João 10
TAFO AYO (KXF) vs AAI
1 Yisu kpa pa fœ endje adœke: «Mœ sœ kœpa fœ 'e dœ adjapu adœke, œdœ uzu kœkatœ kœli ga lœ gbagba nœ apata lœ manda nœ, á kœli tœ anga ogoro kpi, uzu asœmœ kœdœ ayingba too ayi kœndɨ œrœ. Ayi kœgbɔndœ apata|src="bk00004c.tif" size="col" copy="Horace Knowles & Louise Bass" ref="10.1"
1 “Turobe a tur ao’owen, bobaituw hai fur ana etawanamaim orot men imaim narun, baise nakayam ef ta’ane narun, nati orot i bainowan mowan.
2 Kashe uzu tsheneke á tshe li ga lœ gbagba lœ manda nœ, kœdœ ayi kœgbɔndœ apata.
2 Orot yait etawanamaim erur, i bobaituw kaifenayan.
3 Tshendjerœ manda sœ kœkɔrɔ manda fœ she yé apata sœ kœdji tshama ye. Apata á endje kœdœ endje nœ ye, tshe sœ kœ'e pata dœ pata dœ ɨ'ɨrɨ ye yé tshe sœ kœto endje wuta tœnœ ga ushu.
3 Orot fur kaifenayan boro etawan isan nabotawiy naatu bobaituw boro orot fanan hina’inan naatu ana bobaituw ta’ita’imon wabih naso’oben na’afih hinanowar naatu nabotaitih ufun hinatit.
4 Lɔkɔ á tshe kœto endje wuta tœnœ kɔ ga ushu, tshe te utshu endje yé apata yɔrɔ manda ye mbœrœ á endje sœ kœdji tshama ye kporo.
4 I ebotaitih ufun tetitit anamaramaim, i wan ebi’iyon, naatu ana bobaituw ti’ufunun bairi tenan anayabin i fanan hiso’ob.
5 Bale apata œ yɔrɔ manda angbɨ uzu nene. Endje œ kparawa ye mbœrœ endje sœsœ kœdji tshama angbɨ azu kporo nene.»
5 Baise fanan ta boro men hini’ufunun, anayabin i fanan men hi’inan imih boro hinabihir.”
6 Yisu pa lima ndœma toro asœke fœ azu kashe endje djidji lima tshelœ kata o'onœ á tshe gbe kœpa fœ endje nene.
6 Jesu iti kawen turamaim eo, baise tur ana naniyan i men hibaimih abistan isan eo’o.
7 Yeka á Yisu kœpa adœke: «Mœ pa fœ 'e dœ adjapu adœke, œmœ kœdœ manda gbagba nœ apata.
7 Imih Jesu tur ibanak eo maiye, “Turobe a tur ao’owen, Ayu i etawan bobaituw isah.
8 Azu kɔ á endje na utshu mœ kœdœ ayingba œdœ aayi kœndɨ œrœ. Kashe apata djidji lima endje nene.
8 Sabuw afa wan hinan i bainowah naatu bokwanekwaneyah, baise bobaituw men tainih isah hirub fanah hinowaramih.
9 Œmœ kœdœ manda. Uzu á tshe kœli dœ awa nœ mœ tshe gbɔ bala soro. Tshe li bala, tshe wuta bala yé tshe gbɔ bala kœzɨrœ nœ ye.
9 Ayu i etawan, yait ayu wanawana’umaim run enan boro yawas nab, boro hinarun hinatit fotan gewasin hinagatur.
10 Ayingba sœ kœna kolœ ndœ kœzɨ angba, kœwo œrœ œdœ kœndɨ tœnœ. Œmœ, mœ na adœke azu gbɔ soro yé œ sœ dœ soro á ropa nœ.
10 Bainowan tenan i bain, asbunin naatu gurusin akisin hinot tenan; Ayu anan i boro yawas gewasin hinab hinama boro men abistan ta isan hiniyababan.”
11 «Œmœ kœdœ ɔtshɔ ayi kœgbɔndœ apata. Ɔtshɔ ayi kœgbɔndœ apata œ zatœ ye fœ kuzu mbœrœ endje.
11 “Ayu i bobaituw gewasu. Bobaituw Kaifenayan gewasin ana bobaituw isah ana yawas ebi’inuw.
12 Uzu á tshe kœdœ́dœ́ ayi kœgbɔndœ apata nene, tshe mbœrœ akwa ko ndœ ngendja, mbœrœ apata dœ́dœ́ endje nœ ye nene. Ataa œdœ tshe kœwu muru kœna tœnœ, tshe katœ apata tɨ œ kpa ye. Murunœ œ za anga pata yé œ ndjɔ tshelœ udu endje ngbangbangba.
12 Bobaituw kaifenayan orot ta men karam bobaituw nakaifen naatu i men nowan. Imih anamaramaim haru tuwetuwenih nan na’i’itin, i boro bobaituw nihamiyih nabihir. Naatu haru tuwenituwenih boro bobaituw bairi hiniyow naatu hina’abargiyih nanabin hinabihir.
13 'E wu œrœ á mbœrœtœ endje, gbambanœ nene, uzunœ sœ kolœ kœmbœrœ akwa mbœrœ ngendja yé œ sœsœ dœ oyo mbœrœ apata nene.
13 Orot boro nabihir anayabin i orot ta hibai na ma ekakaifen, imih bobaituw isah i men enotanot gagamin.
14 Œmœ kœdœ ɔtshɔ ayi kœgbɔndœ apata. Mœ wusœ apata nœ mœ yé endje wu ndje sœ mœ,
14 Ayu i bobaituw kaifenayan gewasu. Au bobaituw asu’ubih naatu i ayu hisu’ubu.
15 ɓata Aba wusœ mœ á mœ wu sœ ye, mœ sœ kœzatœ mœ fœ kuzu mbœrœ apata nœ mœ.
15 Tamai ayu susu’ubu na’atube, ayu Tamai asu’ub naatu au yawas bobaituw isah ai’inuw.
16 Mœ sœ dœ anga apata á endje sœsœ lœ gbagbanœ asœke nene. Mbœrœ endje asœmœ, œ li adœke mœ to ndje endje, endje dji bala tshama mœ yé endje œ wuta ukpulu apata tshebale œdœ ayi kœgbɔndœ endje tshebale.
16 Bobaituw afa ayu nowau i men iti fur wanawanan tema’am. I auman anabuwih hinan hinarun. I auman ayu fanau hinanowar, nati’imaim i boro bobaituw ta’imon naatu kaifenayan ta’imon.
17 «Aba yindœ mœ mbœrœ á mœ sœ kœzatœ mœ fœ kuzu yeka manda nœ á mœ kpa sœ dœ soro.
17 Tamai ebiyabuwu anayabin ayu au yawas ani’inuw, saise yawasu anama maiye.
18 Œ sœsœ adœke anga uzu wo mœ nene, kashe œmœ dœ tœ mœ dá zatœ mœ fœ kuzu. Mœ sœ dœ gbɔgbɔ adœke mœ tshu, yé mœ sœ ndje dœ gbɔgbɔ adœke mœ kpa sœ dœ soro. Asœke kœdœ awa o'o á Aba mœ za fœ mœ.»
18 Men yait ta ayu au yawas nabosair, baise ayu taiyuwu au kokomaim au yawas anayara’iy. Ayu au fair ema’am anayara’iy naatu au fair ema’am anabora’ah maiye. Iti obaiyunen i Tamai biyanane abai.”
19 Kpœpa kœpa o'o á Yisu pa asœmœ, Ayudanœ kpa kuru lima tshelœtœ endje.
19 Iti tur hinonowar anamaramaim Jew sabuw tarsibih maiye.
20 Yé ɨlɨ endje ugurunœ pa lima adœke: «Ekpe ɨshirɨ sœ pa ye. Tshe sœ dœ iyi yé mbœrœ gaɗe á 'e sœ kœdji she a?»
20 Sabuw moumurih maiyow hi’o, “I demon hitounbubur ema’am naatu ebikoko’aw. Aisim ana tur kwanonowar.”
21 Anga udu endje kœpa adœke: «Œ dœ́dœ́ o'o nœ uzu á tshe sœ dœ ekpe ɨshirɨ dœke nene. Anga ekpe ɨshirɨ mbœrœ ɓalima adœke ayibula wu osho a?»
21 Baise sabuw afa hi’o, “Tur iti na’atube men karam orot demon hinatounbubur ema’am nao’omih. Mi’itube demon orot matan fim nabotawiy?
22 Œtœnœ kœdœ lima yapu á ɨzɨ œ mi waa, lɔkɔ angbo kœgbe dœ olo á endje za lima avwala pa anda Ndjaba ɓa lœ Yerusaleme.
22 Nati rarabkokou wanawanan Tafaror Bar ana hiyuw wabin Koksouwen i Jerusalemamaim hibogaigiwas.
23 Yisu sœ lima kœna œ kœgu ɓa lœ Tepelo ngbɔlɔɔ tshakudu Kɔlɔne andanœ á endje e ɨ'ɨrɨnœ adœke Kɔlɔne nœ Salomo.
23 Naatu Jesu Solomon ana efan awan ta Tafaror Bar wanawanan imaim bat reremor.
24 Ayuda kœngbɔɓatœ endje dji Yisu á kœpa fœ she adœke: «Ɓœ sœ tœ kœkate gaɗe tœ kœpa má fœ 'a adœke œɓœ kœdœ Kristu a? Pandœ nœ fœ 'a dœ́ 'a wusœ nœ ngbɨ.»
24 Jew hai ukwarih hiru’ay hi’arbebera’uh hi’u, “Mar bai’ab boro inabotani anama anakaifi? O Keriso na’at, bebeyanamaim ku’o anowar.”
25 Yisu kœgi fœ endje adœke: «Mœ pandœ nœ fœ 'e kashe 'e sœsœ kœyindœ o'o ama mœ nene. Akwa á mœ sœ kœmbœrœ tœnœ dœ ɨ'ɨrɨ Aba mœ dá sœ kœpa o'o tœ upu nœ mœ.
25 Jesu iyafutih eo, “Ayu kwa a tur aowen, baise kwa men kwaitumatum. Ina’inanen ayu Tamai wabinamaim asisinaf i ayu isou eo’orereb.
26 Kashe 'e sœsœ dœ kœyindœrœ ga ndœ mœ nene mbœrœ á 'e dœ́dœ́ apata nœ mœ nene.
26 Baise kwa men kwabitumatum anayabin kwa men ayu au bobaituw.
27 Apata nœ mœ sœ kœdji tshama mœ, mœ wusœ endje yé endje sœ kœro manda mœ.
27 Ayu au bobaituw asu’ubih imih fanau hinowar tebi’ufnunu.
28 Yé œmœ, mœ sœ kœza soro á ka nene fœ endje. Endje tshu bala bale nene, yé uzu á tshe ko endje tshakane mœ gugu nene.
28 Ayu yawas wanatowan abitih; naatu boro men ta nakasiy; men ta ayu umou’umaim nabosair.
29 Aba mœ á tshe ko endje fœ mœ, tshe ropa azu kɔ. Uzu bale á tshe sœ dœ gbɔgbɔ kœkakara œrœ tshakane Aba gugu nene.
29 Tamai ayu bow bitu i ra’at etei natabirih, imih ayu Tamai umanamaim men yait ta nabosairen.
30 Œmœ dœ Aba 'a sœ uzu bale.»
30 Tamai naatu Ayu airi i ta’imon.
31 Ayudanœ kpa kœko lima badja adœke œne ve dœ she.
31 Ibanak maiye Jew sabuw kabay hibow hitarabimih,
32 Kashe Yisu kœpa fœ endje adœke: «Œmœ, mœ mbœrœ akwa ndjoro á to ɓa ndœ Aba, yé 'e wu dœ ala 'e. Ataa akwa neketa dá 'e yindœ kœve mœ dœ badja mbœrœ tœnœ a?»
32 baise Jesu sabuw isah eo, “Ayu Tamai biyanane ina’inan gagamih moumurih maiyow ai’obaiyi. Anayabin iti isan ayu kabayamaim kwanarabu.”
33 Ayudanœ kœgi fœ she adœke: «Œ dœ́dœ́ mbœrœ upu nœ ɔshɔ akwa dá 'a yindœ kœve ɓœ dœ badja nene, kashe 'a yindœ kœve ɓœ kolœ mbœrœ á ɓœ sœ kœgu œsœ Ndjaba. Ɓœ kœdœ kolœ uzu yé ɓœ fatœ zœ tœ Ndjaba!»
33 Jew hiya’afut hi’o, “Aki men nati isan kabayamaim anarabi, baise o God kubi’i’iyab, anayabin o i orot maiyow, naatu taiyuw God kurarouw.”
34 Yisu kœpa fœ endje adœke: «Endje su ala awa akwa nœ 'e adœke: Mœ pa: “E'e kœdœ andjaba.”
34 Jesu iyafutih eo, “Kwa a Buk Atamaninamaim iti na’atube hikirum ema’am, ayu ao’o kwa etei i god?
35 Yé Ndjaba e endjeneke á tshe pa o'o fœ endje ala Buku nœ ye adœke andjaba. Andaa a wusœ nœ adœke œneke á endje sú ala Buku nœ Ndjaba œ sœpe waa dœ waa.
35 I etei god narouw na’a’afih na’at, tur God i menane na naatu Buk Atamaninamaim hikikirum men hina’astu’ub.
36 Yé œmœ, Aba ke mœ yé œ vwa mœ ga pa tshapashɔ asœke. 'E pa adœke: “Mœ sœ kœgu œsœ Ndjaba” mbœrœ á mœ pa tœ mœ adœke mœ kœdœ Gbolo nœ Ndjaba a?
36 Ayu Tamai yasairu i nowanamih amatar naatu irubinu naatu iyafaru ana iti tafaramaim atitit i boro mi’itube? Mi’itube ayu God bai’i’iyabin kwarouw kwa’o’o, anayabin ayu God Natun arouw ao’omih?
37 Œdœ mœ kœsœsœ kœmbœrœ akwa nœ Aba mœ nene, 'e vwaratœ 'e tœ kœsœ dœ kœyindœrœ ga ndœ mœ!
37 Ayu Tamai sisinafube men ana sisinaf bibaitutumu.
38 Ká mœ kœsœ kœmbœrœ akwanœ zœ, á 'e kœsœsœ dœ kœyindœrœ ga ndœ mœ nene gbaa, œ yindœ akwanœ asœke yeka á 'e kœwu sœ nœ dœ ɔtshɔnœ adœke Aba sœ lœ mœ, yé mœ sœ lœ Aba.»
38 Baise ayu ata sinaf kwa men kwatabitutumu na’at, karam nati ina’inanen kwata’itah kwataso’ob imaim kwatitumatum, ayu i Tamai wanawanan, naatu Tamai i ayu wanawanau.”
39 Trale endje kpa kœpara awa tœ kœtepa ye á tshe kœtɔ tshakane endje ye.
39 Ibanak maiye bain rabinamih hiwa’an, baise i umahine soratait tit.
40 Yisu kœkwatœ ye ga atshi ungu Yɔrdane ɓa tœ osho á Yowane te lima tœ kœza batisimu fœ azu yé á sœ ɓa zœ.
40 Naatu Jesu ibanak matabir maiye Jordan rabon rounane, marasika John sabuw imaim bapataito bitih efan imaim tit naatu Jesu imaim ma.
41 Azu ndjoro sœ lima kœna ga ndœ ye yé á sœ lima kœpa adœke: «Yowane mbœmbœrœ lima ambárá afá bale nene. Kashe o'o kɔ á tshe pa lima tœ upu nœ yakoshe asœke, kœdœ lima adja o'o.»
41 Naatu sabuw moumurin maiyow hina biyan hitit, naatu hi’o, “John ina’inan men ta sinaf a’itin, baise John iti orot isan eo’o i turobe.”
42 Yé ɓa zœ, azu ndjoro sœ lima dœ kœyindœrœ ga ndœ Yisu.
42 Efan nati’imaim sabuw moumurin maiyow Jesu hitumitum.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.