Lucas 10
NAƆ ‑SË 'SËËDHƐ (DAF) vs NTLH
1 ꞊Dhɛ 'ö ꞊ya kë "dhʋ̈, 'yö Yesu ‑yö ‑kɔ ‑yɛ 'zü 'mɛ 'wo gun‑ ꞊keng‑ bha‑ mɛ ‑kaɔng "saɔplɛ "wɛɛ 'bha ‑bha, 'yö‑ ‑nu dan ꞊plɛ ꞊plɛ, 'yö‑ ‑nu bɔ ö "dhiʋ̈ 'pödhɛ "pɛpɛ 'ö ‑bɔ 'gü ‑wɔn ‑yö gun‑ ‑bha bha‑ ‑nu 'gü.
1 Depois disso o Senhor escolheu mais setenta e dois dos seus seguidores e os enviou de dois em dois a fim de que fossem adiante dele para cada cidade e lugar aonde ele tinha de ir.
2 ꞊Dhɛ 'ö yöö‑ ‑nu bɔ ꞊dhɛ ‑kɔ bha‑ 'dhö, 'yö ‑wʋ kpɔ‑ ‑nu ‑bha 'ö‑ pö: «Atanna ‑bha yë 'ö‑ këwɔn 'dhö 'dhö bha ‑kaa ‑ta ‑ga. 'Ö ꞊dhɛ ‑mlü 'dhö kö yö ꞊në ꞊ya ‑pë kë ‑dhɛ ꞊gban "pɛpɛ 'gü bha, "kɛɛ ‑a "kan ‑mɛ 'yaa 'dhö. ꞊Dhɛ 'ö "dhʋ̈, ‑ka bhɛa" 'bhlaadë ‑dhɛ kö ‑yö ö ‑bha ‑mlü bha‑ "kan ‑mɛ bɔ.»
2 Antes de os enviar, ele disse:
3 'Yö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ: «‑Ka 'dho, "kɛɛ ka bɔ 'a‑ wo bha‑ 'wɔn kë ka "yaan ꞊dhɛ a ka ‑bɔ ꞊dhɛ mɛ "bhlaanë ‑nu bɔ laa ‑nu kpö 'gü.
3 Vão! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos.
4 Ka 'dho ‑sü 'ka 'ka 'dho 'wëëga ‑da ka ‑ta, ꞊kwɛɛsügüpë 'bha 'ya 'dho kë ka ‑gɔ. "Ɛɛn 'ka 'dho ‑sabha ꞊plɛ ‑naa ‑da ka ‑ta. 'Mɛ "ʋʋ mɛ 'ö 'ka ‑kpan ‑bha zian ‑ta, 'ka 'dho‑ ꞊tua bho.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias. E não parem no caminho para cumprimentar ninguém.
5 'Ka 'dho 'ka ‑da 'kɔ "ʋʋ 'kɔ 'ö‑ 'gü, 'ka ‑da 'kɔɔdhö 'mü, ‑wʋ ‑blɛɛsü 'ka dho‑ pö yö ‑mü ꞊dhɛ: «Zuëwaanusü ‑yö kë 'kɔ ya‑ 'gü ‑mɛ ‑nu ka ‑gɔ!»
5 Quando entrarem numa casa, façam primeiro esta saudação: “Que a paz esteja nesta casa!”
6 'Ka‑ pö "dhʋ̈, ꞊ya kë ꞊dhɛ 'mɛ 'ö zuë" 'waanu ‑sü 'ö go Atanna "piʋ̈ bha‑ ‑dhɔ 'dhö‑ ‑bha ꞊ya kë 'kɔ bha‑ 'gü, ka ‑bha 'dhuë‑ bha ‑yö ‑dho ‑a ‑mɛ 'kun, "kɛɛ yö ‑zë 'yii kë "dhʋ̈, ka ‑bha 'dhuë‑ ‑dho ö yee kë 'ö nu ka "piʋ̈.
6 Se um homem de paz morar ali, deixem a saudação com ele; mas, se o homem não for de paz, retirem a saudação.
7 'Ka 'dho ziö 'kɔ 'gü ‑zaadhö (kë "dhʋ̈ 'ö ‑siö ka ꞊dhɛng bhɔɔ ‑nu ‑dhɛ), ꞊wa ka ꞊yëë bho 'kɔ 'ö‑ 'gü, ‑ka 'to mü kö 'pë 'wo‑ nu ka ‑dhɛ, ‑yö ‑kë ‑bhöpë 'ka oo, ‑yö ‑kë müpë 'ka oo, kö 'ka‑ ‑bhö, "ɛɛn kö 'ka‑ mü; ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ 'mɛ 'ö yë ‑kë, ‑a ‑dhɛa ‑bha ꞊dhɛ ‑wa ꞊saa bho.
7 Fiquem na mesma casa e comam e bebam o que lhes oferecerem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de uma casa para outra.
8 'Ka ‑da 'pö‑ "ʋʋ 'pö‑ 'ö‑ 'gü kö ‑wo ka ‑dhɛng ‑zë 'kun, pë "ʋʋ pë 'wo‑ nu ka ‑dhɛ ‑bhöpë ‑zë 'ka ‑kaa ‑bhö.
8 — Quando entrarem numa cidade e forem bem-recebidos, comam a comida que derem a vocês.
9 Kö 'ka "yuëdhi ‑nu 'wo 'pö‑ bha‑ 'gü ‑a ‑nu dha, kö 'ka‑ pö 'pö‑ bha‑ 'gü ‑mɛ ‑nu ‑dhɛ: «Atanna ‑bha ‑gblüdëdhɛ ꞊ya ꞊tëng ka ‑ta.»
9 Curem os doentes daquela cidade e digam ao povo dali: “O
10 ꞊Ya kë ꞊dhɛ 'ka ‑da 'pö‑ "ʋʋ 'pö‑ 'ö 'gü kö‑ 'gü ‑mɛ ‑nu 'wii ka ꞊yëë bho (Atanna ‑wʋ ‑san ‑bha ‑a ‑mɛ ‑nu kë ‑sü ‑wɔn 'gü), ‑ka 'dho kö 'ka dɔ "dhɛɛdhö 'ka‑ pö 'pö‑ bha‑ 'gü ‑mɛ ‑nu ‑dhɛ ꞊dhɛ:
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, vão pelas ruas, dizendo:
11 «‑Bobi ‑zian 'ö yi ‑gɛn kun ka ‑gɔ 'pö‑ ya‑ 'gü ya ꞊në 'yi‑ bho sië yi ‑bha ya, (kö ka ‑bha "dhang 'ka‑ ꞊mɔɔ bha ‑yö 'to ka ‑ta). "Kɛɛ ‑yö kë ‑zë wo ka "yaan ꞊dhɛ Atanna ‑bha ‑gblüdëdhɛ ꞊ya dun ka ‑ta.
11 “Até a poeira desta cidade que grudou nos nossos pés nós sacudimos contra vocês! Mas lembrem disto: o Reino de Deus chegou até vocês.”
12 ꞊Ya kë ꞊dhɛ 'ka‑ pö "dhʋ̈, a‑ pö ka ‑dhɛ tɛan‑ ꞊dede 'ka ꞊dhɛ kö Atanna ‑bha mɛ "bhɩɩ‑ ‑nu dhɛɛ" 'kpɔ ‑yi bha ‑yö ꞊loo, 'wɔn 'ö dho wɔ 'pö‑ bha‑ 'gü ‑mɛ ‑nu ‑ta ‑a "dhiʋ̈ ‑dho ziö 'wɔn 'ö‑ ‑wɔ Sodɔmö ‑mɛ ‑nu ('ö‑ ‑wɔn "dhia 'yaa gun‑ ‑nu 'gü 'pö yi 'bha 'ka bha‑ ‑nu ‑ta) bha‑ ‑ta.
12 E Jesus disse mais isto:
13 Yö ꞊në‑ ‑wɔn 'gü 'yö Yesu ‑ya pö: «Kodhazɛn ‑mɛ ‑nu, ka 'vee‑! Bɛsaida ‑mɛ ‑nu, ka 'vee‑! ‑A ‑pö ka ‑dhɛ "dhʋ̈ ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ "dhabhliwɔn ‑nu 'a‑ ‑kë ‑nu wo ka kpö 'gü bha, ꞊ya kë ꞊dhɛ a‑ ‑kë "dhʋ̈ Tii‑ ‑pö waa‑ Sidɔn ‑pö ‑nu ꞊në‑ 'gü, kö‑ ‑nu ‑gbɛʋʋ kë Atanna ‑dhɛ ‑yi 'yaa ꞊dɛɛ.
13 Jesus continuou:
14 ‑A ‑kë "dhʋ̈ ‑sü 'gü, Atanna ‑bha mɛ "bhɩɩ‑ ‑nu dhɛɛ" 'kpii‑ 'kpɔ ‑yi bha ꞊ya ꞊loo yi 'ö‑ 'ka, 'wɔn 'ö ‑kë 'mɛ 'wo gun 'pödhɛ 'wo‑ Sidɔn waa‑ Tii ‑pö ‑kë bha‑ 'gü yi 'bha 'ka bha‑ ‑nu 'ka bha‑ fië‑ ‑dho kë ka ‑bha ‑bha.
14 No Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida!
15 Kapɛɛnaɔmö ‑mɛ ‑nu, kaa ‑dɩ 'pö ꞊wɛ! ‑Yö ‑kë ka 'gü ꞊dhɛ ka ‑zë 'ka kpɛa‑ ka ‑gɔ ꞊ya zun dhang‑ ‑bha, "kɛɛ ka ‑gɔ ‑dho lɔɔ‑ 'ö dho 'ö ‑sɔ pɛng ‑kaso 'ö ꞊geebɔɔ bha‑ 'gü.
15 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
16 ꞊Dhɛ 'ö ꞊yaa‑ pö "dhʋ̈, 'yö go mü 'zü 'ö‑ pö ö bha ꞊klang ‑nu bha‑ ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö: «꞊Ya kë ꞊dhɛ 'ka 'dho mɛ 'ö ꞊ya "tʋ 'to ka ‑wʋ ‑bha kö ꞊ya "wɩ ma ꞊në n ‑wʋ ‑bha bha, ‑ɛɛ 'mɛ 'ö ‑kɔ 'zü ka ‑wʋ 'ka kö ‑yö ‑kɔ ma ꞊në n ‑wʋ 'ka bha, 'sa kö‑ ‑mɛ ‑yö ‑kɔ 'pö 'mɛ 'ö n bɔ ꞊në‑ ‑wʋ 'ka bha.
16 Então disse aos discípulos:
17 ꞊Dhɛ 'ö mɛ ‑kaɔng "saɔplɛ bha ꞊wa 'dho, ‑a ‑nu yee kë ‑sü 'ka ‑wo ‑nu ꞊niidadhe ꞊dede 'ka. ꞊Dhɛ 'wo nu 'yö 'wo‑ pö wo Dëmɛ ‑dhɛ: «Yi Dëmɛ, 'dho 'yi‑ wo bha "yina yaa ‑nu ‑zian ‑wo kë wo ‑gɔ ‑lɔɔ yi ‑dhɛ i 'tɔ 'gü!»
17 Os setenta e dois voltaram muito alegres e disseram a Jesus: — Até os demônios nos obedeciam quando, pelo poder do nome do senhor, nós mandávamos que saíssem das pessoas!
18 'Yö Yesu ‑ya ‑yɔ bɔ‑ ‑nu ‑gɔ 'ö‑ pö: «‑A ‑kë "dhʋ̈ ‑sü 'wɔn 'ya 'dho ka 'kɔn,) ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ n ‑kɔ ꞊ya ziö Sɔtraan ‑gɔ,
18 Jesus respondeu:
19 ꞊ya 'go mü, 'ma ‑kɔ ‑ziö ‑a zü ‑gban 'gü ‑pë "pɛpɛ ꞊gban ‑gɔ ‑sü ‑faan ‑da ka 'gü 'pö, kë "dhʋ̈ kö pë "ʋʋ ‑pë 'bha ‑kɔ 'ya 'dho ꞊mɔɔ ka ‑bha, ‑a ‑wɔn 'gü ka ‑dho taa‑ ‑mlɛɛ ‑nu waa‑ gɛan" ‑nu ‑ta 'ö 'waa ka kë ‑kɔ 'bha 'gü, ‑a 'klɔɔ‑ ‑mü ꞊dhɛ a kë Sɔtraan yö kö ‑yö 'go sië dhang‑ 'gü 'ö ‑pö ꞊dhɛ dha 'ö "yaan‑ kun ‑a 'dhö.»
19 Escutem! Eu dei a vocês poder para pisar cobras e escorpiões e para, sem sofrer nenhum mal, vencer a força do inimigo.
20 "Kɛɛ 'kö 'zü yöö kë "dhʋ̈, 'wɔn 'ö yöö kë ka ꞊nii ‑da 'gü ‑wɔn 'ka 'yaa "yina yaa ‑nu ‑bha ‑gɔ ‑dho ka ‑dhɛ "sia‑ ‑wɔn ‑zë 'ka. 'Wɔn 'ö dho ka ꞊nii ‑da yö ‑mü ꞊dhɛ mɛ 'ka bha ka 'tɔ ‑bɛn ‑yö zë ‑sü 'ka dhang‑ 'gü.
20 Porém não fiquem alegres porque os espíritos maus lhes obedecem, mas sim porque o nome de cada um de vocês está escrito no céu.
21 Dhiang bha ‑yö ‑to Yesu "dhi 'yö zuëniidadhe ‑ya pa Atanna ‑bha 'Nii‑ "slʋ̈ʋ̈slʋ̈ ‑kɔ 'ka 'yö‑ pö: «'A, n Dë Atanna, 'ma i nuɛ" bho ꞊dedewo, "sɛ waa‑ dhang‑ ‑a ‑nu 'gü ‑pë ꞊gban ‑gɔdhiʋ̈mɛ, ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ 'wɔn ‑nu ya 'bha‑ ‑bin 'wɔn dɔ ‑mɛ ‑nu waa‑ "yaakimɛ ‑nu 'wo "kpʋngtaadhɛ ya‑ 'gü ‑nu ‑gɔ, 'yö 'bha‑ ‑ta "pʋ 'mɛ 'wo ꞊dhɛ 'në 'sɛɛnnë ‑nu 'dhö ꞊në‑ ‑nu ‑dhɛ. Tɛan‑ ꞊dede 'ka, n Dë, a i nuɛ" ‑bho "wɩ 'i‑ wo‑ bha kö ‑yö kë "dhʋ̈ bha‑ ‑wɔn 'gü.»
21 Naquele momento, pelo poder do Espírito Santo, Jesus ficou muito alegre e disse:
22 'Yö go 'mü 'yö‑ pö: «N Dë ꞊ya 'wɔn ꞊gban "pɛpɛ dɔ n ‑kɔ 'ka, mɛ 'bha 'yaa yɛng yi ‑bho "kʋʋ dɔ. Ma 'a ‑kë ‑a Gbö 'ka, mɛ 'bha 'yaa n dɔ kö 'yii kë n Dë 'ka, "ɛɛn yö 'ö ‑kë 'pö n Dë 'ka, mɛ 'bha 'yaa‑ dɔ kö 'yii kë ma 'a kë ‑a Gbö 'ka, "ɛɛn 'zü 'mɛ 'kö 'a‑ ‑ta ‑pʋ ‑a ‑nu ‑dhɛ bha kwa 'ka.»
22 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
23 ꞊Dhɛ 'ö ꞊yaa‑ pö "dhʋ̈, 'yö ö wë bɔ ö ‑bha ꞊klang ‑nu ‑ta, 'yö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ ‑dɩ ‑wɔn "dhiʋ̈ 'ö‑ pö: «'Mɛ 'ö‑ ‑nu "yan ‑yö ‑dhɛ 'ö 'ka yö sië ya‑ yö, ‑a ‑nu ‑bha ‑së!
23 Então Jesus virou-se para os discípulos e disse só para eles:
24 ‑A 'klɔɔ‑ ‑mü ꞊dhɛ a‑ ‑pö ka ‑dhɛ ꞊dhɛ ‑yö ‑gun Atanna ‑wʋdhiʋ̈loomɛ ‑nu waa‑ ‑gblüdë 'gbɛ "piʋ̈ ꞊dhɛ wo "yan ‑yö ‑da 'wɔn ‑nu 'a‑ ‑kë ka‑ ‑dhɛ yö sië ya‑ ‑dhɛ 'gü, "kɛɛ 'wii‑ ‑dhɛ yö, ꞊dhɛ wo "tʋ ‑yö ‑da 'wɔn ‑nu 'ka‑ ma sië ya‑ 'gü, "kɛɛ 'wii‑ ma.»
24 Eu afirmo a vocês que muitos
25 ꞊Dhɛ 'ö Yesu ꞊yaa‑ pö "dhʋ̈, 'yö Atanna ‑bha 'tɔnggɔmɛ do ‑yö ꞊wlü 'yö‑ pö 'ö‑ 'gü dan 'yö‑ pö‑ ‑dhɛ: «N Dëmɛ, a ‑dho ‑a kë ‑kɔ kë ꞊dhɛ kö 'a kë ‑tosɛa 'ö 'yaa yën 'ö Atanna "piʋ̈ bha‑ kë ‑mɛ 'ka?»
25 Um mestre da Lei se levantou e, querendo encontrar alguma prova contra Jesus, perguntou: — Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
26 'Yö Yesu ‑ya ‑yɔ bɔ‑ ‑gɔ 'ö‑ pö: «‑Më ‑wɔn ꞊në ‑bɛn zë ‑sü 'ka Atanna ‑bha 'tɔng‑ 'sëëdhɛ 'gü 'wɔn bha‑ "gblʋʋ "piʋ̈ 'i‑ dɔ, "ɛɛn 'bha‑ ‑wʋ pö i‑ 'gü ma ‑kɔ ‑kë ꞊dhɛ?»
26 Jesus respondeu:
27 'Yö ‑yɔ bɔ‑ ‑gɔ 'ö‑ pö: «Atanna ‑wʋ ‑ya ‑pö ꞊dhɛ: Bha‑ pö 'i ‑da ‑a ‑bha ꞊sii 'ö 'yaa yën bha‑ kë ‑dhɛ 'gü, ‑a ‑dhɛa ‑bha ꞊dhɛ ‑a ‑dhɔ ‑yö i kë i zuë" ꞊gban 'ka, i 'nii‑ ꞊gban 'ka, i faan ꞊gban 'ka, ꞊ya 'go mü kö i këyɔɔ ‑dhɔ ‑yö i kë ꞊dhɛ i ‑dɩ 'dhö.»
27 O homem respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com todas as forças e com toda a mente. E ame o seu próximo como você ama a você mesmo.”
28 'Yö Yesu ‑ya pö‑ ‑dhɛ: «I‑ ‑pö ‑së, 'bha 'dho ‑bhö ‑a kë "dhʋ̈, i ‑dho ‑da ‑bha ‑gblüdëdhɛkëdhɛ 'gü.»
28 — A sua resposta está certa! — disse Jesus. — Faça isso e você viverá.
29 "Kɛɛ 'yaa gun 'tɔnggɔmɛ bha‑ "piʋ̈ ꞊dhɛ dhiang ‑yɔ ‑yö 'to ö ‑ta, 'yö‑ pö Yesu ‑dhɛ: «De suu ꞊në 'wo‑ ‑dhɛ mɛ këyɔɔ?»
29 Porém o mestre da Lei, querendo se desculpar, perguntou: — Mas quem é o meu próximo?
30 'Yö Yesu ‑yö dhiang zü ‑dee bho 'ö‑ pö: «Yi do 'ka 'yö mɛ do 'bha 'dhö gun 'go sië Zedhizadhɛmö kö ‑yö 'dho sië Zedhiko. 'Yö dho 'yö ‑da 'wɔnyaakëmɛ ‑nu ꞊kwɛɛ‑. 'Yö 'wo ‑pö ‑ta 'wo‑ ‑bha pë ꞊gban "pɛpɛ sü‑ ‑gɔ, 'yö 'wo‑ ‑ma ‑tëkë ‑tëkëdhö. ꞊Dhɛ 'wo‑ ‑ga ꞊dhɛ ꞊ya wɔ 'ya‑ 'yö 'wo wo ꞊kwaa‑ ‑zü 'wo dho.
30 Jesus respondeu assim:
31 'Yö "saabhomɛ ‑nu 'wo Atanna ‑dhɔkëgükɔ 'gü bha‑ mɛ do 'dhö gun 'go sië 'pö Zedhizadhɛmö, 'yö bɔ zian do bha‑ ‑ta, 'yö dho 'yö ‑kan 'mɛ 'wo‑ "dhama ‑da bha‑ 'gü, 'yö kpɔ‑ 'ka 'yö bɔ zian "wɛɛ 'ka 'yö dho.
31 Acontece que um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho. Quando viu o homem, tratou de passar pelo outro lado da estrada.
32 'Yö Dhevi ‑gɔ 'kɔɔmɛ ‑nu ('ö woo ‑dɩ 'pö 'wo "saabhomɛ ‑nu ‑ta kun Atanna ‑bha yë kë ‑sü ‑bha) bha‑ mɛ do 'bha 'ö gun bɔ sië 'pö ‑dhɛ do bha‑ 'gü, 'yö ‑kpan 'mɛ bha‑ ‑bha. 'Yö kpɔ‑ 'ka 'pö 'yö dho.
32 Também um
33 "Kɛɛ ꞊dhɛ 'ö Samadhi mi do 'bha bha 'ö gun ö bha "ta 'kpɔ sië, 'yö nu 'ö ꞊loo ‑dhɛ bha‑ 'gü 'yö 'mɛ bha‑ yö, 'yö ‑wëë ‑yö bɔ‑ ‑ta ꞊dedewo.
33 Mas um
34 'Yö ꞊yɔɔn 'mɛ bha‑ "sɔɔ 'yö‑ ‑bha bhië ‑nu ‑zu "pɛɛpɛdhö, 'yö pë ‑ya "dhiʋ̈, 'yö sɔ "pɛn ꞊piʋ̈‑ 'ka, 'yö‑ sü 'ö‑ ‑ya ö ‑dɩ ‑bha ꞊soo bha‑ ‑ta, 'yö dho‑ 'ka ‑dhɛng ‑nu ꞊yëëbhogükɔ do 'bha 'gü, 'yö‑ "dhiʋ̈ ‑ziö wo ‑së 'ka.
34 Então chegou perto dele, limpou os seus ferimentos com azeite e vinho e em seguida os enfaixou. Depois disso, o samaritano colocou-o no seu próprio animal e o levou para uma pensão, onde cuidou dele.
35 ꞊Dhɛ 'ö ꞊wa wɔ mü 'ö‑ ‑ta ‑dhɛ ꞊ya ꞊kpaɔ, 'yö ‑kɔ ‑da ö ‑gɔ "yië‑ 'gü, 'yö 'wëë‑ këng do ‑nu "sinma sü 'mü, 'yö‑ nu wo ‑dhɛngbhɔɔdë bha‑ ‑dhɛ, 'yö ö ‑wʋ kpɔ‑ ‑bha 'ö‑ pö: «'I i ‑zʋ kë ma mɛ ya‑ 'gü n ‑dhɛ ‑së 'ka. 'Ma 'dho a nu sië, 'pë ʋʋ pë 'i dho‑ see‑ ‑bha n zian 'gü, 'ma nu kö 'i‑ pö n ‑dhɛ kö 'a i gba‑ "wɛɛ 'ka.»
35 No dia seguinte, entregou duas moedas de prata ao dono da pensão, dizendo:
36 'Yö 'tɔnggɔmɛ bha‑ dhɛɛ" kpɔ 'ö‑ pö: «Mɛ ‑yaaga bha‑ de ‑sü ꞊në 'i‑ dɔ ꞊dhɛ 'mɛ 'ö ‑pö 'wɔnyaakëmɛ ‑nu ꞊kwɛɛ‑ bha‑ këyɔɔ 'dhö?»
36 Então Jesus perguntou ao mestre da Lei:
37 'Yö‑ ‑yɔ bɔ Yesu ‑gɔ 'ö‑ pö: «Mɛ 'dhɛ ‑a ‑wëë ‑ya ‑kë bha ꞊në‑ këyɔɔ 'ka.»
37 — Aquele que o socorreu! — respondeu o mestre da Lei. E Jesus disse:
38 ꞊Dhɛ 'ö Yesu waa‑ ö ‑bha ꞊klang ‑nu ꞊wa ‑da zian ‑ta 'wo 'dho sië Zedhizadhɛmö, 'yö 'wo ꞊loo 'pödhɛ 'bha bha‑ 'gü, 'yö dhebhɔnë do 'bha 'wo‑ ‑dhɛ Matö bha, 'ö‑ ꞊yëë bho ö ‑gɔ 'kɔɔdhö.
38 Jesus e os seus discípulos continuaram a sua viagem e chegaram a um povoado. Ali uma mulher chamada Marta o recebeu na casa dela.
39 Matö bha‑ dheebhang do‑ ‑gun mü 'wo‑ ‑dhɛ Madhi. ꞊Dhɛ 'ö Yesu ꞊ya 'dho ꞊ya ‑da 'kɔɔdhö, 'yö Madhi dho 'ö ‑ya ‑a "sɔɔ kö 'ö ö "tʋ 'to‑ ‑wʋ ‑bha.
39 Maria, a sua irmã, sentou-se aos pés do Senhor e ficou ouvindo o que ele ensinava.
40 Kö Matö ‑zë ‑yö 'kɔɔdhö ‑yë ‑nu kë sië, 'yö Matö nu 'ö‑ pö Yesu ‑dhɛ: «N Dëmɛ, n 'to 'ö n 'zlaa‑ Madhi ‑ya wo yë ‑bha 'ö nu "tʋ ‑to i ‑wʋ ‑bha ‑dhɛ 'gü ya i i ‑bha ‑pö 'gü ꞊dhɛ? ‑A pö‑ ‑dhɛ kö ‑yö n ‑ta 'kun ‑dhe!»
40 Marta estava ocupada com todo o trabalho da casa. Então chegou perto de Jesus e perguntou: — O senhor não se importa que a minha irmã me deixe sozinha com todo este trabalho? Mande que ela venha me ajudar.
41 'Yö Yesu ‑ya ‑yɔ bɔ‑ ‑gɔ 'ö‑ pö: «Matö n "tɛado, 'wɔn 'gbɛ ꞊në 'i dɔ sië 'kën 'gü ‑a ‑wɔn 'gü 'yö i zuëdhiʋ̈tɛɛ sië bha,
41 Aí o Senhor respondeu:
42 "kɛɛ pë dosengseng ꞊në‑ ‑wɔn 'dhö "gbɩɩ‑, yö ꞊në Madhi ‑ya sü bha. 'Pë 'ö Madhi ‑ya ‑sü bha ꞊në mɛ 'bha ‑kɔ 'yaa ꞊mɔɔ‑ ‑bha kö ‑ya 'sü‑ ‑gɔ.
42 mas apenas uma é necessária! Maria escolheu a melhor de todas, e esta ninguém vai tomar dela.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.