Lucas 5

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Diyi lɔnii, se Yesu díńyǝ lǝ ditumbukplɛ nǝ baakpo bǝ Genesaret ɔflɔɔ, betidi kpǝ ákpɔ bǝ lǝ banyi bafi wǝ lǝ banɔ Anantotiki nnya ɔnlɛ budi.
1 Certo dia Jesus estava na praia do lago da Galileia, e a multidão se apertava em volta dele para ouvir a mensagem de Deus.
2 Yesu ǝnyǝ nkǝ kaklɔ inuǝ ńyǝ lǝ ditumbukplɛ nǝmǝ ɔflɔ mfó nya mba laata asabu kǝlǝkǝ akpɛ ébudu bésu mǝ asabu kǝflǝkɔ.
2 Ele viu dois barcos no lago, perto da praia. Os pescadores tinham saído deles e estavam lavando as redes.
3 Nya Yesu lébe údufǝ lǝ Simon eto ole kafo, nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, onwa ɔklɔ ǝmǝ usuko ntu bomǝ ǝsuǝ sɛkɛ. Yesu ǝsiǝ lǝ ɔklɔ ǝmǝ kafo nya óte betidi bamǝ asa.
3 Jesus entrou num dos barcos, o de Simão, e pediu que ele o afastasse um pouco da praia. Então sentou-se e começou a ensinar a multidão.
4 Se óte mǝ asa ólosǝǝ, Yesu átɛyi Simon nkǝ, “Nwa ɔklɔ ǝmǝ esuko kaka ntu letsyo sɛkɛɛ, lǝ fonko fǝ bayɛtsyuǝ lǝ beta mi asabu lǝ bilǝkǝ binǝ.”
4 Quando acabou de falar, Jesus disse a Simão:
5 Nya Simon dítǝ mbuayɛ nkǝ, “Bonamute, ketsye kamfo kenke búyifo keyifo kekleke tsya bóǝnlǝkǝ kulesa. Fɛɛ lǝ kase fátɛyi esoo, muutǝ lǝ bota asabu nyamǝ.”
5 Simão respondeu: — Mestre, nós trabalhamos a noite toda e não pescamos nada. Mas, já que o senhor está mandando jogar as redes, eu vou obedecer.
6 Se báta asabu nyamǝǝ, bǝlǝkǝ akpɛ kpǝ itǝ bǝ asabu nyamǝ étsyiko bola.
6 Quando eles jogaram as redes na água, pescaram tanto peixe, que as redes estavam se rebentando.
7 Lǝ nyamfo esoo, básɔ ani bákpadi mǝ bǝtsyuǝ ba nkpe lǝ ɔklɔ nuǝfǝ bátɛyi bǝnkǝ bǝbǝ bawunsǝko mǝ. Bǝbǝ nya bǝnǝ asabu nyamǝ bǝlǝsǝ nya binǝ biamǝ díyi kaklɔ inuǝ kamǝ kinkinki ibu sɛkɛ lǝ kanya kedufǝ lǝ ntu ǝsuǝ.
7 Então fizeram um sinal para os companheiros que estavam no outro barco a fim de que viessem ajudá-los. Eles foram e encheram os dois barcos com tanto peixe, que os barcos quase afundaram.
8 Se Simon Petro dínyǝ nnya díbǝ mfoo, óse akonki lǝ Yesu eto ǝnǝmi nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Bonamute, mannyi ǝbǝ mɛ ɔflɔ, itsyise obuayifo mini.”
8 Quando Simão Pedro viu o que havia acontecido, ajoelhou-se diante de Jesus e disse: — Senhor, afaste-se de mim, pois eu sou um pecador!
9 Binǝ kpǝ bia bǝlǝkǝ mfó esoo, íyifo wǝ ku wǝ bǝtsyuǝ yanii.
9 Simão e os outros que estavam com ele ficaram admirados com a quantidade de peixes que haviam apanhado.
10 Nko ke íyifo Simon eto bayɛtsyuǝ, Yakobo ku Yohanes ba ni Sebedeo eto bebi tsya nɛ.
10 Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram companheiros de Simão, também ficaram muito admirados. Então Jesus disse a Simão:
11 Se báyo ditukpenkpee, báyani lesa saa bǝtsyǝ nya bédu bǝtǝkǝko Yesu.
11 Eles arrastaram os barcos para a praia, deixaram tudo e seguiram Jesus.
12 Lefe lɔnii, Yesu ésu umǝ utsyuǝ kaka utidi utsyuǝ nlɛ bufisia bufi. Nya se utidi ǝmfo dínyǝ Yesu, ókpo kasɔ lǝ Yesu eto ǝnǝmi nya ɔ́lɛ wǝ lekpakpa ɔ́tɛyi nkǝ, “Bonamute! Lǝ aalaa, ebofo butǝ mɔ bufi bomfo yuǝ mɛ.”
12 Certa vez Jesus estava numa cidade onde havia um homem que tinha o corpo todo coberto de lepra. Quando viu Jesus, o leproso se ajoelhou diante dele, encostou o rosto no chão e pediu: — Senhor, eu sei que o senhor pode me curar se quiser!
13 Yesu ǝnǝ kɔni útidi wǝ nya ɔ́tɛyi osani ǝmǝ nkǝ, “Nla nko. Lǝ nyasoo, bufi bomǝ yuǝ fǝ.” Lamfolamfo, bufi bomǝ ǝyuǝ wǝ.
13 Jesus estendeu a mão, tocou nele e disse: No mesmo instante a lepra desapareceu.
14 Mfó nya Yesu lékpe wǝ kɔfi nkǝ, “Mantɛyi utidi sa nyamfo. Bomu yɛ tentente lǝ edu lǝ efi ǝsuǝ esu ate Onanto eto usumunyǝ. Wǝ loobe fǝ unyǝ nkǝ ǝmuǝ ale nya uudi fǝ adansiɛ itǝ utidi saa nkǝ sitintii, bufi bomǝ ǝyuǝ fǝ. Nya lǝ efi lɛninsɔ ǝtǝ fe kase Moses eto kɔfi lɛtɔ.”
14 Então Jesus lhe deu esta ordem:
15 Fɛɛ Yesu eto etiki nyamfo ésensǝ ɛyɛ etsyo. Nya betidi kpǝ díbǝ bǝ lǝ banɔ wǝ asatete nya lǝ ótsya mǝ bufi bo nlɛ mǝ bulǝ.
15 Mas as notícias a respeito de Jesus se espalhavam ainda mais, e muita gente vinha para ouvi-lo e para ser curada das suas doenças.
16 Fɛɛ ɔ́kabɔ kesu kaka lɛbiɔ úsu úkato ola.
16 Porém Jesus ia para lugares desertos e orava.
17 Diyi lɔni se Yesu lɛkɛ mfó ókaté asaa, Yudafɔ eto ditsyukpa lɔni nǝ baakpo Farisifɔ ku afi eto bateasa bǝtsyuǝ ba ditsyi nlebe nlebe lǝ Galilea ku Yudea eto nsɔ ku Yerusalem ǝbǝ mfó. Nya Onanto eto ǝsuǝale nnya Yesu leefi katsya befimfi tsya ǝsiǝ wǝ lǝ ǝsuǝ.
17 Um dia Jesus estava ensinando, e alguns fariseus e alguns mestres da Lei estavam sentados perto dele. Eles tinham vindo de todas as cidades da Galileia e da Judeia e também de Jerusalém. O poder do Senhor estava com Jesus para que ele curasse os doentes.
18 Nya mfóo, betidi bǝtsyuǝ étsyi utidi wǝ léba onkpo kasɔ lǝ belabekǝ ǝsuǝ báboko wǝ ɔflɔ. Nya bábɛbɛ kusu ko bɔɔyɛ befi wǝ bedufǝnko diyo kafo lǝ befi wǝ bǝtsyǝ lǝ kasɔ lǝ Yesu eto ǝnǝmi.
18 Alguns homens trouxeram um paralítico deitado numa cama e estavam querendo entrar na casa e colocá-lo diante de Jesus.
19 Fɛɛ betidi bamǝ eto etu esoo, bámfo kusu bunyǝ. Nko esoo, bétsyi wǝ báyɛnko lǝ diyo eto letsya. Nya bǝlǝkǝ ofo lǝ letsya ǝsuǝ nya báyifǝsǝ wǝ ku wǝ belabekǝ bǝtsyǝ lǝ kasɔ lǝ Yesu eto ǝnǝmi lǝ betidi bamǝ eto nti lǝ diyo kafo mfó.
19 Porém, por causa da multidão, não conseguiram entrar com o paralítico. Então o carregaram para cima do telhado. Fizeram uma abertura nas telhas e o desceram na sua cama em frente de Jesus, no meio das pessoas que estavam ali.
20 Nya se Yesu dínyǝ mǝ bofokanɔ esoo, ɔ́tɛyi utidi ǝmǝ nkǝ, “Osani, mfi fǝ abua ntsyɛ fǝ!”
20 Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
21 Mfó nya Farisifɔ ku afi eto bateasa dítsyiko mǝ ǝsuǝ bɔtɔ bǝ, “Owoe ni nwǝ mfo leedi mbusiotiki kefi wǝ ǝsuǝ kakatesǝ ko Onanto nko! Onanto hã ni futsyǝ wǝ loofo utidi eto abua bufi katsyɛ wǝ!”
21 Os mestres da Lei e os fariseus começaram a pensar: — Quem é este homem que
22 Nya se Yesu dínyǝ mǝ nsusu útsyǝ lekpo esoo, ɔ́tɔ mǝ nkǝ, “Beso bɛnlɛ nsusu bomfo eto okle bufi?
22 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
23 Nte nnya nso buyuǝ ku bɔtɛyi, ‘Befi fǝ abua bátsyǝ fǝ,’ lee ‘Taka ǝńyǝ lǝ ayɛ edu’?
23 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
24 Muulǝkǝ nte mi miǝ Utidi Eto Ubi kpe ǝsuǝale lǝ kawunsiǝ kamfo bǝ ufi abua ɔtsyɛ.” Nyaso ɔ́tsyi ɔ́wuninsǝ nya ɔ́tɛyi nwǝ léba oonkpo kasɔ nkǝ, “Nlɛ fǝ bɔtɛyi minkǝ taka lǝ efi fǝ okla lǝ esu diyo!”
24 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
25 Mfo ǝmǝǝ, osani ǝmǝ átaka uńyǝ lǝ betidi bamǝ eto ǝnǝmi nya úfi wǝ okla, nya údu ɔ́ntɔ lǝ diyo ɔnlɛ Onanto bɔtɛsǝ.
25 No mesmo instante o homem se levantou diante de todos, pegou a cama e foi para casa, louvando a Deus.
26 Nyamfó éyifo betidi bamfó kenke yanii! Nya se sikpi dímuǝ mǝmblɛ kenke lǝ nnya ǝsuǝ esoo, bátɛsǝ Onanto nya bátɛyi bǝnkǝ, “Nte ayanisa nnya búnyǝ mfo mmi mǝǝ?”
26 Todos ficaram muito admirados; e, cheios de medo, louvaram a Deus, dizendo: — Que coisa maravilhosa nós vimos hoje!
27 Nyamfo eto kamaa, Yesu ábɔ útsyi lǝ diyo nǝmǝ kafo nya únyǝ utsyuǝ wǝ laafo umǝnko wǝ baakpo Lewi nkpe lǝ wǝ keyifokɔ. Mfó nya Yesu lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Taka lǝ ǝtǝkǝko mɛ.”
27 Depois disso Jesus saiu e viu um cobrador de impostos, chamado Levi , sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse:
28 Lewi áyani lesa saa útsyǝ nya ótaka útǝkǝko wǝ.
28 Levi se levantou, deixou tudo e seguiu Jesus.
29 Lewi ǝtǝ bánwa lesa kǝn nya úfi útsyue ɔpunu ókpe Yesu disuǝyuǝ lǝ wǝ diyo. Nya betidi kpǝ díbǝ mfó ku mba laafo umǝnko tsya.
29 Então Levi fez para Jesus uma grande festa na sua casa. Havia ali muitos cobradores de impostos, e outras pessoas estavam sentadas com eles.
30 Farisifɔ ku afi eto bateasa ba díbǝ katsyakɔ mfó étsyiko etiki bunǝ ku Yesu eto bakasebi katɛyi bǝ, “Beso biedi kǝnǝ ku mba laafo umǝnko ku babuayifo bamfo?”
30 Os fariseus e os mestres da Lei, que eram do partido dos fariseus, ficaram zangados com os discípulos de Jesus e perguntaram: — Por que vocês comem e bebem com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
31 Mfó nya Yesu dítǝ mbuayɛ nkǝ, “Betidi ba nkpe ǝsuǝale manhiã ofanyǝ enso mba ni Onanto hã.
31 Jesus respondeu:
32 Mǝmbǝ miǝ mǝǝbǝ nlǝkǝ betidi sɛɛ, bomu babuayifo eso mímbǝ.”
32 Eu não vim para
33 Betidi bǝtsyuǝ átɔ Yesu bǝnkǝ, “Ntsyǝ ibǝ bǝ Yohanes eto bakasebi aakle kɛnyɛ nya baato ola, nya mba ntǝkǝko Farisifɔ tsya leeyifo nko, fɛɛ fǝ bale leedi kǝnǝ lefe saa?”
33 Algumas pessoas disseram a Jesus: — Os discípulos de João Batista jejuam muitas vezes e fazem orações, e os discípulos dos
34 Yesu ǝtǝ mbuayɛ nkǝ, “Bubu bibu biǝnkǝ baklobo ebofo kɛnyɛ bokle lǝ lefe nǝ eto lefe okafɔsǝ ǝmǝ nkpe lǝ mǝ lenti? Kulefe! Yembubǝ itǝ nkomǝ!
34 Jesus respondeu:
35 Fɛɛ diyi ditsyuǝ ebubǝ ni lefe nǝ bookpa okafɔsǝ ǝmǝ bedunko lǝ mǝ ɔflɔ. Nya lǝ lefe nǝmfó ǝsuǝǝ, insini utidi saa luubǝ ɔtɛyi mǝ fɛ bookle kɛnyɛ.”
35 Mas chegará o tempo em que o noivo será tirado do meio deles; então sim eles vão jejuar!
36 Lǝ nyamfo eto kamaa, Yesu esi ɔ́tɛyi mǝ lekpa nǝmfo nkǝ, “Utidi kuutsyuǝ embofuadi kafia fɔfɔ ufi otale kakoko. Lǝ utsyuǝ éyifo nkoo, ebunyǝ fǝ obiasǝ kafia fɔfɔ kamǝ. Nya kakoko kamfó tsya ku kafɔfɔ kamǝ ǝmbɔlɛkɛ itǝ boka kǝtǝkǝ lǝ bǝtsyuǝ ǝsuǝ.
36 Jesus fez também esta comparação:
37 Nya bemfi nte fɔfɔ kakpo lǝ kubukikuetobe. Lenni nkoo, nte fɔfɔ bomǝ ebɔkpɔ bobe kato nnya luutǝ kubukikuetobe komǝ la nya nte bomǝ tsya luuwui buyifo nsɔsɔ.
37 Ninguém põe vinho novo em
38 Nyasoo, ntǝ fɔfɔ beefi kakpo lǝ kubukikuetobe fɔfɔ ǝsuǝ.
38 Não. Vinho novo deve ser posto em odres novos.
39 Nya mɔmɔ tsyaa, utidi kuutsyuǝ ǝnnǝ nte koko kesi kala nkǝ wǝǝnǝ mfɔfɔ lamfolamfo, etsyisee, wɔɔtɛyi nkǝ, ‘Ntutɛ, bo ni nkokoo, alɛkɛ boso!’ ”
39 E ninguém quer vinho novo depois de beber vinho velho, pois diz: “O vinho velho é melhor.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.