João 5
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Oso moiꞌwo imoꞌnɨngkahonɨngki aꞌamu Jutafe Sɨkuno Engo iyoho humayoꞌne iꞌmofopahonɨngki Jisas Jelusalemneꞌno sɨmentisofoho.
1 Veya bai’ab sawar ufunamaim, Jew hai hiyuw aa isan Jesu yen in Jerusalem.
2 Oso ango Jelusalem sokilojo kuso angaꞌno yahu sipsipmnefoho lɨmotofofoho. Oso hopo sopo mijo ayo weꞌe woꞌnnyoponoho. Aꞌamu Jutafe hungkuno ole Mpetesɨta. Oso hopo sopo ango aho angaꞌno hopiꞌnono swoho ane ikuꞌyoꞌnohinomoꞌnnyoso lohoꞌnnyoponoho.
2 Jerusalem wanawanan efan wabin For Hirahir sisibinamaim i harew kukuf, naatu ana seboseb etei umatroun hiwowaben Aramek fanahimaim tisusu’ub Betsaida,
3 Oso ango hopo sopo aꞌamu piꞌnɨngo engo mnokinoꞌnjoso humamotofofoho. Fehohnjoso tɨmpiꞌnyo fehohnjo sɨfe wonyoꞌnjo fehohnjo aꞌapaho poyo peꞌnnyoꞌnjo oso aꞌamuso humamotofofoho. [Hofɨko oso mijo ayo weꞌe huhwo sohwo songo songo iyoꞌne hontohumamotofofoho.
3 nati sebosebomaim sabuw sawusawuwih moumurin maiyow hiya hi’inu’in, matah fim, ah umah kafikafirih, naatu ah umah ririmih hima hikakaif harew tabi’etaw isan.
4 Hwapɨngoso sɨkuno fehohnjo Anɨtuye aꞌamu ahwomomjo fihwo noponto mijo ajwomoꞌmo songo songo imokahonɨngki uhwonontɨfi aꞌamu mnokinoꞌnjo sohwo kako oso mijo somo sɨmoꞌmo hoꞌnɨmaꞌmentiso osohwo kakoe mnokinoso moiꞌwo imoꞌnɨmentisofoho.]
4 Anayabin veya ta ta Regah ana tounamatar boro nara’iy harew kukuf nabenei niyabat rarouw nayen. Naatu sabuw sawow ana yumat ta ta hibow hina ti’inu’in, yait wan nara’iy nakifukif i boro nayawas.
5 Oso hopo sopo hwe mnokinoꞌnjo fihwo nohumentanɨngki soswo teti-et (38) uyakoloꞌmojo hweho.
5 Orot ta sawow bai ma kwamur etei 38 i nati wanawanahimaim.
6 Jisas noponto oso hwe huhwo sohwo fosyowentanɨngki uhwononto huno ole umento, olo hwe lohwo mnokino hohonta umojo hweho. Ose syafɨsyonto ulɨmento, Kɨko nje aꞌapaho wopɨngo wanɨmoꞌnono lakinɨngkohoho.
6 Jesu nuw orot nati’imaim inu’in itin, naatu so’ob orot sawow nati bai virurumin maiyow, imih orot ibatiy, “O kukokok inayawas?”
7 Ose ulohonɨngkahonɨngki aꞌamu mnokinoꞌnjo sohwo ulɨmento, Ou, hwe engofo, oso mijo songo songo yahonjo sohonta ngko aꞌamu nontomafɨkuji mijomo menɨhumajone aꞌamuso ane hwoꞌnyoho. Ngko wahoꞌnuꞌmoꞌmo ko lontnneso nomꞌne aꞌamuso niyakolofɨwoꞌnɨngkohofo hwoꞌnyoho.
7 Orot iya’afut eo, “Regah, anamaramaim harew iyabat rarouw eyey, men yait ta boro nibaisu nabuwu anara’iy harew kukuf yan. Ayu misir ra’iyemih abiwa’an, sabuw afa i wan hira’iyeka.”
8 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, kɨko nolɨkafohoji jɨje ife hoꞌyango yoꞌmayoso huꞌmemahoji hano mpano.
8 Naatu Jesu orot isan eo, “Kumisir! A ir kunu naatu kuremor kwen.”
9 Ose ulahonɨngki nɨhuꞌno komoꞌno oso hwe sohwoe aꞌapaho wopɨngo imoꞌnɨngkahonɨngki kako nolɨkafonto kakoe ife yoꞌmayoso nohuꞌmemanto kako hano umentisofoho. Oso sɨkuno hiso sɨkuno iyoho humayomnoho.
9 Mar ta’imon orot yawas; misir ana ir nu bat remor.
10 Oseso aꞌamu Jutafe hwe engo sohwa hofɨko oso hwe wopɨngo umokumentiso sohumo ulɨmentohofi, Olo sɨkuno loso iyoho humayoꞌnefoho. Jɨje ife yoꞌmayoso mokohoꞌnaweꞌne sɨkuno mꞌmaho. Kɨko nakwoe honɨngkano hungkunomo mtɨhupeelokuno.
10 Naatu Jew sabuw orot yayawas isan hi’o, “Iti boun i Baiyarir ana veya, ata ofafar men ebibasit o a ir ina’abar.”
11 Ose ulahonɨngkofi kako ole ulɨmento, Oso hwe kako wopɨngo nɨmokonto ntohoho, Kɨko nolɨkafohoji jɨje ife yoꞌmayoso huꞌmemahoji hano mpano. Ose ntisoꞌnefoho.
11 Baise iya’afutih eo, “Orot yait ayu biyawasu iuwu, ‘Kumisir a ir kunu naatu kubat kuremor.’”
12 Ose ulahonɨngki hofɨko ulohonɨmentohofi, Tɨhwoe aꞌamuhwo kilisoto. Jɨje ife yoꞌmayoso mahoji mpano eso.
12 Imih hibatiy, “Nati orot i yait uwi a ir inu i’abar ibat kureremor?”
13 Ose ulahonɨngkofi oso hwe wopɨngo imoꞌnɨmentiso sohwo kako Jisas kakoe yofeso huno muyo hweho. Hwapɨngoso oso hopo sopo Jisas kako oso hwe huhwo sohumo wopɨngo umokonto aꞌamu piꞌnɨngo engo somo uhwononto kako komoꞌno ulɨkoꞌmaꞌmentisofoho.
13 Orot nati yayawas i men kafa’imo so’ob orot i yait, anayabin sabuw moumurin maiyow nati’imaim hibatabat Jesu sorabon in kasiy.
14 Hwangku sohonta Jisas kako oso hwe huhwo sohumo Anɨtuye tajo ango engo somo tɨpɨhwononto ulɨmento, Kɨko upaꞌnyo. Wopɨngo nto imoꞌnɨngkino hwosoho. I kɨko honɨngkano wonyoso apaꞌno yohotoho. Nomꞌne tango engo mɨkunɨmposo kuꞌmanoho.
14 Nati ufunamaim Jesu Tafaror Bar wanawanan tita’ur naatu iu, “Kwi’itin, o iyawas. Bowabow kakafih inihamiyen o sawar kakafin anababatun boro biyamaim namatar.”
15 Ose ulahonɨngki oso hwe huhwo sohwo kako nowento aꞌamu Jutafe hwe engo sohwamo ulɨmento, Oso hwe ngkimo wopɨngo nɨmokumaso sohwo Jisasɨyoho. Ose ulɨmentisofoho.
15 Orot nati’imaim tit in, Jew sabuw hai tur eowen i Jesu iyawas.
16 Oso hohosohonta aꞌamu Jutaso hofɨko Jisasɨmneꞌno wonyo ulohofano lontɨfi oso hisoꞌno hungkuno lomaꞌmentohofofoho. Hwapɨngoso Jisas kako oso hwe wopɨngo umokumentisoso sɨkuno iyoho humayo somo imentisofoho.
16 Imih hibusuruf Jesu isan turamaim hi’u hi’a’a’afiy, anayabin i Baiyarir ana veya sawar iti na’atube sinaf isan.
17 Hofɨko Jisasɨmo yoka hungkuno ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, I nje Mpohwo kako sɨkuno huhwo huhwi aꞌamumo wopɨngoꞌnohini neꞌno ulohofɨwoꞌnɨngkiso hweho. Kako usijoꞌno mofosyohumayo hweho. Oso paꞌnyo sɨkuno huhwo huhwi ngko huhwoꞌni aꞌamumo wopɨngo ulohofɨwoꞌnɨngkohe hwoꞌnyoho. Ose ulɨmentisofoho.
17 Jesu isah eo, “Ayu Tamai i mar etei ebowabow, imih ayu auman boro anabow.”
18 Jisas ose ulɨmentiso soꞌno aꞌamu Jutaso hofɨko Jisasɨmo wofonjosyano lontɨfi imentohofofoho. Hwapɨngoso hofɨko huno ole syafɨhuꞌmentohofi, Jisas kako sɨkuno iyoho humayo somo syoho iwoꞌnɨngkiso hweho. Osoꞌnohiniꞌmaho. Oꞌo, kako Anɨtu nje Mpohweho nalisoꞌmanji kako huno ole syofɨsyalofoho. Ngko Anɨtuꞌnji afa hwoꞌnyoho. Ose syafɨsyontɨfi hofɨko Jisasɨmo wofonjosyano lontɨfi imentohofofoho.
18 Ana’an iti isan Jew hisinaftobon ef hinuwet Jesu asabunin isan; men Baiyarir ana ofafar ea’eastu’ub akisin, baise God isan Tamah rouw eo’omaim, iwa’an taiyuwin bai yen in God hairi anafofonin matar.
19 Jisas aꞌamu Juta huhwa sohwamo ulɨmento, Hungkuno nehopiꞌnohini waselɨmonneꞌno yohono. Ngko Anɨtuye Hwomu sohwoꞌni nje huno mtaꞌni ngko yoꞌmayoso siki mimnehono. Oꞌo, yoꞌmayo nje Mpohwo yalokunjo somo uhwononji ngko yalokweno. Yoꞌmayo Mpohwo yonteso Hwomu sohwo kako iwoꞌnɨngkohoho.
19 Jesu iyafutih eo. “Turobe a tur ao’owen, Orot Natun akisin ana kok men karam nasinaf; baise Tamah abistan sinaf i i’itinimaim boro nasinaf, anayabin Tamah abistan isisinaf na’atube Natun isisinaf.
20 Nje Mpohwo kako sɨmeho engo mɨkunɨmposo Ngkimo ntapɨwoꞌnɨngkiso soꞌno kako yoꞌmayo hopiꞌnonohino yalokusoso ntɨhwawoꞌnɨngkisofoho. Oseso yoꞌmayo ntɨwoꞌnɨngkisoso ngko yalokweno. Olo syoho weꞌe imale somo sekwo tɨmo uhwonɨmalofo sohwasi hwangku Anɨtu kako syoho engo olo syoho weꞌe homo lomo hwofiloꞌnnyoso ntapɨhwosoꞌno sekwo uhwonɨngkuji sekwo yomo uyantɨfeho.
20 Anayabin Tamah i Natun iyabuw sawar etei esisinaf na’atube Natun i’obaiy imaim esisinaf. Turobe, kwa a baifofofor isan, i boro sawar gagamihika ni’obaiy nasinaf men boun iti na’atube.
21 Mpohwo kako aꞌamu poyo peꞌnyo somo ulɨkafonte sohwo songo apaꞌno umokuwoꞌnɨngkiso hweho. Oseso Ngko huhwoꞌni aꞌamu fehohnjo poyo peꞌnyo somo ulɨkaꞌmo lɨmeso i ulɨkaꞌmonnoho.
21 Tamah murumurubih imisiruwih yawas ebitih na’atube, nati ef ta’imon Natun ekok yait yawas baitinamih boro nitin.
22 Olohonta Mpohwo Anɨtu kako aꞌamufe honɨngkano somneꞌno wopɨngofoho wonyofoho mujo hweho. Oꞌo, kako oso syoho hiso kakoe Hwomu sohwoꞌnɨmo ntapmmentisofoho.
22 I na’atube Tamah men yait ta ebibatiy, baise baibabatiyen ana fair tutufin etei Natun itin.
23 Oseso hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohinoso hofɨko Mpohwoe yofe hoꞌnomawoꞌnɨngkohofo hopaso hofɨko kakoe Hwomu sohwoꞌniye yofe hi hoꞌnonɨmapitnneꞌento syoho hiso ntapmmentisofoho. I osoꞌno aꞌamu nje yofe mohoꞌnonɨmayoꞌnjo hwoꞌmanji hofɨko nje Mpohwo nɨhwatɨmentiso sohwoe yofe hi mohoꞌnomayoꞌnjofoho.
23 Saise sabuw etei Tamah tirurusagiy na’atube, Natun boro hinarusagiy. Imih o yait Natun men kururusagiy, Tamah, i ana baiyonenayan auman men kururusagiy.
24 Ose ulɨkwato lohofonto ole ulɨmento, Ngko nehopiꞌnohino waselɨmonneꞌno yohono. Aꞌamu hofɨko nje hungkunomo upaꞌnɨngkuji Anɨtu nɨhwatɨmentiso sohumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨkuji hofɨko songo neꞌno wopɨngo humayoꞌne hiꞌnjofoho. Hwangku hofɨkoe yahino somneꞌno hungkuno ikwolofo angkuhwafo sopo mꞌmofapitnnefoho. Hofɨko poyo peꞌnyo yahino somo hwotoho fentɨfi songo neꞌno humayo yahinoso nto tɨpemaꞌmentohofofoho.
24 “Turobe a tur ao’owen, o yait ayu au tur inowar naatu menatan ayu iyafaru anan kubitumitum, o i yawas ma’ama wanatowan ibaika, naatu o boro men baibatebat inab, anayabin morobone irabon yawas wanawanan irun.
25 Hungkuno nehopiꞌnohini selalokweno. Oso sɨkuno uꞌmofapmmonto imentiso sohwi nto iꞌmofapohoho. Osoꞌno olohonta aꞌamu poyo peꞌnɨmentohofoso hofɨko Anɨtuye Hwomu sohwoꞌniye mango mtaꞌni nje hungkuno upoꞌnantɨfeho. Oso aꞌamu hiso oso hungkuno homo somo sɨmeho uyɨkujiꞌmanji hofɨko songo neꞌno nohumantokutnnefoho.
25 Turobe a tur ao’owen, veya i enan naatu i na titaka, nati ana veya murumurubih boro God Natun fanan hinanowar naatu iyab fanan hinanonowar boro yawas hinab hinama.
26 Nje Mpohwo kako songo humayo hwapɨngo sohwo kako kakoe Hwomu sohwoꞌnnonji songo fosyohumayoꞌne hwapɨngo nɨmokumentisofoho.
26 Anayabin Tamah taiyuwin i yawas an, imih nati yawas ta’imon Natun itin yawas an matar.
27 Oseso Anɨtu kakoe Hwomu sohwoꞌnɨmo oso syoho aꞌamufe yahino somneꞌno wopɨngofoho wonyofoho ujoso ntapmmentisofoho. Hwapɨngoso Ngko Aꞌamufe Hwomu nɨhwosopoꞌmentiso hwoꞌnyoho.
27 Naatu i baibabatiyen ana fair Natun itin, anayabin i, i Orot Natun.
28 Sekwo olo hungkuno lomneꞌno yomo ikutoho. Hwangku nomꞌne sɨkuno imoꞌnyo sohwi iꞌmofapɨhwosoꞌno aꞌamu poyo nto peꞌnontɨfi piꞌnɨmomo wotofoso hofɨko nje mampaho wonupoꞌnantɨfeho.
28 “Tur iti ao isan men kwana’ororsa’ir; veya i nati namamataramaim enan, murumurubih etei boro fanan hinanowar,
29 Hofɨko nupaꞌnɨngkuji apaꞌno songo wolɨkofantɨfeho. Aꞌamu yahino wopɨngo imotofoso songo neꞌno nohumantokutnnefoho. Aꞌamu yahino wonyo imotofoso tohino engo tɨpemapitnnefoho.
29 hai rahane hinatit, naatu iyab gewasin hisisinaf boro hinamisir yawas hinab, iyab kakafih hinasisinaf boro hinakusairih.”
30 Ngko aꞌamufe yahino somneꞌno yano milofɨhwajiyo syoho imeso nje huno mtaꞌni mimnehono. Oꞌo, ngko nje Mpohwoe hungkunomo upaꞌnɨꞌmo osomnohini ngko tɨfi inɨngkaꞌmo ngko aꞌamumo yano milofɨhwajiyoso ntoꞌnohino uyɨmonnoho. Hwapɨngoso ngko nje huno mtaꞌni uyɨmonjiꞌmaho. Oꞌo, nɨhwatɨmentiso sohwo yoꞌmayo umoꞌnososo uyɨmonnoho.
30 “Ayu men karam akisu au kok ana sinaf, baise abisa God iu’uwu’umaim sabuw abibabatiyih, imih ayu au baibatiyen i mutufor, anayabin men ayu au kokomaim asisinaf, baise orot yait ayu iyunu anan i anakok asisinaf.
31 Ngko sekumo ngkineꞌno hungkuno selɨꞌmeꞌno sekwo huno ole wosyofɨsyantɨfeho. Kakoe hungkuno nehopitɨkeno. Hwasyo kolalofoho. Ose wosyofɨsyantɨfeho.
31 Ayu taiyuwu au sinaf isan ana’o’orereb na’at, au tur i men turobe’emih.
32 I osoꞌno nomꞌnihwo nje Mpohwo oso hungkuno ngkineꞌno selokweso kako huhwo nje hwapɨngo soꞌno setɨhwalofoho. Oso ngkineꞌno setɨhwalokusoso ngko huno niyohoho, nehopeho.
32 Baise orot ta ayu isou eo’orereb, i a tur ao’owen i ana orereb ayu isou i turobe.
33 I nomꞌne hungkuno upaꞌnyo. Oso hwe Joun Aꞌamumo Mijo Kiyomaꞌmojo sohwoe hungkunomo sekwo upoꞌnaneꞌentɨfi kakiyepono sekwoe aꞌamumo uhwatɨmentohofofoho. Oso hwe huhwoꞌnji nje hwapɨngo soꞌno hungkuno nehopi nto selɨmojofoho.
33 Kwaso’ob gewasomih kob abarayah John isan kwaiyafarih hinan John i turobe kwa a tur eowen.
34 Ngko hwaho loponjo hwe sohwoe hungkuno ngkineꞌno nje hwapɨngo soꞌno selɨmentiso soꞌno ngko huno piꞌnɨngo maniyantofiyoho. I osoꞌno sekwo ngkimo sɨmeho ntapɨfitnneꞌno sekwoe wonyomjo tohino somtaꞌni isɨhutofosemayoꞌne Jounɨye hungkunoso huno sefohotofoꞌne selalokweno.
34 Iti i men kwa orot maiyow isou kwataorereb, baise iti ao saise mi’itube kwa yawas kwatab isan.
35 Joun sohwo kako sikiloho hopo imoꞌnonto sekumneꞌno pomponaho losesiyoꞌne hweho. Sekwo kakoe pomponahopo weꞌenepi wohumano lontɨfi sɨmonyo imentohofofoho.
35 John i hinow na’atube to’ab marakaw kwa it, naatu mar kikimin kwa ana marakaw isan kwaiyasisir.
36 I osoꞌno olohonta nomꞌne wopɨngo Jounɨmo hwofiloꞌnnyoso nje hwapɨngo soꞌno losetɨhwalofoho. Oso hiso nje syoho wopɨngo Mpohwo ntapmmentiso aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso yalokweno. Oso syoho hiso sekwo uhwonɨngkuji nje hwapɨngo soꞌno huno waseyono. Mpohwo Anɨtu lɨhwatɨmentiso hweho waseyono.
36 Baise ayu au orererebayan orot i gagamin, men iti John eo’orereb na’atube. Ayu au orererebayan i abisa Tamai iyunu ana asisinaf i eo’orereb, naatu nati ebi’obaiyi ayu i Tamai iyafaru anasinaf isan, orot ta eo’orereb i John eo’orereb natabir, anayabin iti bowabow ayu Tamai bitu i anisawar, naatu iti bowabowamaim eo’orereb Ayu Tamai iyunu ana i ana bowabow anabow.
37 Nje Mpohwo nɨhwatɨmentiso sohwo sekwo kakimo muhwonyoꞌnjo ko yontɨfi kakoe mampaho somo mupaꞌnyoꞌnjo ko yahonɨngkofi kako huhwo nje hwapɨngo soꞌno nto setɨhwamentisofoho.
37 Naatu Tamai iyunu anan i taiyuwin ayu isou eo’orereb. Kwa men kafa’imo fanan kwanowar naatu yumatan kwa’itin.
38 Kakoe hungkunoso sekwoe sɨmeho moꞌmo maseuyoho. Hwapɨngoso sekwo Anɨtu nɨhwatɨmentiso sohwoꞌnɨmo sɨmeho hiꞌntnnono montape kuyoho.
38 Kwa ana tur men dogor wanawanan run, anayabin menatan ayu iyunu anan i men kwabitumitum.
39 Sekwo huno ole syofɨsyalokwofo. Nakwo Anɨtuye hungkunomo sɨkuno huhwo huhwi atofo lɨwoꞌnasoso nakwo songo neꞌno humayoꞌne wotɨpemantanoho. Ose syafɨsyontɨfi sekwo oso hungkuno homo somo hafɨhafe tɨpewoꞌnɨngkohofofoho. I osoꞌno oso hungkuno hiso nje hwapɨngo soꞌno ko lɨjwaofɨwoꞌnɨngkisoso
39 Kwa Buk Atamaninamaim hikikirum kwaiyab kwabinotanot anayabin boro imaim yawas wanatowan kwanab. Nati tur i ayu isou eo,
40 sekwo ngko songo neꞌno wonyoangkafo humayo hwapɨngo sohwoꞌnɨmo nɨꞌmayo soꞌno nakwolaho lɨwoꞌnɨngkohofofoho. Osoꞌno sekwo songo neꞌno humayoso matɨpmmopiyo hwasoho.
40 baise men kwakokok kwanan ayu biyau yawas kwanab.
41 Olo hungkuno loso sekwo nje yofe wohoꞌnonɨmantɨfeꞌno maselalokuyohono.
41 “Ayu men orot babin bora’ara’ahu isan ao’omih.
42 Oꞌo, ngko sekwoe yahino somneꞌno huno niyohoho. Sekwo Anɨtumneꞌno Nakwolaho lalokwofo.
42 baise kwa orot babin a yawas ayu aso’ob, kwa a yabow God isan dogoromaim i men ema’am.
43 Ngko nje Mpohwoe yokumpohnꞌnyoꞌnji noponji seꞌmaꞌmentoheso, Ngko Anɨtu mtaꞌango hwoꞌnyoho selɨmentohefoho. I osoꞌno sekwo nje hungkunomo mohoꞌnonɨmaso hwasoho. I hwe nomꞌnehwo kakoe huno mtaꞌni seꞌmahwosi kakoe yokumpohnꞌnyoꞌnji yoꞌmayoso ihwosoꞌno sekwo kakoe hungkunomo wohoꞌnomantɨfeho.
43 Ayu Tamai wabinamaim anan kwa men kwabuwu au merar kwayi, baise orot babin ta i taiyuwin wabinamaim nanan boro kwanab ana merar kwanay.
44 Sekwo sekwoe yofe hoꞌnomaꞌnɨwoꞌnɨngkohofofoho. I osoꞌno sekwo sekwoe yahino somneꞌno Anɨtu kako huno pipi kuyalofoho eso huno mosyafɨsiyoꞌnjo liyalokwofo. Oꞌo, kakoe syohofoho lalokwofo. Oso hisoꞌno sekwo Anɨtu ne angaꞌnohino sohumo sɨmeho hiꞌntnnono muyɨfitnnehofo.
44 Kwa taiyuw baifa’i isan a kok gagamin, baise God ta’imonamo ana baifa’en i men kwakokok, imih ayu abisa ao boro kwanitutumu?
45 Tɨfi noꞌmo sekwoe honɨngkano somneꞌno hungkuno ikwolofoꞌne sopo ngko nje Mpohumo sekumneꞌno mulɨmnehono. Oꞌo, Mouses sekwoe hungkuno ikwolofoꞌne sopo sekwoe wonyo somneꞌno Mpohumo ulonefoho. Hwapɨngoso sekwo huno ole syofɨsyalokwofo. Nakwo Mousesɨye honɨngkano hungkunomo itoꞌno inɨngkowalokuhwono. Osoꞌno nakwo songo neꞌno wonyoangkafo humayo soꞌno wotɨpemantanoho. Ose syofɨsyalokwofo.
45 Men kwananot ayu boro Tamai nanamaim ubar kwa bait kwanarouw en, baise Moses kwa a not tutufin imaim kwayai kwama’am boro ubar nabit kwana’itin.
46 I osoꞌno sekwo Mousesɨye hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono nehopi uyontɨfijontentesi sekwo nje hungkuno homo somo sɨmeho hiꞌntnnono nontapɨkutnnesohilo. Hwapɨngoso Mouses kako ngkineꞌno hungkuno mtɨꞌmokumentisofoho.
46 Moses kwatabitumitum na’at, ayu boro kwatitutumu, anayabin i ayu isou kirum.
47 Oso hungkuno Mouses ifalifaliyo mtɨtmokumentiso somo sekwo ntoꞌno minɨngkayo hwasɨꞌmanji sekwo nje hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono pipi wotɨpeentɨfito. Awonoho. Jisas ose ulɨmentisofoho.
47 Baise Moses abistan kikirum kwa men kwanabitumatum na’at, boro mi’itube ayu ao kwanitumatum?”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.