João 8
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 [Oso sɨkwoꞌmiyo somo Jisas kako hwofɨkiꞌnyo Oulif sopo sɨmentisofoho.
1 Imaibo Jesu Olive Oyaw na’at tit yen in.
2 Moꞌnɨngka sohonta imɨngoꞌnji Jisas apaꞌno Anɨtuye tajo ango engo somo asomo noponto sɨmentisofoho. Hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohino Jisasɨmo uꞌmahonɨngkofi Jisas kako ampo nohumanto kakoe hungkunoso lutɨhwamentisofoho.
2 Maraumanika Jesu matabir maiye Tafaror Bar ana meraramaim bat, sabuw moumurin maiyow hiru’ay hi’arbebera’uh naatu i busuruf ma sabuw i’ubaibiyih.
3 Ose lutɨhwentanɨngki aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwamotofo sohwanji aꞌamu Falisi sohwanji hofɨko ape hwaꞌntesimo ipemotasontɨfi Jisasɨꞌnjo ajwopo uhumatɨmentohofofoho. Oso apesi kako nomꞌne hweꞌnji saho fosyowentanɨngki hwe engo sohwa uhwonɨmentohofofoho.
3 Ofafar bai’obaiyenayah naatu Pharisee babin turan aawan hairi hi’inu’in hibai hina hirun. Naatu hi’u kou’ay nahimaim bat.
4 Oseso hofɨko Jisasɨmo ulɨmentohofi, Nakwoe Lonetɨhwayo sohwosi, olo ape losi hufo yontanɨngki uhwonɨmalohwoniyoho.
4 Naatu Jesu isan hi’o, “Bai’obaiyenayan, iti babin i turan aawan hairi hi’inu’in atita’ur.
5 Mousesɨye honɨngkano hungkunoso ole nalɨmento, Hwoyaꞌmi yahino wonyoꞌnjo ose somo sojo mehwasi wofonjosyano. Ose nalɨmentisofoho. I osoꞌno kɨko huno pipi kiyohoho. Pipi yanehwono.
5 Ofafaramaim Moses aki iti na’atube eobaiyuni, babin yait ta iti na’atube nasisinaf boro kabayamaim anarab namorob. O a not ta ema’am boro inao.”
6 Hofɨko Jisasɨye hunomo yamofo ulohofoꞌne oso ulohonɨmentohofofoho. Huno ole syafɨhuꞌmentohofi, Jisas kako Mousesɨye honɨngkano hungkunomo mtɨhupe soꞌmanji nomꞌne hungkuno kengo nalosoꞌmanji nakwo kakimo impe untofantanoho. Ose syofɨsyahonɨngki Jisas kako ingkuꞌnohumanto kako kakoe ajoꞌmiyoꞌnji hwahomo ifalifaliyo mtɨꞌmokumentisofoho.
6 Iti baibat hibai hititit i mi’itube Jesu hitikubibiruw, saise abitur ta’o na’at imaim hitabat ubar hititin isan.
7 Hofɨko Jisasɨmo neꞌno neꞌno ulohonɨngkahonɨngkofi Jisas kako nolɨkafonto ulɨmento, Aꞌamu fihwo honɨngkano wonyo nɨhuꞌno aneso sekwoꞌnjo ajwo lopo sojo sɨmoꞌmjoso aꞌmu simo wohoꞌnamofono.
7 Hi’u hibibabatiy anamaramaim, Jesu nakwetan tara’ah naatu isah eo, “O yait aur bowabow kakafin men nama’am na’at, o wan kabay kubai babin isan kurouw.”
8 Ose ulonto kako apaꞌno ingkuꞌnohumu lohofonto hwahomo apaꞌno ajoꞌmiyoꞌnji ifalifaliyo mtɨꞌmokumentisofoho.
8 Naatu i kwafure maiye me yan ma kubebebeyan.
9 Hofɨko Jisasɨye hungkunomo upaꞌnontɨfi aꞌamu angaꞌno angaꞌno hotahumentohofofoho. Hwe yofe engoꞌnjo sohwa sɨmoꞌmo hotoswopahonɨngkofi hwe nomꞌne sohwa hofɨko tɨfi hotahumentohofofoho. Aꞌamu hopiꞌnonohinoso Jisasɨmo ulɨkoꞌmahonɨngkofi Jisas kakoꞌnohini nohumentanɨngki oso aꞌmusi kako Jisasɨye sɨmanopo neꞌno lohoꞌmentisofoho.
9 Iti tur hinonowar anamaramaim ta’ita’imon hitabartaitit hin, oro’orot atamanih wan hi’iyon hibusuruf hitit. Babin akisinamo hihamiy Jesu nanamaim bat
10 Jisas nolɨkafonto aꞌmu simo ulɨmento, Olo aꞌmu losi, aꞌamuso ntɨꞌmo humalofo. Aꞌamu angaꞌnohinoso kikimo poyo wokumokano makiloho liyohofo.
10 Jesu totofar misir babin itin basit isan eo, “Babin iti sabuw menika hin? Naatu yait ta o isa rouw’ouri ai en?”
11 Jisas ose ulahonɨngki aꞌmusi ulɨmento, Hwe Engofo, aꞌamu ose manjofoho. Hopiꞌnono nto humpehofo. Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Ngko huhwoꞌni poyo makumokohoyohono. Kɨko nowehoji oso wonyo hiso apaꞌno iyoꞌeno. Oꞌo, honɨngkano wopɨngoꞌnohini fiyohoho. Ose ulɨmentisofoho.]
11 Babin eo, “Regah men yait ta ema’am.” Naatu Jesu eo, “Basit gewasin! Ayu auman men karam boro anibatiyi. Kwen, iti boun inabubusuruf bowabow kakafih men inasinaf maiye.”
12 Jisas aꞌamu somo hungkuno apaꞌno ulɨmento, Ngko olo hwaho lopone pomponaho hwoꞌnyoho. Aꞌamu ngkimo tɨfi nnɨngkaposo sohwo kako sɨkwoꞌmjohoꞌmo memoyonehoho. Oꞌo, kako songo neꞌno humayoꞌne pomponaho hiꞌnjo hweho.
12 Jesu sabuw isah eo maiye, “Ayu i tafaram ana marakaw. Yait ayu ebi’ufnunu i boro men guguminamaim naremor, baise i boro yawas ana marakaw nab.”
13 Ose ulahonɨngki aꞌamu Falisi sohwa ulɨmentohofi, Kɨko kikineꞌno hnnɨwoꞌnɨngkino hwosoho. Oseso nakwo huno monayohoyohoho. Jɨje hungkuno nehopitɨkeno, hwasyotɨkeno. Nakwo huno monayohoyohoho.
13 Pharisee Jesu isan hi’o, “Iti tur ku’o’o i o taiyuw isa ku’o’orerereb naatu abistan o ku’o’orerereb i men turobe.”
14 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Ngko ngkineꞌno hnnalokweno. I osoꞌno nje hungkuno neꞌnjofoho. Hwapɨngoso ngko nje hwapɨngo ne pmmentohe sopono huno niyohoho. Osoꞌno ngko ango nosɨmne soponeꞌno huno niyohoho. I osoꞌno sekwo nje hwapɨngo ne sopono huno maseyohoyohoho. Ngko hano umne soponeꞌno sekwo huno maseyohoyohoho.
14 Jesu iyafutih eo, “Ayu taiyuwu isou ana’orerereb na’at, ayu ao’orereb i turobe, anayabin ayu aso’ob menane ana naatu menamaim ananan. Baise ayu menane ana naatu menamaim ananan kwa i men kwa so’ob.
15 Sekwo aꞌamu hwahoponjofe yahinomo yano ilofɨwoꞌningkohofɨhwasoho. I ngko aꞌamufe yahino somo oso hopa yano milofɨwoꞌnɨngkiyohe hwoꞌnyoho.
15 Kwa sabuw hai itininamaim kwa’itih kwabibabatiyih. Ayu men yait ta ana itininamaim aitin abibabatiyimih.
16 I osoꞌno ngko nomꞌne aꞌamumneꞌno yano iloꞌmeꞌmanji ngko ntoꞌnohino uloꞌmnoho. Hwapɨngoso ngkoꞌnohinɨꞌmaho. Oꞌo, nje Mpohwo nɨhwatɨmentiso sohwoꞌnji nohumentai yalokuhwoyo.
16 Baise ayu anabibatiyi na’at, ayu au baibatiyen i turobe. Anayabin ayu i men akisu. Ayu Tamai iyunu anan i airi ama’am.
17 Sekwoe honɨngkano hungkuno somo ole woꞌnnyofoho. Aꞌamu hufaꞌu hwaꞌu hungkuno afaꞌnohini lisoso nakwo huno ole wonayono, Sikoe hungkunoso neꞌnjofoho. Ose woꞌnnyofoho.
17 Kwa taiyuw a’ofafaramaim iti na’atube hikirum, anamaramaim sifroubonayan orot rou’ab te’orereb tebibasit nati i turobe.
18 Ngko ngkineꞌno hungkuno hnnɨwoꞌnɨngkohefoho. I nje Mpohwo nɨhwatɨmentiso sohwo kako huhwo nje hwapɨngo soꞌno lɨwoꞌnɨngkiso hweho.
18 Ayu i orot ta taiyuwu isou ao’orereb; Tamai ayu iyunu anan ayu au sifroubounayan ta.”
19 Ose ulahonɨngki hofɨko ulɨmentohofi, Jɨje Mpohwo ntɨꞌmo humaho. Ose ulohonɨngkahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sekwo ngkineꞌno huno ntoꞌno mosyafɨsiyoꞌnjohwasi kalohi sekwo nje Mpohwo huhuneꞌno huno mosyafɨsiyo hwasoho. Sekwo ngkineꞌno huno ntoꞌno seinyohwasɨꞌmanji ou sekwo nje Mpohwo huhuneꞌno huno ntoꞌno waseyɨmontonoho.
19 Naatu sabuw hibatiy, “O Tamat i menamaim ema’am?” Jesu iyafutih eo, “Kwa ayu men kwaso’ob na’atube Tamai auman men kwaso’ob. Kwa ayu kwatasusu’ubu na’at Tamai auman boro kwatasu’ub.”
20 Oso hungkuno hiso Jisas kako Anɨtuye tajo ango engo hamniyohoꞌnjo ango ajwo sopo lohofonto hwe moyaꞌmi somo hungkuno lutɨhwamentisofoho. Kako utɨhwaꞌnyopo ko humentanɨngki aꞌamu kakimo impe mintafeꞌnjo imentohofofoho. Hwapɨngoso kakoe sɨkuno poyo imoꞌnyoꞌne sɨkunoso mmoꞌnyofoho.
20 Iti tur i tafaroror bar wanawanan kabay teya’ay ana efan sisibinamaim Jesu ma i’obaibiyih. Men yait ta bai fatumimih, anayabin i ana veya men baimih.
21 Jisas kako nomꞌne hungkuno apaꞌno ulɨmento, Ngko ume sohonta sekwo ngkineꞌno hafɨhafe wonyopi wonyopi wotɨpeentɨfeho. Sekwo sekwoe honɨngkano wonyo somo poyo nopeꞌnɨngkuji sekwoe wonyo somjo tohino somo neꞌno humantokutnnefoho. Osoꞌno sekwo ngkimo monɨꞌmapitnnehofo.
21 Jesu ibanak isah eo maiye, “Ayu boro kwa anihamiyi anan, naatu kwa boro ayu isou kwananuwet naatu kwa a kakafih wanawanahimaim boro kwanamorob. Ayu menamaim ananan kwa boro men imaim kwanan.”
22 Ose ulahonɨngki aꞌamu Juta sohwa hnnɨmentohofi, Oso hungkuno nelalokunjoso hwapɨngo neso pehoto. Ole nelalofoho. Oso ango ngko uꞌmo humame sopo sekwo mafitnnehofo. Pipineto. Kako kakimo wofonjahinɨmtolɨkeno.
22 Naatu Jew hai ukwarih hi’o, “I eo, ayu menamaim anan kwa men karam kwanan. Iti eo anayabin i boro taiyuwin na’asabun?”
23 Ose hnnɨngkahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sekwo enjwaꞌmtaꞌango kuyoho. Ngko yokintahopontaꞌango hwoꞌnyoho. Sekwo olo hwaho lopontaꞌango kuyoho. Ngko ahwomo mtaꞌango hwoꞌnyoho.
23 Baise Jesu eo maiye in, “Kwa i babe ma’ani, Ayu i yate ma’anu. Kwa i tafaram nowan, baise ayu i men tafaram nowan.
24 Osoꞌno ngko ole nto selohefoho. Sekwo poyo peꞌnɨngkuji sekwoe wonyoso wawoꞌmontonoho. Mpohwo kako ngkimo nɨhwatɨmentiso soꞌno sekwo sɨmeho hiꞌntnnono montapeꞌnjo ifijoꞌmanji sekwoe wonyoso wawoꞌmontonoho.
24 Ayu ao kwanowaraka, ayu men kwanasu’ubu kwanabitutumu na’at, kwa boro anababatun a kakafih wanawanahimaim kwanamorob. Ayu’uban tur iti ao’o.”
25 Ose ulahonɨngki hofɨko ulɨmentohofi, Kɨko tɨhwosilo. Ose ulohonɨngkahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Ngko oso hwe so hwoꞌnyoho. Sɨmoꞌmo nto selɨmentohe so hwoꞌnyoho.
25 Hibatiy hio, “O i yait?” Jesu iyafutih eo, “Tabubusurufika kwa a tur aowen taremor tana.
26 I sekwoe yahino wonyo somneꞌno hungkuno piꞌnɨngo hiꞌnjo hwoꞌnyoho. I osoꞌno hwangku oso yahino somneꞌno hungkuno yano selofimnefoho. I olohonta yoꞌmayo nɨhwatɨmentiso sohwo ntɨmentiso soꞌnohini waselɨmonneꞌno yohono. Kakoe yahinoso neꞌnjo hweho.
26 Kwa isa ayu boro tur moumurika anao anibabatiyi. Baise yait ayu iyunu anan i turobe? Naatu abistan i eo anonowar ayu sabuw hai tur ao’owen.”
27 Jisas ose ulahonɨngki hofɨko Jisas Anɨtumneꞌno hofɨkimo ulɨmentiso soꞌno huno muyoꞌnjo imentisofoho.
27 Jesu Tamah isan sabuw hai tur eo’eowen naniyan men hibai.
28 Oseso Jisas hofɨkimo ulɨmento, Hwangku sekwo ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni fonjanɨsyɨkuji oso hohosohonta sekwo ngkineꞌno huno ole seyonefoho. U, oso hwe Anɨtu uhwatɨmentiso sohweho. Sekwo huno ose wotɨpemantɨfeho. Ngko nje huno mtaꞌni yoꞌmayo syohoso imentoheꞌmaho. Oꞌo, yoꞌmayo hungkuno nje Mpohwo ntɨmentiso soꞌnohini selɨmentohefoho.
28 Imih Jesu eo, “Orot Natun kwanabobora’ah anamaramaim, kwa boro kwanaso’ob; Ayu i Yait; naatu ayu men taiyuwu au kokomaim asisinafumih, baise Tamai abistan tur mutufor bi’obaiyu’umaim ao’o.
29 Mpohwo kako nɨhwotɨmentiso sohwo kako ngkoꞌnji humaho. Yoꞌmayo iwoꞌnɨngkoheso Mpohwo kakoe sɨmeho wopɨngo umokiyoꞌne iwoꞌnɨngkohe hwoꞌnyoho. Kako monɨsɨkwajonehoho.
29 Naatu yait ayu iyunu anan airi ama’am i men ihamiyu, anayabin mar etei i ana kokomaim asisinaf isan ebiyasisir.”
30 Ose ulahonɨngki hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engoso oso hungkunoso upaꞌnontɨfi Jisasɨmo sɨmeho hiꞌntnnono umentohofofoho.
30 Nati eo’omaim sabuw moumurih maiyow hitumitum.
31 Aꞌamu Juta fehohnjoso Jisasɨmo sɨmeho hiꞌntnnono umentohofo somo Jisas ole ulɨmento, Sekwo sɨmeho nehopi ntapɨkujoꞌno sekwo nje hungkunomo tɨfi nehopi inɨngkafijo kuꞌmanji sekwo nje inomokomoyo ne kuyoho.
31 Imih Jesu Jew sabuw iyab i hibitumatum isah eo, “Ayu au bai’obaiyen kwanabubukikin na’at, kwa i anababatun ayu au bai’ufununayah,
32 Nje hungkuno nehopi somo huno seyosoꞌmanji oso hungkuno hiso sekwoe yahino wonyoso kiloꞌmokomokosyehumamojo somtaꞌni usɨhutofosemaꞌmontonoho.
32 naatu kwa boro turobe kwanaso’ob naatu turobe boro imaim narufami kwanatit.”
33 Ose ulahonɨngki hofɨko Jisasɨmo ulɨmentohofi, Nakwoe neyakwo Apɨloham sohwoe imu hwonaꞌnyoho. Nomꞌnihwo nakumo ntohonta kiloꞌmokomokonesyohumamojoto. Awonoho. Osoꞌno kɨko pehoꞌno nalohino, Nje hungkunoso sekumo usɨhutofasemaꞌmontonoho. Pipineto.
33 Sabuw hiya’afut hi’o, “Aki Abraham ana a’agir. Naatu aki men yait ta ana akir wairafin. Mi’itube inarufami anatit isan kuo’o?”
34 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Hungkuno nehopiꞌnohini waselɨmonneꞌno yohono. Aꞌamu hopiꞌnonohino honɨngkano wonyoꞌnjo somo oso honɨngkano wonyo hiso hofɨkimo kiloꞌmokomokosyohumamojofoho. Osoꞌno oso aꞌamu hiso hofɨko oso honɨngkano wonyo sohwoe syoho ulohofiyo paꞌnyofoho.
34 Jesu sabuw isah eo, “Turobe a tur ao’owen, o yait ta bowabow kakafin kukusisinaf i bowabow kakafin ana akir wairafin imatar.
35 Aꞌamu syoho ulohofiyo sohwo kako kakwoꞌyohwoe syohoso ulohofisoso kakoe hwe engoꞌnjo nɨhuꞌnahone humayoꞌne hwoꞌmaho. Oꞌo, kako syoho ulohofiyoꞌnohino hweho. I osoꞌno hwe engo sohwoe hwomu sohwoꞌnohini engolopohamo humawoꞌnɨngkohoho.
35 Akir wairafin taitin tuwahinah wanawanahimaim i boro namarorore, baise Natun i ana efan wanatowan.
36 Osoꞌno Anɨtuye Hwomu sohwoꞌni ngko sekumo honɨngkano wonyo somtaꞌni isɨhutofasemaꞌmeso nomꞌnihwo sekumo mokiloꞌmokomokosesyohumanehoho. Oꞌo, nɨhuꞌno awonoho. Nje aꞌamu ne nto imoꞌnɨngkohofo.
36 Imih Natun kwa narurufami, kwa i anababatun narufami,
37 Sekwo Apɨlohamɨye imu sohwonaꞌnyoho lɨwoꞌnɨngkohofo soꞌno ngko huno niyohoho. Apɨloham sohwo kako Anɨtuye aꞌamu ne hweho. I osoꞌno nje hungkuno soꞌno nakwolaho lontɨfeso sekwo ngkimo wofonjonɨsyantɨfeꞌno yalokwofo soꞌno sekwo Apɨlohamɨye imu ne hwasɨꞌmaho.
37 Ayu aso’ob kwa i Abraham ana a’agir, baise kwa i ef kwanunuwet ayu kwana’asbunu. Anayabin kwa dogor wanawanan, ayu au tur ana efan i men ema’am.
38 Ngko nje Mpohwoꞌnji nohumanji yoꞌmayo ntahonɨngki losetɨhwawoꞌnɨngkohe hwoꞌnyoho. I osoꞌno sekwo sekwoe senɨngkwohwo ne sohwoe yahino somo nomantɨfi yalokwofo.
38 Ayu Tamai ana taragub wanawanan abistan i’obaiyu ai’itin i a tur ao’owen, naatu kwabo tamat demon hi’o kwanonowar na’at kwasisinaf.”
39 Jisas ose ulahonɨngki hofɨko ulɨmentohofi, Nakwoe mpohwo sohwo Apɨlohamɨyoho. Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, I sekwo Apɨlohamɨye imu ne hwasɨꞌmanji sekwo Apɨloham imojo yahinoso sekwo ikutnnesohilo.
39 Sabuw hiya’afut hi’o, “Abraham i aki tamai.” Jesu eo maiye, “Kwa Abraham natunatun na’at kwa boro i sisinafube kwatasinaf.
40 Yoꞌmayo hungkuno nehopi Anɨtu ntahonɨngki ngko selɨwoꞌnɨngkohe hwoꞌnyoho. Oso hungkuno homo somo sekwo nakwolaho lontɨfi wofonjonisyatɨfeꞌno yalokwofo. Apɨloham kako aꞌamumo wofonjahumonto miyommentisofoho.
40 Itinin i iti. God anababatun au tur eowen ao kwanonowar isan kwa a not kwabobaifufun ayu asabunu’umih. Abraham iti na’atube men sinaf.
41 Oꞌo, sekwo sekwoe senɨngkwohwo ne sohwoe yahinomo inɨngkowalokwofo.
41 Kwa tamatanah mi’itube hisisinaf na’atube kwasisinaf.” Sabuw hiya’afut hi’o, “Aki Tamai i ta’imon God akisinamo, aki i men ometakek aki i natunatun anababatun.”
42 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sekwo Anɨtu senɨngkwohwo ntentesi sekwo ngkimo sɨmeho ntapɨkutnnesohilo. Hwapɨngoso ngko Anɨtuꞌnji nofosyohumanji pmmentohe hwoꞌnyoho. Nje huno mtaꞌni pmmentohe hwonɨꞌmaho. Oꞌo, Anɨtu kako nɨhwojahonɨngki pmmentohe hwoꞌnyoho.
42 Jesu sabuw isah eo, “God kwa Tamat na’at ayu boro kwatiyabuwu, anayabin ayu Godane ana naatu boun iti bairit tama’am. Ayu men taiyuwu au kokomaim anamih, baise i ayu iyunu ana.
43 Sekwo nje hungkunomo huno ntoꞌno mosyafɨsiyoꞌnjo pehoꞌneto. Hwapɨngoso sekwo nje hungkunomo upaꞌnontɨfeso nakwolaho lontɨfeso haloho maposoꞌnjo hwasoho.
43 Aisimamih ayu tur ao’o naniyan men kwabaib? Abistan ayu ao men kwananonowar anayabin kwa tain i gugurih.
44 Sekwoe senɨngkwohwo sohwo Setenɨyoho. Sekwo yokumpohnꞌnyo yohoꞌnontɨfi sekwoe senɨngkwohwoe yahinomo tɨfi inɨngkowalokwofo. Kako sɨmoꞌmtaꞌango aꞌamumo wofonjahumo lɨmojo hweho. Kako hungkuno neꞌnjo somno ngkilaho lɨmojo hweho. Hwapɨngoso yahino neso kakoe sɨmeho moꞌmo momnauyoho. Kako hwasyo hungkunoꞌnohini lɨmojo hweho. Kako yoꞌmayo hwasyo hungkunoso hwapɨngo hweho.
44 Kwa i tamat demon mowan natunatun, naatu kwa a kok i tamat esisinafube kwani’ufunun. Aneika i asbunubunuwenayan, i men turobe’emaim batamih, anayabin i wanawanan turobe en. Baifufuwen nati i ana tur, anayabin i baifufuwenayan naatu baifufuwenayah etei tamah.
45 I ngko sekumo hungkuno nehopi ko selahonɨngko sekwo nje hungkuno homo somo sɨmeho hiꞌntnnono montopalokuyohofo.
45 Baise ayu tur anababatun ao’o, kwa i men kwabitutumu.
46 Ngko honɨngkano wonyo yohesoꞌno tɨhwo wantɨmontolo. Awonoho. I osoꞌno ngko hungkuno nehopiꞌnohini selɨwoꞌnɨngkoheꞌmanji sekwo nje hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono montapeꞌnjo pehoꞌne yalokwofo.
46 O yait ta karam ayu au kakafin inaorerereb? Ayu turobe ana’o na’at, aisim men kwabitutumu?
47 Anɨtuye mehomi ne sohwa hofɨko Anɨtuye hungkunomo haloho pewoꞌnɨngkohofofoho. I sekwo Anɨtuye mehomi hwasɨꞌmaho. Osoꞌno sekwo kakoe hungkunomo haloho maposoꞌnjo hwasoho. Jisas ose ulɨmentisofoho.
47 Yait Godamaim ema’am naatu ana tur enonowar i i God nowan. Kwa tur men kwanonowar anayabin Kwa i men God nowan.”
48 Ose ulahonɨngki aꞌamu Jutafe hwe engo sohwa Jisasɨmo sitofo ulɨmentohofi, Ihwoni, nakwo kikineꞌno hungkuno nehopi lɨwoꞌnɨngkuhwono. Kɨko aꞌamu Someliya paꞌnyo hwosoho. Kɨko mewoso hwosoho. Setenɨye towahuno wonyoso kikimo ehuhnnakumoꞌnyo hwosoho. Nehopi lɨwoꞌnɨngkuhwono.
48 Jew sabuw Jesu hiya’afut hi’o, “Aki’ima turobe ao’o, oma Samaria mowan naatu demon hitounbuburi kuma’am.”
49 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Ngko towahuno wonyo ane hwoꞌnyoho. Oꞌo, ngko nje Mpohwoe yofe engo hoꞌnomalokweno. I sekwo nje yofemo hwotoho nɨfeentokwofo.
49 Jesu iya’afutih eo, “Ayu men demon hitounbuburu ama’am. Ayu Tamai akisinamo akakakafiy, baise kwa ayu men kwakakafiyu.
50 Nje yofe hoꞌnomaꞌnyoꞌne ngko syoho miyalokuyohono. Oꞌo, Anɨtu kako nje yofe engo umokumontonoho. I aꞌamu yoꞌmayo wonyo ngkineꞌno huno syafɨsyɨwoꞌnɨngkohofo soꞌno Anɨtu kako tohino yano ulofiyonefoho.
50 Ayu men taiyuwu wabu bora’ara’ahin isan anunuwet, baise orot ta i ayu isou akisinamo nanuwet naatu i boro ayu nibabatiyu.
51 Hungkuno nehopiꞌnohini waselɨmonneꞌno yohono. Aꞌamu fihwo nje hungkunomo ntoꞌno inɨngkawesoꞌmanji kako poyo mapeꞌnyoꞌnjo songo neꞌno nohumantɨhwone hweho.
51 Tur anababatun au’uwi, yait ayu au tur ebobosiyasiyar boro men namorob.”
52 Ose ulahonɨngki aꞌamu Jutaso Jisasɨmo ulɨmentohofi, Ihwoni, kɨko towahuno wonyoso nehopi hiꞌnjo hwosoho. Apɨloham kako poyo peꞌnɨmentiso hweho. I aꞌamu Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo huhwanji peꞌnɨmentohofofoho. I osoꞌno oleso pehoꞌno lalokuno. Aꞌamu fihwo nje hungkunomo ntoꞌno inɨngkawesoꞌmanji kako poyo mapeꞌnyoꞌnjo songo neꞌno nohumantɨhwone hweho. Oso hiso pehoꞌno lohino.
52 Jew sabuw Jesu isan hi’o, “Aki bounabo aso’ob o i demon hitoububuni kuma’am! Abraham morob naatu dinab oro’orot himorob, baise o ku’o’o yait ta ayu au tur nabobosiyasiyar boro men namorob.
53 Kɨko neyakwo Apɨloham poyo peꞌnɨmentiso sohumo yakoloꞌnnyo hwosilaho. I kɨko oso aꞌamu Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lontɨfi peꞌnɨmentohofo sohwamo uyakoloꞌnnyo hwosilaho. Kɨko tɨhwo paꞌnyo umoꞌnɨmonji lalokuno.
53 Aki tamai Abraham i morob o men taiyuw inabora’ahi Abraham inanatabir? Naatu God ana dinab auman himorob. O kunotanot o i yait?”
54 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, I ngko nje yofe engo imokinantɨꞌmtentesi nje yofeso engoꞌmaho weꞌeꞌnohinesohilo. I osoꞌno sekwo nanɨngkwohwo Anɨtuyoho lɨwoꞌnɨngkohofo sohwo kako nje yofe engo nɨmokalofoho.
54 Jesu iya’afutih eo, “Ayu taiyuwu anabobora’ahu na’at ayu au bora’ara’aten anayabin en. Ayu Tamai kwa a God kwarouw kwa’o’o i akisinamo ayu ebobora’ara’ahu.
55 I osoꞌno sekwo Anɨtu ne sohumo huno maseyo hwasoho. Ngko kakineꞌno huno niyohoho. Ngko ole lontɨꞌmtentesi, Ngko Anɨtu sohumo huno maniyohoyohoho. Ngko ose lontɨꞌmtentesi ngko sekwo hopa hwasyo hungkunoꞌnjo hwoꞌnnesohilo. I osoꞌno ngko Anɨtu ne sohumo huno niyahonɨngki kakoe hungkunomo tɨfi inɨngkowalokweno.
55 Kwa i men kafa’imo kwasu’ub, baise ayu asu’ub. Ayu men su’ubin anarouw ana’o na’at, ayu boro baifuwenayan kwa ana karam, baise ayu i asu’ub naatu i ana tur abobosiyasiyar.
56 Senɨngkwohwo Apɨloham sohwo kako Anɨtuye hungkunomo haloho poꞌmentiso soꞌno kako ngko olo hwaho lopo pmneꞌno huno uyahonɨngki soꞌno kako ngkimo tɨmo nehopi nohonɨmentisofoho. Osoꞌno kako ngkineꞌno sɨmonyo imentisofoho.
56 Kwa tamat Abraham ayu au na ana veya nuw i’itin i iyasisir naatu veya na titit isan i kawasa.”
57 Ose ulahonɨngki aꞌamu Jutaso ulɨmentohofi, Soswo fifɨti (50) mokiyakolofe hwosoho. Kɨko Apɨlohammo tɨmo uhwonɨmentohino hwosilaho. Hungkuno hwasyo lalokuno.
57 Jew sabuw Jesu isan hi’o, “O a kwamur i men 50 baimih naatu mi’itube Abraham i’itin.”
58 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Hungkuno nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Apɨloham kako mmoꞌnyo sohonta ngko humamote hwoꞌnyoho. Ose ulɨmentisofoho.
58 Jesu iyafutih eo, “Anababatun a tur ao’owen, ayu wan ama’abo Abraham tufuw.”
59 Oseso hofɨko sojo nomantɨfi Jisasɨmo wofonjosyano lontɨfi ko imentohofoso Jisas kako aꞌamu piꞌnɨngo engoꞌnjo soꞌmo hiyaso ifohuni ifohuni lohofonto mempono swapmmentisofoho.
59 Nati isan sabuw kabay hi’o’on Tafaror Bar wanawanan hitarabimih baise Jesu sabuw umah aren sorabon ufun tit.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.