Lucas 4

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Se Lɛwɔnɔ Kɛnkɛ dísiǝ lǝ wǝ ǝsuǝǝ, Yesu édu lǝ Yordan eto Ketu mfó. Nya Lɛwɔnɔ nǝmǝ lékpa wǝ dísuko mfiminti kaka kuutsyuǝ lǝmbǝ.
1 Jesus, cheio do Espírito Santo, voltou do Jordão e foi guiado pelo mesmo Espírito, no deserto,
2 Mfo nya Obonsam lékplatsya óto wǝ óbe lǝ eyifosi ana sɔ̃ɔ̃ ǝsuǝ. Nya lefe nǝmfó kenke, Yesu méndi kulesa nyaso lǝ kalosǝkɔɔ, kukpɛnsɛ álɛ wǝ.
2 durante quarenta dias, sendo tentado pelo diabo. Nada comeu naqueles dias, ao fim dos quais teve fome.
3 Mfó nya Obonsam lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Lǝ Onanto eto Ubi fenii, tɛyi lebambi nǝmfo lǝ efiani didisa.”
3 Então o diabo disse a Jesus: — Se você é o Filho de Deus, mande que esta pedra se transforme em pão.
4 Fɛɛ Yesu átɛyi wǝ nkǝ, “Awɔnisa Kɛnkɛ Eto Kukue átɛyi nkǝ, ‘Inni didisa mate lǝǝtǝ utidi nkpǝ.’ ”
4 Mas Jesus lhe respondeu:
5 Lǝ nnya kamaa, Obonsam esi ókpa wǝ úsuko kaka letaka fanlofanlo. Nya óte wǝ kawunsiǝ eto asa ku nnya sekakedikɔ kenke lǝ lefe kliminti ǝsuǝ.
5 Então o diabo o levou para um lugar mais alto e num instante lhe mostrou todos os reinos do mundo.
6 Nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Muufi kawunsiǝ eto ǝsuǝale ku ke setabikɛ ntǝ fǝ, itsyise befi nnya bǝtǝ mɛ, nya moofo nnya bufi kǝtǝ nwǝ ke minla.
6 E disse: — Eu lhe darei todo este poder e a glória destes reinos, porque isso me foi entregue, e posso dar a quem eu quiser.
7 Nyaso asa nyamfo kenke ebofiani fǝ ale lǝ akpe disi kasɔ esumu mɛ.”
7 Portanto, se você me adorar, tudo isso será seu.
8 Mfó nya Yesu lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue lɛ bɔtɛyi nkǝ, ‘Bonamute Onanto hã ele bǝ utidi fi dibu utǝ, okpe disi kasɔ usumu.’ ”
8 Mas Jesus respondeu:
9 Nyamfo eto kamaa, Obonsam ákpa Yesu úsuko Yerusalem lǝ Yudafɔ eto Disumuyo eto kaka nso botaka nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Lǝ Onanto eto ubi fenii, yani fǝ ǝsuǝ ǝbǝ asɔ lǝ kasɔ.
9 Então o diabo levou Jesus a Jerusalém, colocou-o sobre o pináculo do templo e disse: — Se você é o Filho de Deus, jogue-se daqui,
10 Itsyise Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue lɛ bɔtɛyi nkǝ,
10 porque está escrito: “Aos seus anjos ele dará ordens a seu respeito, para que o guardem.”
11 ‘Bɔɔkɔbe fǝ lǝ ani,
11 E: “Eles o sustentarão nas suas mãos, para que você não tropece em alguma pedra.”
12 Fɛɛ Yesu átɛyi wǝ nkǝ, “Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue átɛyi nkǝ, ‘Manto fǝ Onamute Onanto abe.’ ”
12 Jesus respondeu ao diabo:
13 Se Obonsam léto Yesu óbe nko ólosǝǝ, údu wǝ lǝ ɔflɔ nya ɔ́yɛ wǝ bulǝ itǝ lefe ditsyuǝ.
13 Tendo concluído todas as tentações, o diabo afastou-se de Jesus, até momento oportuno.
14 Nya Yesu dísinkli úsu Galilea eto kasɔ nya Lɛwɔnɔ Kɛnkɛ eto ǝsuǝale lɛkɛ wǝ lǝ ǝsuǝ. Nya wǝ diye dísensǝ isu lekpake nǝmfó kenke.
14 Então Jesus, no poder do Espírito, voltou para a Galileia, e a sua fama correu por toda aquela região.
15 Óte asa lǝ Yudafɔ eto ntsyakɔ nya utidi saa lɛtɛsǝ wǝ asatete.
15 E ensinava nas sinagogas, sendo elogiado por todos.
16 Lǝ nyamfó eto kamaa, Yesu ésu Nasaret eto umǝ wǝ úsiǝ óbe. Nya lǝ Ɔnwɛditsyǝyii, úsu Yudafɔ eto katsyakɔ fe kase woala buyifo. Nya ótaka úńyǝ nkǝ lǝ okla asa lǝ Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue ǝsuǝ.
16 Jesus foi para Nazaré, onde havia sido criado. Num sábado, entrou na sinagoga, segundo o seu costume, e levantou-se para ler.
17 Mfó nya béfi Onanto eto unyɛlǝkǝtidi Yesaya eto kukue bǝtǝ wǝ. Ɔ́sini kukue komǝ nya útsyiko bokla lǝ kaka báwɔni bǝnkǝ,
17 Então lhe deram o livro do profeta Isaías. E, abrindo o livro, achou o lugar onde está escrito:
18 “Onanto eto Lɛwɔnɔ si mɛ lǝ ǝsuǝ, bédiki mɛ nnuǝbi,
18 “O Espírito do Senhor
19 Nya lǝ ntǝ lǝ bate bǝ Onanto eto lefe nǝ wuulǝkǝ wǝ betidi eboyo.”
19 e proclamar o ano aceitável
20 Nya Yesu díti kukue ko mǝ, nya úsinkli ko útǝ wǝ ɔwunsǝkotsyuǝ nya úsiǝ kasɔ. Betidi bamǝ kenke éfi mǝ ǝnǝmi bǝtǝkǝ lǝ wǝ ǝsuǝ nya bǝńyǝ banlɛ wǝ bobe kpoo.
20 Tendo fechado o livro, Jesus o devolveu ao assistente e sentou-se. Todos na sinagoga tinham os olhos fixos nele.
21 Nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Awɔnisa Kɛnkɛ nnya eto etiki bɛnɔ mínkla mfoo, ibǝ itǝ lǝ mmi eto diyi nǝmfo.”
21 Então Jesus começou a dizer:
22 Nya wǝ etiki nnya údi ǝmuǝ mǝ lǝ utu tinti nya kase odiakami tsya létaka wǝ mlǝmlǝmlǝǝ, ǝtǝ iyifo mǝ yanii. Nya bátɔ mǝ ǝsuǝ bǝnkǝ, “Inni Yosef eto ubi ni nwǝ mfo, fɛɛ?”
22 Todos davam testemunho dele e se maravilhavam das palavras cheias de graça que lhe saíam dos lábios. E perguntavam: — Não é este o filho de José?
23 Nya Yesu lɛtɛyi mǝ nkǝ, “Nyi miǝ biɔtɛyi mɛ lekpa lǝ nnya minlɛ bɔtɛyi mfo ǝsuǝ biǝ, ‘Ofate, tsya fǝ ǝsuǝ.’ Nya binsi biɔtɛyi mɛ tsya biǝ, ‘Asa nnya eto okle bɔ́nɔ bǝ éyifo lǝ Kapernaum, yifo nnya lǝ fǝ kosate eto umǝ mfo tsya.’ ”
23 Então Jesus disse:
24 Nya Yesu disi ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Fɛɛ nlɛ mi bɔtɛyi minkǝ, bǝǝntǝ Onanto eto unyɛlǝkǝtidi kuutsyuǝ dibu lǝ wǝ kosate eto umǝ.
24 E Jesus prosseguiu:
25 Ɛkpɛ ini bǝ bakɔbǝsiǝ kpǝ ákɛ lǝ Israel eto kasɔ lǝ lefe nǝ Onanto eto Unyɛlǝkǝtidi Elia lɛkɛ. Nya ɔsɔmi lɛyɛ bɔni itǝ alɛ ǝtsyǝ ku kutsyǝ. Nya kukpɛnsɛ kplɛ díbǝ lǝ kasɔ kamǝ kenke ǝsuǝ.
25 Na verdade lhes digo que havia muitas viúvas em Israel no tempo de Elias, quando o céu se fechou por três anos e seis meses, reinando grande fome em toda a terra,
26 Fɛɛ Onanto mánkpe Elia kɔtɔ nkǝ usu kutsyuǝ saa ɔflɔ lǝ Israel, enso ɔkɔsiǝ utsyuǝ lǝ Sarep eto umǝ lǝ Sidon eto kasɔ.
26 e Elias não foi enviado a nenhuma delas, a não ser a uma viúva de Sarepta de Sidom.
27 Nya tsyaa, betidi kpǝ ákɛ ba díkefi bufisia lǝ Israel eto kasɔ lǝ Onanto eto Unyɛlǝkǝtidi Elisa eto lefe. Fɛɛ wántsya mǝ kuutsyuǝ enso Naeman wǝ ditsyi Siria eto kasɔ mate hã.”
27 Havia também muitos leprosos em Israel nos dias do profeta Eliseu, e nenhum deles foi purificado, a não ser Naamã, o sírio.
28 Se betidi ba lɛkɛ mfó lɛnɔ nyamfoo, kafo ányi mǝ tinti.
28 Todos na sinagoga, ouvindo estas coisas, se encheram de ira.
29 Nya bátaka bǝńyǝ nya bála Yesu bǝlǝkǝ lǝ umǝ ǝmǝ kafo bésu bǝńyǝnsǝ lǝ umǝ ǝmǝ eto kɔtini ko ǝsuǝ bála umǝ ǝmǝ eto kotosi ku nsusu bǝ lǝ bǝkǝ wǝ bakpe lǝ kukpio kafo.
29 E, levantando-se, expulsaram Jesus da cidade e o levaram até o alto do monte sobre o qual a cidade estava edificada, para que, de lá, pudessem atirá-lo abaixo.
30 Fɛɛ Yesu áyɛ lǝ mǝ nti ɔ́bɔ údu.
30 Jesus, porém, passando pelo meio deles, foi embora.
31 Lǝ nyamfo eto kamaa, Yesu édu úsu Kapernaum eto umǝ lǝ Galilea eto kasɔ. Mfó nya útsyiko betidi asa bote lǝ Ɔnwɛditsyǝyi ǝsuǝ.
31 E Jesus foi a Cafarnaum, cidade da Galileia, e os ensinava no sábado.
32 Nya lǝ wǝ etikididi ku ǝsuǝale esoo, wǝ asatete éyifo betidi bamǝ yanii.
32 E maravilhavam-se com a sua doutrina, porque a sua palavra era com autoridade.
33 Osani utsyuǝ ákɛ lǝ Yudafɔ eto katsyakɔ mfó wǝ ǝsuǝ lɛwɔnɔ bua dísiǝ. Nya ófa ku ɔkɔɛ bembembe ɔ́tɛyi nkǝ,
33 E apareceu na sinagoga um homem possuído de um espírito de demônio imundo, o qual gritou em alta voz:
34 “Yesu Nasaretnyǝ, be fanlɛ bɔbɛbɛ ketsyiko lǝ bo ɔflɔ mfo? Bubǝ fǝbǝ fǝ ǝǝbǝ atsylɔsǝ bo lee? Nyi futsyǝ feni. Fǝ ni Onanto eto Ɔkɛnkɛnyǝ wǝ ótsyese nɛ!”
34 — Ah! O que você quer conosco, Jesus Nazareno? Você veio para nos destruir? Sei muito bem quem você é: o Santo de Deus!
35 Mfó nya Yesu léla Lɛwɔnɔ bua nǝmǝ ɔ́bɔsǝ lǝ wǝ ǝsuǝ ɔ́tɛyi nkǝ, “Yɛ kudu bokpo! Lǝ abɔ lǝ utidi ǝmǝ ǝsuǝ!” Lɛwɔnɔ bua nǝmǝ étsyi osani ǝmǝ ɔ́sɔ lǝ kasɔ lǝ mǝ ǝnǝmi, nya lɛbɔ lǝ wǝ ǝsuǝ dídu. Fɛɛ utidi ǝmǝ mámfo lefabe saa.
35 Mas Jesus o repreendeu, dizendo: O demônio, depois de o ter jogado no chão no meio de todos, saiu daquele homem sem lhe fazer mal.
36 Iyifo betidi bamfó kenke yanii nya bátɔ bǝtsyuǝ bǝnkǝ, “Nte etiki nnya eto okle ni nyamfo? Utidi ǝmfo kpe ǝsuǝle nya wǝǝkumi kakpe awɔnɔ bua kǝlǝkǝ lǝ betidi ǝsuǝ.”
36 Todos ficaram admirados e comentavam entre si: — Que palavra é esta? Pois, com autoridade e poder, ele ordena aos espíritos imundos, e eles saem.
37 Nya asa nnya bátɛyi lǝ Yesu ǝsuǝ mfóo, dísensǝ ɛyɛ ísu kuse komfó kenke.
37 E a fama de Jesus se espalhava por todos os lugares daquela região.
38 Yesu édu lǝ Yudafɔ eto katsyakɔ mfó úsu Simen eto diyo. Atikesi ǝmuǝ Simon eto usiǝambe élabesǝ kekleke. Nya bǝtǝ Yesu léte.
38 Deixando a sinagoga, Jesus foi para a casa de Simão. A sogra de Simão estava doente, com febre muito alta, e pediram a Jesus em favor dela.
39 Lǝ nnya ǝsuǝǝ, úsu úńyǝ lɛ wǝ ɔflɔ lǝ wǝ kalabekɔ, nya óla bufi bomǝ úlǝkǝ lǝ wǝ ǝsuǝ. Nya lefe nǝ bufi bomǝ lɛyɛ wǝǝ, ótaka nya útsyiko lesa bonwa kǝtǝ mǝ.
39 E inclinando-se para ela, Jesus repreendeu a febre, e esta a deixou. E imediatamente ela se levantou e passou a servi-los.
40 Nya se kofe nlɛ diyo budufǝǝ, bákpa befimfi ba nlɛ bufi ate ate kenke báboko Yesu ɔflɔ. Nya úfi ani útǝkǝ mǝ lǝ ǝsuǝ ɔni, ɔni nya ótsya mǝmblɛ bufi.
40 Ao pôr do sol, todos os que tinham enfermos, com diferentes tipos de doença, os trouxeram a Jesus. E ele os curava, impondo as mãos sobre cada um deles.
41 Awɔnɔ bua kpǝ eto kakle tsya ábɔ lǝ betidi kpǝ ǝsuǝ nya báfa bátɛyi bǝnkǝ, “Fǝ ni Onanto eto Ubi kosate ǝmǝ!” Fɛɛ Yesu éti awɔnɔ bua nyamǝ kusu nya wǝntǝ kusu nkǝ batɛyi kulesa, itsyise béyi bǝ wǝ ni Nwǝ Onanto Lékpo Ɔhile Utsyǝ.
41 Também de muitos saíam demônios, gritando e dizendo: — Você é o Filho de Deus! Ele, porém, os repreendia para que não falassem, pois sabiam que ele era o Cristo.
42 Se kale disiǝǝ, Yesu édu lǝ umǝ ǝmfó úsu kaka lɛbiɔ. Mfó nya betidi dítsyiko wǝ bɔbɛbɛ katsyilama. Nya se bǝnyǝ wǝǝ, bákplatsya bǝ lǝ ɔyɛ budu lǝ mǝ ɔflɔ.
42 Quando amanheceu, Jesus saiu e foi para um lugar deserto. As multidões o procuravam, foram até junto dele e não queriam deixar que ele fosse embora.
43 Fɛɛ ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Ele bǝ nsu ndi etiki lǝ kǝmǝ bamba tsya itsyi lǝ Onanto eto Sekakedidi ǝsuǝ, itsyise nyamfo eso Onanto létsyese mɛ nɛ.”
43 Jesus, porém, lhes disse:
44 Nyaso údi Anantotiki lǝ Yudafɔ eto ntsyakɔ kenke lǝ kasɔ kamǝ.
44 E pregava nas sinagogas da Judeia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.