ, betidi ánɔ bǝ úsinkli úbǝ oto.
1 Alguns dias depois entrou Jesus outra vez em Cafarnaum, e soube-se que ele estava em casa.
2 Nya betidi kpǝ díbǝ diyo nǝ ɔkɛ, ku ni kayoma kenke. Nya ɔkɛ mfó úkedi mǝ etiki.
2 Ajuntaram-se, pois, muitos, a ponta de não caberem nem mesmo diante da porta; e ele lhes anunciava a palavra.
3 Mfó nya betidi ena léboko ufimfi wǝ léba onkpo kasɔ wǝ ɔflɔ.
3 Nisso vieram alguns a trazer-lhe um paralítico, carregado por quatro;
4 Nya se banlɛ kusu bunyǝ lǝ bayɛnko wǝ lǝ kesie bedufǝnko wǝ diyo kafo lǝ kase betidi mfui esoo, bésu bábe letsya bǝlǝkǝ ofo nya báyɛnko ufimfi ǝmǝ ku wǝ belabekǝ báyifǝsǝ bǝtsyǝ le Yesu eto akɔ.
4 e não podendo aproximar-se dele, por causa da multidão, descobriram o telhado onde estava e, fazendo uma abertura, baixaram o leito em que jazia o paralítico.
5 Se Yesu dínyǝ kase sɔ̃ɔ̃ báfo bánɔ bǝ woofo ufimfi ǝmǝ botsya esoo, Yesu átɛyi nwǝ léba onkpo kasɔ ǝmǝ nkǝ, “Ubi, mfi fǝ abua ntsyɛ fǝ.”
5 E Jesus, vendo-lhes a fé, disse ao paralítico: Filho, perdoados são os teus pecados.
6 Fɛɛ afi eto bateasa ba lɛkɛ mǝ lenti mfó ebu lǝ mǝ akɔɛsi ǝsuǝ bátɛyi bǝnkǝ,
6 Ora, estavam ali sentados alguns dos escribas, que arrazoavam em seus corações, dizendo:
7 “Beso woatɛyi nko? Ɔlɛ mbusiotiki budi. Onanto hã laafo abua bufi katsyɛ!”
7 Por que fala assim este homem? Ele blasfema. Quem pode perdoar pecados senão um só, que é Deus?
8 Yesu áte mǝ nsusu nyaso ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Beso ele bǝ nyamfo lǝ mi?
8 Mas Jesus logo percebeu em seu espírito que eles assim arrazoavam dentro de si, e perguntou-lhes: Por que arrazoais desse modo em vossos corações?
9 Nte nya diyuǝ enso bɔtɛyi, ‘Mfi fǝ abua ntsyɛ fǝ,’ lee ‘Taka lǝ efi fǝ belabekǝ lǝ ayɛ edu’?
9 Qual é mais fácil? dizer ao paralítico: Perdoados são os teus pecados; ou dizer: Levanta-te, toma o teu leito, e anda?
10 Nyaso lǝ itǝ bǝ befo bɛnɔ biǝ Utidi Eto Ubii, nkpe ǝsuǝale bǝ mfi betidi eto abua ntsyɛ le kawunsiǝ kamfo. Bɛnɔ?” Mfó ǝmǝǝ, Yesu esi útsyi wǝ ǝnǝmi útǝ ufimfi ǝmǝ nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ,
10 Ora, para que saibais que o Filho do homem tem sobre a terra autoridade para perdoar pecados { disse ao paralítico },
11 “Taka lǝ efi fǝ belabekǝ lǝ esu diyo.”
11 a ti te digo, levanta-te, toma o teu leito, e vai para tua casa.
12 Nya osani ǝmfo létaka lamfolamfo úfi wǝ okla nya údu lǝ betidi bamǝ ńyǝ mfó nti. Nyamfo éyifo betidi ba kenke nyǝ mfó yanii. Nya ítǝ béfi atǝsǝ banlɛ Onanto butǝ. Mǝmblɛ átɛyi bǝ bǝnnyǝ tɔ nyamfo eto okle bǝnyǝ.
12 Então ele se levantou e, tomando logo o leito, saiu à vista de todos; de modo que todos pasmavam e glorificavam a Deus, dizendo: Nunca vimos coisa semelhante.
13 Nya Yesu disi údu úsu Galilea eto Ditumbukplɛ kɛnyɛ nya betidi bamǝ kenke díbǝ wǝ ɔflɔ mfó, nya óte mǝ Anantotiki.
13 Outra vez saiu Jesus para a beira do mar; e toda a multidão ia ter com ele, e ele os ensinava.
14 Kase ɔ́nlɛ bɔyɛ kafe lǝ ditumbukplɛ nǝmǝ ɔflɔ mfóo, úsu únyǝ Lewi wǝ ni Alfeo eto ubi wǝ nsi lǝ kaka woafo umǝnko. Nya Yesu lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Taka lǝ ǝtǝkǝko mɛ!” Nyaso Lewi átaka kpla nya útǝkǝko wǝ.
14 Quando ia passando, viu a Levi, filho de Alfeu, sentado na coletoria, e disse-lhe: Segue-me. E ele, levantando-se, o seguiu.
15 Ketsyitsyokɔmii, Yesu ku wǝ bakasebi ku betidi kpǝ ba ntǝkǝko wǝ, ésu Lewi eto bǝ lǝ besu bedi lesa ku wǝ. Mba dítǝkǝko wǝ eto bǝtsyuǝ éyifo mba laafo umǝnko ku babuayifo.
15 Ora, estando Jesus à mesa em casa de Levi, estavam também ali reclinados com ele e seus discípulos muitos publicanos e pecadores; pois eram em grande número e o seguiam.
16 Nya afi eto bateasa ba ni Yudafɔ eto lekpa nǝ baakpo Farisifɔ tsya akɛ mfó. Nyaso lefe nǝ afi eto bateasa ba ni Farisifɔ bamǝ dínyǝ bǝ Yesu si ɔ́lɛ lesa budi ku babuayifo, bátɔ wǝ bakasebi bǝnkǝ, “Ntsyǝso wonko mba laafo umǝnko ku babuayifo nsi banlɛ lesa budi?”
16 Vendo os escribas dos fariseus que comia com os publicanos e pecadores, perguntavam aos discípulos: Por que é que ele como com os publicanos e pecadores?
17 Se Yesu lɛnɔ etiki nnya bánlɛ budii, ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Betidi ba nkpe ǝsuǝale manhiã ofanyǝ enso mba ni befimfi hã. Mǝmbǝ miǝ mǝǝbǝ nlǝkǝ betidi sɛɛ, bomu babuayifo eso mimbǝ.”
17 Jesus, porém, ouvindo isso, disse-lhes: Não necessitam de médico os sãos, mas sim os enfermos; eu não vim chamar justos, mas pecadores.
18 Lǝ lefe ditsyuǝ se Yohanes ku wǝ bakasebi ku Farisifɔ lɛkɛ lǝ kɛnyɛkekle ǝsuǝǝ, betidi bǝtsyuǝ ǝbǝ Yesu ɔflɔ nya bátɔ wǝ bǝnkǝ, “Beso fɛ fǝ bakasebi laankle kɛnyɛ fe kase Yohanes eto bakasebi ku Farisifɔ laakle?”
18 Ora, os discípulos de João e os fariseus estavam jejuando; e foram perguntar-lhe: Por que jejuam os discípulos de João e os dos fariseus, mas os teus discípulos não jejuam?
19 Yesu ǝtǝ mǝ mbuayɛ lǝ lekpa seka ɔ́tɛyi nkǝ, “Nyalɛ Okafɔsǝ eto bakloboo, bani lesa budi lǝ kusiǝ kakpakɔ kamǝ? Lee, yanle bǝ bǝnyǝ disuǝyuǝ ku okafɔsǝ ǝmǝ nkpe mǝ lentii?
19 Respondeu-lhes Jesus: Podem, porventura, jejuar os convidados às núpcias, enquanto está com eles o noivo? Enquanto têm consigo o noivo não podem jejuar;
20 Yuubǝ diyi ditsyuǝ bǝ lǝ bǝlǝkǝ okafɔsǝ ǝmǝ lǝ mǝ nti, baklobo bamǝ ebokle kɛnyɛ beyifo yoyoyo.
20 dias virão, porém, em que lhes será tirado o noivo; nesses dias, sim hão de jejuar.
21 Kuutsyuǝ saa emfi lefianku fɔfɔ kaka kama lǝ kafia koko ka nlɛ bola ǝsuǝ, lefianku fɔfɔ nǝmǝ ebunǝ kafia koko kamǝ kala lǝ bǝflǝ kǝ, nya luutǝ dibiǝ koko nǝmǝ sǝnsǝ lɛmɔ leso kɔ.
21 Ninguém cose remendo de pano novo em vestido velho; do contrário o remendo novo tira parte do velho, e torna-se maior a rotura.
22 Nnya kamaa, bankpo ntǝ fɔfɔ lǝ kubukikuǝtobe koko wǝ bákakpo ntǝ bǝnyǝ kafo. Ntǝ fɔfɔ bomǝ ebɔkpɔ bobe kato itǝ bǝ kubukikuetobe koko ǝmǝ ebola itǝ bǝ ntǝ ku kubukikuǝtobe ǝmǝ ebuyifo asɔsɔ. Bomu ntǝ fɔfɔɔ, ubukikuǝtobe fɔfɔ ǝsuǝ baakpo mu.”
22 E ninguém deita vinho novo em odres velhos; do contrário, o vinho novo romperá os odres, e perder-se-á o vinho e também os odres; mas deita-se vinho novo em odres novos.
23 Lefe lɔni lǝ Ɔnwɛditsyǝyii, se Yesu ku wǝ bakasebi nyɛ lǝ anta eto ɔkuɛ utsyuǝ banlɛ bofee, bǝfǝsǝ anta ǝtsyuǝ balɛ bɔyimi.
23 E sucedeu passar ele num dia de sábado pelas searas; e os seus discípulos, caminhando, começaram a colher espigas.
24 Nyaso Farisifɔ bǝtsyuǝ átɔ Yesu bǝnkǝ, “Beso fǝ bakasebi lǝǝyifo nko? Bo kɔfi mǝntǝ kusu bǝ beyifo nko lǝ Ɔnwɛditsyǝyi.”
24 E os fariseus lhe perguntaram: Olha, por que estão fazendo no sábado o que não é lícito?
25 — ausente —
25 Respondeu-lhes ele: Acaso nunca lestes o que fez Davi quando se viu em necessidade e teve fome, ele e seus companheiros?
26 — ausente —
26 Como entrou na casa de Deus, no tempo do sumo sacerdote Abiatar, e comeu dos pães da proposição, dos quais não era lícito comer senão aos sacerdotes, e deu também aos companheiros?
27 Nya Yesu lɛtɛyi mǝ nkǝ, “Onanto ǝtsyǝ Ɔnwɛditsyǝyi itǝ utidi eto lɛlɛkǝsǝ. Inni utidi bǝtsyǝ itǝ diyi nǝmǝ eto lɛlɛkɛsǝ.
27 E prosseguiu: O sábado foi feito por causa do homem, e não o homem por causa do sábado.
28 Nyaso mɔ, Utidi Eto Ubii, mɔ ke ni Ɔnwɛditsyǝyi eto Onamute.”
28 Pelo que o Filho do homem até do sábado é Senhor.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.