Lucas 14

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Lǝ Ɔnwɛditsyǝyi ditsyuǝ ǝsuǝǝ, Yesu ésu Farisifɔ eto beninǝ ɔni eto diyo lǝ kaka bákpadi wǝ bǝ ubǝ udi lesa. Nya bǝtsyuǝ akɛ mfo ékeyu kalɛ ola lǝ wǝ ǝsuǝ kekleke.
1 Num sábado, ao entrar Jesus na casa de um dos principais fariseus para tomar uma refeição, eles o estavam observando.
2 Mfó nya osani utsyuǝ wǝ eto ani ku akpa lɛfɔɔ, díbǝ wǝ ɔflɔ.
2 E eis que diante dele se achava um homem hidrópico.
3 Nya Yesu lɛtɔ kɔfi eto bateasa ku Farisifɔ bǝtsyuǝ nkǝ, “Bo kɔfi ǝtǝ bo kusu nkǝ batsya utidi lǝ Ɔnwɛditsyǝyi ǝsuǝ, lee koǝntǝ bo kusu?”
3 Então Jesus, dirigindo-se aos intérpretes da Lei e aos fariseus, perguntou:
4 Fɛɛ bámfo kɛnyɛ bufǝ katɛyi kulesa. Mfó ǝmǝ nya Yesu lɛkɔbe utidi ǝmfo ókpa wǝ úsuko kutsyǝ nya ótsya wǝ nya útǝ wǝ kusu údu.
4 Eles, porém, não disseram nada. Então Jesus pegou na mão daquele homem, curou-o e o mandou embora.
5 Mfó ǝmǝ nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Lǝ mi utsyuǝ kpe ubi nye onantsyui nya ófankli údufǝ lǝ dibiǝ ditsyuǝ kafo lǝ Ɔnwɛditsyǝyi, embunǝ wǝ ǝlǝkǝ lǝ Ɔnwɛditsyǝyi lamfolamfo?”
5 A seguir, Jesus lhes perguntou:
6 Fɛɛ bámfo wǝ ditiki eto mbuayɛ butǝ bio.
6 A isto nada puderam responder.
7 Se Yesu dínyǝ kase betidi ba bákpadi báboko mfó eto bǝtsyuǝ nlɛ nsiǝkɔ kplɛ bota kǝtǝ ǝsuǝ, ɔ́tɛyi mǝ lekpa ditsyuǝ nkǝ,
7 Reparando como os convidados escolhiam os primeiros lugares, Jesus contou-lhes uma parábola:
8 “Lǝ utidi utsyuǝ ákpadi fǝ nkǝ bǝ wǝ kusiǝkakpakɔ, mensu ǝsiǝ lǝ kakplɛkɔ. Itsyise ǝtsyuǝ ókpadi utidi wǝ nkpe dibu onso fǝ tsya oboko mfó.
8 — Quando alguém convidá-lo para um casamento, não sente no lugar de honra, pois pode haver um convidado mais importante do que você.
9 Nya utidi wǝ lékpadi mi inuǝ ba kenke díbǝ mfó ɔ́tɛyi fǝ nkǝ, ‘Tǝ lǝ utidi ǝmfo lǝ ubǝ usiǝ mfó.’ Yoohiã bǝ taka lǝ esu ǝsiǝ lǝ kaka lǝmbǝ dibu ku kofani.
9 Então aquele que convidou os dois dirá a você: “Dê o lugar a este aqui.” Então você irá, envergonhado, ocupar o último lugar.
10 Bomu lǝ bákpadi fǝ bakoko kalebe kǝtsyuǝ, su ǝsiǝ lǝ kaka lenni kakplɛkɔ. Nya lǝ utidi wǝ lékpadi fǝ ǝbǝǝ, mfo wɔɔtɛyi fǝ nkǝ, ‘Ɔyɛtsyuǝ, taka lǝ mfó lǝ ǝbǝ ǝsiǝ lǝ kakplɛkɔ mfo.’ Nya nyamfo ebokpe fǝ dibu lǝ betidi bamba ba bákpadi báboko mfó kenke eto ǝnǝmi.
10 Pelo contrário, quando alguém convidá-lo, vá sentar no último lugar, para que, quando vier aquele que o convidou, diga a você: “Amigo, venha sentar num lugar melhor.” Isso será uma honra para você diante de todos os demais convidados.
11 Itsyise utidi saa wǝ labesǝ ǝsuǝ kato, Onanto ebobokosǝ wǝ kasɔ. Nya utidi saa wǝ laabokosǝ ǝsuǝ kasɔ, Onanto ebobesǝ wǝ kato.”
11 Porque todo o que se exalta será humilhado; e o que se humilha será exaltado.
12 Mfó nya Yesu lɛtɛyi utidi wǝ lékpadi wǝ nkǝ ubǝ kedikɔ mfó nkǝ, “Lǝ akpadi betidi fǝ bǝbǝ bedi lǝfǝ diyo, mankpadi fǝ bayɛtsyuǝ nye fǝ bayimi nye fǝ betidi nye fǝ bayotsya ba ni batabinyǝ. Itsyise mǝ tsya ebokpadi fǝ nko kǝ bǝ, bǝ lǝ ǝbǝ edi. Nya lǝ ibǝ nko, nyalɛ te fǝ lesa nǝ féyifo fǝtǝ mǝǝ, eto oko banlɛ bulǝkǝ kǝtǝ fǝ nɛ.
12 Depois Jesus disse ao que o havia convidado:
13 Bomu lǝ alɛ diyi nǝmfo eto okle budii, kpadi bakombo ku betidi ba lamfo bɔyɛ kukɔnɔ ku mba lɛtsyini ku benǝmba.
13 Pelo contrário, ao dar um banquete, convide os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos,
14 Nyamfo luutǝ Onanto kpo fǝ atsyɔ nɛ. Itsyise betidi bamfó ǝmbofo fǝ kayo bofo lǝ nnya kɛnyɛ kulesa. Onanto ebofo fǝ nya kayo lǝ diyi nǝ ǝsuǝ betidi sɛɛ lootaka betsyi ɔkɔmǝ bǝbǝ nkpǝ.”
14 e você será bem-aventurado, pelo fato de não terem eles com que recompensá-lo. A sua recompensa você receberá na ressurreição dos justos.
15 Se betidi ba nsi lǝ kedikɔ mfó eto ɔni lɛnɔ ditiki nǝmfo, ɔ́tɛyi Yesu nkǝ, “Sitinti, disuǝyuǝ ebɔkɛ lǝ betidi ba luubǝ bedi lesa lǝ Onanto eto sekakedikɔ!”
15 Ao ouvir tais palavras, um dos que estavam à mesa com Jesus lhe disse: — Bem-aventurado aquele que participar do banquete no Reino de Deus.
16 Mfó ǝmǝ nya Yesu lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Lǝ lefe nǝ léfe mǝǝ, osani utsyuǝ ákpadi betidi kpǝ lǝ wǝ diyi kplɛ ditsyuǝ eto lesakedikɔ.
16 Jesus, porém, respondeu:
17 Se lefe léyo bǝ betsyiko budi kǝnǝǝ, óla wǝ beyifoyifo ókpe nkǝ batɛyi wǝ betidi ba kenke ókla utsyǝ nkǝ bǝbǝ. Itsyise lesa saa ebɔflɔ!
17 À hora da ceia, enviou o seu servo para avisar aos convidados: “Venham, porque tudo já está preparado.”
18 “Fɛɛ mǝmblɛ kenke étsyiko taflatsyɛ boto. Utidi tutɛ átɛyi uyifoyifo ɔni ǝmǝ nkǝ, ‘Nya kasɔ kǝtsyuǝ nya ele bǝ nsu mbe kǝ. Nyaso tɛyi wǝ fǝnkǝ, “Nlɛ wǝ lekpakpa, mǝmbofo bubǝ.” ’
18 Mas todos eles, um por um, começaram a apresentar desculpas. O primeiro disse: “Comprei um campo e preciso ir vê-lo; peço que me desculpe.”
19 “Obamba tsya nkǝ, ‘Ńnya banantsyui lefosi ba lɔɔwunsǝko mǝ lǝ ɔkuɛ. Nya kusu mintɔ miǝ lǝ nsu nto mǝ mbe lǝ boofo keyifo buyifo. Nyamfo esoo, tɛyi wǝ fǝnkǝ, “Nlɛ wǝ lekpakpa, mǝmbofo bubǝ.” ’Luka 14:19|src="HK00019c.tif" size="span" loc="Luk 14:19" copy="Horace Knowles, British & Foreign Bible Society"
19 Outro disse: “Comprei cinco juntas de bois e vou experimentá-las; peço que me desculpe.”
20 “Obamba tsya nkǝ, ‘Mɔmɔ ete minkpa kusiǝ nɛ, nyaso mǝmbofo bubǝ.’
20 E outro disse: “Casei-me e, por isso, não posso ir.”
21 “Uyifoyifo ɔni ǝmǝ esinkli úsu, úsu ɔ́tɛyi wǝ Onamute asa nyamfo kenke. Mfó kafo ányi wǝ Onamute ǝmǝ tinti nya ɔ́tɛyi wǝ uyifoyifo ǝmǝ nkǝ, ‘Kɔse lǝ esu ǝńyǝ lǝ esu ku nlebe nlebe kenke lǝ umǝ ǝmǝ lǝ akpa bakombo ku betidi ba lɛtsyini ku bǝnǝmba ku mba kenke leba bankpo lǝ kasɔ aboko mfo.’
21 — O servo voltou e, contou tudo ao seu senhor. Então, irado, o dono da casa disse ao seu servo: “Saia depressa para as ruas e becos da cidade e traga para cá os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.”
22 “Mfo ǝmǝ nya uyifoyifo ǝmǝ dísu úyifo nko. Nya úsinkli úbǝ ɔ́tɛyi wǝ Onamute nkǝ ókpadi mǝ, fɛɛ nsiǝkɔ kpǝ esi bubu bute.
22 Mais tarde, o servo lhe disse: “Patrão, já fiz o que o senhor mandou, e ainda há lugar.”
23 Mfó ǝmǝ nya Onamute lɛtɛyi wǝ nkǝ, ‘Su lǝ esu ayɛ lǝ umǝ ku mbuto eto esu lǝ akpe nkɛale lǝ akpa betidi ba kenke aboko itǝ lǝ diyo nǝmǝ kafo kenke lǝ diyi.
23 Então o senhor disse ao servo: “Saia pelos caminhos e atalhos e obrigue todos a entrar, para que a minha casa fique cheia.
24 Nya nlɛ fǝ bɔtɛyi kakpasǝ minkǝ betidi ba kenke mínkpadi miǝ bǝbǝ lesakedikɔ fɛ báni, mǝ kuutsyuǝ saa embutidi mɔ lesa nǝmfo kɛnyɛ babe!’ ”
24 Porque digo a vocês que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.”
25 Lefe ditsyuǝ se betidi kpǝ bǝtsyuǝ dítǝkǝko Yesu, ɔ́tsyi ɔ́wuninsǝ nya ɔ́tɛyi mɛ nkǝ,
25 Grandes multidões acompanhavam Jesus, e ele, voltando-se, lhes disse:
26 “Utidi saa wǝ luubǝ mɔ ɔflɔɔ, ǝmbofo mɔ okasebi budi lǝ waanla mɛ kaso wǝ anto ku wǝ usiǝ ku bebi ku wǝ bayimisani ku bayimisio ku wǝ kosate eto ǝsuǝ kulaa tsya.
26 — Se alguém vem a mim e não me ama mais do que ama o seu pai, a sua mãe, a sua mulher, os seus filhos, os seus irmãos, as suas irmãs e até a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Utsyuǝ saa ke dimentsyi wǝ uyikabie ɔyɛ mɔ kayɛkɔ utǝkǝko mɛɛ, mǝnńyǝ utǝ bǝ uyifo mɔ okasebi.
27 E quem não tomar a sua cruz e vier após mim não pode ser meu discípulo.
28 “Lǝ utidi utsyuǝ aala nkǝ woato diyo kplɛ ditsyuǝ, tutɛ ele bǝ usiǝ kasɔ ubu bikǝ bia kenke loofe ku mi koya kenke obe lǝ okpe atabi nya loohiãa, bǝ woofo diyo nǝmǝ boto kalosǝ fɛ utsyǝ ni kasɔ.
28 Pois qual de vocês, pretendendo construir uma torre, não se assenta primeiro para calcular a despesa e verificar se tem os meios para a concluir?
29 Nya lǝ weenyifo nyamfo, wǝmbofo diyo nǝmǝ boto kalosǝ, lǝ ɔ́sisǝ ni kasɔ kekleke ku abambi fɛ utsyǝ kafati kasɔ boto kulaa tsya. Nya utsyuǝ saa wǝ luunyǝ nii, ebumǝ wǝ katɛyi nkǝ,
29 Para não acontecer que, tendo lançado os alicerces e não podendo terminar a construção, todos os que a virem zombem dele,
30 ‘Utidi ǝmfo étsyiko diyo nǝmfo boto kasɔ, fɛɛ wǝmbofo ni boto kalosǝ.’
30 dizendo: “Este homem começou a construir e não pôde acabar.”
31 “Lǝ oka utsyuǝ átaka ku bamamanyǝ akpi lefosi nnya usu nkǝ woakpɔnko oka bamba wǝ nkpe bamamanyǝ akpi fosi ǝnuǝ, wuusiǝ ubu disi obe kukɔnɔ lǝ wǝ ǝsuǝale nya onkpe ebutǝ bǝ ofo wǝ olo ǝmǝ bɔkpɔnko.
31 Ou qual é o rei que, indo para combater outro rei, não se assenta primeiro para calcular se com dez mil homens poderá enfrentar o que vem contra ele com vinte mil?
32 Nya lǝ unyǝ nkǝ umbǝ ǝsuǝale nyamfo eto okle, wootsyese wǝ batɔnkpe nya boosu batsya ku oka ǝmǝ lǝ lefe nǝ batsyoko bǝtsyuǝ nya bɔɔlɛ wǝǝ lekpakpa nkǝ bayɛ bɔkpɔ lǝ bafiani bayɛtsyuǝ bomu, fɛ lǝ oka ǝmfó lǝ ɔnyi ɔfi kulaa tsya.”
32 Caso contrário, estando o outro ainda longe, envia-lhe uma embaixada, pedindo condições de paz.
33 Mfó ǝmǝ Yesu lélosǝ wǝ etiki nyamǝ, nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Nko ini itǝ mi bǝ mi kutsyuǝ ǝmbofo mɔ okasebi budi lǝ woenlǝkǝ wǝ ato utsyiko lǝ lesa saa ǝsuǝ.
33 Assim, pois, qualquer um de vocês que não renuncia a tudo o que tem não pode ser meu discípulo.
34 “Mba kpe alɛkɛ. Fɛɛ lǝ kamini kamǝ alo lǝ mba bomǝ ǝsuǝǝ, kusu ku kutsyuǝ saa ensimbǝ ǝsuǝ bookpe kamini lǝ mu bio.
34 — O sal é certamente bom; mas, se o sal se tornar insípido, como lhe restaurar o sabor?
35 Yensilɛkɛ bǝ befi mu bakpe balɛkɛsǝ kasɔ, nya yanlɛkɛ itǝ kuku kulaa tsya. Buwi ele bǝ bewi mu.
35 Não presta mais nem para a terra nem para o monte de estrume; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.