João 4

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Oso hohosohonta aꞌamu Falisi sohwa hofɨko olo hungkuno upaꞌnɨmentohofi, Aꞌamu piꞌnɨngo engo Jisasɨye inomokomoyo imoꞌnɨngkahonɨngkofi Jisas hofɨkimo mijo kiyomaꞌmentisofoho. Oso inomokomoyo huhwo sohwa Jounɨye inomokomoyo sohwamo yakoloꞌnnyo hwafoho. Ose upaꞌnɨmentohofofoho.
1 Pharisee hinowar Jesu i bigegesairih naatu John natabir ana bai’ufununayah moumurih na’in bapataito ebitih,
2 Ose ko upaꞌnɨmentohofoso Jisas huhwo kako aꞌamu somo mijo makiyomasoꞌnjo hweho. Oꞌo, kakoe inomokomoyo sohwonaꞌni aꞌamu somo mijo kiyomaꞌmentɨhwonefoho.
2 turobe iti i men Jesu bapataito ebitih, baise i ana bai’ufununayah.
3 Oso hungkuno homo somo aꞌamu Falisi sohwa upaꞌnɨmentohofo soꞌno Jisas kako huno uyahonɨngki kako oso hwaho Jutiya hopo sopo ulɨkoꞌmanto kako hwaho Ngkalilineꞌno wawomneꞌno yohono lɨmentisofoho.
3 Anamaramaim Jesu, i Judea ihamiy naatu matabir maiye in Galilee.
4 Ose lonto kako honɨngkano somo nowento kako hwaho Someliya sopoe umentisofoho.
4 Boun ana remoramaim i boro Samaria wanawanan narun nan.
5 Oso hopo sopo nowento kako ango Saika sopo iꞌmofamentisofoho. Oso ango hiso hohonta Jekoup kako kakoe hwomu Jousepɨmo hwaho umentisoso mofoneponoho.
5 Imih i Samaria bar merar wabin Sychar tit, Jacob ana me kamar i natun Joseph bitin i sisibinamaim.
6 Oso hopo sopo mijimo Jekoup nɨhuꞌno hohonta ijɨmentisoso woꞌnnyoponoho. Jisas kako osopo hano nowento oso mijimoꞌnjo hopo sopo mofehiꞌnyo mijiyo kwaꞌofiyo ne lopo lohofontanɨngki (12 kɨlouk somo) Jisas kakoe aꞌapaho usijoꞌno oso hopo sopo humamentisofoho.
6 Jacob ana harew karakar i nati’imaim, naatu Jesu ef nan hahar, karakar sisibin mara’at ma. Nati i ouyit.
7 Aꞌmu Someliyantaꞌangosi mijo uꞌmonto pmmentisofoho. Oso aꞌmu hisi nopahonɨngki Jisas ulɨmento, Mijo ntape. Ngko wanɨmo. Ose ulɨmentisofoho.
7 Samaria babin harew huninamih nan anamaramaim, Jesu babin isan eo, “Karam harew ititu atatom?Jesus Samaritan babin hairi tibidudur|alt="Jesus talking to Samaritan woman" src="CN01674B.TIF" size="col" loc="Jhn 4.7" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="4.7"
8 Jisas kakoe inomokomoyo sohwonaꞌni nakwo wosopayo mpe uyontaneꞌno ango ne sopo nto umentɨhwoneponoho.
8 I ana bai’ufununayah hin bar merar bay tobonamih.
9 Jisas kakoꞌnohini nohumentanɨngki oso aꞌmu Someliyantaꞌangosi Jisasɨmo ulɨmento, Kɨko aꞌamu Juta hwosoho. Ngko Someliya aꞌmuꞌnyoho. Osoꞌno kɨko mijo ntape. Ngko wanɨmo eso pehoꞌno ntohino. Ose ulɨmentisofoho. Hwapɨngoso aꞌamu Juta soꞌnji aꞌamu Someliya soꞌnji hofɨko hungkuno molanɨmotofofoho. Jomo muꞌmaꞌnyoꞌnjo imotofofoho.
9 Samaria babin Jesu isan eo, “O i Jew naatu ayu i Samaria babin. Mi’itube ayu isou harewamih kufefefeyan?” (Jew hai naukwat, o hai kerowas boro men Samaria bairi hinafaram hinaa hinatom.)
10 Jisas kako oso aꞌmu simo ulɨmento, Anɨtu kako aꞌamumo yoꞌmayo wopɨngoso uyone soꞌntnneꞌno, Ngko mijo ntape. Wanɨmo kiloheso sohwoꞌnnontnneꞌno kɨko huno ntoꞌno kiyontentesi kɨko ngkimo mijoꞌno jomo ntohojoꞌno ngko mijo songo neꞌno humayoꞌne kijapmꞌmnesohilo.
10 Jesu, babin isan iya’afut eo, “O God ana siwar itasoso’ob na’at yait o isa harew tomamih efefeyan, o boro itibatiy i boro yawas ana harew tit itatom”.
11 Ose ulahonɨngki aꞌmusi ulɨmento, Hwe Engofo, kɨko mijo ifanyoso ane hwosoho. Olo mijimo loso kengo moꞌmtaꞌangofoho. Oseso oso mijo songo neꞌno humayoso ntɨꞌmtaꞌni womaꞌmonnto.
11 Babin eo, “Aro, o taratarfuruwen men ibai ina naatu karakar ana sou i manin na’in ra’iy in. Karakar menatanamaim boro iti yawas ana harew inab?
12 Neyakwo Jekoup sohwo kako nakumo kakoe mehomi sohwanjimo olo mijimo loso nejapmmentisofoho. Jekoup kakoꞌnji kakoe mehomi sohwanji hofɨkoe yahuꞌnji olo mijimo lomtaꞌni hohonta nɨmotofofoho. Oseso nakwo jɨje mijoso pehoꞌno womantantoho. Jɨje yofe engoso neyakwo Jekoup sohwoe yofe engo somo yakoloꞌnnyo hwosilaho.
12 Iti karakar i aki agir Jacob kair imaim ma tomatom, naatu ana haru ana for ouman. Iti karakar aki iti. O taiyuw ku’o’o, o Jacob inatabir?
13 Ose ulahonɨngkahonɨngki Jisas ulɨmento, Aꞌamu olo mijo loso nɨwoꞌnɨngkohofoso hofɨko nomꞌne sɨkunomo mijoꞌne apaꞌno umoꞌnɨmontonoho.
13 Jesu iya’afut eo, “Orot babin etei iti harew natomatom boro sikan namamah maiye,
14 I osoꞌno aꞌamu fihwo kako olo mijo uyɨme loso nosoꞌmanji kako apaꞌno mijoꞌno mumoꞌnonehoho. Oꞌo, olo mijo uyɨme loso nonɨngkuhwosi kakoe sɨmeho moꞌmo mijolɨmo hopa imoꞌnɨngkuhwosoꞌno oso mijo hiso neꞌno swapɨwoꞌnɨngkuhwosi kakoe songo neꞌno humayoso neꞌnohino hweho.
14 baise yait ayu harew anitin natomatom boro men sikan namamah. Naatu harew nati ayu anabitin boro wanawananamaim harew buruburur namatar. Naatu yawas’anaharew imaim na’in nitin, naatu yawas wanatowan nab.
15 Ose ulahonɨngki aꞌmusi ulɨmento, Hwe Engofo, oso mijo hiso ngkimo ntape. Oseso hwangku ngko mijoꞌno mijoho mapeꞌnɨmnehono. Oseso ngko olo mijo hiloso apaꞌno mifapmnehono.
15 Babin Jesu isan eo,” Aro, harew nati ayu kwiti saise ayu men sikou namamaa nan naatu men mar etei iti’imaim harew huninamih anan.”
16 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Kɨko jɨje angopo nowehoji jɨje hwehumo utɨmahoji olopo asomo fɨpe.
16 Jesu babin iu, “Kwen ku’af aaw isan naatu kumatabir kuna.”
17 Ose ulahonɨngki aꞌmusi ulɨmento, Ngko hwehwo aniꞌnyoho. Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Ou, kɨko hwehwo aniꞌnyoho ntohinoso nɨhuꞌno nehopi lohino.
17 Babin iya’afut eo, “Ayu aawu en.” Jesu eo,” O aaw en ku’o’o i turobe.”
18 Kɨko hohonta hwehwa aho hopiꞌnonohino sohwamo umaꞌnɨmentohino kiyoho. I, olo hwe lohwo olohonta kɨkoꞌnjo humasiyoso jɨje hwehwoꞌmaho. Oso jɨje hungkuno nehopi lohino.
18 Anababatun, o oro’orot etei five, i aa’awanen naatu orot iti boun airi kwama’am i men o aawamih. Abistan iti boun i’o’o i turobe.”
19 Ose ulahonɨngki aꞌmusi yomo yonto ulɨmento, Hwe Engofo, ngko kikineꞌno huno niyohoho. Kikimo Anɨtu hungkuno kijopahonɨngki lɨmotnno hwosoho.
19 Babin eo, “Aro, ayu ai’iti, o i dinab orot.”
20 Nakwo aꞌamu Someliya hnꞌnwiye neyakwosa hofɨko olo hwofɨkiꞌnyo lopo Anɨtuye yofe hoꞌnomayoꞌne uhuꞌmokumotofofoho. I osoꞌno sekwo aꞌamu Juta soku ole lɨwoꞌnɨngkohofi, Aꞌamu hopiꞌnono ango Jelusalem soponohini Anɨtuye yofe hoꞌnomayoꞌne uhuꞌmokukuno.
20 “Aki ai a’agir iti oyawemaim hikwakwafir, baise kwa Jew kwa’o’o kwafiren efan i Jerusalemamaim tanakwafir.”
21 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Aꞌmu losi, nje hungkuno ne somo kɨko sɨmeho hiꞌntnnono uyo. Sɨkuno fihwi umoꞌnɨmonto yalokunjo somo sekwo olo hwofɨkiꞌnyo lopo Mpohwoe yofe hoꞌnomayoꞌne muhuꞌmokufitnnehofo. I aꞌamu ango Jelusalem hopo oso hisoꞌne muhuꞌmokufitnnehofo. Oꞌo, aꞌamu angoꞌmeemjoso hofɨkoe hwapɨngopo Anɨtuye yofe hoꞌnomayoꞌne uhuꞌmokantɨfeho.
21 Jesu eorereb eo, “Babin ayu initutumu, veya i enan anamaramaim kwa boro men Tamat no oyawemaim o Jerusalemamaim kwanakwafir.
22 I osoꞌno sekwo aꞌamu Someliya soku sekwo Mpohwoe yofe hoꞌnomayoꞌne hwapɨngo neso huno maseyofoho. Nakwo aꞌamu Juta hnꞌnwi nakwo Anɨtuye yofe hoꞌnomawoꞌnɨngkuhwone ne sohumo nakwo huno nayohoho. Hwapɨngoso nakwo aꞌamu Juta hnꞌnɨmtaꞌni Anɨtu kako hwe fihumo uhwosopeehonɨngki oso hwe huhwo sohwo kako aꞌamufe wonyomjo tohino somo isɨhutofomayoꞌne hweho. Osoꞌno hwapɨngo neso huno nayohoho.
22 Kwa Samaria men kwaso’ob abistan kwakwakwafir, aki aso’ob abistan a kwakwafir, anayabin yawas i Jew sabuw biyahine na.
23 Oso sɨkuno hiso umoꞌnɨmonteꞌno kilohe hiso olohonta nto iꞌmofapohoho. Aꞌamu fihwo kako ngko Anɨtuye yofe wohoꞌnomaꞌmo nehopi loso sohwo kako ole uyɨmontonoho. Kako Anɨtuye Towahunoꞌnji nohumahwosi Towahuno huhwo sohwo Anɨtuye yofe hoꞌnomayoꞌne honɨngkano neso utɨhwahonɨngkuhwosi oso hwo inɨngkohwosoꞌno kako Anɨtuye yofe nehopi wohoꞌnomaꞌmontonoho. Nje Mpohwo kako aꞌamu oso yahino soꞌnjo somneꞌno umoꞌnɨngkohoho.
23 Veya i enan naatu natitaka anamaramaim anababatun kwafirenayah boro Regah turobe naatu Anuninamaim hinakwafir, naatu kwafirinayah iti na’atube i boun Regah enunuwet.
24 Anɨtu kako Towahuno hweho. Osoꞌno aꞌamu Anɨtuye yofe wohoꞌnomaꞌmo loso sohwo kako Anɨtuye Towahunoꞌnji nohumahwosi kako honɨngkano ntoꞌnohinomo unɨngkamontonoho. Oso yahinoso Anɨtuye yofe hoꞌnomayoꞌne nefoho.
24 God i Anunin, naatu i ana kwafirenayah i turobe naatu Anuninamaim hinakwafir.”
25 Ose ulahonɨngki aꞌmusi ulɨmento, Ngko huno ole niyohoho. Anɨtu kako ole nalɨmento, Ngko sekumo sefoꞌmayoꞌne uhwosopoꞌmentohe sohumo sekuyepono uhwatɨmonnoho. Oso aꞌamu huhwo sohumneꞌno Kɨlaisɨyoho lɨwoꞌnɨngkuhwonefoho. Kako nopɨhwosoꞌno kako yoꞌmayo yoꞌmayo soꞌno wolonetɨhwamontonoho.
25 Babin eo, “Ayu nati Roubininenayan i aso’ob (Keriso terarouw) i enan. I nanan ana veya i boro sawar etei it isat nakubuna.”
26 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Olo ngko olo huhwoꞌnyoho. Ngko kɨkoꞌnji hungkuno lalokuhwoyosofo. Ose ulɨmentisofoho.
26 Imaibo Jesu eorereb eo, “Ayu i yait? Ayu yait airit ta’o’o.”
27 Ose ulɨkwato lohofahonɨngki Jisasɨye inomokomoyo sohwonaꞌni uꞌmentani uhwonɨmentɨhwoneso Jisas oso aꞌmusiꞌnji hungkuno hnnontanɨngki uhwonontani yomo yontani nakwo huno piꞌnɨngo syafɨhuꞌmentɨhwonefoho. I osoꞌno nakwo aꞌmu simo ole mujofoho. Kɨko pehoꞌno kumoꞌnɨngkohoho. I Jisasɨmo ole mujofoho. Aꞌmu simo pehoꞌno ulalokuno. Oꞌo, ose mujofoho.
27 Jesu eo oumatan, ana bai’ufununayah himatabir hina hitit naatu Jesu babin hairi hibidudur hi’itih hi’ororsa’ir. Baise men yait ta kok babin tibatiy, o Jesu hitibatiy, “Anayabin aisimamih babin airi kwabidudur?”
28 Oseso aꞌmusi kako kakoe mijɨpoꞌnyoso nulɨkoꞌmanto kakoe angopono asomo umentisofoho. Iꞌmofawento aꞌamu hopiꞌnonohino somo ulɨmento,
28 Naatu babin ana harew hunihun ihamiy, i matabir in bar merar tit naatu sabuw nati’imaim hima’am hai tur eo’wen,
29 Sekwo nopɨkuji olo hwe lohwo uhwonɨmno. Kako yoꞌmayo yoꞌmayo ngko hohonta imote soꞌno ntohoho. Oso hwe Anɨtu uhwatɨmnoho nalɨmentiso Kɨlais sohwolɨkeno.
29 Kwana tan orot kwa’itin, sawar abistanawat asisinaf etei’imak au tur eowen. Ta’itin i Roubinineyan wariten?”
30 Ose ulahonɨngki hofɨko hofɨkoe angopo ulɨkoꞌmantɨfi Jisasɨmo uhwonano lontɨfi pmmentohofofoho.
30 Naatu bar merar hihamiy naatu sabuw etei ef hinuwet hin Jesu biyan hitit.
31 Oso hohosohonta Jisasɨye inomokomoyo sohwonaꞌni Jisasɨmo ulɨmentɨhwoni, Nakwoe Lonetɨhwayo sohwosi, kɨko wopayoꞌne mijoho kiyonoho. Wopayo hmnyo.
31 Nati ana veya’amaim ana bai’ufununayah hi’o, “Bai’obaiyenayan bay ta ku’aan ya kurutan!”
32 Ose ulahonɨngkuhwoni Jisas nalɨmento, Ngko wosopayo sekwo huno maseyoso ngko hiꞌnjo hwoꞌnyoho.
32 Baise i isah eo, “Ayu au bay menamaim ana’ani’aan kwa men kafa’imo kwaso’ob.”
33 Ose nelahonɨngki inomokomoyo sohwonaꞌni ole hnnɨmentɨhwoni, Aꞌamu fihwo kako Jisasɨmo wopayo nto uyisohwolɨkeno.
33 Imih bai’ufununayah taiyuwih hima hi’o, “Ta’itin sabuw afa bay hibow hina hitin eaa wariten?”
34 Ose syofɨsyahonɨngkɨhwoni Jisas nalɨmento, Nje wosopayoso olenoho. Nje Mpohwo nɨhwatɨmentiso sohwoe hunomo tɨfi inɨngkayoꞌne syohoso nje wosopayofoho. Oso syoho hiso wesojwaoꞌmonnoho. Oso syohoso wosopayo paꞌnyo yokumpohnꞌnyo ntapɨwoꞌnɨngkisofoho.
34 Jesu eo, “Ayu au bay, i yait ayu biyafaru i anakok anabosiyasiyar anasinaf naatu bowabow ayu bitu i anabow anisawar.
35 Ose nalonto ole nalɨmento, Sekwo ole lɨwoꞌnɨngkohofi, Hamno osofosofahuꞌno neyakolofɨhwosoꞌno wosopayo toyo ihwosoꞌno womantanoho. Ose lɨwoꞌnɨngkohofo kuyoho. I osoꞌno ngko ole selalokweno. Sekwo wosopayo somo feꞌnɨhwonɨmno. Toyo nto imaho.
35 Kwa iti na’atube kwa’o’o, ’Sumar kwafe’en o tafanamaim aki boro anafour’. Baise a tur ao’owen, Kwa matatoniwa’an me kwana’itin gewas naatu bay iyamur sawar fourin isan ana veya tit.
36 I oso wosopayo selalokweso aꞌamumneꞌno selalokweno. Wopayo toyoso aꞌamu hofɨko nje hungkunomo upaꞌnɨngkuji sɨmeho komoꞌno wontapɨfe ntnneꞌno selalokweno. Hwe fihwo kako wosopayo hujo sohwo tɨfi noꞌmo kako wopayo toyo emahwosoꞌno oso wosopayo hiso kakoe hoꞌyango paꞌnyofoho. Oso hopaso aꞌamu Anɨtuye hungkuno nomꞌne aꞌamumo ulɨwoꞌnɨngkohofoso hofɨkoe hoꞌyangoso olenoho. Hofɨkoe hungkunomo nomꞌne aꞌamu upaꞌnɨngkuji Anɨtumo sɨmeho uyɨfijoꞌmanji oso aꞌamu hiso hofɨkoe hoꞌyangofoho. Hofɨko oso hoꞌyango hisoꞌnji engolopohamo nohumantokutnnefoho. Oseso oso wosopayo hulɨwoꞌnɨngkiso soꞌnji kakoe aꞌamu wopayo toyo emawoꞌnɨngkohofo soꞌnji hofɨko sɨmonyo afaꞌno afaꞌno uyantɨfeho.
36 Boun auman fourayan boro hibaiyan ana kabay nab, naatu bay four eya’ay ma’ama wanatowan isan, imih ta’itin tanumayan naatu fourayan i hairi auta’imon hiniyasisir.
37 Oseso oso hungkuno lɨwoꞌnɨngkohofo loso nehopeho. Hwe fihwo kako wopuyo hulahonɨngki nomꞌnihwo wosopayo toyoso emawoꞌnɨngkisofoho. Ose lɨwoꞌnɨngkohofofoho.
37 Abistan hi’o’o i turobe, “Orot ta’imon etatanum naatu orot ta’imon efafour”.
38 Sekwo wopuyo ko mahulɨmmalofoso sekwo wopayo toyo femapmno selohe soꞌno sekwo aꞌamu nomꞌne sofe syoho yokumpohnꞌnyo imalofo somtaꞌni wopayo toyo emalokwofo. Sɨmoꞌmo aꞌamu nomꞌneso hofɨko Anɨtuye hungkuno nomꞌne aꞌamumo lutɨhwawoꞌnɨngkohofo soꞌno sekwo oso aꞌamu hisomo nje hungkuno ulɨkujoꞌno hofɨko nje aꞌamu ne umoꞌnantɨfeho. Oso hisoꞌno sekwo wopayo toyo paꞌnyo emalokwofo. Jisas ose ulɨmentisofoho.
38 “Efan men imaim ima ibowabow, ayu aiyafari kwenan inafouramih naatu i hai fairamaim hibowabow o nonowatin inafour inaa’amih”.
39 Oso aꞌmusi Jisasɨꞌnji hungkuno hnnɨmentisiyosi kako aꞌamu Someliya somo kako yoꞌmayo yoꞌmayo ngko hohonta imote soꞌno ntohoho ulɨmentiso soꞌno aꞌamu piꞌnɨngo engoso Jisasɨmo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentohofofoho.
39 Samaria moumurih maiyow nati bar merar Jesu hitumitum anayabin babin ana turamaim, “I ayu au sinaf etei eo anowar”.
40 Oso aꞌamu hiso Jisasɨꞌnjopo iꞌmofapontɨfi Jisasɨmo hungkuno yokumpohnꞌnyo ulɨmentohofi, Kɨko nakwoꞌnjo lopo fosyohumaho. Ose ulahonɨngkofi Jisas hofɨkoꞌnji sɨkuno hufaꞌu humamentisofoho.
40 Imih anamaramaim Samaria sabuw hina Jesu biyan hititit, hifefeyan bairi ma isan, imih veya rou’ab bairi hima.
41 Osopo nohumentanɨngki aꞌamu piꞌnɨngo engoso kakoe hungkunomo haloho upaꞌnontɨfi sɨmeho hiꞌntnnono umentohofofoho.
41 Sabuw moumurin maiyow hitumatum anayabin i ana turamaim,
42 Hofɨko sɨmeho hiꞌntnnono uyontɨfi hofɨko oso aꞌmu simo ulɨmentohofi, Sɨmoꞌmo jɨje hungkunomo upoꞌnontani nakwo huno ole syafɨhuꞌmalohwoni, Olo hwe lohwo hungkuno neꞌnjo hweho. I osoꞌno olohonta kakintaꞌni kakoe hungkuno neso nakwo huno ole nayohoho. Olo hwe lohwo kako aꞌamu hwahoponjo hnꞌnwiye wonyo somjo tohino somtaꞌni isɨhutofonemayoꞌne hweho. Huno ose nayohoho. Ose ulɨmentohofofoho.
42 naatu babin isan hi’o, “Aki bounabo abitumatum, men babin i’o isan, baise abistan tur eo’o aki taiyuwika taini anowar”.
43 Oso sɨkuno hufaꞌu sohwaꞌu moiꞌwo imoꞌnɨngkahonɨngki Jisas oso ango hopo sopo nulɨkoꞌmanto Ngkalilino umentisofoho.
43 Veya rou’ab sasawar ufunamaim Jesu efan nati ihamiy, naatu au Galilee na’at misir in.
44 Nomꞌne sohonta Jisas olo hungkuno loso lɨmentisofoho. Aꞌamu fihumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmojo sohwo kako kakoe hwapɨngo sopo yofe engo ane hweho. Ose lɨmentisofoho.
44 Anayabin i taiyuwin isan eorereb eo, “Dinab orot taiyuwin ana tafaram sabuw isan men tekakakaf”.
45 I osoꞌno Jisas kako kakoe hwapɨngopo Ngkalili iꞌmofopahonɨngki aꞌamu hopo soponjoso hofɨko Jisas pmmentiso soꞌno sɨmonyo imentohofofoho. Hwapɨngoso hofɨko hi ango Jelusalem Sɨkuno Engo iyoho humayo uhwonyo somo sɨmentohofofoho. Osopo nohumantɨfi yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofo Jisas yahonɨngki uhwonɨmentohofofoho.
45 Imih anamaramaim na Galilee titit, sabuw ana merar hiyi hibai. Anayabin hin Jerusalem Tar Nowaten Hiyuw aa isan hiruru’ay, nati’imaim sawar abistanawat sinaf hi’i’itin isan.
46 — ausente —
46 Naatu matabir maiye in Canna tit, nati Canna i Galilee wanawanan, imaim harew botabir wine mamatar. Naatu nati’imaim gawan ana orot ukwarin natun sawow Capernaumamaim inu’in.
47 — ausente —
47 Jesu Judea’ane na Galilee tit ma’am ana tur na nowar. Misir in biyan tit ana tur eowen naatu ifefeyan i tare tan natun sawow inu’in tiyawas i kafa’imo namorob.
48 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Ngko yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso miyomeꞌmanji sekwo ngkineꞌno masemoꞌnyoꞌnjo kuyoho, sɨmeho hiꞌntnnono montapeꞌnjo hwasoho.
48 Jesu sabuw iuwih, “Kwa sabuw ina’inan naatu baifofofor kwana’itah, baise boro men kwanitumatum.”
49 Ose ulahonɨngki oso hwe engo sohwoe syoho ulohofiyo sohwo ulɨmento, Hwe Engofo, kɨko komoꞌno fɨpe. Nje hwomu poyo peꞌnoloho.
49 Gawan ana orot ukwarin Jesu isan eo, “Aro, inare tananabo au kek namorob.”
50 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Kɨko jɨje angopono asomo fɨwe. Jɨje hwomu sohwo wopɨngo wohumamontonoho. Ose ulahonɨngki oso hwe huhwo sohwo kako Jisasɨye hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono uyonto kakoe ango poneꞌno asomo umentisofoho.
50 Jesu orot isan eo, “Kwen! O a kek yawas ema’am!” Orot itumatum abistan Jesu tur isan eo naatu ana ef rura’ah in.
51 Nowentanɨngki kakoe syoho ulohofiyo sohwa honɨngkanopo uswoꞌnontɨfi ulɨmentohofi, Jɨje hwomu sohwo wopɨngo humaho.
51 I ra’iy inan efamaim ana akir orot bairi hitar naatu ana tur hi’owen, “O a kek i yawas ema’am
52 Ose ulahonɨngkofi kako ulohonɨmento, Nje hwomu sohwo wopɨngo mofehiꞌnyo ntisohumo imoꞌnɨmaho. Ose ulahonɨngki hofɨko ulɨmentohofi, Fosi mofehiꞌnyo soumjiyo sohonta kakoe aꞌapaho tohohmtnnoso moiꞌwo imoꞌnɨngkahonɨngki wopɨngo humaho.
52 Naatu ibatiyih, Veya abistanamaim au kek yawas?” Naatu i hiya’afut hi’o, “Fai ouyit one korok na’atube imaim sawow ihamiy”.
53 Ose ulahonɨngkofi kanɨngkwohwo huno ole uyɨmento, Fosi mofehiꞌnyo soumjiyo sohonta Jisas kakimo ulɨmento, Jɨje hwomu wopɨngo wahumamontonoho. Ose ikwesyafɨsyonto kako kakoe aꞌamu hopiꞌnonohino sonji Jisasɨmo sɨmeho hiꞌntnnono umentohofofoho.
53 Naatu imaibo tamah not nati ana veya Jesu eo, “O a kek i boro nayawas.” Imih nati ana baremaim hima’am etei hitumatum.
54 Oso wonyoangkafoso aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso Jisas hwaho Ngkalili sopo imentisoso sɨmoꞌmo ahuꞌmo mijomo wain imoꞌnɨmentisofoho. Osofepo hwomu mnokinoꞌnjo sohumo wopɨngo umokumentisofoho.
54 Iti ina’inan bairu’abin men tesinaf emamatar Jesu sinaf matar, no Judea’ane na au Galilee inan ufunamaim.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.