Lucas 7

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Se Yesu lɛtɛyi betidi bamfo asa nyamfo kenke olosǝǝ, údu úsu Kapernaum.
1 Quando Jesus acabou de dizer essas coisas ao povo, foi para a cidade de Cafarnaum.
2 Romafɔ eto omamanyǝninǝ utsyuǝ akɛ mfó nya ɔkɛ uyifoyifo wǝ eto asa óla tinti. Uyifoyifo ǝmǝ ánɔ bufi kekleke, nya ɔkɛ lǝ ukpǝ ku menkpǝ eto nti.
2 Havia ali um oficial romano que tinha um empregado a quem estimava muito. O empregado estava gravemente doente, quase morto.
3 Se uninǝ ǝmfo lɛnɔ Yesu eto kɔsɔɔ, ókpe Yudafɔ eto beninǝ bǝtsyuǝ nkǝ batɛyi wǝ lǝ ubǝ otsya wǝ uyifoyifo ǝmǝ utǝ wǝ.
3 Quando o oficial ouviu falar de Jesus, enviou alguns líderes judeus para pedirem a ele que viesse curar o seu empregado.
4 Bǝbǝ Yesu ɔflɔ nya bálɛ wǝ lekpakpa kekleke bǝnkǝ, “Utidi ǝmfo ǝńyǝ utǝ bǝ wunsǝko wǝ,
4 Eles foram falar com Jesus e lhe pediram com insistência: — Esse homem merece, de fato, a sua ajuda,
5 itsyise woala bo kuse eto betidi. Nya wǝ kosate léto bo katsyakɔ útǝ bo.”
5 pois estima muito o nosso povo e até construiu uma sinagoga para nós.
6 Lǝ nyamfo eso Yesu átaka útǝkǝko mǝ.
6 Então Jesus foi com eles. Porém, quando já estava perto da casa, o oficial romano mandou alguns amigos dizerem a Jesus: — Senhor, não se incomode, pois eu não mereço que entre na minha casa.
7 Nya mǝnńyǝ ntǝ tsya bǝ mbǝ ntsyako fǝ, nńyǝ lǝ fǝ ǝnǝmi. Nyasoo, fǝ tɛyi ditiki ete, mɔ uyifoyifo eto ǝsuǝ ebumuǝ ale.
7 E acho também que não mereço a honra de falar pessoalmente com o senhor. Dê somente uma ordem, e o meu empregado ficará bom.
8 Mintsya nyifo uninǝ wǝ nkpe lǝ beninǝ ba nsi nso mɛ eto ǝsuǝale eto kalɔ. Nya nkpe bamamanyǝ ba nkpe mɛ kalɔ. Lǝ ntɛyi nwǝ miǝkǝ, ‘Su,’ woesu. Nya lǝ ntɛyi obamba tsya miǝ, ‘Bǝ,’ wǝǝbǝ. Nya lǝ ntɛyi mɔ uyifoyifo miǝ, ‘Yifo mmǝǝ,’ woǝyifo.”
8 Eu também estou debaixo da autoridade de oficiais superiores e tenho soldados que obedecem às minhas ordens. Digo para um: “Vá lá”, e ele vai. Digo para outro: “Venha cá”, e ele vem. E digo também para o meu empregado: “Faça isto”, e ele faz.
9 Se ɔ́tɛyi nkoo, íyifo Yesu yanii. Mfó ǝmǝ nya ɔ́tsyi ɔ́wuninsǝ ɔ́tɛyi sitiditu sia ba dítǝkǝko wǝ mfó nkǝ, “Nlɛ mi bɔtɛyi minkǝ mǝnyǝ tɔ bofokanɔ bomfo eto okle lǝ Israelfɔ nti tɔ kulatsya!”
9 Jesus ficou muito admirado quando ouviu isso. Então virou-se e disse para a multidão que o seguia:
10 Mfó ǝmǝ nya betidi ba bátsyese mfó dísinkli bésu oto nya bǝnyǝ bǝ uyifoyifo ǝmǝ eto bufi ǝyuǝ wǝ.
10 Aí os amigos do oficial voltaram para a casa dele e encontraram o empregado curado.
11 Nyamfo eto kamaa, Yesu ésu umǝ wǝ baakpo Naim, nya wǝ bakasebi ku betidi kpǝ bǝtsyuǝ dítǝkǝko wǝ bésu.
11 Pouco tempo depois Jesus foi para uma cidade chamada Naim. Os seus discípulos e uma grande multidão foram com ele.
12 Lefe nǝ óyo umǝ ǝmǝ eto kabɔsiee, ótsyako bǝtsyuǝ ba nlɛ keku nya banyɛ banlɛ bɔbɔ lǝ umǝ ǝmǝ. Ɔkɔsiǝ eto ubi ɔni kplo eto ɔkɔ ni wǝ béntsyi banlɛ bɔbɔnko bantɔ kebikǝkɔ nɛ. Nya umǝ eto betidi kpǝ dítǝkǝko wǝ.
12 Quando ele estava chegando perto do portão da cidade, ia saindo um enterro. O defunto era filho único de uma viúva, e muita gente da cidade ia com ela.
13 Se Yesu dínyǝ usio ǝmfoo, wǝ asa álɛ wǝ kaminsǝ. Mfó nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Sinkli ayɛ keku.”
13 Quando o Senhor a viu, ficou com muita pena dela e disse:
14 Yesu édufǝ mǝ lenti nya útidi ɔkɔ ǝmǝ, nya mba ntsyi wǝ ǝmǝ díńyǝ. Mfó Yesu lɛtɛyi nkǝ, “Okosobi! Nlɛ fǝ bɔtɛyi minkǝ taka!”
14 Então ele chegou mais perto e tocou no caixão. E os que o estavam carregando pararam. Então Jesus disse:
15 Nya ɔkɔ ǝmǝ létaka úsiǝ nya útsyiko etiki budi. Nya Yesu dífi wǝ ókpe wǝ ambe lǝ kɔni.
15 O moço sentou-se no caixão e começou a falar, e Jesus o entregou à mãe.
16 Íyifo betidi bamfó kenke yanii ku sikpi tinti, nya bátɛsǝ Onanto. Lǝ nyamfo eso bátɛyi bǝnkǝ, “Onanto eto Unyɛlǝkǝtidi wǝ nkpe kɛnyɛ ale tinti ǝbǝ údufǝ bo lenti! Onanto áyifǝ úbǝ nkǝ lǝ ubǝ ulǝkǝ wǝ betidi!”
16 Todos ficaram com muito medo e louvavam a Deus, dizendo: — Que grande
17 Yesu eto etiki nyamfó esensǝ éba ékpo lǝ Yudea eto kasɔ ku lekpake nǝmfo kenke.
17 Essas notícias a respeito de Jesus se espalharam por todo o país e pelas regiões vizinhas.
18 Lefe nǝmfóo, se Yohanes eto bakasebi lɛtɛyi Yohanes asa nyamfoo, ókpadi inuǝ lǝ mǝ nti,
18 Os discípulos de João Batista contaram tudo isso a ele. Aí João chamou dois deles
19 nya óla mǝ ótsyese Bonamute Yesu ɔflɔ ku kɛnyɛ kamfo nkǝ, “Fǝ ni utidi wǝ bǝ ɔlɛ bubǝ lee, lee buńyǝ bukabe utidi bamba kusu?”
19 e os enviou ao Senhor Jesus para perguntarem: “O senhor é aquele que ia chegar ou devemos esperar outro?”
20 Nyaso se bǝbǝ Yesu ɔflɔɔ, batɛyi wǝ bǝnkǝ, “Ntuflǝsǝtidi Yohanes ni nwǝ lékpe bo nkǝ bubǝ bɔtɔ fǝ nkǝ, ‘Fǝ ni utidi wǝ bǝ ɔlɛ bubǝ lee, lee buńyǝ bukabe utidi bamba kusu?’ ”
20 Então eles foram até o lugar onde Jesus estava e disseram: — João Batista nos mandou perguntar o seguinte: o senhor é aquele que ia chegar ou devemos esperar outro?
21 Lǝ lefe nǝmfó ǝsuǝǝ, Yesu átsya betidi kpǝ bufi nya óla awɔnɔ bua, nya útǝ bǝnǝmba kpǝ dínyǝ asa.
21 Naquele momento Jesus curou muitas pessoas das suas doenças e dos seus sofrimentos, expulsou espíritos maus e também curou muitos cegos.
22 Mfoti ǝmǝ nya útǝ mbuayɛ ɔ́tɛyi Yohanes eto batɔnkpe nkǝ, “Bisinkli bisu bɛtɛyi Yohanes asa nnya bínyǝ ku nnya bɛnɔ banlɛ bɔtɛyi bǝnkǝ bǝnǝmba lɛ bunyǝ, mba léba bankpoo kasɔ lɛ bɔyɛ kafe, mba nlɛ bufisia bufi eto ǝsuǝ lɛ bokpa, batoti lɛ asa bɔnɔ, bǝkpǝnkpǝ lɛ botaka kǝbǝ nkpǝ, nya maatɛyi bakombo Onanto eto Ditiki Sɛɛ nǝmǝ.
22 Depois respondeu aos discípulos de João:
23 Disuǝyuǝ itǝ utidi wǝ dímǝnnyǝ kabua lǝ mɛ ǝsuǝ.”
23 E felizes são as pessoas que não duvidam de mim!
24 Se Yohanes eto batɔnkpe dídu eto kamaa, Yesu étsyiko etiki budi ketsyiko lǝ Yohanes ǝsuǝ kate betidi bamfó nkǝ, “Lǝ lefe nǝ bɛbɔ bisu kaka Yohanes nkpe lǝ mfiminti mfóo, be ni lesa nǝ bibu biǝ biusu binyǝ? Utidi wǝ nte fe lefanto nǝ ufiebi nlɛ bɔsɔ ketinkǝsǝ lee?
24 Quando os discípulos de João foram embora, Jesus começou a dizer ao povo o seguinte a respeito de João:
25 Be tutuutu ni lesa nǝ bísu kabekɔ? Lee Utidi wǝ nkpe awu nnya laanɔ bobe? Betidi ba laakpe awu nnya lefo koya nya beedi nkpǝǝ, mǝ kakɛnkɔ ni bakankplɛ eto ayo.
25 O que foram ver? Um homem bem-vestido? Ora, os que se vestem bem e vivem no luxo moram nos palácios!
26 Bɛtɛyi mɛ lesa nǝ bísu kabekɔ! Onanto eto unyɛlǝkǝtidi utsyuǝ bísu kabekɔ? Lǝ sitintii, nlɛ mi bɔtɛyi minkǝ oso Onanto eto unyɛlǝkǝtidi.
26 Então me digam: o que foram ver? Um
27 Itsyise Yohanes ǝsuǝ eto etiki nya Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue lɛtɛyi ni nkǝ,
27 Porque João é aquele a respeito de quem as
28 Yesu esi ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Yohanes so utidi saa wǝ bale lǝ kawunsiǝ kamfo. Fɛɛ utidi wǝ ni ɔkɛkɛ kulaa tsya lǝ Onanto eto sekakedikɔ, so Yohanes.”
28 — Eu digo a vocês que de todos os homens que já nasceram João é o maior. Porém quem é o menor no
29 Ɛtɔnsǝǝ, betidi bamǝ kenke ánɔ Yohanes eto Ditiki Sɛɛ nǝ údi nya titlu mǝ ku mba laafo umǝnko tsya áfo lesa nǝ Onanto nlɛ bɔbɛbɛ ketsyiko mǝ ɔflɔɔ, ku mǝ ketu kenke nya Yohanes díflǝsǝ mǝ ntu.
29 Os cobradores de impostos e todo o povo ouviram isso. Eles eram aqueles que haviam obedecido às ordens justas de Deus e tinham sido batizados por João.
30 Fɛɛ Farisifɔ ku afi eto bateasa kplɛ áni lesa nǝ ni Onanto eto ketsyue itǝ mǝ nya bántɔnɔ bǝ Yohanes flǝsǝ mǝ ntu.
30 Mas os fariseus e os mestres da Lei não quiseram ser batizados por João e assim rejeitaram o plano de Deus para eles.
31 Yesu ésukosǝ wǝ etiki sɛtɔ nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Mɔmɔɔ, be ele bǝ mfi mi mmi eto betidi nkatesǝ ko kɛɛ? Ntsyǝ bente kɛɛ?
31 E Jesus terminou, dizendo:
32 Bete fe bekpefi kɛkɛ ba laakpe kɔyɛ lǝ obia. Mǝ bǝtsyuǝ lɛ kudu bokpo katɛyi mǝ bǝtsyuǝ bǝ,
32 Elas são como crianças sentadas na praça. Um grupo grita para o outro:
33 Ntuflǝsǝtidi Yohanes ǝbǝ, nya ókle kɛnyɛ, nya wǝnnǝ ntǝ saa tsya, fɛɛ bɛlɛ bɔtɛyi biǝ, ‘Lɛwɔnɔ bua si wǝ lǝ ǝsuǝ.’
33 João Batista jejua e não bebe vinho, e vocês dizem: “Ele está dominado por um demônio.”
34 Nya Utidi Eto Ubi tsya díbǝ nya wǝǝ, údi únǝ. Nya bɛnlɛ bɔtɛyi biǝnkǝ, ‘Bebe udikpu ku utǝnǝ ǝmfoo! Uyifo mba laafo umǝnko ku babuayifo eto ɔyɛtsyuǝ!’
34 O
35 Fɛɛ betidi ba kenke lǝǝtǝkǝko Onanto eto kobe kamaa, balɛ bulǝkǝ kate lǝ mǝ eyifosa ǝsuǝ bǝ nnya ni kobe tinti nɛ.”
35 Mas aqueles que aceitam a sabedoria de Deus mostram que ela é verdadeira.
36 Farisinyǝ utsyuǝ ákpadi Yesu nkǝ ubǝ udi lesa lǝ wǝ diyo. Nya se Yesu dísu mfóo, úsiǝ kasɔ lǝ ɔpunu ɔflɔ nkǝ lǝ udi lesa.
36 Um fariseu convidou Jesus para jantar. Jesus foi até a casa dele e sentou-se para comer.
37 Usio wǝ dísiǝ nkpǝ bua utsyuǝ akɛ lǝ umǝ ǝmǝ. Nyaso se ɔ́nɔ nkǝ Yesu ǝbǝ Farisinyǝ ǝmǝ eto diyo lesakedikɔɔ, úfi nnuǝbi bo laanyi fififi bo nkpe lǝ dituntu nǝ laanɔ bobe ǝsuǝ úsuko mfó.
37 Naquela cidade morava uma mulher de má fama. Ela soube que Jesus estava jantando na casa do fariseu. Então pegou um frasco feito de alabastro , cheio de perfume,
38 Úsu úńyǝ lǝ Yesu ɔflɔ nya úwi binǝntu okpo wǝ lǝ akpa. Nya usio ǝmǝ dífi wǝ disi eto sɛwɔni ɔ́si binǝntu bia lékpo lǝ Yesu eto akpa mfoo, nya ɔ́kɔbe wǝ akpa ɔnlɛ bɔfiɔ ku lelabi. Nya úfi nnuǝbi bomǝ ókpo lǝ Yesu eto akpa tsya.
38 e ficou aos pés de Jesus, por trás. Ela chorava e as suas lágrimas molhavam os pés dele. Então ela os enxugou com os seus próprios cabelos. Ela beijava os pés de Jesus e derramava o perfume neles.
39 Se Farisinyǝ wǝ lékpadi Yesu dínyǝ nyamfoo, úbu disi ɔ́tɛyi nkǝ, “Lǝ utidi ǝmfo ete ni Onanto eto Unyɛlǝkǝtidi tintii, eni ele bǝ ote usio wǝ eto okle díbǝ ɔnlɛ wǝ butidi mfo, eni óte nkpǝ bua bo tsya unsi!”
39 Quando o fariseu viu isso, pensou assim: “Se este homem fosse, de fato, um profeta , saberia quem é esta mulher que está tocando nele e a vida de pecado que ela leva.”
40 Nya Yesu lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Simon, nkpe lesatsyuǝ nǝ minla miǝ matɛyi fǝ.”
40 Jesus então disse ao fariseu: — Fale, Mestre! — respondeu Simão.
41 Yesu ǝtsyǝ kasɔ ɔ́tɛyi Simon nkǝ, “Utidi utsyuǝ ákɛ mfo wǝ díkaba atabi ukǝtǝ betidi, nya betidi inuǝ bǝtsyuǝ dísiǝ wǝ kayo. Ɔni dísiǝ wǝ sika eto atabi akpi alofa anɔ. Nnya unuǝfǝ dísiǝ wǝ atabi akpi fosi anɔ.
41 Jesus disse:
42 Se kulesa dímǝtsyǝ mǝ boofo kayo kamǝ esoo, úfi kayo kamǝ kenke ɔ́tsyɛ mǝ. Nya betidi inuǝ bamfo eto ntii, owoe fafo fanɔ fǝ woola otabinyǝ ǝmfo oso?”
42 mas nenhum dos dois podia pagar ao homem que havia emprestado. Então ele perdoou a dívida de cada um. Qual deles vai estimá-lo mais?
43 Nya Simon lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Mfo nnɔ miǝ utidi wǝ úfi kayo ka nso utu ɔ́tsyɛ.”
43 — Eu acho que é aquele que foi mais perdoado! — respondeu Simão.
44 Yesu étsyi ɔwuninsǝ óbe usio ǝmǝ nya ɔ́tɛyi Simon nkǝ, “Alɛ usio ǝmfo bunyǝ? Se mímbǝ fǝ ɔflɔɔ, ǝmǝntǝ mɛ ntu fǝ mflǝ akpa. Fɛɛ usio ǝmfo éfi wǝ binǝntu úflǝ mɛ akpa, nya úfi wǝ disi eto sɛwɔni ɔ́si nnya.
44 Então virou-se para a mulher e disse a Simão:
45 Ámamfo mɛ ku disuǝyuǝ abuta mɛ alɛ. Fɛɛ idu lǝ lefe nǝ mímbǝ mfo, wóanyɛ tɔ mɔ akpa bɔlɛ kafiɔ.
45 Você não me beijou quando cheguei; ela, porém, não para de beijar os meus pés desde que entrei.
46 Fǝǝ, ǝmǝntǝ mɛ nnuǝbi saa fǝ mfi nkpo lǝ disi. Fɛɛ wǝ éfi nnuǝbi bo laanyi fififi ókpo mɛ lǝ akpa.
46 Você não pôs azeite perfumado na minha cabeça , porém ela derramou perfume nos meus pés.
47 Nyaso nlɛ fǝ bɔtɛyi minkǝ, lelabi nǝ úlǝkǝ óte mɛ esoo, ófo abua kpǝ nya úyifo kenke eto bufikatsyɛ. Nya utidi wǝ díyifo abua sɛkɛ béfi bátsyɛ wǝ, nko ke wǝ lelabi tsya lɛfɛ nɛ.”
47 Eu afirmo a você, então, que o grande amor que ela mostrou prova que os seus muitos pecados já foram perdoados. Mas onde pouco é perdoado, pouco amor é mostrado.
48 Mfó nya Yesu lɛtɛyi usio ǝmǝ nkǝ, “Befi fǝ abua batsyɛ fǝ.”
48 Então Jesus disse à mulher:
49 Se betidi ba tsya dísiǝ lǝ kedikɔ mfo lɛnɔ Yesu eto asa nnya ɔ́tɛyii, batɔ mǝ ǝsuǝ bǝnkǝ, “Owoe ni nwǝ mfo wǝ laafo betidi eto abua kulaa tsya bufi katsyɛ?”
49 Os que estavam sentados à mesa começaram a perguntar: — Que homem é esse que até perdoa pecados?
50 Mfó ǝmǝ nya Yesu lɛtɛyi usio ǝmǝ nkǝ, “Fǝ bofokanɔ ǝlǝkǝ fǝ, nyaso du esu lǝ diyuǝ ǝsuǝ.”
50 Mas Jesus disse à mulher:

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.