Mateus 25

Chru (CJE) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 “Tŭ nư̆n, Lơgăr Lơngì rơŭ mơhiơ̆ yơu sa-pluh aràng kơmơi dra sơc̆ih-sơc̆ăn apăn apui-đèng nau rò mơrtơu-lơkơi.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Lăm sa-pluh aràng kơmơi nư̆n, hũ lơma aràng kơmơi gơla sơ̆ng lơma aràng kơmơi jak.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Du kơmơi gơla apăn apui-đèng, bloh 'buh apăn mơñà apui tui.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Dò du kơmơi jak nư̆n apăn apui-đèng sơ̆ng apăn găm mơñà apui tui.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Kơyoa mơrtơu-lơkơi suơi truh, nư̆n abih du mơnih kơmơi tơnò mơta sơ̆ng đih wơ̆r.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Bloh truh mơtưh mơlăm, hũ săp iơu prŏng: ‘Dih, mơrtơu-lơkơi truh bơjơ! Sơmăr tơbiă nau rò bĕ!’
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Tŭ nư̆n, abih du kơmơi dra sơc̆ih-sơc̆ăn mơdơh tơgồ, sơ̆ng rơc̆ăng apui-đèng drơi.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Du kơmơi gơla đờm sơ̆ng du kơmơi jak lài: ‘Yòng klah brơi tơ buơl dơlhă sa-sĭt mơñà apui buơl sơ-ai, kơyoa apui-đèng buơl dơlhă kơjĕ mơtai bơjơ.’
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Bloh du kơmơi jak đờm sơđồ: ‘'Buh jiơ̆ng ơu, huơĭ 'buh tơ̆l mơñà tơ găm buơl dơlhă sơ̆ng buơl sơ-ai; siàm rơlau, buơl sơ-ai nau truh bĕ sơ̆ng mơnih pơblơi mơñà bloh blơi.’
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Bloh lăm tŭ buơl guñu nau blơi, nư̆n mơrtơu-lơkơi truh. Du mơnih hũ rơc̆ăng-kraŭ lờih nư̆n nau sơ̆ng mơrtơu-lơkơi tơma lăm pơnuaĭ mơñŭm 'bơ̆ng khiăng-gơŭ, sơ̆ng bơh 'băng krơ̆ wơ̆.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Hơdơi luĭ, du kơmơi sơc̆ih-sơc̆ăn dih kŭng truh, buơl guñu iơu yòng: ‘Ơ Pô, ơ Pô! yòng pơh bơh 'băng tơ buơl dơlhă!’
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Bloh mơnih pô đờm: ‘Iơŭ biă Kơu đờm sơ̆ng buơl guhã, Kơu 'buh thơu buơl guhã la aràng sơi ơu.’
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Yơu nư̆n, păl mơdơh-kraŭ bĕ, kơyoa buơl guhã 'buh thơu hơrơi, kŭng 'buh thơu jơ.”
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 “Lơgăr Lơngì kŭng mơhiơ̆ yơu sa aràng mơnih dih kơjĕ nau jơlàn atàh, iơu du mơnih hơlŭn-hơlă truh bloh jào phơ̆n-bơna drơi tơ buơl guñu.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Mơnih pô jào tơ mơnih ni lơma talơ̆ng, mơnih dih dua talơ̆ng, mơnih pơkơ̆n wơ̆ sa talơ̆ng, tui sơ̆ng pơnuaĭ khờh-rơgơi yàu aràng. Bloh nư̆n mơnih pô nau jơlàn.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Mơnih hũ đồ-mă lơma talơ̆ng, tơbiă nau kă-bơnia blơi-sơlih, sơ̆ng ngă tơbiă phŭn-hơjŭng hũ lơma talơ̆ng pơkơ̆n wơ̆.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Mơnih đồ-mă dua talơ̆ng kŭng yơu nư̆n rơi, ngă tơbiă phŭn-hơjŭng hũ dua talơ̆ng tra.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Bloh mơnih hũ đồ-mă sa talơ̆ng, nư̆n nau klơi lơbàng sơ̆ng dơ̆r bơdơŭ priă mơnih Pô.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Hơdơi mư̆ng nư̆n lơ-ơh hơrơi, pô du mơnih hơlŭn-hơlă ni gài mơrai wơ̆, sơ̆ng iơu du mơnih hơlŭn-hơlă truh tô c̆ơ yàu aràng duah hũ hơdùm priă tơ ñu.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Mơnih hũ đồ-mă lơma talơ̆ng truh, apăn tui lơma talơ̆ng tra, sơ̆ng đờm: ‘Ơ pô, pô hũ jào tơ dơlhă lơma talơ̆ng, ni, dơlhă ngă tơbiă phŭn-hơjŭng hũ lơma talơ̆ng tra wơ̆.’
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Mơnih pô đờm sơ̆ng mơnih nư̆n: ‘Ơ mơnih hơlŭn-hơlă siàm sơ̆ng tơpă sa hơtai-hơtiàn dih, siàm biă! Hã hũ tơpă sa hơtai-hơtiàn lăm bruă tìt, kơu rơŭ jào tơ hã c̆ơ-apăn lô bruă rơlau. Tơma bĕ bloh đồ-lĕng pơnuaĭ sờh-sài sơ̆ng pô hã.’
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Mơnih hũ đồ-mă dua talơ̆ng kŭng truh sơ̆ng đờm: ‘Ơ pô, pô hũ jào tơ dơlhă dua talơ̆ng, ni, dơlhă ngă tơbiă phŭn-hơjŭng hũ dua talơ̆ng tra.’
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Mơnih pô đờm sơ̆ng mơnih nư̆n lài: ‘Ơ mơnih hơlŭn-hơlă siàm sơ̆ng tơpă sa hơtai-hơtiàn dih, siàm biă! Hã hũ tơpă sa hơtai-hơtiàn lăm bruă tìt, Kơu rơŭ jào tơ hã c̆ơ-apăn lô bruă rơlau. Truh bĕ bloh đồ-lĕng pơnuaĭ sờh-sài sơ̆ng pô hã.’
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Mơnih hũ đồ-mă sa talơ̆ng kŭng truh sơ̆ng đờm: ‘Ơ pô, dơlhă thơu pô la mơnih jơnăp-kơđơ̆ng, yuă lăm anih drơi 'buh drà, duơ̆n mă lăm anih drơi 'buh dơnih;
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 nư̆n dơlhă huơĭ bloh apăn bơdơŭ talơ̆ng pô tơ ala lơ̆n. Ni, phơ̆n priă pô yòng bơ-yàr wơ̆ tơ pô.’
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Bloh mơnih pô đờm lài: ‘Ơ hơlŭn-hơlă mơsak-jơhà sơ̆ng kơ-yàl alah dih! Hã thơu kơu yuă lăm anih kơu 'buh drà, sơ̆ng duơ̆n mă lăm anih kơu 'buh dơnih;
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 yơu nư̆n hã păl jào priă kơu tơ du mơnih kă-bơnia priă, tô tŭ kơu gài mơrai wơ̆, kơu rơŭ đồ-mă hũ găm phŭn sơ̆ng hơjŭng.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Yơu nư̆n, buơl guhã mă bĕ talơ̆ng mư̆ng ñu bloh brơi tơ mơnih hũ sa-pluh talơ̆ng.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Kơyoa mơnih lơi hũ, rơŭ hũ brơi pơtơ̆l wơ̆, tô buơl guñu hũ dơlah-dơlài; bloh mơnih lơi 'buh hũ, nư̆n găm tơgrơ̆ hơgĕ buơl guñu hũ, kŭng rơŭ kŏng suă mă rơi.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Dò mơnih hơlŭn-hơlă 'buh kwơ-màng dih, prah bĕ ñu tơbiă tơ agàh anih kơnăm-mơsrư̆; la anih rơŭ hũ hia-c̆ŏ sơ̆ng kĕ tơgơi.’ ”
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 “Tŭ Anà Mơnih truh lăm pơnuaĭ màng-kơc̆rà drơi, găm sơ̆ng abih du mơnih gơdrưh; tŭ nư̆n Pô rơŭ dò guh tơ ngŏ sơbàn màng-kơc̆rà Pô.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Abih tơgrơ̆ buơl làng rơŭ pơgùm-pơtòm tơ anaŭ Pô; sơ̆ng Pô rơŭ pơklah krơi buơl guñu, yơu mơnih glăng abo pơklah krơi abo sơ̆ng pơbe,
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 luơi abo dò gah hơnuă, sơ̆ng pơbe dò gah ơñiau.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Tŭ nư̆n, Pơtau rơŭ đờm sơ̆ng du mơnih dò gah hơnuă lài: ‘Ơ du mơnih hũ Ama Kơu brơi lơngai-pơtuah, truh bĕ đồ-mă Lơgăr hũ rơc̆ăng lờih tơ buơl guhã mư̆ng tŭ c̆rơ̆ng-tơbiă lơngì-tơsì tơnah-rơya.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Kơyoa Kơu lơpa, buơl guhã brơi Kơu 'bơ̆ng; Kơu mơhau, buơl guhã brơi Kơu mơñŭm; Kơu la mơnih thuai-c̆rih, buơl guhã jà-rò Kơu.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Kơu kŭl-sơlŭn, buơl guhã pơc̆ù tơ Kơu; Kơu lơ-ơ̆n lơngoh rơwă-sơkì, buơl guhã rơwăng-c̆ơ Kơu; Kơu kơđòng jàm-krơ̆, buơl guhã truh c̆uă-rơwăng Kơu.’
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Tŭ nư̆n, du mơnih rĭng-tơpă đờm sơ̆ng Pô: ‘Khoai Yàng, hũ tŭ lơi buơl dơlhă 'buh Yàng lơpa bloh brơi 'bơ̆ng, halài mơhau bloh brơi mơñŭm?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Hũ tŭ lơi buơl dơlhă 'buh Yàng la mơnih thuai-c̆rih bloh jà-rò, halài kŭl-sơlŭn bloh pơc̆ù tơ Pô rơi?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Halài hũ tŭ lơi buơl dơlhă 'buh Yàng lơ-ơ̆n lơngoh rơwă-sơkì, halài kơđòng jàm-krơ̆ bloh nau c̆uă-rơwăng rơi?’
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Pơtau rơŭ đờm sơđồ lài: ‘Iơŭ biă, Kơu đờm sơ̆ng buơl guhã, tŭ buơl guhã ngă bruă nư̆n tơ sa aràng mơnih tìt rơlau abih lăm du adơi-ai Kơu ni, nư̆n la hũ ngă tơ rùp-phŭn Kơu.’
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Bloh nư̆n, Pô đờm sơ̆ng du mơnih dò gah ơñiau lài: ‘Ơ du mơnih kơđòng pơc̆ĕ-pơtrah, nau bĕ tô tơrđơŭ mơta Kơu, bloh tơma lăm apui rài pơdò rài hũ pioh lờih tơ Satăn sơ̆ng du kơmlài-jĭnràk ñu.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Kơyoa Kơu lơpa, buơl guhã 'buh brơi Kơu 'bơ̆ng; Kơu mơhau, buơl guhã 'buh brơi Kơu mơñŭm.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Kơu la mơnih thuai c̆rih, buơl guhã 'buh rò-jà Kơu; Kơu kŭl-sơlŭn, buơl guhã 'buh pơc̆ù tơ Kơu; Kơu lơ-ơ̆n lơngoh rơwă-sơkì sơ̆ng kơđòng jàm-krơ̆, buơl guhã 'buh c̆uă-rơwăng Kơu.’
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Tŭ nư̆n, du mơnih ni kŭng đờm sơđồ: ‘Khoai Yàng, hũ tŭ lơi buơl dơlhă 'buh Yàng lơpa, halài mơhau, halài Yàng la mơnih thuai c̆rih, halài kŭl-sơlŭn, halài lơ-ơ̆n lơngoh rơwă-sơkì, halài kơđòng jàm-krơ̆ bloh 'buh duh bruă Pô ơu?’
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Pô rơŭ đờm sơđồ wơ̆ lài: ‘Iơŭ biă, Kơu đờm sơ̆ng buơl guhã, tŭ buơl guhã 'buh ngă du bruă nư̆n tơ sa aràng mơnih tìt rơlau abih lăm du mơnih ni, nư̆n la buơl guhã kŭng 'buh ngă tơ Kơu rơi.’
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Bloh nư̆n du mơnih ni rơŭ nau tơma lăm pơnuaĭ ngă-glài rài pơdò rài, dò du mơnih rĭng-tơpă rơŭ tơma lăm pơnuaĭ hơdiŭ rài pơdò rài.”
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.