João 6
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs NVT
1 Oso hohosohonta Jisas kako mijo ayo Ngkalili nongkihntaꞌni wakoꞌmentisofoho. Oso mijo ayo yofe nomꞌneso Taipeliyasɨyoho.
1 Depois disso, Jesus atravessou o mar da Galileia, conhecido também como mar de Tiberíades.
2 Osopo Jisas nowahonɨngki hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engoso Jisasɨmo tɨfi inɨngkapmmentohofofoho. Hwapɨngoso yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso Jisas yahonɨngki uhwonɨmentohofofoho. Aꞌamu mnokinoꞌnjo piꞌnɨngo somo Jisas kako wopɨngo umokahonɨngki uhwonontɨfi inɨngkapmmentohofofoho.
2 Uma grande multidão o seguia por toda parte, pois tinham visto os sinais que ele havia realizado ao curar os enfermos.
3 Jisasɨꞌnji kakoe inomokomoyo sohwonaꞌnnonji nakwo oso hopo sopo hwofɨkiꞌnyo weꞌe sopo kotosontani osopo humamentɨhwonefoho.
3 Então Jesus subiu a um monte e sentou-se com seus discípulos.
4 Oso aꞌamu Jutafe Anɨtu Aꞌamu Isɨlael somo Uyakoloꞌmentiso somneꞌne Syafɨsiyo Sɨkuno Engo sohwi weꞌenepi umoꞌnɨmonteꞌno imentisofoho.
4 Era quase tempo da festa judaica da Páscoa.
5 Jisas oso hwofɨkiꞌnyo hopo sopo nohumanto tɨmo feꞌnɨhwonɨmentisoso hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engoso Jisasɨyepono sapontanɨngkofi uhwononto kako Filipɨmo ulɨmento, Olo hwe moyaꞌmi lomneꞌno nakwo wosopayo mpe mtɨꞌmtaꞌni yanehwono.
5 Jesus logo viu uma grande multidão que vinha a seu encontro. Voltando-se para Filipe, perguntou: “Onde podemos comprar pão para alimentar toda essa gente?”.
6 Oso hungkuno hiso Jisas Filipɨmo ko ulɨmentisoso Jisas kako yoꞌmayo yone soꞌno huno nto syafɨhuꞌmentisofoho. I osoꞌno kako Filipɨye hunomo yamofo ulohoꞌmo lonto oso hungkunoso ulohonɨmentisofoho.
6 Disse isso para pôr Filipe à prova, pois já sabia o que ia fazer.
7 Jisas ose ulahonɨngki Filip kako ulɨmento, I, nakwo hamniyoho syoho iyo sɨkuno tu hantɨlet (200) memjaofoso hiꞌnjoꞌntontentesi nakwo wosopayo mpe yɨhwasi aꞌamu fehohnjo sohwa wopayo weꞌeꞌnohini nɨngkuji aꞌamu fehohnjoso manyoꞌnjo ikutnnesohilo.
7 Filipe respondeu: “Mesmo que trabalhássemos vários meses, não teríamos dinheiro suficiente para dar alimento a todos!”.
8 Ose ulahonɨngki Jisasɨye inomokomoyo nomꞌne sohwo kakoe yofe Entɨlu, Saimoun Pitafe konɨngkwaꞌwehwo sohwo Jisasɨmo ulɨmento,
8 Então um de seus discípulos, André, irmão de Simão Pedro, falou:
9 Olo hwomu lohwo kakoe wosopayo aho fehohnjo hopiꞌnonohino soꞌnji inanɨku kempinjo hufaꞌuyo soꞌnji mokosyohumunyo hweho. I osoꞌno olo aꞌamu piꞌnɨngo engo lomneꞌno wopayo loso pipi uyanehwono. Oꞌo, hopoꞌmaho.
9 “Aqui está um rapaz com cinco pães de cevada e dois peixes. Mas que adianta isso para tanta gente?”.
10 Ose ulahonɨngki Jisas kakoe inomokomoyo sohwonaꞌnɨmo nalɨmento, Sekwo hwe moyaꞌmi somo ampo fosyohumamno ulɨmno. Ose nalɨmentisofoho. Oso hopo sopo hoja piꞌnɨngoꞌnjoponoho. Aꞌamu hiso hojapo nohumantɨfi hweꞌnohino sohwa faif tausen (5,000) humamentohofofoho. Moyaꞌmi sofamo atofo majofoho.
10 Jesus respondeu: “Digam ao povo que se sente”. Todos se sentaram na grama que cobria o monte. Só os homens eram cerca de cinco mil.
11 Ose humentanɨngkofi Jisas kako oso wosopayo hiso nomanto Anɨtumo isamoyoka ulonto oso aꞌamu hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohino somo yano ulofimentisofoho. Ose uyonto kako inanɨku kempinjo hufaꞌuyo soꞌnji yano ulofimentisofoho. Oso wosopayo soꞌnji inanɨku soꞌnji uyahonɨngki aꞌamu hofɨko nonontɨfi sɨmeho uhnnɨmentisofoho.
11 Então Jesus tomou os pães, agradeceu a Deus e os repartiu entre o povo. Em seguida, fez o mesmo com os peixes. E todos comeram à vontade.
12 Hofɨko wosopayoso nto nɨngkahonɨngkofi Jisas kakoe inomokomoyo sohwonaꞌnɨmo nalɨmento, Sekwo oso wosopayo nonontɨfi nilɨfeefohofoso apaꞌno mɨhuꞌmokumno. Fehohnjo siki wehwoloho.
12 Depois que todos estavam satisfeitos, Jesus disse a seus discípulos: “Agora juntem os pedaços que sobraram, para que nada se desperdice”.
13 Ose nelahonɨngki oso wosopayo aho fehohnjo hopiꞌnonohino somtaꞌnɨngo nilɨfeeꞌmentohofoso sohwo hoꞌyo aho hopiꞌnonohino sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo somo mehuꞌmeeꞌmmentɨhwonefoho.
13 Eles juntaram o que restou e encheram doze cestos com as sobras.
14 Oso wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso Jisas imentiso soꞌno hwe moyaꞌmi hofɨko nuhwonontɨfi ole hnnɨmentohofi, Oso hwe sohumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki naloneꞌno hontohumalohwoneso olo huhweho. Ose hnnɨmentohofofoho.
14 Quando o povo viu Jesus fazer esse sinal, exclamou: “Sem dúvida ele é o profeta que haveria de vir ao mundo!”.
15 Ose hnnontanɨngkofi Jisas kako huno uyɨmento, Hofɨko ngkimo aho yokumpohnꞌnyo nɨkekuji hofɨkoe hwe engomo menɨhumatɨpitnnoho lonto kakoꞌnohini hwofɨkiꞌnyopono kotasɨmentisofoho.
15 Jesus sabia que pretendiam obrigá-lo a ser rei deles, de modo que se retirou, sozinho, para o monte.
16 Sɨkunoꞌnji Jisas kakoe inomokomoyo sohwonaꞌni nakwo mijo ayo momɨngo soꞌmneꞌno womentɨhwonefoho.
16 Ao entardecer, os discípulos de Jesus desceram à praia,
17 Osopo nohumentani Jisasɨmneꞌno wonyopi hontohumentani nakwo yofayokinomo kotasontani nakwo oso mijo ayo sopo Koponeyamneꞌno wokaꞌmentɨhwonefoho. Nowekontanɨngkuhwoni ajwopo sɨkuno nto meehonɨngki Jisas nakumo komoꞌno moneꞌmaꞌmmentisofoho.
17 entraram no barco e atravessaram o mar em direção a Cafarnaum. Quando escureceu, porém, Jesus ainda não tinha vindo se encontrar com eles.
18 Oso hohosohonta ifofo engo yahonɨngki mijo songo songo engo yonto mijo engo imentisofoho.
18 Logo, um vento forte veio sobre eles, e o mar ficou muito agitado.
19 Inomokomoyo sohwonaꞌni nakwo mijopo neꞌno jonjempo jonjempe mjɨmɨwakoꞌmentɨhwoneso nakwo mijo ajwopo neꞌno humentani uhwonɨmentɨhwoneso Jisas kako mijo ayo yofayokinoꞌnjo sopo hano nowentanɨngki uhwonɨmentɨhwonefoho. Ose uhwonontani iyoho engo nanɨmentisofoho.
19 Depois de remarem cinco ou seis quilômetros, de repente viram Jesus caminhando sobre o mar, em direção ao barco. Ficaram aterrorizados,
20 I osoꞌno Jisas nakumo nalɨmento, Ngkonoho. Sekwo iyoho senɨngkuhwoloho.
20 mas ele lhes disse: “Sou eu! Não tenham medo”.
21 Ose nelahonɨngki nakwo utɨmano lontani imentɨhwoneso kako nakwoꞌnjo ajwomoꞌmo humahonɨngki yofayokino hiso nakwo wowantani humiyɨhwone soponeꞌno komoꞌno umentisofoho.
21 Eles o receberam no barco e, logo em seguida, chegaram a seu destino.
22 Moꞌnɨngkanta hwe moyaꞌmi mijo ayo momɨngo nongkihntaꞌni humamentohofoso Jisasɨmo uhwonano lontɨfi hnnɨmentohofi, Fosi yofayokino angaꞌno wentono. I, oso homo somo kakoe inomokomoyo sohwanohini kotasɨmalofofoho. Jisasɨꞌnjiꞌmaho hofɨkoꞌnohini kotasontɨfi humpoꞌmalofofoho. Ose hnnɨmentohofofoho.
22 No dia seguinte, a multidão que tinha ficado do outro lado do mar viu que os discípulos haviam pegado o único barco dali e que Jesus não fora com eles.
23 Oso hopo sopo Jisas kako wosopayoꞌno Anɨtumo isamoyoka ulonto aꞌamu homo somo yano ulofimentiso hopo sopo aꞌamuso nohumantɨfi uhwonɨmentohofoso yofayokino fiso Taipeliyasntaꞌango iꞌmofopahonɨngki uhwonontɨfi
23 Alguns barcos de Tiberíades se aproximaram do lugar onde o povo tinha comido os pães depois que o Senhor os abençoou.
24 Jisasɨꞌnji kakoe inomokomoyo sohwonaꞌnnonji mohumunyo uhwonontɨfi hofɨko Jisasɨmo wotɨpemano lontɨfi yofayokinomo kotasontɨfi Koponeyamneꞌno wakoꞌmentohofofoho.
24 Quando a multidão viu que nem Jesus nem os discípulos estavam ali, todos entraram nos barcos e atravessaram para Cafarnaum, a fim de procurá-lo.
25 Nowakentɨfi mijo ayo nongkihntaꞌni Jisasɨmo nto tɨpɨhwonɨmentohofo sohonta Jisasɨmo ulɨmentohofi, Nakwoe Lonetɨhwayo sohwosi, kɨko olopo neꞌno ntohonta pmmahnno hwosilo.
25 Encontraram-no do outro lado do mar e lhe perguntaram: “Rabi, quando o senhor chegou aqui?”.
26 Ose ulahonɨngkofi kako ulɨmento, Hungkuno nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Fosi ngko syoho wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofo imale soꞌno sekwo nje hwapɨngo neso huno ehohosasesiyoꞌneso montɨpeentɨkuyohofo. Oꞌo, ngko wosopayo sejapmmale soꞌno apaꞌno wonejapono lontɨfi ntopeentɨkwofo.
26 Jesus respondeu: “Eu lhes digo a verdade: vocês querem estar comigo não porque entenderam os sinais, mas porque lhes dei alimento.
27 Ose ulonto ulɨmento, Sekwo wosopayo piso imoꞌnyoꞌne syoho tohohmtnnoꞌnjo ikutoho. Oꞌo, oso wosopayo songo neꞌno humayoꞌne soꞌno syoho tohohmtnnoꞌnjo fiyɨkuno. Oso wosopayo hiso piso miyonehoho. Oso wosopayo hiso Ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni wosejapmmonnoho. Ngko Anɨtuye yokumpohnꞌnyoꞌnji yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofo yalokwe soꞌno Anɨtu kako ngkineꞌno ole setɨhwalofoho, Ngko songo neꞌno humayoꞌne hwapɨngo hwoꞌnyoho.
27 Não se preocupem tanto com coisas que se estragam, como a comida, mas usem suas energias buscando o alimento que permanece para a vida eterna, o qual o Filho do Homem pode lhes dar. Pois Deus, o Pai, colocou em mim seu selo de aprovação”.
28 Ose ulahonɨngki hofɨko Jisasɨmo ulɨmentohofi, Nakwo pipi ihwasi yanehwono Anɨtuye syohosofo.
28 “Nós também queremos realizar as obras de Deus”, disseram eles. “O que devemos fazer?”
29 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sekwo Anɨtuye sɨmeho wopɨngo umokano lɨfijoꞌmanji sekwo olo syoho sejapmmentisoso fiyɨkuno. Sekwo oso hwe Anɨtu sekuyepono nɨhwatɨmentiso sohwoꞌnɨmo sɨmeho hiꞌntnnono ntapmno.
29 Jesus lhes disse: “Esta é a única obra que Deus quer de vocês: creiam naquele que ele enviou”.
30 Ose ulahonɨngki ulɨmentohofi, I kɨko nomꞌne wopɨngo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso yohojoꞌnoꞌmanji ou, nakwo ole wosyokufɨsyantanoho. Anɨtu kuhwotɨmentiso nehwosoho. Ose wosyokufɨsyantanoho. Osoꞌno pipi ihnnehino.
30 Eles responderam: “Se deseja que creiamos no senhor, mostre-nos um sinal. O que o senhor pode fazer?
31 Neyakwosa sohwa aꞌamu mohumunyo sopo hofɨko nohumantɨfi hofɨko wosopayo ahwomo mtaꞌnɨngoso (mona) nɨmotofofoho. Aꞌamu Anɨtuye hungkuno mtɨꞌmokumentohofo sohwa ole mtɨꞌmokumentohofi, Kako wosopayo ahwomo mtaꞌangoso aꞌamumo uyɨmojofoho. Ose mtɨꞌmokumentohofofoho.
31 Afinal, nossos antepassados comeram maná no deserto! As Escrituras dizem: ‘Moisés lhes deu de comer pão do céu’”.
32 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Hungkuno nehopiꞌnohino waselɨmonneꞌno yohono. Mouses kako oso wosopayo ahwomo mtaꞌangoso muyɨmmojofoho. Oꞌo, nje Mpohwo uyɨmojo hweho. I olohonta kako ahwomo mtaꞌango wosopayo neso wosejapmmonteꞌno yalofoho.
32 Jesus disse: “Eu lhes digo a verdade: não foi Moisés quem lhes deu pão do céu. É meu Pai quem dá o verdadeiro pão do céu a vocês.
33 Oso wosopayo neso aꞌamufoho. Anɨtu kako ahwomo mtaꞌni hwaho lopo uhwatɨmentiso sohwo kako hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohino somo songo neꞌno humayoꞌne unyo hweho.
33 O verdadeiro pão de Deus é aquele que desce do céu e dá vida ao mundo”.
34 Ose ulahonɨngki ulɨmentohofi, Hwe engofo, oso wosopayo neso sɨkuno huhwo huhwi engolopohamo kɨko fonejapohoho.
34 “Senhor, dê-nos desse pão todos os dias”, disseram eles.
35 Ose ulahonɨngkofi Jisas hofɨkimo ulɨmento, Ngko songo neꞌno humayoꞌne wosopayo ne hwoꞌnyoho. Aꞌamu hwahoponjo wosopayo nɨwoꞌnɨngkohofoso hofɨko mijoho apaꞌno uyɨmontonoho. I osoꞌno aꞌamu ngkimo nɨꞌmasoso mijoho apaꞌno muyonefoho. Aꞌamu ngkimo sɨmeho hiꞌntnnono ntapososo kako mijoꞌne apaꞌno mumoꞌnonehoho.
35 Jesus respondeu: “Eu sou o pão da vida. Quem vem a mim nunca mais terá fome. Quem crê em mim nunca mais terá sede.
36 I osoꞌno nje hwapɨngo ne soꞌno nto setɨhwamalefoho. Sekwo ngkimo ko nohonontɨfi sɨmeho hiꞌntnnono mantapeꞌnjo imalofofoho.
36 Mas vocês não creram em mim, embora me tenham visto.
37 Aꞌamu fehohnjoso Anɨtu ngkimo ntapmmentisoso hofɨko ngkineꞌno wonnɨngkopantɨfeho. Oso aꞌamu homo somneꞌno wae meeoꞌmnehono. Ngkilaho mulɨmnehono.
37 Contudo, aqueles que o Pai me dá virão a mim, e eu jamais os rejeitarei.
38 Hwapɨngoso ngko ahwomo mtaꞌni pmmentoheso nje huno mtaꞌni pmmentohe hwonɨꞌmaho. Oꞌo, Anɨtu nɨhwatɨmentiso sohwoe hunomnohini inɨngkayoꞌne pmmentohe hwoꞌnyoho.
38 Pois desci do céu para fazer a vontade daquele que me enviou, e não minha própria vontade.
39 Anɨtu kako nɨhwatɨmentiso sohwo oleꞌneꞌno umoꞌnɨngkohoho. Hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohinoso Anɨtu ngkimo nto ntapmmentiso kalohi ngko angaꞌno musɨkwajɨmnehono. Oꞌo, ngko hofɨkimo aho yokumpohnꞌnyo kemokosyohumantɨꞌmeso hwangku noꞌmo sɨkuno aeꞌuyo somo ngko hofɨkimo nulɨkahmꞌmeꞌno hofɨko songo neꞌno nohumantokutnnefoho.
39 E esta é a vontade de Deus: que eu não perca um sequer de todos que ele me deu, mas que ressuscite todos no último dia.
40 Ou, olo soꞌno Mpohwo kako umoꞌnɨngkohoho. Hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohino Kakoe Hwomu sohwoꞌnɨmo nohonɨngkuji nje hwapɨngo ne soꞌno sɨmeho hiꞌntnnono ntapɨfijoꞌmanji hofɨko songo neꞌno humayoꞌneso nomafɨkujoꞌno sɨkuno aeꞌuyo somo ngko hofɨkimo songo nulɨkaꞌmnefoho. Ose ulɨmentisofoho.
40 Pois é a vontade de meu Pai que todo aquele que olhar para o Filho e nele crer tenha a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia”.
41 Jisas kako ngko wosopayo ne ahwomo mtaꞌango hwoꞌnyoho ulɨmentiso soꞌno hofɨko hofɨkoe sɨmeho wonyo umoꞌnɨngkahonɨngki Jisasɨmneꞌno sitofo hungkuno hnnɨmentohofofoho.
41 Então os judeus começaram a criticá-lo, pois ele havia afirmado: “Eu sou o pão que desceu do céu”.
42 Ole hnnɨmentohofi, Pipineto. Olo hwe lohwo kako Jousepɨye hwomu Jisasɨyoho. Kanɨngkwohwoꞌyaꞌuneꞌno nakwo huno nayohoho. Ngko ahwomo mtaꞌni pmmentohe hwoꞌnyoho eso hwasyoso pehoꞌno nelalofoho.
42 Diziam: “Este não é Jesus, filho de José? Conhecemos seu pai e sua mãe. Como ele pode dizer: ‘Desci do céu?’”.
43 Ose hnnɨngkahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sekwo ngkineꞌno sitofo hungkuno hofiyoka pehoꞌno hnnalokwofo.
43 Jesus, porém, respondeu: “Parem de me criticar.
44 Aꞌamu fihwo kako ngkimo tɨfi nnɨngkaposo sohwo kakoe huno mtaꞌni monɨꞌmanehoho. Oꞌo, nje Mpohwo ngkimo nɨhwatɨmentiso sohwo kako aꞌamu sohumo ngkiyepono mikinjɨhwajiyoso kako ngkimo wonɨꞌmaꞌmontonoho. Oseso oso hwe ngkiyepono Anɨtu lɨhwajoso sohumo ngko sɨkuno aeꞌuyo somo ulɨkaꞌmnefoho.
44 Pois ninguém pode vir a mim se o Pai, que me enviou, não o trouxer a mim; e no último dia eu o ressuscitarei.
45 Aꞌamu Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwa ole mtɨꞌmokumentohofi, Hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohino somo Anɨtu kako hofɨkimo huno uyoꞌne itɨhwanefoho. Ose mtɨꞌmokumentohofofoho. Aꞌamu hopiꞌnono Anɨtuye hungkuno upaꞌnɨngkuji kakineꞌno huno ntoꞌno syafɨsyɨkujoꞌno hofɨko ngkimo wonɨꞌmantɨfeho.
45 Como dizem as Escrituras: ‘Todos eles serão ensinados por Deus’. Todo aquele que ouve o Pai e aprende dele vem a mim.
46 I aꞌamu hopiꞌnonohinoso hofɨko nje Mpohwo Anɨtu sohumo muhwonyoꞌnjofoho. Oꞌo, ngkoꞌnohini Mpohwoꞌnji humunyo sohwoꞌnnohini kakimo uhwononji kakoe pone somtaꞌni pmmentohe hwoꞌnyoho.
46 Não que alguém tenha visto o Pai; somente eu, que fui enviado por Deus, o vi.
47 Hungkuno nehopiꞌnohini selalokweno. Aꞌamu ngkimo sɨmeho hiꞌntnnono ntaposo sohwo kako songo neꞌno humayoꞌneso hiꞌnjo hweho.
47 “Eu lhes digo a verdade: quem crê tem a vida eterna.
48 Ou, ngko songo neꞌno humayoꞌne wosopayo hwoꞌnyoho.
48 Sim, eu sou o pão da vida!
49 I seyakwosa sohwa hofɨko oso hwaho aꞌamu mohumunyo sopo nohumantɨfi wosopayo ahwomo mtaꞌni (mona) nɨmotofo sohwa hofɨko hohonta nto peꞌnɨmentohofofoho.
49 Seus antepassados comeram maná no deserto, mas morreram;
50 I osoꞌno oso wosopayo ne ahwomo mtaꞌni aꞌamu nosohwoꞌmanji kako songo neꞌno nohumantɨhwone hweho.
50 quem comer o pão do céu, no entanto, jamais morrerá.
51 Ngko oso wosopayo ne songo neꞌno humayoꞌne sohwoꞌni ngko ahwomomo ulɨkoꞌmanji pmmentohe hwoꞌnyoho. Oseso aꞌamu fihwo kako oso wosopayo neso nosoꞌmanji kako songo neꞌno humantɨhwonefoho. Oso wosopayo soꞌneꞌno ngko sekumo selalokweso nje aꞌapahomneꞌno selalokweno. Hwapɨngoso ngko aꞌamu hwahoponjo somneꞌno poyo imoꞌnɨꞌmeꞌno aꞌamu ngkineꞌno sɨmeho ntapɨfijoꞌmanji hofɨko songo neꞌno nohumantokutnnefoho.
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu. Quem comer deste pão viverá para sempre; e este pão, que eu oferecerei para que o mundo viva, é a minha carne”.
52 Ose ulahonɨngki aꞌamu Juta hofɨko yoka hungkuno engo lomaꞌmentohofofoho. Ole hnnɨmentohofi, Olo hwe lohwo kakoe aꞌapaho nejapososo pipi nanehwono.
52 Então os judeus começaram a discutir entre si a respeito do que ele queria dizer. “Como pode esse homem nos dar sua carne para comer?”, perguntavam.
53 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Ngko hungkuno nehopi selalokweno. Sekwo nje aꞌapaho soꞌnji nje honɨyo soꞌnji manɨfijoꞌmanji sekwo songo neꞌno humayoso motɨpɨhwonɨfitnnefoho.
53 Então Jesus disse novamente: “Eu lhes digo a verdade: se vocês não comerem a carne do Filho do Homem e não beberem o seu sangue, não terão a vida em si mesmos.
54 Aꞌamu nje aꞌapaho soꞌnji nje honɨyo soꞌnji nnososo kako songo neꞌno humayoꞌneso hiꞌnjofoho. Oso sɨkuno aeꞌuyo somo oso aꞌamu homo somo ulɨkaꞌmnefoho.
54 Mas quem come minha carne e bebe meu sangue terá a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
55 Hwapɨngoso nje aꞌapahoso wopayo ne paꞌnyofoho. Nje honɨyoso mijo ne paꞌnyofoho.
55 Pois minha carne é a verdadeira comida, e meu sangue é a verdadeira bebida.
56 Aꞌamu kako nje aꞌapaho soꞌnji nje honɨyo soꞌnji nnososo ngko kakimo humahmꞌmeꞌno kako ngkimo wonɨhumamontonoho. Oso aꞌamu hiso kako nje hungkunomo aho yokumpohnꞌnyo kemokosyohumunyofoho.
56 Quem come minha carne e bebe meu sangue permanece em mim, e eu nele.
57 Nje Mpohwo songo neꞌno humaso sohwo kako nɨhwatɨmentiso soꞌno ngko nje Mpohwoe yokumpohnꞌnyo soꞌnji songo humaleno. Oso paꞌnyoso aꞌamu fihwo kako sɨkuno huhwo huhwi wosopayoꞌnji mijoꞌnji nɨwoꞌnɨngkiso hopaso kako ngkineꞌno sɨkuno huhwo huhwi huno syanɨfɨsyɨwoꞌnɨngkuhwosoꞌmanji kako nje yokumpohnꞌnyo nomahwosi songo wohumamontonoho.
57 Eu vivo por causa do Pai, que vive e me enviou; da mesma forma, quem se alimenta de mim viverá por minha causa.
58 Olo wosopayo ahwomo mtaꞌango lohwoꞌni oso wosopayo seyakwosa sohwa hofɨko aꞌamu mohumunyo sopo nɨmotofo paꞌnyo hwoꞌnɨꞌmaho. Oꞌo, oso wosopayo hiso mantɨfi nontɨfeso hofɨko poyo napeꞌnɨmotofofoho. I osoꞌno olo wosopayo lohwoꞌnɨmo aꞌamu fihwo nnososo kako songo neꞌno nohumantɨhwonefoho.
58 Eu sou o verdadeiro pão que desceu do céu. Seus antepassados comeram maná e morreram; quem comer este pão não morrerá, mas viverá para sempre”.
59 Jisas kako oso ango Koponeyammjo tajo ango somo humanto oso hungkuno hiso lutɨhwamentisofoho.
59 Ele disse essas coisas quando ensinava na sinagoga de Cafarnaum.
60 Oso hungkuno homo somo Jisasɨye inomokomoyo piꞌnɨngo sohwonaꞌni nupoꞌnontani fehohnjoso hnnɨmentohofi, Olo hungkuno loso tango weꞌeꞌnjo hwoꞌmaho. Hungkuno hwapɨngo neso nakwo huno monayohiyohoho. Haloho tɨhwo upoꞌmonteto.
60 Muitos de seus discípulos disseram: “Sua mensagem é dura. Quem é capaz de aceitá-la?”.
61 Jisas kakoe inomokomoyo fehohnjoso oso hungkuno mjahnnɨmentohofoso Jisas kakimo ko mulahonɨngkofi kako oso hisoꞌno huno uyahonɨngki hofɨkimo ulɨmento, Olo hungkuno ngko seloheso sekwoe hunomo wonyo lasemokohoho. Sekwo ngkimo wonɨhwotɨꞌmofantɨfetaho.
61 Jesus, sabendo que seus discípulos reclamavam, disse: “Isso os ofende?
62 I ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni ngko nje ango ne soponeꞌno asomo sɨme sohonta sekwo ngkimo nonohonɨfitnneꞌmanji sekwo huno pipi seyoneto.
62 Então o que pensarão se virem o Filho do Homem subir ao céu, onde estava antes?
63 Anɨtuye Towahuno sohwo kakoꞌnohini songo neꞌno humayoꞌneso hwapɨngo hweho. Sekwo oso hwe huhwo sohumtaꞌni womantɨfeho. Sekwoe aꞌapahomjo yokumpohnꞌnyo mosefoꞌmanehoho. Oꞌo, aꞌamu Anɨtuye Towahuno momasoꞌnjo sohwo kako songo neꞌno humayoso motɨpemanehoho. I osoꞌno sekwo Anɨtuye Towahuno mayo soꞌno nto selohefoho. Nje hungkunomo inɨngkafijoso sekwo songo neꞌno humafitnnefoho.
63 Somente o Espírito dá vida. A natureza humana não realiza coisa alguma. E as palavras que eu lhes disse são espírito e vida.
64 Aꞌamu fehohnjo sekwoꞌnjo ajwo soꞌmo humalofoso hofɨko ngkineꞌno sɨmeho hiꞌntnnono montapeꞌnjo yalokwofo. Ose nalɨmentisofoho. Hwapɨngoso sɨmoꞌmtaꞌango Jisas kako oso aꞌamu kakimo sɨmeho hiꞌntnnono muyɨfitnne somneꞌno kako huno nto syafɨhuꞌmentisofoho. Osoꞌnji kako oso aꞌamu kakineꞌno tokoyoꞌofo ulohofone sohuneꞌno huno umentisofoho.
64 Mas alguns de vocês não creem em mim”. Pois Jesus sabia, desde o princípio, quem não acreditava nele e quem iria traí-lo.
65 Jisas aꞌamu huhwo sohwamo nomꞌne hungkuno ulɨmento, Sekwo fehohnjo soku ngkimo sɨmeho montapeꞌnjo yalokwofo soꞌno ngko olo hungkuno hiloso nto seloheso olenoho. Nje Mpohwo kako aꞌamu somo momikinjosehwajiyoꞌnjo yosoꞌmanji sekwo ngkiyepono mapofitnnehofo.
65 E acrescentou: “Por isso eu disse que ninguém pode vir a mim a menos que o Pai o dê a mim”.
66 Oso hungkuno hiso Jisas kako ulahonɨngki kakoe inomokomoyo piꞌnɨngoso kakimo uhwatɨꞌmofontɨfi humpoꞌmentohofofoho. Hofɨko kakoꞌnji hano apaꞌno memayofoho. Nɨhuꞌnahone uhwatɨꞌmoꞌmentohofofoho.
66 Nesse momento, muitos de seus discípulos se afastaram dele e o abandonaram.
67 Oseso Jisas kako kakoe inomokomoyo aho hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo sohwonaꞌnɨmo nalɨmento, Sekwo huhwasi wonɨhwotɨꞌmofantɨfetaho.
67 Então Jesus se voltou para os Doze e perguntou: “Vocês também vão embora?”.
68 Ose nelohonɨngkahonɨngki, Saimoun Pita ulɨmento, Hwe Engofo, Nakwo tɨhwoepono humpeenehwono. Oꞌo, kɨkoꞌnohini songo neꞌno humayoꞌne hungkunoso hiꞌnjo hwosoho.
68 Simão Pedro respondeu: “Senhor, para quem iremos? O senhor tem as palavras da vida eterna.
69 Jɨje hungkuno homo somo sɨmeho hiꞌntnnono kijopalokuhwono. Nakwo huno ole nayohoho. Kɨko Anɨtuye hwomu ne sohwosi wopɨngoꞌnohini hwosoho.
69 Nós cremos e sabemos que o senhor é o Santo de Deus”.
70 Ose ulahonɨngki Jisas nalɨmento, Nje inomokomoyo aho hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo sohwasi ngko sehwosopoꞌmentohe hwasoho. I osoꞌno ngko sehononji angaꞌnohino sohwosi towahuno wonyo Seten mtaꞌangoso hiꞌnjo hwosoho. Ose nalɨmentisofoho.
70 Então Jesus disse: “Eu escolhi vocês doze, mas um de vocês é um diabo”.
71 Oso hungkuno Jisas nalɨmentisoso kako Jutas, Saimoun Isɨkaliyoutɨye hwomumneꞌno nalɨmentisofoho. Hwapɨngoso Jutas huhwo sohwo kako Jisasɨye inomokomoyo ko inomokomojo sohwo kako aku ikinji ehumanto Jisasɨmneꞌno tokoyoꞌofo ulohoꞌmentisofoho.
71 Ele se referia a Judas, filho de Simão Iscariotes, um dos Doze, que mais tarde o trairia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.