Lucas 15
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs ARC
1 Diyi lɔnii, mba laafo umǝnko kpǝ ku babuatidi bamba ǝbǝ Yesu ɔflɔ bǝ baanɔ wǝ ditiki.
1 E chegavam-se a ele todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 Mfó nya Farisifɔ ku afi eto bateasa dítsyiko dinyǝfi bokpe ku wǝ katɛyi bǝnkǝ, “Utidi ǝmfo aafo babuatidi nya wǝ ku mǝ leedi lesa kulaa tsya!”
2 E os fariseus e os escribas murmuravam, dizendo: Este recebe pecadores e come com eles.
3 Nyaso Yesu átɛyi mǝ lekpa nǝmfo nkǝ,
3 E ele lhes propôs esta parábola, dizendo:
4 “Lǝ utsyuǝ lǝ mi nti kpe basamu kolofa, nya ɔni lénya lǝ mǝ ntii, be fuuyifo? Eboyani awosi ɔwɔnɔmbǝ ɔwɔnɔmbǝ bamfó ǝtsyǝ lǝ kedikɔ mfó, esu kabɛbɛ ɔni wǝ lénya mfó isu ese lefe nǝ fǝnyǝ wǝ.
4 Que homem dentre vós, tendo cem ovelhas e perdendo uma delas, não deixa no deserto as noventa e nove e não vai após a perdida até que venha a achá-la?
5 Nya lǝ ǝnyǝ wǝǝ, ebunyǝ disuǝyuǝ tinti, nya fuutsyi wǝ ǝtǝkǝ lǝ simuǝ.
5 E, achando-a, a põe sobre seus ombros, cheio de júbilo;
6 Nya fuufi wǝ aboko oto. Nya fookpadi fǝ bayɛtsyuǝ ku mba lǝ koyotsya nya fɔɔtɛyi mǝ fǝnkǝ, ‘Nlɛ disuǝyuǝ bunyǝ tinti, itsyise nnyǝ mɔ osamu wǝ lénya nyaso binyǝnko mɛ disuǝyuǝ!’
6 e, chegando à sua casa, convoca os amigos e vizinhos, dizendo-lhes: Alegrai-vos comigo, porque perdida.
7 Nya nlɛ mi bɔtɛyi minkǝ, nko ke disuǝyuǝ tinti lɔɔkɛ lǝ Onanto eto sekakedikɔ lǝ obuatidi ɔni wǝ hã lɛtsyi lɛkɔɛsi ɔwuninsǝ enso disuǝyuǝ nǝ boonyǝ lǝ fe betidi awosi ɔwɔnɔmbǝ ɔwɔnɔmbǝ ba dimensihiã bɔtsyi kawuninsǝ ǝsuǝ.
7 Digo-vos que assim haverá alegria no céu por um pecador que se arrepende, mais do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 “Nya lǝ usio utsyuǝ kpe sika flubia lefosi nya ónyansǝ sɔnii, be ele bǝ uyifo? Wooto okandiɛ, okpa wǝ diyo kafo kenke, ɔbɛbɛ se lǝ diyo eto akpɔ nnya kenke kukɔnɔ isu ese lefe nǝ unyǝ atabi nyamǝ.
8 Ou qual a mulher que, tendo dez dracmas, se perder uma dracma, não acende a candeia, e varre a casa, e busca com diligência até
9 Nya lǝ unyǝ see, wookpadi wǝ bǝtsyuǝ ku mba nkpe lǝ koyotsya, nya wɔɔtɛyi mǝ nkǝ, ‘Nlɛ disuǝyuǝ bunyǝ tinti itsyise nnyǝ mɔ atabi nnya lénya nyaso binyǝ ku mɛ disuǝyuǝ.’
9 E, achando-a, convoca as amigas e vizinhas, dizendo: Alegrai-vos comigo, porque já achei a dracma perdida.
10 Nya nlɛ mi bɔtɛyi sitinti minkǝ, nko ke Onanto eto batɔnkpe tsya luunyǝ disuǝyuǝ lǝ obuatidi ɔni wǝ ditsyi lɛkɔɛsi ɔwuninsǝ eso.”
10 Assim vos digo que há alegria diante dos anjos de Deus por um pecador que se arrepende.
11 Yesu ésukosǝ nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Osani utsyuǝ akɛ wǝ bebisaibi inuǝ lɛkɛ.
11 E disse:
12 Nya dikpefile lɛtɛyi wǝ anto nkǝ, ‘Nto, fi mɔ kedikɔ ka luutu mɛ lǝ fǝ bikǝ nti ǝtǝ mɛ mɔmɔ mɔmɔ.’ Lǝ nyamfo eso osani ǝmǝ éfi wǝ bikǝ biamǝ nya úsie mi lǝ akpa ǝnuǝ útǝ wǝ bebi inuǝ bamǝ.
12 E o mais moço deles disse ao pai: Pai, dá-me a parte da fazenda que por eles a fazenda.
13 “Nya lǝ eyi asiani eto kamaa, dikpefile nǝmǝ éfi asa nnya kenke dítu wǝ óte nya úfi atabi nyamǝ nya údu úsu kusu famfamfa kaka úsu úsiǝ údi nkpǝ bua bua, nya óbiasǝ wǝ atabi nyamǝ kenke.
13 E, poucos dias depois, o filho mais novo, ajuntando tudo, partiu para uma terra longínqua e ali desperdiçou a sua fazenda, vivendo dissolutamente.
14 Údi lesa saa nǝ dítsyǝ wǝ ólosǝ. Lǝ nyamfó eto kamaa, kukpɛnsɛ kekleke kutsyuǝ ǝbǝ lǝ kasɔ kamǝ kenke nyaso kukpɛnsɛ ǝbǝ kúmuǝ wǝ nya kulesa ménsibu wǝ lǝ udi.
14 E, havendo ele gastado tudo, houve naquela terra uma grande fome, e começou a padecer necessidades.
15 Nyamfo esoo, úfi ǝsuǝ úsu ɔ́tsyɛ osani utsyuǝ nya ɔ́tɛyi nkǝ wuukeyifo keyifo saa ka ke eto okle wuutǝ wǝ nke uyifo. Nya osani ǝmǝ tsya dífi wǝ ókpe lǝ kaka wǝ bakplako nkpe banlɛ kota bɔnwɔ lǝ wǝ kebuto kǝtsyuǝ.
15 E foi e chegou-se a um dos cidadãos daquela terra, o qual o mandou para os seus campos a apascentar porcos.
16 Kukpɛnsɛ esoo, óla nkǝ eni lǝ ɔkɛ bakplako eto didisa nǝ bǝǝtǝ mǝ mfó eto ditsyuǝ lǝ udi, fɛɛ utidi saa mǝntǝ wǝ ni.
16 E desejava encher o seu estômago com as bolotas que os porcos comiam, e ninguém lhe dava nada.
17 “Lǝ kalosǝkɔɔ, úsinkli údufǝ lǝ wǝ ǝsuǝ nya ɔ́tɛyi nkǝ, ‘Betidi ba ni mɔ anto eto beyifoyifo, baakɛ lesa kedi kemi kulaa tsya diebu. Nya mɔ nsi mfo nya kukpɛnsɛ luubǝ kolo mɛ.
17 E, caindo em si, disse: Quantos trabalhadores de meu pai têm abundância de pão, e eu aqui pereço de fome!
18 Mootaka ńyǝ nsikli nsu mɔ anto ɔflɔ, lǝ ntɛyi wǝ minkǝ, “Mɔ Anto, nyifo kabua nya mínta Onanto ku fintsya mimbu.
18 Levantar-me-ei, e irei ter com meu pai, e dir-lhe-ei: Pai, pequei contra o céu e perante ti.
19 Mensińyǝ ntǝ bǝ kpadi mɛ fe fǝ ubi. Bomu fi mɛ fe betidi ba nlɛ keyifo buyifo kǝtǝ fǝ eto ɔni.” ’
19 Já não sou digno de ser chamado teu filho; faze-me como um dos teus trabalhadores.
20 Mfó ǝmǝ nya ótaka nya úfi wǝ bikǝ nya ɔ́yifǝ kusu ɔntɔ lǝ wǝ anto ɔflɔ.
20 E, levantando-se, foi para seu pai; e, quando ainda estava longe, viu-o seu pai, e se moveu de íntima compaixão, e, correndo, lançou-se-lhe ao pescoço, e o beijou.
21 “Mfo nya wǝ úbi lɛtɛyi wǝ nkǝ, ‘Mɔ Anto, nyifo kabua nta Onanto ku fintsya mbu. Nya mensinyǝ ntǝ bǝ akpadi mɛ fe fǝ ubi tsya!’
21 E o filho lhe disse: Pai, pequei contra o céu e perante ti e já não sou digno de ser chamado teu filho.
22 “Fɛɛ wǝ anto ákpadi wǝ beyifoyifo nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, ‘Bɛkɔse! Bifi awu nnya laanɔ bobe bibǝ bekpe wǝ. Nya lǝ bifi lɛsukpɛ ku afokpa nnya laanɔ bobe tsya bekpe wǝ lǝ ani ku akpa.
22 Mas o pai disse aos seus servos: Trazei depressa a melhor roupa, e vesti-lho, e ponde-lhe um anel na mão e sandálias nos pés,
23 Nyamfo eto kamaa, bisu bimuǝ lenantsyuikpɔ nǝ nkpe ayinkua lǝ belo ni. Nya bitǝ lǝ budi bunye disuǝyuǝ.
23 e trazei o bezerro cevado, e matai-
24 Itsyise mɔ ubi ǝmfoo, búfi wǝ fe nwǝ díkpǝ. Fɛɛ úsinkli úbǝ nkpǝ. Ónya nya busi búnyǝ wǝ.’ Nyamfo eso bétsyiko diyi budi kǝnyǝ disuǝyuǝ.
24 porque este meu filho estava morto e reviveu; tinha-se perdido e foi achado. E começaram a alegrar-se.
25 “Lǝ lefe nǝmfo kenke ǝsuǝǝ, wǝ ubi ninǝ ésu nkǝ lǝ usu obe mǝ kakuɛ. Se utsyi ɔnlɛ bubǝ nya ibu sɛkɛ lǝ udufǝ otoo, ɔ́nɔ ǝsǝ sǝnsǝ ku nwui wuinwui eto kɔsɔ.
25 E o seu filho mais velho estava no campo; e, quando veio e chegou perto de casa, ouviu a música e as danças.
26 Mfo nya ókpadi beyifoyifo eto ɔni lǝ mǝ nti nya ɔ́tɔ wǝ nkǝ, ‘Be nlɛ bubǝ lǝ oto?’
26 E, chamando um dos servos, perguntou-lhe que era aquilo.
27 “Uyifoyifo ǝmǝ ǝtǝ mbuayɛ nkǝ, ‘Fǝ ɔyimisani úsinklii úbǝ oto nya fǝ anto dítǝ bálo lenantsyuikpɔ nǝ nkpe ayinkua, itsyise usinkli ubǝ fɛ kulesa dímǝnyifo wǝ eso.’
27 E ele lhe disse: Veio teu irmão; e teu pai matou o bezerro cevado, porque o recebeu são e salvo.
28 “Nyamfo ǝtǝ kafo ányi wǝ ɔyimisani ninǝ ǝmǝ tinti eso ɔ́ni nkǝ wǝmbudufǝ diyo kulaa tsya. Lǝ nnya eso wǝ anto ábɔ úbǝ wǝ ɔflɔ mfó, nya úbǝ ɔ́lɛ wǝ lekpakpa nkǝ udufǝ diyo.
28 Mas ele se indignou e não queria entrar. E, saindo o pai, instava com ele.
29 Fɛɛ wǝ ubi ǝmǝ ésinkli ɔ́tɛyi wǝ anto ǝmǝ nkǝ, ‘Beso mińyǝ minlɛ keyifo buyifo kǝteǝ fǝ alɛ kpǝ ni nyamfo, fe fǝ uyifoyifo nya mǝnńyǝ lǝ fǝ ǝsuǝ kulefe kulefe, nya ǝmǝntǝ mɛ kulesa fe ote kulaa tsya, fǝ lǝ nyǝ disuǝyuǝ ku mɔ bayɛtsyuǝ?
29 Mas, respondendo ele, disse ao pai: Eis que te sirvo
30 Fɛɛ se fǝ ubi wǝ lébiasǝ fǝ bikǝ nya úsu útǝkǝko batsyetɔ dísinkli úbǝ otoo, álo lenantsyuikpɔ nǝ dísiǝ ayinkua ǝtǝ wǝ!’
30 Vindo, porém, este teu filho, que desperdiçou a tua fazenda com as meretrizes, mataste-lhe o bezerro cevado.
31 “Mfó ǝmǝ nya wǝ anto lɛtɛyi nkǝ, ‘Mɔ ubi, fǝ kpe mfo lǝ mɔ ɔflɔ lefe saa nya asa nnya nte mɛ kenke, eyifo fǝ ale.
31 E ele lhe disse: Filho, tu sempre estás comigo, e todas as minhas
32 Fɛɛ ɛlɛkɛ bǝ budi diyi bunyǝ disuǝyuǝ, itsyise búfi boǝ iyifo fe bukpǝ fǝ ɔyimi díkpǝ nya úsinkli úbǝ nkpǝ. Iyifo fe bonya ónya nya busi búnyǝ wǝ bio.’ ”
32 Mas era justo alegrarmo- porque este teu irmão estava morto e reviveu; tinha-se perdido e foi achado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.