Lucas 5
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NAA
1 Diyi lɔnii, se Yesu díńyǝ lǝ ditumbukplɛ nǝ baakpo bǝ Genesaret ɔflɔɔ, betidi kpǝ ákpɔ bǝ lǝ banyi bafi wǝ lǝ banɔ Anantotiki nnya ɔnlɛ budi.
1 Aconteceu que Jesus estava junto ao lago de Genesaré, e a multidão o apertava para ouvir a palavra de Deus.
2 Yesu ǝnyǝ nkǝ kaklɔ inuǝ ńyǝ lǝ ditumbukplɛ nǝmǝ ɔflɔ mfó nya mba laata asabu kǝlǝkǝ akpɛ ébudu bésu mǝ asabu kǝflǝkɔ.
2 Então ele viu dois barcos junto à praia do lago. Os pescadores tinham desembarcado e estavam lavando as redes.
3 Nya Yesu lébe údufǝ lǝ Simon eto ole kafo, nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, onwa ɔklɔ ǝmǝ usuko ntu bomǝ ǝsuǝ sɛkɛ. Yesu ǝsiǝ lǝ ɔklɔ ǝmǝ kafo nya óte betidi bamǝ asa.
3 Entrando num dos barcos, que era o de Simão, Jesus pediu-lhe que o afastasse um pouco da praia; e, assentando-se, do barco ensinava as multidões.
4 Se óte mǝ asa ólosǝǝ, Yesu átɛyi Simon nkǝ, “Nwa ɔklɔ ǝmǝ esuko kaka ntu letsyo sɛkɛɛ, lǝ fonko fǝ bayɛtsyuǝ lǝ beta mi asabu lǝ bilǝkǝ binǝ.”
4 Quando acabou de falar, Jesus disse a Simão:
5 Nya Simon dítǝ mbuayɛ nkǝ, “Bonamute, ketsye kamfo kenke búyifo keyifo kekleke tsya bóǝnlǝkǝ kulesa. Fɛɛ lǝ kase fátɛyi esoo, muutǝ lǝ bota asabu nyamǝ.”
5 Em resposta, Simão disse: — Mestre, havendo trabalhado toda a noite, nada apanhamos; mas, sob esta sua palavra, lançarei as redes.
6 Se báta asabu nyamǝǝ, bǝlǝkǝ akpɛ kpǝ itǝ bǝ asabu nyamǝ étsyiko bola.
6 Fazendo isso, apanharam grande quantidade de peixes; e as redes deles começaram a se romper.
7 Lǝ nyamfo esoo, básɔ ani bákpadi mǝ bǝtsyuǝ ba nkpe lǝ ɔklɔ nuǝfǝ bátɛyi bǝnkǝ bǝbǝ bawunsǝko mǝ. Bǝbǝ nya bǝnǝ asabu nyamǝ bǝlǝsǝ nya binǝ biamǝ díyi kaklɔ inuǝ kamǝ kinkinki ibu sɛkɛ lǝ kanya kedufǝ lǝ ntu ǝsuǝ.
7 Então fizeram sinais aos companheiros do outro barco, para que fossem ajudá-los. E foram e encheram ambos os barcos, a ponto de quase afundarem.
8 Se Simon Petro dínyǝ nnya díbǝ mfoo, óse akonki lǝ Yesu eto ǝnǝmi nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Bonamute, mannyi ǝbǝ mɛ ɔflɔ, itsyise obuayifo mini.”
8 Vendo isto, Simão Pedro prostrou-se aos pés de Jesus, dizendo: — Senhor, afaste-se de mim, porque sou pecador.
9 Binǝ kpǝ bia bǝlǝkǝ mfó esoo, íyifo wǝ ku wǝ bǝtsyuǝ yanii.
9 Pois, à vista da pesca que fizeram, a admiração se apoderou dele e de todos os seus companheiros,
10 Nko ke íyifo Simon eto bayɛtsyuǝ, Yakobo ku Yohanes ba ni Sebedeo eto bebi tsya nɛ.
10 bem como de Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram seus sócios. Então Jesus disse a Simão:
11 Se báyo ditukpenkpee, báyani lesa saa bǝtsyǝ nya bédu bǝtǝkǝko Yesu.
11 E, arrastando eles os barcos para a praia, deixando tudo, o seguiram.
12 Lefe lɔnii, Yesu ésu umǝ utsyuǝ kaka utidi utsyuǝ nlɛ bufisia bufi. Nya se utidi ǝmfo dínyǝ Yesu, ókpo kasɔ lǝ Yesu eto ǝnǝmi nya ɔ́lɛ wǝ lekpakpa ɔ́tɛyi nkǝ, “Bonamute! Lǝ aalaa, ebofo butǝ mɔ bufi bomfo yuǝ mɛ.”
12 Aconteceu que, estando Jesus numa das cidades, um homem coberto de lepra veio à sua presença. Quando ele viu Jesus, prostrou-se com o rosto em terra e pediu: — Senhor, se quiser, pode purificar-me.
13 Yesu ǝnǝ kɔni útidi wǝ nya ɔ́tɛyi osani ǝmǝ nkǝ, “Nla nko. Lǝ nyasoo, bufi bomǝ yuǝ fǝ.” Lamfolamfo, bufi bomǝ ǝyuǝ wǝ.
13 E Jesus, estendendo a mão, tocou nele, dizendo: E, no mesmo instante, a lepra daquele homem desapareceu.
14 Mfó nya Yesu lékpe wǝ kɔfi nkǝ, “Mantɛyi utidi sa nyamfo. Bomu yɛ tentente lǝ edu lǝ efi ǝsuǝ esu ate Onanto eto usumunyǝ. Wǝ loobe fǝ unyǝ nkǝ ǝmuǝ ale nya uudi fǝ adansiɛ itǝ utidi saa nkǝ sitintii, bufi bomǝ ǝyuǝ fǝ. Nya lǝ efi lɛninsɔ ǝtǝ fe kase Moses eto kɔfi lɛtɔ.”
14 Jesus ordenou-lhe que não contasse isso a ninguém. E acrescentou:
15 Fɛɛ Yesu eto etiki nyamfo ésensǝ ɛyɛ etsyo. Nya betidi kpǝ díbǝ bǝ lǝ banɔ wǝ asatete nya lǝ ótsya mǝ bufi bo nlɛ mǝ bulǝ.
15 Porém o que se dizia a respeito de Jesus se espalhava cada vez mais, e grandes multidões afluíam para o ouvir e para serem curadas de suas enfermidades.
16 Fɛɛ ɔ́kabɔ kesu kaka lɛbiɔ úsu úkato ola.
16 Jesus, porém, se retirava para lugares solitários e orava.
17 Diyi lɔni se Yesu lɛkɛ mfó ókaté asaa, Yudafɔ eto ditsyukpa lɔni nǝ baakpo Farisifɔ ku afi eto bateasa bǝtsyuǝ ba ditsyi nlebe nlebe lǝ Galilea ku Yudea eto nsɔ ku Yerusalem ǝbǝ mfó. Nya Onanto eto ǝsuǝale nnya Yesu leefi katsya befimfi tsya ǝsiǝ wǝ lǝ ǝsuǝ.
17 E aconteceu que, num daqueles dias, Jesus estava ensinando, e achavam-se ali assentados fariseus e mestres da Lei, vindos de todas as aldeias da Galileia, da Judeia e de Jerusalém. E o poder do Senhor estava com ele para curar.
18 Nya mfóo, betidi bǝtsyuǝ étsyi utidi wǝ léba onkpo kasɔ lǝ belabekǝ ǝsuǝ báboko wǝ ɔflɔ. Nya bábɛbɛ kusu ko bɔɔyɛ befi wǝ bedufǝnko diyo kafo lǝ befi wǝ bǝtsyǝ lǝ kasɔ lǝ Yesu eto ǝnǝmi.
18 Vieram, então, alguns homens trazendo um paralítico deitado num leito. Eles procuravam levá-lo para dentro e colocá-lo diante de Jesus.
19 Fɛɛ betidi bamǝ eto etu esoo, bámfo kusu bunyǝ. Nko esoo, bétsyi wǝ báyɛnko lǝ diyo eto letsya. Nya bǝlǝkǝ ofo lǝ letsya ǝsuǝ nya báyifǝsǝ wǝ ku wǝ belabekǝ bǝtsyǝ lǝ kasɔ lǝ Yesu eto ǝnǝmi lǝ betidi bamǝ eto nti lǝ diyo kafo mfó.
19 E, não encontrando uma forma de fazer isso por causa da multidão, subiram ao telhado e, por entre as telhas, desceram o paralítico no seu leito, deixando-o no meio das pessoas, diante de Jesus.
20 Nya se Yesu dínyǝ mǝ bofokanɔ esoo, ɔ́tɛyi utidi ǝmǝ nkǝ, “Osani, mfi fǝ abua ntsyɛ fǝ!”
20 Vendo-lhes a fé, Jesus disse ao paralítico:
21 Mfó nya Farisifɔ ku afi eto bateasa dítsyiko mǝ ǝsuǝ bɔtɔ bǝ, “Owoe ni nwǝ mfo leedi mbusiotiki kefi wǝ ǝsuǝ kakatesǝ ko Onanto nko! Onanto hã ni futsyǝ wǝ loofo utidi eto abua bufi katsyɛ wǝ!”
21 E os escribas e fariseus começaram a pensar: — Quem é este que diz blasfêmias? Quem pode perdoar pecados, a não ser um, que é Deus?
22 Nya se Yesu dínyǝ mǝ nsusu útsyǝ lekpo esoo, ɔ́tɔ mǝ nkǝ, “Beso bɛnlɛ nsusu bomfo eto okle bufi?
22 Jesus, porém, conhecendo os pensamentos deles, disse-lhes:
23 Nte nnya nso buyuǝ ku bɔtɛyi, ‘Befi fǝ abua bátsyǝ fǝ,’ lee ‘Taka ǝńyǝ lǝ ayɛ edu’?
23 O que é mais fácil? Dizer: “Os seus pecados estão perdoados”, ou dizer: “Levante-se e ande”?
24 Muulǝkǝ nte mi miǝ Utidi Eto Ubi kpe ǝsuǝale lǝ kawunsiǝ kamfo bǝ ufi abua ɔtsyɛ.” Nyaso ɔ́tsyi ɔ́wuninsǝ nya ɔ́tɛyi nwǝ léba oonkpo kasɔ nkǝ, “Nlɛ fǝ bɔtɛyi minkǝ taka lǝ efi fǝ okla lǝ esu diyo!”
24 Mas isto é para que vocês saibam que o Filho do Homem tem autoridade sobre a terra para perdoar pecados. E disse ao paralítico:
25 Mfo ǝmǝǝ, osani ǝmǝ átaka uńyǝ lǝ betidi bamǝ eto ǝnǝmi nya úfi wǝ okla, nya údu ɔ́ntɔ lǝ diyo ɔnlɛ Onanto bɔtɛsǝ.
25 E imediatamente ele se levantou diante de todos e, pegando o leito em que até então estava deitado, voltou para casa, glorificando a Deus.
26 Nyamfó éyifo betidi bamfó kenke yanii! Nya se sikpi dímuǝ mǝmblɛ kenke lǝ nnya ǝsuǝ esoo, bátɛsǝ Onanto nya bátɛyi bǝnkǝ, “Nte ayanisa nnya búnyǝ mfo mmi mǝǝ?”
26 Todos ficaram muito admirados, davam glória a Deus e, cheios de temor, diziam: — Hoje vimos coisas extraordinárias!
27 Nyamfo eto kamaa, Yesu ábɔ útsyi lǝ diyo nǝmǝ kafo nya únyǝ utsyuǝ wǝ laafo umǝnko wǝ baakpo Lewi nkpe lǝ wǝ keyifokɔ. Mfó nya Yesu lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Taka lǝ ǝtǝkǝko mɛ.”
27 Depois disso, Jesus saiu e viu um publicano, chamado Levi, sentado na coletoria. E lhe disse:
28 Lewi áyani lesa saa útsyǝ nya ótaka útǝkǝko wǝ.
28 Ele se levantou e, deixando tudo, o seguiu.
29 Lewi ǝtǝ bánwa lesa kǝn nya úfi útsyue ɔpunu ókpe Yesu disuǝyuǝ lǝ wǝ diyo. Nya betidi kpǝ díbǝ mfó ku mba laafo umǝnko tsya.
29 Então Levi lhe ofereceu um grande banquete em sua casa; e era grande o número de publicanos e outras pessoas que estavam com eles à mesa.
30 Farisifɔ ku afi eto bateasa ba díbǝ katsyakɔ mfó étsyiko etiki bunǝ ku Yesu eto bakasebi katɛyi bǝ, “Beso biedi kǝnǝ ku mba laafo umǝnko ku babuayifo bamfo?”
30 Os fariseus e seus escribas murmuravam contra os discípulos de Jesus, perguntando: — Por que vocês comem e bebem com os publicanos e pecadores?
31 Mfó nya Yesu dítǝ mbuayɛ nkǝ, “Betidi ba nkpe ǝsuǝale manhiã ofanyǝ enso mba ni Onanto hã.
31 Jesus tomou a palavra e disse:
32 Mǝmbǝ miǝ mǝǝbǝ nlǝkǝ betidi sɛɛ, bomu babuayifo eso mímbǝ.”
32 Não vim chamar justos, e sim pecadores, ao arrependimento.
33 Betidi bǝtsyuǝ átɔ Yesu bǝnkǝ, “Ntsyǝ ibǝ bǝ Yohanes eto bakasebi aakle kɛnyɛ nya baato ola, nya mba ntǝkǝko Farisifɔ tsya leeyifo nko, fɛɛ fǝ bale leedi kǝnǝ lefe saa?”
33 Então eles disseram a Jesus: — Os discípulos de João frequentemente jejuam e fazem orações, e os discípulos dos fariseus fazem o mesmo; mas os seus discípulos comem e bebem.
34 Yesu ǝtǝ mbuayɛ nkǝ, “Bubu bibu biǝnkǝ baklobo ebofo kɛnyɛ bokle lǝ lefe nǝ eto lefe okafɔsǝ ǝmǝ nkpe lǝ mǝ lenti? Kulefe! Yembubǝ itǝ nkomǝ!
34 Jesus, porém, lhes disse:
35 Fɛɛ diyi ditsyuǝ ebubǝ ni lefe nǝ bookpa okafɔsǝ ǝmǝ bedunko lǝ mǝ ɔflɔ. Nya lǝ lefe nǝmfó ǝsuǝǝ, insini utidi saa luubǝ ɔtɛyi mǝ fɛ bookle kɛnyɛ.”
35 No entanto, virão dias em que o noivo lhes será tirado, e então, naqueles dias, eles vão jejuar.
36 Lǝ nyamfo eto kamaa, Yesu esi ɔ́tɛyi mǝ lekpa nǝmfo nkǝ, “Utidi kuutsyuǝ embofuadi kafia fɔfɔ ufi otale kakoko. Lǝ utsyuǝ éyifo nkoo, ebunyǝ fǝ obiasǝ kafia fɔfɔ kamǝ. Nya kakoko kamfó tsya ku kafɔfɔ kamǝ ǝmbɔlɛkɛ itǝ boka kǝtǝkǝ lǝ bǝtsyuǝ ǝsuǝ.
36 Também lhes contou uma parábola:
37 Nya bemfi nte fɔfɔ kakpo lǝ kubukikuetobe. Lenni nkoo, nte fɔfɔ bomǝ ebɔkpɔ bobe kato nnya luutǝ kubukikuetobe komǝ la nya nte bomǝ tsya luuwui buyifo nsɔsɔ.
37 E ninguém põe vinho novo em odres velhos, porque, se fizer isso, o vinho novo romperá os odres, o vinho se derramará, e os odres se estragarão.
38 Nyasoo, ntǝ fɔfɔ beefi kakpo lǝ kubukikuetobe fɔfɔ ǝsuǝ.
38 Pelo contrário, vinho novo deve ser posto em odres novos.
39 Nya mɔmɔ tsyaa, utidi kuutsyuǝ ǝnnǝ nte koko kesi kala nkǝ wǝǝnǝ mfɔfɔ lamfolamfo, etsyisee, wɔɔtɛyi nkǝ, ‘Ntutɛ, bo ni nkokoo, alɛkɛ boso!’ ”
39 E ninguém, tendo bebido o vinho velho, prefere o novo, porque diz: “O velho é excelente.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.