Marcos 1
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NTLH
1 Nyamfo ni Ditiki Sɛɛ itsyi lǝ Yesu Kristo wǝ ni Onanto kosate eto ubi ǝsuǝ eto ketsyikokɔ.
1 A boa notícia que fala a respeito de Jesus Cristo, Filho de Deus, começou a ser dada
2 Lǝ lefe kɛntsyɛ nǝ léfe mǝǝ, Onanto eto unyǝlǝkǝtidi Yesaya áwɔni utsyǝ nkǝ Onanto átɛyi wǝ ubi nkǝ,
2 como o profeta Isaías tinha escrito. Ele escreveu o seguinte: “Deus disse: Eu enviarei o meu mensageiro adiante de você para preparar o seu caminho.”
3 Ǝbɔnɔ se nkomǝ eto utidi ǝmfo luusu kabe letsya lǝ mfiminti akatɛyi nkǝ,
3 E o profeta escreveu também: “Alguém está gritando no deserto: Preparem o caminho para o Senhor passar! Abram estradas retas para ele!”
4 Nko eto ɔtɔyɛ ǝmǝ ni Yohanes. Wǝ ni díbǝ ɔkɛ lǝ mfiminti kaka úkǝflǝsǝ betidi ntu lǝ ketu fe kase Yudafɔ leeyifo. Nya ɔnlɛ bofa kabe letsya nkǝ ele bǝ betidi tsyi mǝ akɔɛsi bawuninsǝ lǝ bayɛ asa bua buyifo lǝ bafo ntu flǝsǝflǝsǝ eto lekpa lǝ Onanto lǝ ufi mǝ abua ɔtsyɛ mǝ.Marko 1:4|src="CN01651c.tif" size="span" loc="Mrk 1:4" copy="David C. Cook"
4 E foi assim que João Batista apareceu no deserto, batizando o povo e anunciando esta mensagem: — Arrependam-se dos seus pecados e sejam batizados, que Deus perdoará vocês.
5 Betidi kpǝ etsyi Yudea eto kasɔ ku mǝ umǝnkplɛ wǝ baakpo Yerusalem nya bésu mfiminti bomfó bǝ lǝ banɔ Yohanes eto kɔtɔ ko bákpe wǝ eto etiki. Bǝlǝkǝ mǝ abua báte Onanto nya Yohanes díflǝsǝ mǝ ntu lǝ ketu ka baakpo Yordan.
5 Muitos moradores da região da Judeia e da cidade de Jerusalém iam ouvir João. Eles confessavam os seus pecados, e João os batizava no rio Jordão.
6 Yohanes ákpe ɔflimu eto bisǝ eto awudindi nya úfi kubukikuǝ eto abɔsu ókle wǝ nkɛ. Didisa nǝ úkǝdi didi bablɔ ku bǝkpǝsǝ.
6 Ele usava uma roupa feita de pelos de camelo e um cinto de couro e comia gafanhotos e mel do mato.
7 Wǝ etiki nnya ɔnlɛ ditsya bobe ni nkǝ, “Utidi wǝ ntǝkǝ mɛ kama ɔnlɛ bubǝǝ, so mɛ famfamfa nya yǝńyǝ itǝ bǝ ńyǝ lǝ wǝ kɛnyɛ nyifo wǝ keyifo blɛmblɛ.
7 Ele dizia ao povo: — Depois de mim vem alguém que é mais importante do que eu, e eu não mereço a honra de me abaixar e desamarrar as correias das sandálias dele.
8 Mɔɔ, ntu eto buflǝsǝ eto lekpa ete maafo buyifo. Fɛɛ wǝ ebufi Onanto eto Lɛwɔnɔ uflǝsǝ mi ntu.”
8 Eu batizo vocês com água, mas ele os batizará com o Espírito Santo.
9 Yanklɛ fɛ Yesu ditsyi umǝ wǝ baakpo Nasaret lǝ Galilea eto kasɔ, ubǝ udufǝ, nya Yohanes díyifo wǝ ntuflǝsǝflǝsǝ eto lekpa lǝ Yordan.
9 Nessa ocasião Jesus veio de Nazaré, uma pequena cidade da região da Galileia, e foi batizado por João Batista no rio Jordão.
10 Lǝ kase Yesu nlɛ bɔbɔ lǝ ntu bomǝ ǝsuǝ kabe katoo, únyǝ nkǝ Onanto eto kato lɛ bɔsini nya Onanto eto Lɛwɔnɔ lɛyifǝ dísiǝ lǝ wǝ ǝsuǝ lǝ lɛblɛkpa eto ditsyǝbi ǝsuǝ.
10 No momento em que estava saindo da água, Jesus viu o céu se abrir e o Espírito de Deus descer como uma pomba sobre ele.
11 Nya bánɔ ɔkuɛ ditsyi kato ɔnlɛ bɔtɛyi nkǝ, “Fǝ ni mɔ ubi wǝ mankeko, nya mǝǝnyǝ disuǝyuǝ lǝ fǝ.”
11 E do céu veio uma voz, que disse: — Tu és o meu Filho querido e me dás muita alegria.
12 Lamfolamfo, Onanto eto Lɛwɔnɔ ákpa Yesu úsuko mfiminti bomǝ kafo.
12 Logo depois o Espírito Santo fez com que Jesus fosse para o deserto.
13 Wǝ mate ǝsiǝ mfó eyifosi ana. Lǝ lefe nǝmfó ǝsuǝǝ, Obonsam áto Yesu óbe. Nya Onanto eto batɔyɛ díbǝ bawunsǝ ko wǝ.
13 Jesus ficou lá durante quarenta dias, sendo tentado por Satanás. Ali havia animais selvagens, e os anjos cuidavam de Jesus.
14 Lǝ lefe nǝ bǝmuǝ Yohanes bákpe lǝ Aba eto diyoo, Yesu édu mfó úsu Galilea úsu údi Onanto eto Ditiki Sɛɛ nǝmǝ mfó.
14 Depois que João foi preso, Jesus seguiu para a região da Galileia e ali anunciava a boa notícia que vem de Deus.
15 Ɔkɛ mfó katɛyi nkǝ, “Lefe sɛɛ nǝmǝ eboyo. Onanto eto sekakedikɔ eto lefe ǝbɔfi. Bisinkli lǝ mi asa bua eto kama lǝ befo Ditiki Sɛɛ nǝmfo bɛnɔ.”
15 Ele dizia:
16 Se Yesu nlɛ botsyilama lǝ ditumbukplɛ nǝ nkpe lǝ Galilea eto kasɔ ɔflɔɔ, únyǝ mba lǝǝlǝkǝ akpɛ inuǝ, ba ni Simon ku wǝ ɔyimisani Andreas, ba nlɛ mǝ asabu bota mfó.
16 Jesus estava andando pela beira do lago da Galileia quando viu dois pescadores. Eram Simão e o seu irmão André, que estavam no lago, pescando com redes.
17 Nya Yesu lɛtɛyi mǝ nkǝ, “Bibǝ bitǝkǝko mɛ idu mɔmɔ ɛntɔɔ, nya moote mi kase biulǝkǝ betidi bitǝ Onanto.”
17 Jesus lhes disse:
18 Lamfolamfo báyani mǝ asabu bǝtsyǝ nya bátaka bǝtǝkǝko wǝ.
18 Então eles largaram logo as redes e foram com Jesus.
19 Ɔ́yɛ úsu sɛtɔ sɛkɛ nya únyǝ bayimisani inuǝ bǝtsyuǝ ba ni Sebedeo eto bebi ba ni Yakobo ku Yohanes. Besi mǝ ɔklɔ kafo balɛ mǝ asabu bɔlɔ.
19 Um pouco mais adiante Jesus viu outros dois irmãos. Eram Tiago e João, filhos de Zebedeu, que estavam no barco deles, consertando as redes.
20 Kase Yesu dínyǝ mǝ koo, ókpadi mǝ nkǝ bǝtǝkǝko wǝ. Mǝ tsya átaka akpa akpa báyani mǝ anto Sebedeo ku wǝ beyifoyifo bǝtsyǝ lǝ ɔklɔ ǝmǝ kafo bǝtǝkǝko Yesu.
20 Jesus chamou os dois, e eles deixaram Zebedeu, o seu pai, e os empregados no barco e foram com ele.
21 Yesu ku mba ntǝkǝko wǝ ésu bédufǝ umǝ wǝ baakpo Kapernaum. Nya lǝ Yudafɔ eto Ɔnwɛditsyǝyi nǝ ntǝkǝ lǝ mǝ mfó eto busu ǝsuǝ eto kamaa, Yesu ésu Yudafɔ eto katsyakɔ nya útsyiko mǝ Anantotiki bote.
21 Jesus e os discípulos chegaram à cidade de Cafarnaum, e, no sábado, ele foi ensinar na sinagoga .
22 Iyifo mba kenke lɛnɔ wǝ asatete nyamǝ yanii, itsyise ɛbɔ lete lǝ mba laate asa itsyi lǝ Yudafɔ eto afi ǝsuǝ. Bomu wǝ asatete eyifo nnya nkpe kalende nya itsyi taa wǝ utu kǝmiǝ.
22 As pessoas que o escutavam ficaram muito admiradas com a sua maneira de ensinar. É que Jesus ensinava com a autoridade dele mesmo e não como os mestres da Lei.
23 Lǝ lefe nǝmǝ tutuutuu, osani utsyuǝ lɛwɔnɔ bua nsi wǝ lǝ ǝsuǝ akɛ lǝ katsyakɔ kamǝ mfó,
23 Então chegou ali um homem que estava dominado por um espírito mau. O homem gritou:
24 nya ófa bembembe ɔ́tɛyi nkǝ, “Yesu Nasaretnyǝ, be fanlɛ bɔbɛbɛ ketsyiko lǝ bo ɔflɔ mfo? Bubǝ fǝbǝ fǝ ǝǝbǝ atsylɔsǝ bo lee? Nyi futsyǝ feni. Fǝ ni Onanto eto Ɔkɛnkɛnyǝ wǝ ótsyese nɛ.”
24 — O que quer de nós, Jesus de Nazaré? Você veio para nos destruir? Sei muito bem quem é você: é o Santo que Deus enviou!
25 Yesu éti lɛwɔnɔ nǝmǝ kusu nya ókpe ni kɔfi nkǝ, “Dika, nya lǝ abɔ lǝ osani ǝmǝ ǝsuǝ.”
25 Então Jesus ordenou ao espírito mau:
26 Lɛwɔnɔ nǝmfo étinkǝsǝ osani ǝmǝ keklekle nya dítǝ ófa bǝmbǝǝmbǝ fɛ lɛbɔ lǝ wǝ ǝsuǝ.
26 Aí o espírito sacudiu o homem com violência e, dando um grito, saiu dele.
27 Itǝ iyifo mba kenke díńyǝ mfó yanii, nya bátɔ mǝ ǝsuǝ bǝnkǝ, “Nte asatete fɔfɔ nnya eto okle nɛ? Utidi ǝmfo kpe ǝsuǝale woafo etiki budi ku awɔnɔ bua nya beetsyue wǝ etiki ato.”
27 Todos ficaram espantados e diziam uns para os outros: — Que quer dizer isso? É um novo ensinamento dado com autoridade. Ele manda até nos espíritos maus, e eles obedecem.
28 Itǝ esoo, Yesu eto diye áyɛ letsyo lǝ Galilea eto kasɔ kenke.
28 E a fama de Jesus se espalhou depressa por toda a região da Galileia.
29 Yesu ku wǝ bakasebi ku Yakobo ku Yohanes édu lǝ katsyakɔ kamǝ nya bésu Simon ku Andreas eto diyo.
29 Logo depois, Jesus, Simão, André, Tiago e João saíram da sinagoga e foram até a casa de Simão e de André.
30 Se bésu bédufǝ mfóo, betidi bǝtsyuǝ átɛyi Yesu bǝnkǝ, Simon eto usiǝambe áyila, atikesi ǝmuǝ wǝ olabe.
30 A sogra de Simão estava de cama, com febre. Assim que Jesus chegou, contaram a ele que ela estava doente.
31 Nyaso Yesu ésu wǝ ɔflɔ, nya ɔ́kɔbe wǝ lǝ kɔni ótakasǝ úńyǝnsǝ. Lamfolamfo wǝ bufi bomǝ áyɛ wǝ nya ótaka útǝ mɛ lesa bédi.
31 Ele chegou perto dela, segurou a mão dela e ajudou-a a se levantar. A febre saiu da mulher, e ela começou a cuidar deles.
32 Se ditsyitsyo lefe léyoo, betidi ákpa befimfi kenke ku mba awɔnɔ bua díkakpe bulǝ kpǝ báboko Yesu bǝ lǝ otsya mǝ bufi.
32 À tarde, depois do pôr do sol , levaram até Jesus todos os doentes e as pessoas que estavam dominadas por demônios.
33 Nya umǝ ǝmǝ kenke eto betidi díbǝ bǝńyǝ lǝ kesie mfó bánlɛ bobe.
33 Todo o povo da cidade se reuniu em frente da casa.
34 Yesu átsya betidi kpǝ ba nlɛ bufi ateate bufi nya óla awɔnɔ bua lǝ betidi kpǝ ǝsuǝ ku mba awɔnɔ bua nsi lǝ ǝsuǝ, itsyise Yesu yi nkǝ awɔnɔ bua nyamǝ yi futsyǝ uni, nyaso wántɔnɔ nkǝ awɔnɔ nyamǝ tɛyi kulesa itsyi lǝ wǝ ǝsuǝ.
34 Jesus curou muitas pessoas de todo tipo de doenças e expulsou muitos demônios. Ele não deixava que os demônios falassem, pois eles sabiam quem Jesus era.
35 Kolensiǝnto fɛ kale luusiǝǝ, Yesu átaka ɔ́bɔ lǝ diyo nǝmǝ. Úsu kaka kutsyuǝ saa lǝmbǝ nya óto ola útǝ Onanto.
35 De manhã bem cedo, quando ainda estava escuro, Jesus se levantou, saiu da cidade, foi para um lugar deserto e ficou ali orando.
36 Kamaa, Simon ku wǝ bayɛtsyuǝ ésu bábɛbɛ Yesu.
36 Simão e os seus companheiros procuraram Jesus por toda parte.
37 Lǝ lefe nǝ bǝnyǝ wǝǝ, bátɛyi wǝ bǝnkǝ, “Utsyuǝ saa ǝbǝ ɔlɛ fǝ bɔbɛbɛ.”
37 Quando o encontraram, disseram: — Todos estão procurando o senhor.
38 Fɛɛ Yesu átɛyi mǝ nkǝ, “Bitǝ lǝ busu umǝ bamba. Efe bǝ ndi Anantotiki lǝ mfó tsya, itsyise nyamfo ni mɔ keyifo ka mimbǝ keyifokɔ lǝ kawunsiǝ nɛ.”
38 Jesus respondeu:
39 Nyaso ɔ́yɛ ótsyilama Galilea eto kasɔ kenke, nya úkedi Anantotiki nyamǝ lǝ Yudafɔ eto ntsyakɔ kpǝ nya óla awɔnɔ bua ɔ́bɔsǝ lǝ betidi ǝsuǝ tsya.
39 Jesus andava por toda a Galileia, anunciando o evangelho nas sinagogas e expulsando demônios.
40 Osani utsyuǝ wǝ nlɛ bufisia bufi ǝbǝ Yesu ɔflɔ. Óse akonki ɔ́lɛ wǝ lekpakpa nkǝ lǝ ɔwunsǝko wǝ. Ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Lǝ alaa, ebofo mɛ botsya nya yuuyuǝ mɛ tsya.”
40 Um leproso chegou perto de Jesus, ajoelhou-se e disse: — Senhor, eu sei que o senhor pode me curar se quiser.
41 Wǝ etiki nyamǝ ǝnǝ Yesu kafo, nyaso únǝ wǝ kɔni nya útidi wǝ. Nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Nla nko. Fǝ ǝsuǝ kenke lǝ yele.”
41 Jesus ficou com muita pena dele, tocou nele e disse:
42 Lamfolamfo bufi bomǝ ǝyuǝ wǝ.
42 No mesmo instante a lepra desapareceu, e ele ficou curado. Então Jesus o mandou embora.
43 Mfó nya Yesu lɛtɛyi wǝ nkǝ udu, nya ókpe wǝ kɔfi keklekle nkǝ,
43 — ausente —
44 “Mǝnńyǝ lǝ kusu atɛyi betidi nnya dibǝ, bomu su lǝ efi fǝ ǝsuǝ esu ate Onanto eto Usumunyǝ. Lǝ efi nkpata bo Mose eto kɔfi lɛtɔ esuko. Nyamfo luulǝkǝ ete bǝnkǝ bufi bomǝ ǝyuǝ fǝ nɛ.”
44 — ausente —
45 Tsya lefe nǝ nwǝ ǝmǝ dídu ɔntɔɔ, útsyiko bofa katɛyi kase Yesu létsya wǝ. Lǝ nnya esoo, Yesu ménsifo umǝ saa busu, itsyise betidi kpǝ lɛ wǝ ɔflɔ bubǝ. Nyamfo esoo, Yesu kosate átsyimɛ lǝ umǝmflɔ kaka kuutsyǝ lǝmbǝ. Nya betidi ditsyi nlebe nlebe kpǝ, bǝbǝ wǝ ɔflɔ mfó.
45 Mas o homem começou a falar muito e espalhou a notícia. Por isso Jesus não podia mais entrar abertamente em qualquer cidade, mas ficava fora, em lugares desertos. E gente de toda parte vinha procurá-lo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.