Apocalipse 10

Baguma Apam Vɔḛ a Tuwuli (BOV) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Ke liti a, mmɔ́ ode fɔtɔ ɔnyanɛ mɔ kɔbɛ̃ bɛbã odi kĩ eto ode yaka. Edeĩ nɛ luflututu kamɛ, ade sinigbɛnɛ sinya ye lɔlɔ a. Ye anɛ ata ndɛ suwa aye, ade ye abɔa la ndɛ fi fɔmɛ fuku aye kĩ fɔade nɛ ode a.
1 E vi outro anjo forte que descia do céu, vestido de uma nuvem; por cima da sua cabeça estava o arco-íris; o seu rosto era como o sol, e os seus pés como colunas de fogo,
2 Ɛnɛɛ kavolibi kadi kĩ bibinya a nɛ awɛ. Ɛkɔa ye sɔmɔna kɔbɔa eke nɛ mpo akũ ade ɛkɔa sɛba kɔbɔa lɛmɛ eke nɛ tite akũ a.
2 e tinha na mão um livrinho aberto. Pôs o seu pé direito sobre o mar, e o esquerdo sobre a terra,
3 Ɛbɔa fɔwɔla kɔɔba ndɛ dzata amɛ kaklumɛ aye. Kĩ ɛbɔa fɔwɔla a, ɔplala evũkɔnɔ a nyɛ tunukpɛ̃.
3 e clamou com grande voz, assim como ruge o leão; e quando clamou, os sete trovões fizeram soar as suas vozes.
4 Kĩ ɔplala evũkɔnɔ a nyɛ tunukpɛ̃ a, nwɛ kĩ matsɛlɛ fɔtsa ĩyi, lɛmɛ nnu odo odi kĩ eto ode ɛlɛ kĩ, “Talɛ lɛtsa a kĩ ɔplala evũkɔnɔ a lɛ a onukpɛ̃, tatsɛlɛ foe oyi.”
4 Quando os sete trovões acabaram de soar eu já ia escrever, mas ouvi uma voz do céu, que dizia: Sela o que os sete trovões falaram, e não o escrevas.
5 Ade ode fɔtɔ ɔnyanɛ a kĩ mmɔ́ kĩ ɛdzɛ̃ nɛ mpo mɔ tite akũ a dzɛla ye sɔmɔna awɛ nɛ ode,
5 O anjo que vi em pé sobre o mar e sobre a terra levantou a mão direita ao céu,
6 ɛlɔ fubo nɛ Baguma kĩ edzi nkpã daa a, kĩ ɛkɛna tite mɔ te akũ fɔtsa, ode mɔ ye kamɛ fɔtsa, mpo mɔ ye kamɛ fɔtsa a dĩ akũ kĩ, “Liti kakpa lɛláabuki lɛna!
6 e jurou por aquele que vive pelos séculos dos séculos, o qual criou o céu e o que nele há, e a terra e o que nela há, e o mar e o que nele há, que não haveria mais demora,
7 Lɛmɛ lɔkɔ a kĩ ode fɔtɔ ɔnyanɛ ovũkɔnɔde a aavɔ̃ ye kagbulɛɛ ni, Baguma nhihiɛ kɔlawa a aaya nɛ foe kamɛ ndɛ ayekĩ ɛnyɛ ɛtsa ye onukpɛ̃ banyɛnɛ a kĩ bɛnyɛ basumunɛ a.”
7 mas que nos dias da voz do sétimo anjo, quando este estivesse para tocar a trombeta, se cumpriria o mistério de Deus, como anunciou aos seus servos, os profetas.
8 Ke liti a, odo a kĩ nnu ntomɛna ode a buki ebi yĩ kĩ, “Naatɛ kavolibi a kĩ bibinya a nɛ ode fɔtɔ ɔnyanɛ a kĩ ɛdzɛ̃ nɛ mui mɔ tite akũ a awɛ.”
8 A voz que eu do céu tinha ouvido tornou a falar comigo, e disse: Vai, e toma o livro que está aberto na mão do anjo que se acha em pé sobre o mar e sobre a terra.
9 Nnaa ode fɔtɔ ɔnyanɛ a sɛkɛ̃ mbi ye kĩ ɛkɔa kavolibi a ɛkpa yĩ. Ebi yĩ kĩ, “Tɛ ke kaba ke. Fɔ́akɛna mɔ ɔnyɛ mɔ ɔnyɛ nɛ nɔ lupu kamɛ, lɛmɛ fɔ́ana ɔmɛnɛ nɛ nɔ onukpɛ̃ kamɛ ndɛ kɔsã aye.”
9 E fui ter com o anjo e lhe pedi que me desse o livrinho. Disse-me ele: Toma-o, e come-o; ele fará amargo o teu ventre, mas na tua boca será doce como mel.
10 Ntɛ kavolibi a nɛ ye awɛ mba ke. Fɔna ɔmɛnɛ ndɛ kɔsã aye nɛ yĩ onukpɛ̃ kamɛ, lɛmɛ kĩ mmɛna foe a, fɔna ɔnyɛ nɛ yĩ lupu kamɛ.
10 Tomei o livrinho da mão do anjo, e o comi; e na minha boca era doce como mel; mas depois que o comi, o meu ventre ficou amargo.
11 Ke liti a, ebi yĩ kĩ, “Kɛnɛ kĩ abuki ode lɛtsã Baguma fɔlɛtsa a nɛ bati, tɛmaĩ, tide mɔ fɔgã pii akũ.”
11 Então me disseram: Importa que profetizes outra vez a muitos povos, e nações, e línguas, e reis.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.