Lucas 14

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Lǝ Ɔnwɛditsyǝyi ditsyuǝ ǝsuǝǝ, Yesu ésu Farisifɔ eto beninǝ ɔni eto diyo lǝ kaka bákpadi wǝ bǝ ubǝ udi lesa. Nya bǝtsyuǝ akɛ mfo ékeyu kalɛ ola lǝ wǝ ǝsuǝ kekleke.
1 Aconteceu num sábado que, entrando ele em casa de um dos principais dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Mfó nya osani utsyuǝ wǝ eto ani ku akpa lɛfɔɔ, díbǝ wǝ ɔflɔ.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Nya Yesu lɛtɔ kɔfi eto bateasa ku Farisifɔ bǝtsyuǝ nkǝ, “Bo kɔfi ǝtǝ bo kusu nkǝ batsya utidi lǝ Ɔnwɛditsyǝyi ǝsuǝ, lee koǝntǝ bo kusu?”
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei, e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no sábado?
4 Fɛɛ bámfo kɛnyɛ bufǝ katɛyi kulesa. Mfó ǝmǝ nya Yesu lɛkɔbe utidi ǝmfo ókpa wǝ úsuko kutsyǝ nya ótsya wǝ nya útǝ wǝ kusu údu.
4 Eles, porém, calaram-se. E, tomando-o, o curou e despediu.
5 Mfó ǝmǝ nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Lǝ mi utsyuǝ kpe ubi nye onantsyui nya ófankli údufǝ lǝ dibiǝ ditsyuǝ kafo lǝ Ɔnwɛditsyǝyi, embunǝ wǝ ǝlǝkǝ lǝ Ɔnwɛditsyǝyi lamfolamfo?”
5 E respondendo-lhes disse: Qual será de vós o que, caindo-lhe num poço, em dia de sábado, o jumento ou o boi, o não tire logo?
6 Fɛɛ bámfo wǝ ditiki eto mbuayɛ butǝ bio.
6 E nada lhe podiam replicar sobre isto.
7 Se Yesu dínyǝ kase betidi ba bákpadi báboko mfó eto bǝtsyuǝ nlɛ nsiǝkɔ kplɛ bota kǝtǝ ǝsuǝ, ɔ́tɛyi mǝ lekpa ditsyuǝ nkǝ,
7 E disse aos convidados uma parábola, reparando como escolhiam os primeiros assentos, dizendo-lhes:
8 “Lǝ utidi utsyuǝ ákpadi fǝ nkǝ bǝ wǝ kusiǝkakpakɔ, mensu ǝsiǝ lǝ kakplɛkɔ. Itsyise ǝtsyuǝ ókpadi utidi wǝ nkpe dibu onso fǝ tsya oboko mfó.
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te assentes no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 Nya utidi wǝ lékpadi mi inuǝ ba kenke díbǝ mfó ɔ́tɛyi fǝ nkǝ, ‘Tǝ lǝ utidi ǝmfo lǝ ubǝ usiǝ mfó.’ Yoohiã bǝ taka lǝ esu ǝsiǝ lǝ kaka lǝmbǝ dibu ku kofani.
9 E, vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o derradeiro lugar.
10 Bomu lǝ bákpadi fǝ bakoko kalebe kǝtsyuǝ, su ǝsiǝ lǝ kaka lenni kakplɛkɔ. Nya lǝ utidi wǝ lékpadi fǝ ǝbǝǝ, mfo wɔɔtɛyi fǝ nkǝ, ‘Ɔyɛtsyuǝ, taka lǝ mfó lǝ ǝbǝ ǝsiǝ lǝ kakplɛkɔ mfo.’ Nya nyamfo ebokpe fǝ dibu lǝ betidi bamba ba bákpadi báboko mfó kenke eto ǝnǝmi.
10 Mas, quando fores convidado, vai, e assenta-te no derradeiro lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante dos que estiverem contigo à mesa.
11 Itsyise utidi saa wǝ labesǝ ǝsuǝ kato, Onanto ebobokosǝ wǝ kasɔ. Nya utidi saa wǝ laabokosǝ ǝsuǝ kasɔ, Onanto ebobesǝ wǝ kato.”
11 Porquanto qualquer que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Mfó nya Yesu lɛtɛyi utidi wǝ lékpadi wǝ nkǝ ubǝ kedikɔ mfó nkǝ, “Lǝ akpadi betidi fǝ bǝbǝ bedi lǝfǝ diyo, mankpadi fǝ bayɛtsyuǝ nye fǝ bayimi nye fǝ betidi nye fǝ bayotsya ba ni batabinyǝ. Itsyise mǝ tsya ebokpadi fǝ nko kǝ bǝ, bǝ lǝ ǝbǝ edi. Nya lǝ ibǝ nko, nyalɛ te fǝ lesa nǝ féyifo fǝtǝ mǝǝ, eto oko banlɛ bulǝkǝ kǝtǝ fǝ nɛ.
12 E dizia também ao que o tinha convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso recompensado.
13 Bomu lǝ alɛ diyi nǝmfo eto okle budii, kpadi bakombo ku betidi ba lamfo bɔyɛ kukɔnɔ ku mba lɛtsyini ku benǝmba.
13 Mas, quando fizeres convite, chama os pobres, aleijados, mancos e cegos,
14 Nyamfo luutǝ Onanto kpo fǝ atsyɔ nɛ. Itsyise betidi bamfó ǝmbofo fǝ kayo bofo lǝ nnya kɛnyɛ kulesa. Onanto ebofo fǝ nya kayo lǝ diyi nǝ ǝsuǝ betidi sɛɛ lootaka betsyi ɔkɔmǝ bǝbǝ nkpǝ.”
14 E serás bem-aventurado; porque eles não têm com que to recompensar; mas recompensado te será na ressurreição dos justos.
15 Se betidi ba nsi lǝ kedikɔ mfó eto ɔni lɛnɔ ditiki nǝmfo, ɔ́tɛyi Yesu nkǝ, “Sitinti, disuǝyuǝ ebɔkɛ lǝ betidi ba luubǝ bedi lesa lǝ Onanto eto sekakedikɔ!”
15 E, ouvindo isto, um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado o que comer pão no reino de Deus.
16 Mfó ǝmǝ nya Yesu lɛtɛyi wǝ nkǝ, “Lǝ lefe nǝ léfe mǝǝ, osani utsyuǝ ákpadi betidi kpǝ lǝ wǝ diyi kplɛ ditsyuǝ eto lesakedikɔ.
16 Porém, ele lhe disse: Um certo homem fez uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 Se lefe léyo bǝ betsyiko budi kǝnǝǝ, óla wǝ beyifoyifo ókpe nkǝ batɛyi wǝ betidi ba kenke ókla utsyǝ nkǝ bǝbǝ. Itsyise lesa saa ebɔflɔ!
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: Vinde, que já tudo está preparado.
18 “Fɛɛ mǝmblɛ kenke étsyiko taflatsyɛ boto. Utidi tutɛ átɛyi uyifoyifo ɔni ǝmǝ nkǝ, ‘Nya kasɔ kǝtsyuǝ nya ele bǝ nsu mbe kǝ. Nyaso tɛyi wǝ fǝnkǝ, “Nlɛ wǝ lekpakpa, mǝmbofo bubǝ.” ’
18 E todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e importa ir vê-lo; rogo-te que me hajas por escusado.
19 “Obamba tsya nkǝ, ‘Ńnya banantsyui lefosi ba lɔɔwunsǝko mǝ lǝ ɔkuɛ. Nya kusu mintɔ miǝ lǝ nsu nto mǝ mbe lǝ boofo keyifo buyifo. Nyamfo esoo, tɛyi wǝ fǝnkǝ, “Nlɛ wǝ lekpakpa, mǝmbofo bubǝ.” ’Luka 14:19|src="HK00019c.tif" size="span" loc="Luk 14:19" copy="Horace Knowles, British & Foreign Bible Society"
19 E outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me hajas por escusado.
20 “Obamba tsya nkǝ, ‘Mɔmɔ ete minkpa kusiǝ nɛ, nyaso mǝmbofo bubǝ.’
20 E outro disse: Casei, e portanto não posso ir.
21 “Uyifoyifo ɔni ǝmǝ esinkli úsu, úsu ɔ́tɛyi wǝ Onamute asa nyamfo kenke. Mfó kafo ányi wǝ Onamute ǝmǝ tinti nya ɔ́tɛyi wǝ uyifoyifo ǝmǝ nkǝ, ‘Kɔse lǝ esu ǝńyǝ lǝ esu ku nlebe nlebe kenke lǝ umǝ ǝmǝ lǝ akpa bakombo ku betidi ba lɛtsyini ku bǝnǝmba ku mba kenke leba bankpo lǝ kasɔ aboko mfo.’
21 E, voltando aquele servo, anunciou estas coisas ao seu senhor. Então o pai de família, indignado, disse ao seu servo: Sai depressa pelas ruas e bairros da cidade, e traze aqui os pobres, e aleijados, e mancos e cegos.
22 “Mfo ǝmǝ nya uyifoyifo ǝmǝ dísu úyifo nko. Nya úsinkli úbǝ ɔ́tɛyi wǝ Onamute nkǝ ókpadi mǝ, fɛɛ nsiǝkɔ kpǝ esi bubu bute.
22 E disse o servo: Senhor, feito está como mandaste; e ainda há lugar.
23 Mfó ǝmǝ nya Onamute lɛtɛyi wǝ nkǝ, ‘Su lǝ esu ayɛ lǝ umǝ ku mbuto eto esu lǝ akpe nkɛale lǝ akpa betidi ba kenke aboko itǝ lǝ diyo nǝmǝ kafo kenke lǝ diyi.
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e força-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 Nya nlɛ fǝ bɔtɛyi kakpasǝ minkǝ betidi ba kenke mínkpadi miǝ bǝbǝ lesakedikɔ fɛ báni, mǝ kuutsyuǝ saa embutidi mɔ lesa nǝmfo kɛnyɛ babe!’ ”
24 Porque eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Lefe ditsyuǝ se betidi kpǝ bǝtsyuǝ dítǝkǝko Yesu, ɔ́tsyi ɔ́wuninsǝ nya ɔ́tɛyi mɛ nkǝ,
25 Ora, ia com ele uma grande multidão; e, voltando-se, disse-lhe:
26 “Utidi saa wǝ luubǝ mɔ ɔflɔɔ, ǝmbofo mɔ okasebi budi lǝ waanla mɛ kaso wǝ anto ku wǝ usiǝ ku bebi ku wǝ bayimisani ku bayimisio ku wǝ kosate eto ǝsuǝ kulaa tsya.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs, e ainda também a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Utsyuǝ saa ke dimentsyi wǝ uyikabie ɔyɛ mɔ kayɛkɔ utǝkǝko mɛɛ, mǝnńyǝ utǝ bǝ uyifo mɔ okasebi.
27 E qualquer que não levar a sua cruz, e não vier após mim, não pode ser meu discípulo.
28 “Lǝ utidi utsyuǝ aala nkǝ woato diyo kplɛ ditsyuǝ, tutɛ ele bǝ usiǝ kasɔ ubu bikǝ bia kenke loofe ku mi koya kenke obe lǝ okpe atabi nya loohiãa, bǝ woofo diyo nǝmǝ boto kalosǝ fɛ utsyǝ ni kasɔ.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro a fazer as contas dos gastos, para ver se tem com que a acabar?
29 Nya lǝ weenyifo nyamfo, wǝmbofo diyo nǝmǝ boto kalosǝ, lǝ ɔ́sisǝ ni kasɔ kekleke ku abambi fɛ utsyǝ kafati kasɔ boto kulaa tsya. Nya utsyuǝ saa wǝ luunyǝ nii, ebumǝ wǝ katɛyi nkǝ,
29 Para que não aconteça que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a escarnecer dele,
30 ‘Utidi ǝmfo étsyiko diyo nǝmfo boto kasɔ, fɛɛ wǝmbofo ni boto kalosǝ.’
30 Dizendo: Este homem começou a edificar e não pôde acabar.
31 “Lǝ oka utsyuǝ átaka ku bamamanyǝ akpi lefosi nnya usu nkǝ woakpɔnko oka bamba wǝ nkpe bamamanyǝ akpi fosi ǝnuǝ, wuusiǝ ubu disi obe kukɔnɔ lǝ wǝ ǝsuǝale nya onkpe ebutǝ bǝ ofo wǝ olo ǝmǝ bɔkpɔnko.
31 Ou qual é o rei que, indo à guerra a pelejar contra outro rei, não se assenta primeiro a tomar conselho sobre se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Nya lǝ unyǝ nkǝ umbǝ ǝsuǝale nyamfo eto okle, wootsyese wǝ batɔnkpe nya boosu batsya ku oka ǝmǝ lǝ lefe nǝ batsyoko bǝtsyuǝ nya bɔɔlɛ wǝǝ lekpakpa nkǝ bayɛ bɔkpɔ lǝ bafiani bayɛtsyuǝ bomu, fɛ lǝ oka ǝmfó lǝ ɔnyi ɔfi kulaa tsya.”
32 De outra maneira, estando o outro ainda longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 Mfó ǝmǝ Yesu lélosǝ wǝ etiki nyamǝ, nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Nko ini itǝ mi bǝ mi kutsyuǝ ǝmbofo mɔ okasebi budi lǝ woenlǝkǝ wǝ ato utsyiko lǝ lesa saa ǝsuǝ.
33 Assim, pois, qualquer de vós, que não renuncia a tudo quanto tem, não pode ser meu discípulo.
34 “Mba kpe alɛkɛ. Fɛɛ lǝ kamini kamǝ alo lǝ mba bomǝ ǝsuǝǝ, kusu ku kutsyuǝ saa ensimbǝ ǝsuǝ bookpe kamini lǝ mu bio.
34 Bom é o sal; mas, se o sal degenerar, com que se há de salgar?
35 Yensilɛkɛ bǝ befi mu bakpe balɛkɛsǝ kasɔ, nya yanlɛkɛ itǝ kuku kulaa tsya. Buwi ele bǝ bewi mu.
35 Nem presta para a terra, nem para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.