Atos 22
dne (DNE) vs NTLH
1 “Makalongo bhango na akatate bhango, unyokanikiye ngohe punikikengelela palonge jhino!”
1 — Meus senhores, irmãos e pais, escutem o que eu vou dizer a vocês em minha defesa!
2 Pibhanyohina akilonge nabho kwa lugha jha Kiebulaniya bhajhakuchocha kubhehe nuu. Peniya Pauli ajhakulonge.
2 Quando o ouviram falar em hebraico , eles ficaram mais quietos ainda. Então Paulo disse:
3 “Nenga Nayahude, jhumelekilwe ku Taliso, ku kilambo cha ku Kilikiya. Nambo nelitwe pambano pano ku Yeluchalemo. Nenga nikibha mmolwa jwa Gamaliele, na nikabholitwe kulikamuu mbone mabholo ghoha gha akahoko bhito. Hengita lihengo kwa mwojho gwango ghoha kwa Chapanga ngita hela mangota chimuhenga deleno.
3 — Eu sou judeu, nascido em Tarso, na região da Cilícia, mas fui criado aqui em Jerusalém como aluno de Gamaliel. Fui educado muito rigorosamente dentro da lei dos nossos antepassados. Eu era muito dedicado a Deus, como todos vocês aqui também são.
4 Nenga nikang'ahite na ata kwakoma bhando bhibhakengama ndela jha Bhambo. Nakakamwile akanalome na akakeghe na kwatabha mukipungo.
4 Persegui os que seguiam este Caminho e fiz com que alguns fossem condenados à morte. Prendi homens e mulheres e os joguei na cadeia.
5 Mpiya litambiko Nkolongwa pamonga na udamo ghoha gwa akanahota bhahoto kumanya kwa uchakaka lijhambu lyenio. Kuhumii kwa bheniya nikapokii baluwa jhibhajhandikilwa Akayahude ajhito bhubhatamita ku Damasiko. Nikajhawile ku Damasiko kwakamula bhando bhibhanyeketii Kilichitu na kwaleta ku Yeluchalemo bhahadabulwe.
5 O Grande Sacerdote e todo o Conselho Superior podem provar que estou dizendo a verdade, pois eu recebi cartas deles, escritas para os irmãos judeus que moram em Damasco. E fui até lá para prender os seguidores deste Caminho e trazê-los presos com correntes a Jerusalém, a fim de serem castigados.
6 “Pumandikila kuhika ku Damasiko chaa chita jha muhe, papalapala lumule lukolongwa kubhoke kunane kwa Chapanga lujhakuntindila.
6 E Paulo continuou: — Eu estava viajando, já perto de Damasco, e era mais ou menos meio-dia. De repente, uma forte luz que vinha do céu brilhou em volta de mim.
7 Nyakugwegha pahe puu, nyakujhoha lilobhe linobholila, ‘Saule, Saule nhwalo gwa nike ming'aha?’
7 Eu caí no chão e ouvi uma voz que me dizia: “Saulo, Saulo, por que você me persegue?”
8 Na nenga nyakukonya, ‘Mwe ma ghane, Bhambo?’ Jwenio ajhakunyanguu, ‘Nenga ndi Yecho jwa ku Nachalete jhuming'aha naha.’
8 — Então eu perguntei: “Quem é o senhor?”
9 Bhala ajhango bhakaluwene lumule lola, nambo bhakajhohine lilobhe lya jhola jwalongila na nenga.
9 — Os homens que viajavam comigo viram a luz, porém não ouviram a voz de quem falava comigo.
10 Bhahe, nenga ngangonyita, ‘Bhambo, henge nike?’ Na jwenio ajhakujhanguu, ‘Jhema, nnyende ku Damasiko, na kwenio nannobholelwa mambu ghimipalwa kuhenga.’
10 Eu perguntei: “Senhor, o que devo fazer?” — E o Senhor respondeu:
11 Nhwalo gwa lumule lola kubhehe ndaa hake, nikahotwi jhe kulola kabhele na peniya ajhango bhala bhajhakundandaha kwa kungamuu lubhoko ade ku muche gwa Damasiko.
11 — Aquela luz brilhante tinha me deixado cego. Por isso os meus companheiros me pegaram pela mão e me levaram até Damasco.
12 “Kola ku Damasiko kukibha na mundo jhumo jwakemitwa Ananiya, mundo jwampalita hake Chapanga, na kukamula lilaghalikilo lito. Na Akayahude bhoha bhatembikiya hake.
12 Havia ali um homem chamado Ananias. Ele era religioso, obedecia à nossa Lei , e todos os judeus que moravam em Damasco o respeitavam.
13 Jwenio akahikite kuninga, ajhakujhema pahina na nenga na kunnobholela, ‘Nnongo gwango Saule, nnole kabhele!’ Papalapala nyakuhoto kulola kabhele.
13 Esse homem veio me procurar, chegou perto de mim e disse: “Irmão Saulo, veja de novo!” — No mesmo instante comecei a ver de novo e olhei para ele.
14 Peniya Ananiya ajhakulonge, ‘Chapanga jwa hoko gwito umanye chakipala jwenio na kumwona jhola ntumiche jwake jwahanganicha Chapanga, na jwanyokanikiya jwenio akilongela.
14 Então ele disse: “Saulo, o Deus dos nossos antepassados escolheu você para conhecer a vontade dele, para ver o seu Bom Servo e para ouvir o Servo falar com você pessoalmente.
15 Chamalongolela bhando mambu ghala ghimaghawene na kughajhoha.
15 Pois você será testemunha dele para dizer a todos aquilo que você tem visto e ouvido.
16 Ngoche milinde nike? Jhema mbatichwe na nnekekewe uhakaho gwino kwa liina lya Bhambo Yecho.’ ”
16 E agora não espere mais. Levante-se, peça a ajuda do Senhor e seja batizado, e os seus pecados serão perdoados.”
17 “Pumujhita kuhumii ku Yeluchalemo, na punikibha mukujhopa mu Nyumba jha Chapanga, nyakupata uloto.
17 E Paulo terminou, dizendo: — Então eu voltei para Jerusalém. Quando estava orando no Templo, tive uma visão.
18 Nikamwene Bhambo, na jwenio anobholila, ‘Mmoke kajhombe ku Yeluchalemo, nhwalo bhando bhamba nabhajhekete ndeka malobhe ghimulongela panane jhango.’
18 Vi o Senhor, e ele me disse: “Saia depressa de Jerusalém porque as pessoas daqui não aceitarão o que você vai dizer a meu respeito.”
19 Na nenga nyakujhanguu, ‘Bhambo, bhando abha bhimanya chakaka nikibha mbetita munyumba jha kukonganikii Akayahude nakwapunga na kwabula bhando bhala bhibhanyeketila liina lino.
19 — Eu respondi: “Senhor, eles sabem muito bem que eu ia às sinagogas , e prendia os que criam em ti, e batia neles.
20 Ntumiche gwino Sitefano pakomitwa, na nenga nikibha papalapala, na nenga nikajheketile mambu ghala. Helahela kulonda ngobho ya bhala bhubhankomita.’
20 Quando estavam matando Estêvão, que falava a respeito de ti, ó Senhor, eu estava ali, concordando com aquele crime. E até tomei conta das capas dos assassinos dele.”
21 Peniya Bhambo akanobholile, ‘Nnyende, nhwalo chanintuma kutale kwa bhando bha ilambo henge.’ ”
21 — Aí o Senhor disse: “Vá, pois eu vou enviá-lo para bem longe; vou enviá-lo aos não judeus.”
22 Ade pambano, lilongo lya bhando lilinyokanikiya Pauli akilongela malobhe ghala. Nambo palongila malobhe ghanga bhakalalime hake, “Munkome mundo jwenio! Nhwalo tupala ndeka abhonekane pannema abhii ghome!”
22 A multidão ficou ouvindo Paulo até que ele disse isso, mas aí eles começaram a gritar com toda a força: — Matem esse homem! — Ele não merece viver!
23 Bhajhakujhendelela kuchobhela chobhela kongo bhanyuhita makote ghabhe na bhauchita lutukunda kunane.
23 Eles gritavam, sacudiam as capas no ar e jogavam poeira para cima.
24 Nkolongwa jwa akakomana ngondo ajhakwalobholela bhando bhake bhampeleke Pauli nkate jha nyumba jha akakomana ngondo. Ajhakwalaghalikiya bhantyale yato na akonywe, nhwalo gwa nike Akayahude bhachobhii kwa nhwalo gwake.
24 Então o comandante mandou que os seus soldados levassem Paulo para dentro da fortaleza. Mandou também que o chicoteassem para que ele contasse por que a multidão estava gritando contra ele.
25 Nambo pubhakibha bhankongite kwa kuntyala, Pauli ajhakunkonya nkolongwa jwa akakomana ngondo jhumo, “Bho, chakaka lilaghalikilo lilongela kutyala mundo jwa ku Loma kabula jha kuhadabulwa?”
25 Porém, quando o estavam amarrando para chicoteá-lo, Paulo perguntou ao oficial romano que estava perto dele: — Será que vocês têm o direito de chicotear um cidadão romano, especialmente um que não foi condenado por nenhum crime?
26 Nkolongwa jwa ngondo pajhohina malobhe gheniya, ajhakunyendela munahota gwake na kunkonya, “Bho, mipala kuhenga nike? Bho, mundo jhonjo jwa ku Loma!”
26 Quando o oficial ouviu isso, foi falar com o comandante e disse: — O que é que o senhor vai fazer? Aquele homem é cidadão romano!
27 Bhahe, na jwenio munahota nkomana ngondo ajhakunyendela Pauli na kunkonya, “Unobholele chakaka, mwenga ndi mundo jwa ku Loma?”
27 Então o comandante foi falar com Paulo e perguntou: — Me diga uma coisa: você é mesmo cidadão romano? — Sou! — respondeu Paulo.
28 Peniya nkolongwa jwa akakomana ngondo ajhakulonge, “Nenga hele jwa ku Loma hemile kwa mbijha yamahele kubhehe mundo jwa ku Loma.”
28 Aí o comandante disse: — Eu também sou, e isso me custou muito dinheiro. Paulo respondeu: — Pois eu sou cidadão romano de nascimento.
29 Papalapala bhando bhala bhubhapata kuningukiya Pauli bhajhakuhobhelela. Ata nkolongwa jwa akakomana ngondo jhola ajhakujhoghopa akamanyite Pauli mundo jwa ku Loma na akibha akongitwe minyololo.
29 Imediatamente os homens que iam chicoteá-lo recuaram. E o próprio comandante ficou com medo ao saber que Paulo era cidadão romano e ele tinha mandado amarrá-lo.
30 Kilabho jhake, akakomana ngondo akapahile kumanya matakalilo gha Akayahude panane jha Pauli. Bhahe, ajhakumopola Pauli minyololo jhela, na kwalobholela bhakolo bha akapiya matambiko pamonga na udamo ghoha bhakongane. Peniya ajhakuneta Pauli na ajhakunyemeka palonge jha udamo.
30 O comandante queria saber com certeza por que os judeus estavam acusando Paulo. Então, no dia seguinte, mandou que tirassem as correntes que o prendiam e ordenou que os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior se reunissem. Depois mandou que trouxessem Paulo e o colocassem em frente deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.