João 4
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs NTLH
1 Oso hohosohonta aꞌamu Falisi sohwa hofɨko olo hungkuno upaꞌnɨmentohofi, Aꞌamu piꞌnɨngo engo Jisasɨye inomokomoyo imoꞌnɨngkahonɨngkofi Jisas hofɨkimo mijo kiyomaꞌmentisofoho. Oso inomokomoyo huhwo sohwa Jounɨye inomokomoyo sohwamo yakoloꞌnnyo hwafoho. Ose upaꞌnɨmentohofofoho.
1 Os fariseus ouviram dizer que Jesus estava ganhando mais discípulos e batizava mais pessoas do que João.
2 Ose ko upaꞌnɨmentohofoso Jisas huhwo kako aꞌamu somo mijo makiyomasoꞌnjo hweho. Oꞌo, kakoe inomokomoyo sohwonaꞌni aꞌamu somo mijo kiyomaꞌmentɨhwonefoho.
2 (De fato, não era Jesus quem batizava, e sim os seus discípulos.)
3 Oso hungkuno homo somo aꞌamu Falisi sohwa upaꞌnɨmentohofo soꞌno Jisas kako huno uyahonɨngki kako oso hwaho Jutiya hopo sopo ulɨkoꞌmanto kako hwaho Ngkalilineꞌno wawomneꞌno yohono lɨmentisofoho.
3 Quando Jesus ficou sabendo disso, saiu da Judeia e voltou para a Galileia.
4 Ose lonto kako honɨngkano somo nowento kako hwaho Someliya sopoe umentisofoho.
4 No caminho, ele tinha de passar pela região da Samaria.
5 Oso hopo sopo nowento kako ango Saika sopo iꞌmofamentisofoho. Oso ango hiso hohonta Jekoup kako kakoe hwomu Jousepɨmo hwaho umentisoso mofoneponoho.
5 Ele chegou a uma cidade da Samaria, chamada Sicar, que ficava perto das terras que Jacó tinha dado ao seu filho José.
6 Oso hopo sopo mijimo Jekoup nɨhuꞌno hohonta ijɨmentisoso woꞌnnyoponoho. Jisas kako osopo hano nowento oso mijimoꞌnjo hopo sopo mofehiꞌnyo mijiyo kwaꞌofiyo ne lopo lohofontanɨngki (12 kɨlouk somo) Jisas kakoe aꞌapaho usijoꞌno oso hopo sopo humamentisofoho.
6 Ali ficava o poço de Jacó. Era mais ou menos meio-dia quando Jesus, cansado da viagem, sentou-se perto do poço.
7 Aꞌmu Someliyantaꞌangosi mijo uꞌmonto pmmentisofoho. Oso aꞌmu hisi nopahonɨngki Jisas ulɨmento, Mijo ntape. Ngko wanɨmo. Ose ulɨmentisofoho.
7 Uma mulher samaritana veio tirar água, e Jesus lhe disse:
8 Jisas kakoe inomokomoyo sohwonaꞌni nakwo wosopayo mpe uyontaneꞌno ango ne sopo nto umentɨhwoneponoho.
8 (Os discípulos de Jesus tinham ido até a cidade comprar comida.)
9 Jisas kakoꞌnohini nohumentanɨngki oso aꞌmu Someliyantaꞌangosi Jisasɨmo ulɨmento, Kɨko aꞌamu Juta hwosoho. Ngko Someliya aꞌmuꞌnyoho. Osoꞌno kɨko mijo ntape. Ngko wanɨmo eso pehoꞌno ntohino. Ose ulɨmentisofoho. Hwapɨngoso aꞌamu Juta soꞌnji aꞌamu Someliya soꞌnji hofɨko hungkuno molanɨmotofofoho. Jomo muꞌmaꞌnyoꞌnjo imotofofoho.
9 A mulher respondeu: — O senhor é judeu, e eu sou samaritana. Então como é que o senhor me pede água? (Ela disse isso porque os judeus não se dão com os samaritanos.)
10 Jisas kako oso aꞌmu simo ulɨmento, Anɨtu kako aꞌamumo yoꞌmayo wopɨngoso uyone soꞌntnneꞌno, Ngko mijo ntape. Wanɨmo kiloheso sohwoꞌnnontnneꞌno kɨko huno ntoꞌno kiyontentesi kɨko ngkimo mijoꞌno jomo ntohojoꞌno ngko mijo songo neꞌno humayoꞌne kijapmꞌmnesohilo.
10 Então Jesus disse:
11 Ose ulahonɨngki aꞌmusi ulɨmento, Hwe Engofo, kɨko mijo ifanyoso ane hwosoho. Olo mijimo loso kengo moꞌmtaꞌangofoho. Oseso oso mijo songo neꞌno humayoso ntɨꞌmtaꞌni womaꞌmonnto.
11 Ela respondeu: — O senhor não tem balde para tirar água, e o poço é fundo. Como é que vai conseguir essa água da vida?
12 Neyakwo Jekoup sohwo kako nakumo kakoe mehomi sohwanjimo olo mijimo loso nejapmmentisofoho. Jekoup kakoꞌnji kakoe mehomi sohwanji hofɨkoe yahuꞌnji olo mijimo lomtaꞌni hohonta nɨmotofofoho. Oseso nakwo jɨje mijoso pehoꞌno womantantoho. Jɨje yofe engoso neyakwo Jekoup sohwoe yofe engo somo yakoloꞌnnyo hwosilaho.
12 Nosso antepassado Jacó nos deu este poço. Ele, os seus filhos e os seus animais beberam água daqui. Será que o senhor é mais importante do que Jacó?
13 Ose ulahonɨngkahonɨngki Jisas ulɨmento, Aꞌamu olo mijo loso nɨwoꞌnɨngkohofoso hofɨko nomꞌne sɨkunomo mijoꞌne apaꞌno umoꞌnɨmontonoho.
13 Então Jesus disse:
14 I osoꞌno aꞌamu fihwo kako olo mijo uyɨme loso nosoꞌmanji kako apaꞌno mijoꞌno mumoꞌnonehoho. Oꞌo, olo mijo uyɨme loso nonɨngkuhwosi kakoe sɨmeho moꞌmo mijolɨmo hopa imoꞌnɨngkuhwosoꞌno oso mijo hiso neꞌno swapɨwoꞌnɨngkuhwosi kakoe songo neꞌno humayoso neꞌnohino hweho.
14 mas a pessoa que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede. Porque a água que eu lhe der se tornará nela uma fonte de água que dará vida eterna.
15 Ose ulahonɨngki aꞌmusi ulɨmento, Hwe Engofo, oso mijo hiso ngkimo ntape. Oseso hwangku ngko mijoꞌno mijoho mapeꞌnɨmnehono. Oseso ngko olo mijo hiloso apaꞌno mifapmnehono.
15 Então a mulher pediu: — Por favor, me dê dessa água! Assim eu nunca mais terei sede e não precisarei mais vir aqui buscar água.
16 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Kɨko jɨje angopo nowehoji jɨje hwehumo utɨmahoji olopo asomo fɨpe.
16 — Vá chamar o seu marido e volte aqui! — ordenou Jesus.
17 Ose ulahonɨngki aꞌmusi ulɨmento, Ngko hwehwo aniꞌnyoho. Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Ou, kɨko hwehwo aniꞌnyoho ntohinoso nɨhuꞌno nehopi lohino.
17 — Eu não tenho marido! — respondeu a mulher. Então Jesus disse:
18 Kɨko hohonta hwehwa aho hopiꞌnonohino sohwamo umaꞌnɨmentohino kiyoho. I, olo hwe lohwo olohonta kɨkoꞌnjo humasiyoso jɨje hwehwoꞌmaho. Oso jɨje hungkuno nehopi lohino.
18 pois já teve cinco, e este que você tem agora não é, de fato, seu marido. Sim, você falou a verdade.
19 Ose ulahonɨngki aꞌmusi yomo yonto ulɨmento, Hwe Engofo, ngko kikineꞌno huno niyohoho. Kikimo Anɨtu hungkuno kijopahonɨngki lɨmotnno hwosoho.
19 A mulher respondeu: — Agora eu sei que o senhor é um
20 Nakwo aꞌamu Someliya hnꞌnwiye neyakwosa hofɨko olo hwofɨkiꞌnyo lopo Anɨtuye yofe hoꞌnomayoꞌne uhuꞌmokumotofofoho. I osoꞌno sekwo aꞌamu Juta soku ole lɨwoꞌnɨngkohofi, Aꞌamu hopiꞌnono ango Jelusalem soponohini Anɨtuye yofe hoꞌnomayoꞌne uhuꞌmokukuno.
20 Os nossos antepassados adoravam a Deus neste monte , mas vocês, judeus, dizem que Jerusalém é o lugar onde devemos adorá-lo.
21 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Aꞌmu losi, nje hungkuno ne somo kɨko sɨmeho hiꞌntnnono uyo. Sɨkuno fihwi umoꞌnɨmonto yalokunjo somo sekwo olo hwofɨkiꞌnyo lopo Mpohwoe yofe hoꞌnomayoꞌne muhuꞌmokufitnnehofo. I aꞌamu ango Jelusalem hopo oso hisoꞌne muhuꞌmokufitnnehofo. Oꞌo, aꞌamu angoꞌmeemjoso hofɨkoe hwapɨngopo Anɨtuye yofe hoꞌnomayoꞌne uhuꞌmokantɨfeho.
21 Jesus disse:
22 I osoꞌno sekwo aꞌamu Someliya soku sekwo Mpohwoe yofe hoꞌnomayoꞌne hwapɨngo neso huno maseyofoho. Nakwo aꞌamu Juta hnꞌnwi nakwo Anɨtuye yofe hoꞌnomawoꞌnɨngkuhwone ne sohumo nakwo huno nayohoho. Hwapɨngoso nakwo aꞌamu Juta hnꞌnɨmtaꞌni Anɨtu kako hwe fihumo uhwosopeehonɨngki oso hwe huhwo sohwo kako aꞌamufe wonyomjo tohino somo isɨhutofomayoꞌne hweho. Osoꞌno hwapɨngo neso huno nayohoho.
22 Vocês, samaritanos, não sabem o que adoram, mas nós sabemos o que adoramos porque a salvação vem dos judeus.
23 Oso sɨkuno hiso umoꞌnɨmonteꞌno kilohe hiso olohonta nto iꞌmofapohoho. Aꞌamu fihwo kako ngko Anɨtuye yofe wohoꞌnomaꞌmo nehopi loso sohwo kako ole uyɨmontonoho. Kako Anɨtuye Towahunoꞌnji nohumahwosi Towahuno huhwo sohwo Anɨtuye yofe hoꞌnomayoꞌne honɨngkano neso utɨhwahonɨngkuhwosi oso hwo inɨngkohwosoꞌno kako Anɨtuye yofe nehopi wohoꞌnomaꞌmontonoho. Nje Mpohwo kako aꞌamu oso yahino soꞌnjo somneꞌno umoꞌnɨngkohoho.
23 Mas virá o tempo, e, de fato, já chegou, em que os verdadeiros adoradores vão adorar o Pai em espírito e em verdade. Pois são esses que o Pai quer que o adorem.
24 Anɨtu kako Towahuno hweho. Osoꞌno aꞌamu Anɨtuye yofe wohoꞌnomaꞌmo loso sohwo kako Anɨtuye Towahunoꞌnji nohumahwosi kako honɨngkano ntoꞌnohinomo unɨngkamontonoho. Oso yahinoso Anɨtuye yofe hoꞌnomayoꞌne nefoho.
24 Deus é Espírito, e por isso os que o adoram devem adorá-lo em espírito e em verdade.
25 Ose ulahonɨngki aꞌmusi ulɨmento, Ngko huno ole niyohoho. Anɨtu kako ole nalɨmento, Ngko sekumo sefoꞌmayoꞌne uhwosopoꞌmentohe sohumo sekuyepono uhwatɨmonnoho. Oso aꞌamu huhwo sohumneꞌno Kɨlaisɨyoho lɨwoꞌnɨngkuhwonefoho. Kako nopɨhwosoꞌno kako yoꞌmayo yoꞌmayo soꞌno wolonetɨhwamontonoho.
25 A mulher respondeu: — Eu sei que o
26 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Olo ngko olo huhwoꞌnyoho. Ngko kɨkoꞌnji hungkuno lalokuhwoyosofo. Ose ulɨmentisofoho.
26 Então Jesus afirmou:
27 Ose ulɨkwato lohofahonɨngki Jisasɨye inomokomoyo sohwonaꞌni uꞌmentani uhwonɨmentɨhwoneso Jisas oso aꞌmusiꞌnji hungkuno hnnontanɨngki uhwonontani yomo yontani nakwo huno piꞌnɨngo syafɨhuꞌmentɨhwonefoho. I osoꞌno nakwo aꞌmu simo ole mujofoho. Kɨko pehoꞌno kumoꞌnɨngkohoho. I Jisasɨmo ole mujofoho. Aꞌmu simo pehoꞌno ulalokuno. Oꞌo, ose mujofoho.
27 Naquele momento chegaram os seus discípulos e ficaram admirados, pois ele estava conversando com uma mulher. Mas nenhum deles perguntou à mulher o que ela queria. E também não perguntaram a Jesus por que motivo ele estava falando com ela.
28 Oseso aꞌmusi kako kakoe mijɨpoꞌnyoso nulɨkoꞌmanto kakoe angopono asomo umentisofoho. Iꞌmofawento aꞌamu hopiꞌnonohino somo ulɨmento,
28 Em seguida, a mulher deixou ali o seu pote, voltou até a cidade e disse a todas as pessoas:
29 Sekwo nopɨkuji olo hwe lohwo uhwonɨmno. Kako yoꞌmayo yoꞌmayo ngko hohonta imote soꞌno ntohoho. Oso hwe Anɨtu uhwatɨmnoho nalɨmentiso Kɨlais sohwolɨkeno.
29 — Venham ver o homem que disse tudo o que eu tenho feito. Será que ele é o Messias?
30 Ose ulahonɨngki hofɨko hofɨkoe angopo ulɨkoꞌmantɨfi Jisasɨmo uhwonano lontɨfi pmmentohofofoho.
30 Muitas pessoas saíram da cidade e foram para o lugar onde Jesus estava.
31 Oso hohosohonta Jisasɨye inomokomoyo sohwonaꞌni Jisasɨmo ulɨmentɨhwoni, Nakwoe Lonetɨhwayo sohwosi, kɨko wopayoꞌne mijoho kiyonoho. Wopayo hmnyo.
31 Enquanto isso, os discípulos pediam a Jesus: — Mestre, coma alguma coisa!
32 Ose ulahonɨngkuhwoni Jisas nalɨmento, Ngko wosopayo sekwo huno maseyoso ngko hiꞌnjo hwoꞌnyoho.
32 Jesus respondeu:
33 Ose nelahonɨngki inomokomoyo sohwonaꞌni ole hnnɨmentɨhwoni, Aꞌamu fihwo kako Jisasɨmo wopayo nto uyisohwolɨkeno.
33 Então os discípulos começaram a perguntar uns aos outros: — Será que alguém já trouxe comida para ele?
34 Ose syofɨsyahonɨngkɨhwoni Jisas nalɨmento, Nje wosopayoso olenoho. Nje Mpohwo nɨhwatɨmentiso sohwoe hunomo tɨfi inɨngkayoꞌne syohoso nje wosopayofoho. Oso syoho hiso wesojwaoꞌmonnoho. Oso syohoso wosopayo paꞌnyo yokumpohnꞌnyo ntapɨwoꞌnɨngkisofoho.
34 — A minha comida — disse Jesus — é fazer a vontade daquele que me enviou e terminar o trabalho que ele me deu para fazer.
35 Ose nalonto ole nalɨmento, Sekwo ole lɨwoꞌnɨngkohofi, Hamno osofosofahuꞌno neyakolofɨhwosoꞌno wosopayo toyo ihwosoꞌno womantanoho. Ose lɨwoꞌnɨngkohofo kuyoho. I osoꞌno ngko ole selalokweno. Sekwo wosopayo somo feꞌnɨhwonɨmno. Toyo nto imaho.
35 Vocês costumam dizer: “Daqui a quatro meses teremos a colheita.” Mas olhem e vejam bem os campos: o que foi plantado já está maduro e pronto para a colheita.
36 I oso wosopayo selalokweso aꞌamumneꞌno selalokweno. Wopayo toyoso aꞌamu hofɨko nje hungkunomo upaꞌnɨngkuji sɨmeho komoꞌno wontapɨfe ntnneꞌno selalokweno. Hwe fihwo kako wosopayo hujo sohwo tɨfi noꞌmo kako wopayo toyo emahwosoꞌno oso wosopayo hiso kakoe hoꞌyango paꞌnyofoho. Oso hopaso aꞌamu Anɨtuye hungkuno nomꞌne aꞌamumo ulɨwoꞌnɨngkohofoso hofɨkoe hoꞌyangoso olenoho. Hofɨkoe hungkunomo nomꞌne aꞌamu upaꞌnɨngkuji Anɨtumo sɨmeho uyɨfijoꞌmanji oso aꞌamu hiso hofɨkoe hoꞌyangofoho. Hofɨko oso hoꞌyango hisoꞌnji engolopohamo nohumantokutnnefoho. Oseso oso wosopayo hulɨwoꞌnɨngkiso soꞌnji kakoe aꞌamu wopayo toyo emawoꞌnɨngkohofo soꞌnji hofɨko sɨmonyo afaꞌno afaꞌno uyantɨfeho.
36 Quem colhe recebe o seu salário, e o resultado do seu trabalho é a vida eterna para as pessoas. E assim tanto o que semeia como o que colhe se alegrarão juntos.
37 Oseso oso hungkuno lɨwoꞌnɨngkohofo loso nehopeho. Hwe fihwo kako wopuyo hulahonɨngki nomꞌnihwo wosopayo toyoso emawoꞌnɨngkisofoho. Ose lɨwoꞌnɨngkohofofoho.
37 Porque é verdade o que dizem: “Um semeia, e outro colhe.”
38 Sekwo wopuyo ko mahulɨmmalofoso sekwo wopayo toyo femapmno selohe soꞌno sekwo aꞌamu nomꞌne sofe syoho yokumpohnꞌnyo imalofo somtaꞌni wopayo toyo emalokwofo. Sɨmoꞌmo aꞌamu nomꞌneso hofɨko Anɨtuye hungkuno nomꞌne aꞌamumo lutɨhwawoꞌnɨngkohofo soꞌno sekwo oso aꞌamu hisomo nje hungkuno ulɨkujoꞌno hofɨko nje aꞌamu ne umoꞌnantɨfeho. Oso hisoꞌno sekwo wopayo toyo paꞌnyo emalokwofo. Jisas ose ulɨmentisofoho.
38 Eu mandei vocês colherem onde não trabalharam; outros trabalharam ali, e vocês aproveitaram o trabalho deles.
39 Oso aꞌmusi Jisasɨꞌnji hungkuno hnnɨmentisiyosi kako aꞌamu Someliya somo kako yoꞌmayo yoꞌmayo ngko hohonta imote soꞌno ntohoho ulɨmentiso soꞌno aꞌamu piꞌnɨngo engoso Jisasɨmo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentohofofoho.
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram em Jesus porque a mulher tinha dito: “Ele me disse tudo o que eu tenho feito.”
40 Oso aꞌamu hiso Jisasɨꞌnjopo iꞌmofapontɨfi Jisasɨmo hungkuno yokumpohnꞌnyo ulɨmentohofi, Kɨko nakwoꞌnjo lopo fosyohumaho. Ose ulahonɨngkofi Jisas hofɨkoꞌnji sɨkuno hufaꞌu humamentisofoho.
40 Quando os samaritanos chegaram ao lugar onde Jesus estava, pediram a ele que ficasse com eles, e Jesus ficou ali dois dias.
41 Osopo nohumentanɨngki aꞌamu piꞌnɨngo engoso kakoe hungkunomo haloho upaꞌnontɨfi sɨmeho hiꞌntnnono umentohofofoho.
41 E muitos outros creram por causa da mensagem dele.
42 Hofɨko sɨmeho hiꞌntnnono uyontɨfi hofɨko oso aꞌmu simo ulɨmentohofi, Sɨmoꞌmo jɨje hungkunomo upoꞌnontani nakwo huno ole syafɨhuꞌmalohwoni, Olo hwe lohwo hungkuno neꞌnjo hweho. I osoꞌno olohonta kakintaꞌni kakoe hungkuno neso nakwo huno ole nayohoho. Olo hwe lohwo kako aꞌamu hwahoponjo hnꞌnwiye wonyo somjo tohino somtaꞌni isɨhutofonemayoꞌne hweho. Huno ose nayohoho. Ose ulɨmentohofofoho.
42 Eles diziam à mulher: — Agora não é mais por causa do que você disse que nós cremos, mas porque nós mesmos o ouvimos falar. E sabemos que ele é, de fato, o Salvador do mundo.
43 Oso sɨkuno hufaꞌu sohwaꞌu moiꞌwo imoꞌnɨngkahonɨngki Jisas oso ango hopo sopo nulɨkoꞌmanto Ngkalilino umentisofoho.
43 Depois de ficar dois dias ali, Jesus foi para a região da Galileia.
44 Nomꞌne sohonta Jisas olo hungkuno loso lɨmentisofoho. Aꞌamu fihumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmojo sohwo kako kakoe hwapɨngo sopo yofe engo ane hweho. Ose lɨmentisofoho.
44 Pois, como ele mesmo disse: “Um profeta não é respeitado na sua própria terra.”
45 I osoꞌno Jisas kako kakoe hwapɨngopo Ngkalili iꞌmofopahonɨngki aꞌamu hopo soponjoso hofɨko Jisas pmmentiso soꞌno sɨmonyo imentohofofoho. Hwapɨngoso hofɨko hi ango Jelusalem Sɨkuno Engo iyoho humayo uhwonyo somo sɨmentohofofoho. Osopo nohumantɨfi yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofo Jisas yahonɨngki uhwonɨmentohofofoho.
45 Quando chegou à Galileia, os moradores dali o receberam bem. É que eles tinham ido à Festa da Páscoa , em Jerusalém, e tinham visto tudo o que Jesus havia feito lá.
46 — ausente —
46 Jesus voltou a Caná da Galileia, onde havia transformado água em vinho. Estava ali um alto funcionário público que morava em Cafarnaum. Ele tinha em casa um filho doente.
47 — ausente —
47 Quando ouviu dizer que Jesus tinha vindo da Judeia para a Galileia, foi pedir a ele que fosse a Cafarnaum e curasse o seu filho, que estava morrendo.
48 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Ngko yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso miyomeꞌmanji sekwo ngkineꞌno masemoꞌnyoꞌnjo kuyoho, sɨmeho hiꞌntnnono montapeꞌnjo hwasoho.
48 Jesus disse ao funcionário:
49 Ose ulahonɨngki oso hwe engo sohwoe syoho ulohofiyo sohwo ulɨmento, Hwe Engofo, kɨko komoꞌno fɨpe. Nje hwomu poyo peꞌnoloho.
49 Ele respondeu: — Senhor, venha depressa, antes que o meu filho morra!
50 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Kɨko jɨje angopono asomo fɨwe. Jɨje hwomu sohwo wopɨngo wohumamontonoho. Ose ulahonɨngki oso hwe huhwo sohwo kako Jisasɨye hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono uyonto kakoe ango poneꞌno asomo umentisofoho.
50 — Volte para casa! O seu filho vai viver! — disse Jesus. Ele creu nas palavras de Jesus e foi embora.
51 Nowentanɨngki kakoe syoho ulohofiyo sohwa honɨngkanopo uswoꞌnontɨfi ulɨmentohofi, Jɨje hwomu sohwo wopɨngo humaho.
51 No caminho encontrou-se com os seus empregados, que disseram: — O seu filho está vivo!
52 Ose ulahonɨngkofi kako ulohonɨmento, Nje hwomu sohwo wopɨngo mofehiꞌnyo ntisohumo imoꞌnɨmaho. Ose ulahonɨngki hofɨko ulɨmentohofi, Fosi mofehiꞌnyo soumjiyo sohonta kakoe aꞌapaho tohohmtnnoso moiꞌwo imoꞌnɨngkahonɨngki wopɨngo humaho.
52 Então ele perguntou a que horas o filho havia começado a melhorar. Os empregados responderam: — Ontem, à uma da tarde, a febre passou.
53 Ose ulahonɨngkofi kanɨngkwohwo huno ole uyɨmento, Fosi mofehiꞌnyo soumjiyo sohonta Jisas kakimo ulɨmento, Jɨje hwomu wopɨngo wahumamontonoho. Ose ikwesyafɨsyonto kako kakoe aꞌamu hopiꞌnonohino sonji Jisasɨmo sɨmeho hiꞌntnnono umentohofofoho.
53 Aí o pai lembrou que havia sido naquela mesma hora que Jesus tinha dito: “O seu filho vai viver.” Então ele e toda a família creram em Jesus.
54 Oso wonyoangkafoso aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso Jisas hwaho Ngkalili sopo imentisoso sɨmoꞌmo ahuꞌmo mijomo wain imoꞌnɨmentisofoho. Osofepo hwomu mnokinoꞌnjo sohumo wopɨngo umokumentisofoho.
54 Esse foi o segundo milagre que Jesus fez depois de ter ido da Judeia para a Galileia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.