João 6

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Oso hohosohonta Jisas kako mijo ayo Ngkalili nongkihntaꞌni wakoꞌmentisofoho. Oso mijo ayo yofe nomꞌneso Taipeliyasɨyoho.
1 Depois disso, Jesus atravessou o lago da Galileia, que também é chamado de Tiberíades.
2 Osopo Jisas nowahonɨngki hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engoso Jisasɨmo tɨfi inɨngkapmmentohofofoho. Hwapɨngoso yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso Jisas yahonɨngki uhwonɨmentohofofoho. Aꞌamu mnokinoꞌnjo piꞌnɨngo somo Jisas kako wopɨngo umokahonɨngki uhwonontɨfi inɨngkapmmentohofofoho.
2 Uma grande multidão o seguia porque eles tinham visto os milagres que Jesus tinha feito, curando os doentes.
3 Jisasɨꞌnji kakoe inomokomoyo sohwonaꞌnnonji nakwo oso hopo sopo hwofɨkiꞌnyo weꞌe sopo kotosontani osopo humamentɨhwonefoho.
3 Ele subiu um monte e sentou-se ali com os seus discípulos.
4 Oso aꞌamu Jutafe Anɨtu Aꞌamu Isɨlael somo Uyakoloꞌmentiso somneꞌne Syafɨsiyo Sɨkuno Engo sohwi weꞌenepi umoꞌnɨmonteꞌno imentisofoho.
4 A Páscoa , a festa principal dos judeus, estava perto.
5 Jisas oso hwofɨkiꞌnyo hopo sopo nohumanto tɨmo feꞌnɨhwonɨmentisoso hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engoso Jisasɨyepono sapontanɨngkofi uhwononto kako Filipɨmo ulɨmento, Olo hwe moyaꞌmi lomneꞌno nakwo wosopayo mpe mtɨꞌmtaꞌni yanehwono.
5 Jesus olhou em volta de si e viu que uma grande multidão estava chegando perto dele. Então disse a Filipe:
6 Oso hungkuno hiso Jisas Filipɨmo ko ulɨmentisoso Jisas kako yoꞌmayo yone soꞌno huno nto syafɨhuꞌmentisofoho. I osoꞌno kako Filipɨye hunomo yamofo ulohoꞌmo lonto oso hungkunoso ulohonɨmentisofoho.
6 Ele sabia muito bem o que ia fazer, mas disse isso para ver qual seria a resposta de Filipe.
7 Jisas ose ulahonɨngki Filip kako ulɨmento, I, nakwo hamniyoho syoho iyo sɨkuno tu hantɨlet (200) memjaofoso hiꞌnjoꞌntontentesi nakwo wosopayo mpe yɨhwasi aꞌamu fehohnjo sohwa wopayo weꞌeꞌnohini nɨngkuji aꞌamu fehohnjoso manyoꞌnjo ikutnnesohilo.
7 Filipe respondeu assim: — Para cada pessoa poder receber um pouco de pão, nós precisaríamos gastar mais de duzentas moedas de prata .
8 Ose ulahonɨngki Jisasɨye inomokomoyo nomꞌne sohwo kakoe yofe Entɨlu, Saimoun Pitafe konɨngkwaꞌwehwo sohwo Jisasɨmo ulɨmento,
8 Então um dos discípulos, André, irmão de Simão Pedro, disse:
9 Olo hwomu lohwo kakoe wosopayo aho fehohnjo hopiꞌnonohino soꞌnji inanɨku kempinjo hufaꞌuyo soꞌnji mokosyohumunyo hweho. I osoꞌno olo aꞌamu piꞌnɨngo engo lomneꞌno wopayo loso pipi uyanehwono. Oꞌo, hopoꞌmaho.
9 — Está aqui um menino que tem cinco pães de cevada e dois peixinhos. Mas o que é isso para tanta gente?
10 Ose ulahonɨngki Jisas kakoe inomokomoyo sohwonaꞌnɨmo nalɨmento, Sekwo hwe moyaꞌmi somo ampo fosyohumamno ulɨmno. Ose nalɨmentisofoho. Oso hopo sopo hoja piꞌnɨngoꞌnjoponoho. Aꞌamu hiso hojapo nohumantɨfi hweꞌnohino sohwa faif tausen (5,000) humamentohofofoho. Moyaꞌmi sofamo atofo majofoho.
10 Jesus disse: Então todos se sentaram. (Havia muita grama naquele lugar.) Estavam ali quase cinco mil homens.
11 Ose humentanɨngkofi Jisas kako oso wosopayo hiso nomanto Anɨtumo isamoyoka ulonto oso aꞌamu hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohino somo yano ulofimentisofoho. Ose uyonto kako inanɨku kempinjo hufaꞌuyo soꞌnji yano ulofimentisofoho. Oso wosopayo soꞌnji inanɨku soꞌnji uyahonɨngki aꞌamu hofɨko nonontɨfi sɨmeho uhnnɨmentisofoho.
11 Em seguida Jesus pegou os pães, deu graças a Deus e os repartiu com todos; e fez o mesmo com os peixes. E todos comeram à vontade.
12 Hofɨko wosopayoso nto nɨngkahonɨngkofi Jisas kakoe inomokomoyo sohwonaꞌnɨmo nalɨmento, Sekwo oso wosopayo nonontɨfi nilɨfeefohofoso apaꞌno mɨhuꞌmokumno. Fehohnjo siki wehwoloho.
12 Quando já estavam satisfeitos, ele disse aos discípulos:
13 Ose nelahonɨngki oso wosopayo aho fehohnjo hopiꞌnonohino somtaꞌnɨngo nilɨfeeꞌmentohofoso sohwo hoꞌyo aho hopiꞌnonohino sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo somo mehuꞌmeeꞌmmentɨhwonefoho.
13 Eles ajuntaram os pedaços e encheram doze cestos com o que sobrou dos cinco pães.
14 Oso wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso Jisas imentiso soꞌno hwe moyaꞌmi hofɨko nuhwonontɨfi ole hnnɨmentohofi, Oso hwe sohumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki naloneꞌno hontohumalohwoneso olo huhweho. Ose hnnɨmentohofofoho.
14 Os que viram esse milagre de Jesus disseram: — De fato, este é o
15 Ose hnnontanɨngkofi Jisas kako huno uyɨmento, Hofɨko ngkimo aho yokumpohnꞌnyo nɨkekuji hofɨkoe hwe engomo menɨhumatɨpitnnoho lonto kakoꞌnohini hwofɨkiꞌnyopono kotasɨmentisofoho.
15 Jesus ficou sabendo que queriam levá-lo à força para o fazerem rei; então voltou sozinho para o monte.
16 Sɨkunoꞌnji Jisas kakoe inomokomoyo sohwonaꞌni nakwo mijo ayo momɨngo soꞌmneꞌno womentɨhwonefoho.
16 De tardinha, os discípulos de Jesus desceram até o lago.
17 Osopo nohumentani Jisasɨmneꞌno wonyopi hontohumentani nakwo yofayokinomo kotasontani nakwo oso mijo ayo sopo Koponeyamneꞌno wokaꞌmentɨhwonefoho. Nowekontanɨngkuhwoni ajwopo sɨkuno nto meehonɨngki Jisas nakumo komoꞌno moneꞌmaꞌmmentisofoho.
17 Subiram num barco e começaram a atravessar o lago na direção da cidade de Cafarnaum. Quando já estava escuro, Jesus ainda não tinha vindo se encontrar com eles.
18 Oso hohosohonta ifofo engo yahonɨngki mijo songo songo engo yonto mijo engo imentisofoho.
18 De repente, um vento forte começou a soprar e a levantar as ondas.
19 Inomokomoyo sohwonaꞌni nakwo mijopo neꞌno jonjempo jonjempe mjɨmɨwakoꞌmentɨhwoneso nakwo mijo ajwopo neꞌno humentani uhwonɨmentɨhwoneso Jisas kako mijo ayo yofayokinoꞌnjo sopo hano nowentanɨngki uhwonɨmentɨhwonefoho. Ose uhwonontani iyoho engo nanɨmentisofoho.
19 Os discípulos já tinham remado uns cinco ou seis quilômetros, quando viram Jesus andando em cima da água e chegando perto do barco. E ficaram com muito medo.
20 I osoꞌno Jisas nakumo nalɨmento, Ngkonoho. Sekwo iyoho senɨngkuhwoloho.
20 Mas Jesus disse:
21 Ose nelahonɨngki nakwo utɨmano lontani imentɨhwoneso kako nakwoꞌnjo ajwomoꞌmo humahonɨngki yofayokino hiso nakwo wowantani humiyɨhwone soponeꞌno komoꞌno umentisofoho.
21 Então eles o receberam com prazer no barco e logo chegaram ao lugar para onde estavam indo.
22 Moꞌnɨngkanta hwe moyaꞌmi mijo ayo momɨngo nongkihntaꞌni humamentohofoso Jisasɨmo uhwonano lontɨfi hnnɨmentohofi, Fosi yofayokino angaꞌno wentono. I, oso homo somo kakoe inomokomoyo sohwanohini kotasɨmalofofoho. Jisasɨꞌnjiꞌmaho hofɨkoꞌnohini kotasontɨfi humpoꞌmalofofoho. Ose hnnɨmentohofofoho.
22 No dia seguinte a multidão que estava no lado leste do lago viu que ali só havia um barco pequeno. Sabiam que Jesus não tinha embarcado com os discípulos, pois estes haviam saído sozinhos.
23 Oso hopo sopo Jisas kako wosopayoꞌno Anɨtumo isamoyoka ulonto aꞌamu homo somo yano ulofimentiso hopo sopo aꞌamuso nohumantɨfi uhwonɨmentohofoso yofayokino fiso Taipeliyasntaꞌango iꞌmofopahonɨngki uhwonontɨfi
23 Enquanto isso, outros barcos chegaram da cidade de Tiberíades e encostaram perto do lugar onde a multidão tinha comido pão depois de o Senhor Jesus ter dado graças.
24 Jisasɨꞌnji kakoe inomokomoyo sohwonaꞌnnonji mohumunyo uhwonontɨfi hofɨko Jisasɨmo wotɨpemano lontɨfi yofayokinomo kotasontɨfi Koponeyamneꞌno wakoꞌmentohofofoho.
24 Quando viram que Jesus e os seus discípulos não estavam ali, subiram nos barcos e saíram para Cafarnaum a fim de procurá-lo.
25 Nowakentɨfi mijo ayo nongkihntaꞌni Jisasɨmo nto tɨpɨhwonɨmentohofo sohonta Jisasɨmo ulɨmentohofi, Nakwoe Lonetɨhwayo sohwosi, kɨko olopo neꞌno ntohonta pmmahnno hwosilo.
25 A multidão encontrou Jesus no lado oeste do lago, e perguntaram a ele: — Mestre, quando foi que o senhor chegou aqui?
26 Ose ulahonɨngkofi kako ulɨmento, Hungkuno nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Fosi ngko syoho wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofo imale soꞌno sekwo nje hwapɨngo neso huno ehohosasesiyoꞌneso montɨpeentɨkuyohofo. Oꞌo, ngko wosopayo sejapmmale soꞌno apaꞌno wonejapono lontɨfi ntopeentɨkwofo.
26 Jesus respondeu:
27 Ose ulonto ulɨmento, Sekwo wosopayo piso imoꞌnyoꞌne syoho tohohmtnnoꞌnjo ikutoho. Oꞌo, oso wosopayo songo neꞌno humayoꞌne soꞌno syoho tohohmtnnoꞌnjo fiyɨkuno. Oso wosopayo hiso piso miyonehoho. Oso wosopayo hiso Ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni wosejapmmonnoho. Ngko Anɨtuye yokumpohnꞌnyoꞌnji yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofo yalokwe soꞌno Anɨtu kako ngkineꞌno ole setɨhwalofoho, Ngko songo neꞌno humayoꞌne hwapɨngo hwoꞌnyoho.
27 Não trabalhem a fim de conseguir a comida que se estraga, mas a fim de conseguir a comida que dura para a vida eterna. O
28 Ose ulahonɨngki hofɨko Jisasɨmo ulɨmentohofi, Nakwo pipi ihwasi yanehwono Anɨtuye syohosofo.
28 — O que é que Deus quer que a gente faça? — perguntaram eles.
29 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sekwo Anɨtuye sɨmeho wopɨngo umokano lɨfijoꞌmanji sekwo olo syoho sejapmmentisoso fiyɨkuno. Sekwo oso hwe Anɨtu sekuyepono nɨhwatɨmentiso sohwoꞌnɨmo sɨmeho hiꞌntnnono ntapmno.
29 — Ele quer que vocês creiam naquele que ele enviou! — respondeu Jesus.
30 Ose ulahonɨngki ulɨmentohofi, I kɨko nomꞌne wopɨngo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso yohojoꞌnoꞌmanji ou, nakwo ole wosyokufɨsyantanoho. Anɨtu kuhwotɨmentiso nehwosoho. Ose wosyokufɨsyantanoho. Osoꞌno pipi ihnnehino.
30 Eles disseram: — Que milagre o senhor vai fazer para a gente ver e crer no senhor? O que é que o senhor pode fazer?
31 Neyakwosa sohwa aꞌamu mohumunyo sopo hofɨko nohumantɨfi hofɨko wosopayo ahwomo mtaꞌnɨngoso (mona) nɨmotofofoho. Aꞌamu Anɨtuye hungkuno mtɨꞌmokumentohofo sohwa ole mtɨꞌmokumentohofi, Kako wosopayo ahwomo mtaꞌangoso aꞌamumo uyɨmojofoho. Ose mtɨꞌmokumentohofofoho.
31 Os nossos antepassados comeram o maná no deserto, como dizem as Escrituras Sagradas : “Do céu ele deu pão para eles comerem.”
32 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Hungkuno nehopiꞌnohino waselɨmonneꞌno yohono. Mouses kako oso wosopayo ahwomo mtaꞌangoso muyɨmmojofoho. Oꞌo, nje Mpohwo uyɨmojo hweho. I olohonta kako ahwomo mtaꞌango wosopayo neso wosejapmmonteꞌno yalofoho.
32 Jesus disse:
33 Oso wosopayo neso aꞌamufoho. Anɨtu kako ahwomo mtaꞌni hwaho lopo uhwatɨmentiso sohwo kako hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohino somo songo neꞌno humayoꞌne unyo hweho.
33 Porque o pão que Deus dá é aquele que desce do céu e dá vida ao mundo.
34 Ose ulahonɨngki ulɨmentohofi, Hwe engofo, oso wosopayo neso sɨkuno huhwo huhwi engolopohamo kɨko fonejapohoho.
34 — Queremos que o senhor nos dê sempre desse pão! — pediram eles.
35 Ose ulahonɨngkofi Jisas hofɨkimo ulɨmento, Ngko songo neꞌno humayoꞌne wosopayo ne hwoꞌnyoho. Aꞌamu hwahoponjo wosopayo nɨwoꞌnɨngkohofoso hofɨko mijoho apaꞌno uyɨmontonoho. I osoꞌno aꞌamu ngkimo nɨꞌmasoso mijoho apaꞌno muyonefoho. Aꞌamu ngkimo sɨmeho hiꞌntnnono ntapososo kako mijoꞌne apaꞌno mumoꞌnonehoho.
35 Jesus respondeu:
36 I osoꞌno nje hwapɨngo ne soꞌno nto setɨhwamalefoho. Sekwo ngkimo ko nohonontɨfi sɨmeho hiꞌntnnono mantapeꞌnjo imalofofoho.
36 Mas eu já disse que vocês não creem em mim, embora estejam me vendo.
37 Aꞌamu fehohnjoso Anɨtu ngkimo ntapmmentisoso hofɨko ngkineꞌno wonnɨngkopantɨfeho. Oso aꞌamu homo somneꞌno wae meeoꞌmnehono. Ngkilaho mulɨmnehono.
37 Todos aqueles que o Pai me dá virão a mim; e de modo nenhum jogarei fora aqueles que vierem a mim.
38 Hwapɨngoso ngko ahwomo mtaꞌni pmmentoheso nje huno mtaꞌni pmmentohe hwonɨꞌmaho. Oꞌo, Anɨtu nɨhwatɨmentiso sohwoe hunomnohini inɨngkayoꞌne pmmentohe hwoꞌnyoho.
38 Pois eu desci do céu para fazer a vontade daquele que me enviou e não para fazer a minha própria vontade.
39 Anɨtu kako nɨhwatɨmentiso sohwo oleꞌneꞌno umoꞌnɨngkohoho. Hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohinoso Anɨtu ngkimo nto ntapmmentiso kalohi ngko angaꞌno musɨkwajɨmnehono. Oꞌo, ngko hofɨkimo aho yokumpohnꞌnyo kemokosyohumantɨꞌmeso hwangku noꞌmo sɨkuno aeꞌuyo somo ngko hofɨkimo nulɨkahmꞌmeꞌno hofɨko songo neꞌno nohumantokutnnefoho.
39 E a vontade de quem me enviou é esta: que nenhum daqueles que o Pai me deu se perca, mas que eu ressuscite todos no último dia.
40 Ou, olo soꞌno Mpohwo kako umoꞌnɨngkohoho. Hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohino Kakoe Hwomu sohwoꞌnɨmo nohonɨngkuji nje hwapɨngo ne soꞌno sɨmeho hiꞌntnnono ntapɨfijoꞌmanji hofɨko songo neꞌno humayoꞌneso nomafɨkujoꞌno sɨkuno aeꞌuyo somo ngko hofɨkimo songo nulɨkaꞌmnefoho. Ose ulɨmentisofoho.
40 Pois a vontade do meu Pai é que todos os que veem o Filho e creem nele tenham a vida eterna; e no último dia eu os ressuscitarei.
41 Jisas kako ngko wosopayo ne ahwomo mtaꞌango hwoꞌnyoho ulɨmentiso soꞌno hofɨko hofɨkoe sɨmeho wonyo umoꞌnɨngkahonɨngki Jisasɨmneꞌno sitofo hungkuno hnnɨmentohofofoho.
41 Eles começaram a criticar Jesus porque ele tinha dito: “Eu sou o pão que desceu do céu.”
42 Ole hnnɨmentohofi, Pipineto. Olo hwe lohwo kako Jousepɨye hwomu Jisasɨyoho. Kanɨngkwohwoꞌyaꞌuneꞌno nakwo huno nayohoho. Ngko ahwomo mtaꞌni pmmentohe hwoꞌnyoho eso hwasyoso pehoꞌno nelalofoho.
42 E diziam: — Este não é Jesus, filho de José? Por acaso nós não conhecemos o pai e a mãe dele? Como é que agora ele diz que desceu do céu?
43 Ose hnnɨngkahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sekwo ngkineꞌno sitofo hungkuno hofiyoka pehoꞌno hnnalokwofo.
43 Jesus respondeu:
44 Aꞌamu fihwo kako ngkimo tɨfi nnɨngkaposo sohwo kakoe huno mtaꞌni monɨꞌmanehoho. Oꞌo, nje Mpohwo ngkimo nɨhwatɨmentiso sohwo kako aꞌamu sohumo ngkiyepono mikinjɨhwajiyoso kako ngkimo wonɨꞌmaꞌmontonoho. Oseso oso hwe ngkiyepono Anɨtu lɨhwajoso sohumo ngko sɨkuno aeꞌuyo somo ulɨkaꞌmnefoho.
44 Só poderão vir a mim aqueles que forem trazidos pelo Pai, que me enviou, e eu os ressuscitarei no último dia.
45 Aꞌamu Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwa ole mtɨꞌmokumentohofi, Hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohino somo Anɨtu kako hofɨkimo huno uyoꞌne itɨhwanefoho. Ose mtɨꞌmokumentohofofoho. Aꞌamu hopiꞌnono Anɨtuye hungkuno upaꞌnɨngkuji kakineꞌno huno ntoꞌno syafɨsyɨkujoꞌno hofɨko ngkimo wonɨꞌmantɨfeho.
45 Nos
46 I aꞌamu hopiꞌnonohinoso hofɨko nje Mpohwo Anɨtu sohumo muhwonyoꞌnjofoho. Oꞌo, ngkoꞌnohini Mpohwoꞌnji humunyo sohwoꞌnnohini kakimo uhwononji kakoe pone somtaꞌni pmmentohe hwoꞌnyoho.
46 Isso não quer dizer que alguém já tenha visto o Pai, a não ser aquele que vem de Deus; ele já viu o Pai.
47 Hungkuno nehopiꞌnohini selalokweno. Aꞌamu ngkimo sɨmeho hiꞌntnnono ntaposo sohwo kako songo neꞌno humayoꞌneso hiꞌnjo hweho.
47 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem crê tem a vida eterna.
48 Ou, ngko songo neꞌno humayoꞌne wosopayo hwoꞌnyoho.
48 Eu sou o pão da vida.
49 I seyakwosa sohwa hofɨko oso hwaho aꞌamu mohumunyo sopo nohumantɨfi wosopayo ahwomo mtaꞌni (mona) nɨmotofo sohwa hofɨko hohonta nto peꞌnɨmentohofofoho.
49 Os antepassados de vocês comeram o maná no deserto, mas morreram.
50 I osoꞌno oso wosopayo ne ahwomo mtaꞌni aꞌamu nosohwoꞌmanji kako songo neꞌno nohumantɨhwone hweho.
50 Aqui está o pão que desce do céu; e quem comer desse pão nunca morrerá.
51 Ngko oso wosopayo ne songo neꞌno humayoꞌne sohwoꞌni ngko ahwomomo ulɨkoꞌmanji pmmentohe hwoꞌnyoho. Oseso aꞌamu fihwo kako oso wosopayo neso nosoꞌmanji kako songo neꞌno humantɨhwonefoho. Oso wosopayo soꞌneꞌno ngko sekumo selalokweso nje aꞌapahomneꞌno selalokweno. Hwapɨngoso ngko aꞌamu hwahoponjo somneꞌno poyo imoꞌnɨꞌmeꞌno aꞌamu ngkineꞌno sɨmeho ntapɨfijoꞌmanji hofɨko songo neꞌno nohumantokutnnefoho.
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu. Se alguém comer desse pão, viverá para sempre. E o pão que eu darei para que o mundo tenha vida é a minha carne.
52 Ose ulahonɨngki aꞌamu Juta hofɨko yoka hungkuno engo lomaꞌmentohofofoho. Ole hnnɨmentohofi, Olo hwe lohwo kakoe aꞌapaho nejapososo pipi nanehwono.
52 Aí eles começaram a discutir entre si. E perguntavam: — Como é que este homem pode dar a sua própria carne para a gente comer?
53 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Ngko hungkuno nehopi selalokweno. Sekwo nje aꞌapaho soꞌnji nje honɨyo soꞌnji manɨfijoꞌmanji sekwo songo neꞌno humayoso motɨpɨhwonɨfitnnefoho.
53 Então Jesus disse:
54 Aꞌamu nje aꞌapaho soꞌnji nje honɨyo soꞌnji nnososo kako songo neꞌno humayoꞌneso hiꞌnjofoho. Oso sɨkuno aeꞌuyo somo oso aꞌamu homo somo ulɨkaꞌmnefoho.
54 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue tem a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
55 Hwapɨngoso nje aꞌapahoso wopayo ne paꞌnyofoho. Nje honɨyoso mijo ne paꞌnyofoho.
55 Pois a minha carne é a comida verdadeira, e o meu sangue é a bebida verdadeira.
56 Aꞌamu kako nje aꞌapaho soꞌnji nje honɨyo soꞌnji nnososo ngko kakimo humahmꞌmeꞌno kako ngkimo wonɨhumamontonoho. Oso aꞌamu hiso kako nje hungkunomo aho yokumpohnꞌnyo kemokosyohumunyofoho.
56 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue vive em mim, e eu vivo nele.
57 Nje Mpohwo songo neꞌno humaso sohwo kako nɨhwatɨmentiso soꞌno ngko nje Mpohwoe yokumpohnꞌnyo soꞌnji songo humaleno. Oso paꞌnyoso aꞌamu fihwo kako sɨkuno huhwo huhwi wosopayoꞌnji mijoꞌnji nɨwoꞌnɨngkiso hopaso kako ngkineꞌno sɨkuno huhwo huhwi huno syanɨfɨsyɨwoꞌnɨngkuhwosoꞌmanji kako nje yokumpohnꞌnyo nomahwosi songo wohumamontonoho.
57 O Pai, que tem a vida, foi quem me enviou, e por causa dele eu tenho a vida. Assim, também, quem se alimenta de mim terá vida por minha causa.
58 Olo wosopayo ahwomo mtaꞌango lohwoꞌni oso wosopayo seyakwosa sohwa hofɨko aꞌamu mohumunyo sopo nɨmotofo paꞌnyo hwoꞌnɨꞌmaho. Oꞌo, oso wosopayo hiso mantɨfi nontɨfeso hofɨko poyo napeꞌnɨmotofofoho. I osoꞌno olo wosopayo lohwoꞌnɨmo aꞌamu fihwo nnososo kako songo neꞌno nohumantɨhwonefoho.
58 Este é o pão que desceu do céu. Não é como o pão que os antepassados de vocês comeram e mesmo assim morreram. Quem come deste pão viverá para sempre.
59 Jisas kako oso ango Koponeyammjo tajo ango somo humanto oso hungkuno hiso lutɨhwamentisofoho.
59 Jesus disse isso quando estava ensinando na sinagoga de Cafarnaum.
60 Oso hungkuno homo somo Jisasɨye inomokomoyo piꞌnɨngo sohwonaꞌni nupoꞌnontani fehohnjoso hnnɨmentohofi, Olo hungkuno loso tango weꞌeꞌnjo hwoꞌmaho. Hungkuno hwapɨngo neso nakwo huno monayohiyohoho. Haloho tɨhwo upoꞌmonteto.
60 Muitos seguidores de Jesus ouviram isso e reclamaram: — O que ele ensina é muito difícil! Quem pode aceitar esses ensinamentos?
61 Jisas kakoe inomokomoyo fehohnjoso oso hungkuno mjahnnɨmentohofoso Jisas kakimo ko mulahonɨngkofi kako oso hisoꞌno huno uyahonɨngki hofɨkimo ulɨmento, Olo hungkuno ngko seloheso sekwoe hunomo wonyo lasemokohoho. Sekwo ngkimo wonɨhwotɨꞌmofantɨfetaho.
61 Não disseram nada a Jesus, mas ele sabia que eles estavam resmungando contra ele. Por isso perguntou:
62 I ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni ngko nje ango ne soponeꞌno asomo sɨme sohonta sekwo ngkimo nonohonɨfitnneꞌmanji sekwo huno pipi seyoneto.
62 E o que aconteceria se vocês vissem o
63 Anɨtuye Towahuno sohwo kakoꞌnohini songo neꞌno humayoꞌneso hwapɨngo hweho. Sekwo oso hwe huhwo sohumtaꞌni womantɨfeho. Sekwoe aꞌapahomjo yokumpohnꞌnyo mosefoꞌmanehoho. Oꞌo, aꞌamu Anɨtuye Towahuno momasoꞌnjo sohwo kako songo neꞌno humayoso motɨpemanehoho. I osoꞌno sekwo Anɨtuye Towahuno mayo soꞌno nto selohefoho. Nje hungkunomo inɨngkafijoso sekwo songo neꞌno humafitnnefoho.
63 O Espírito de Deus é quem dá a vida, mas o ser humano não pode fazer isso. As palavras que eu lhes disse são espírito e vida,
64 Aꞌamu fehohnjo sekwoꞌnjo ajwo soꞌmo humalofoso hofɨko ngkineꞌno sɨmeho hiꞌntnnono montapeꞌnjo yalokwofo. Ose nalɨmentisofoho. Hwapɨngoso sɨmoꞌmtaꞌango Jisas kako oso aꞌamu kakimo sɨmeho hiꞌntnnono muyɨfitnne somneꞌno kako huno nto syafɨhuꞌmentisofoho. Osoꞌnji kako oso aꞌamu kakineꞌno tokoyoꞌofo ulohofone sohuneꞌno huno umentisofoho.
64 mas mesmo assim alguns de vocês não creem. Jesus disse isso porque já sabia desde o começo quem eram os que não iam crer nele e sabia também quem ia traí-lo.
65 Jisas aꞌamu huhwo sohwamo nomꞌne hungkuno ulɨmento, Sekwo fehohnjo soku ngkimo sɨmeho montapeꞌnjo yalokwofo soꞌno ngko olo hungkuno hiloso nto seloheso olenoho. Nje Mpohwo kako aꞌamu somo momikinjosehwajiyoꞌnjo yosoꞌmanji sekwo ngkiyepono mapofitnnehofo.
65 Jesus continuou:
66 Oso hungkuno hiso Jisas kako ulahonɨngki kakoe inomokomoyo piꞌnɨngoso kakimo uhwatɨꞌmofontɨfi humpoꞌmentohofofoho. Hofɨko kakoꞌnji hano apaꞌno memayofoho. Nɨhuꞌnahone uhwatɨꞌmoꞌmentohofofoho.
66 Por causa disso muitos seguidores de Jesus o abandonaram e não o acompanhavam mais.
67 Oseso Jisas kako kakoe inomokomoyo aho hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo sohwonaꞌnɨmo nalɨmento, Sekwo huhwasi wonɨhwotɨꞌmofantɨfetaho.
67 Então ele perguntou aos doze discípulos:
68 Ose nelohonɨngkahonɨngki, Saimoun Pita ulɨmento, Hwe Engofo, Nakwo tɨhwoepono humpeenehwono. Oꞌo, kɨkoꞌnohini songo neꞌno humayoꞌne hungkunoso hiꞌnjo hwosoho.
68 Simão Pedro respondeu: — Quem é que nós vamos seguir? O senhor tem as palavras que dão vida eterna!
69 Jɨje hungkuno homo somo sɨmeho hiꞌntnnono kijopalokuhwono. Nakwo huno ole nayohoho. Kɨko Anɨtuye hwomu ne sohwosi wopɨngoꞌnohini hwosoho.
69 E nós cremos e sabemos que o senhor é o Santo que Deus enviou.
70 Ose ulahonɨngki Jisas nalɨmento, Nje inomokomoyo aho hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo sohwasi ngko sehwosopoꞌmentohe hwasoho. I osoꞌno ngko sehononji angaꞌnohino sohwosi towahuno wonyo Seten mtaꞌangoso hiꞌnjo hwosoho. Ose nalɨmentisofoho.
70 Jesus disse:
71 Oso hungkuno Jisas nalɨmentisoso kako Jutas, Saimoun Isɨkaliyoutɨye hwomumneꞌno nalɨmentisofoho. Hwapɨngoso Jutas huhwo sohwo kako Jisasɨye inomokomoyo ko inomokomojo sohwo kako aku ikinji ehumanto Jisasɨmneꞌno tokoyoꞌofo ulohoꞌmentisofoho.
71 Ele estava falando de Judas, filho de Simão Iscariotes. Pois Judas, embora fosse um dos doze discípulos, ia trair Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.