João 11

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Hwe fihwo kakoe yofe Lasalos. Kako ango Mpetani sopo nohumanto mnokino engo tɨpemaꞌmentisofoho. Oso ango hopo sopo Maliyaꞌnji Motaꞌnji sikoꞌnopeeꞌi sikoe angoponoho.
1 Um homem chamado Lázaro estava doente. Ele era do povoado de Betânia, onde Maria e a sua irmã Marta moravam.
2 Oso aꞌmu Maliya hisi kako tɨfi noꞌmo nakwoe hwe engo Jisasɨye sɨfemo hwonemijo usisyonto kakoe mijiyo sawemo soꞌnji sosayo usɨpoꞌmentisofoho. Oso hwe Lasalos kako mnokinoꞌnjo sohwo kako Maliyafe konɨngkwaꞌwehweho.
2 (Esta Maria era a mesma que pôs perfume nos pés do Senhor Jesus e os enxugou com os seus cabelos. Era o irmão dela, Lázaro, que estava doente.)
3 Oseso Lasalos kako mnokino tɨpemahonɨngki kaisifaꞌu siko Jisasɨmneꞌno hungkuno ole lɨhwatɨmentisi, Hwe Engofo, jɨje nɨngkwahwo Lasalos sohwo mnokinoꞌnjo hweho. Ose lɨhwatɨmentisiyefoho.
3 As duas irmãs mandaram dizer a Jesus: — Senhor, o seu querido amigo Lázaro está doente!
4 Lɨhwojahonɨngki Jisas kako hungkuno homo somo nupaꞌnonto aꞌamu somo ulɨmento, Olo mnokino loso nɨhuꞌnahone poyo peꞌnyoꞌneꞌmaho. Oꞌo, Anɨtuye yokumpohnꞌnyoso utɨhwaꞌnyopo uhwonyoꞌnefoho. Anɨtuye Hwomu sohwoꞌni yofe engo mayoꞌnefoho. Ose ulɨmentisofoho.
4 Quando Jesus recebeu a notícia, disse:
5 Jisas kako Motaꞌnji konampi Maliyaꞌnji Lasalosɨjontnneꞌno sɨmeho engo uyɨmentisofoho.
5 Jesus amava muito Marta, e a sua irmã, e também Lázaro.
6 Jisas kako Lasalos mnokinoꞌnjo hweho ko upaꞌnonto kako oso ango humamentiso sopo nomꞌne sɨkuno hufaꞌu humamentisofoho.
6 Porém quando soube que Lázaro estava doente, ainda ficou dois dias onde estava.
7 Sɨkuno hufaꞌu memjaofahonɨngki Jisas kakoe inomokomoyo sohwonaꞌnɨmo nalɨmento, Nakwo hwaho Jutiya Lasalosɨye ango sopo asomo wosɨhwano.
7 Então disse aos seus discípulos:
8 Ose nelahonɨngki kakoe inomokomoyo sohwonaꞌni ulɨmentɨhwoni, Nakwoe Lonetɨhwayo sohwosi, aꞌamu Jutiya soponjo hwe engo sohwa hofɨko kikimo sojo wokufonjantɨfi imalofo soponeꞌno kɨko asomo wosɨhwantaneꞌno lonalohino.
8 Mas eles disseram: — Mestre, faz tão pouco tempo que o povo de lá queria matá-lo a pedradas, e o senhor quer voltar?
9 Ose ulahonɨngkuhwoni Jisas kako pahnnɨmo hungkuno kakoe sɨkuno syoho iyoꞌne ole nalɨmento, Mofehiꞌnyo lonto pomponaho yonte sopo aꞌamu hofɨko hano emoyɨkujoso mopɨwahupitnnehofo. Hwapɨngoso hofɨko olo hwaho loponjo pomponaho somo yoꞌmayo yoꞌmayo uhwonalokwofo.
9 Jesus respondeu:
10 I osoꞌno aꞌamu hofɨko sɨkwoꞌmjohoꞌmo hano emoyontɨfi hofɨko pɨwasyɨwoꞌnɨngkohofofoho. Hwapɨngoso pomponaho anefoho. Oseso nje syohomneꞌno Anɨtu pomponaho ntopalokuso somo sɨmeso mopɨwahuꞌmnehono.
10 Mas, se anda de noite, tropeça porque nele não existe luz.
11 Ose nalonto tɨfi ole nalɨmento, Sekwo upaꞌnɨmno. Nakwoe aꞌamu Lasalos sohwo saho nto fosyawentono. I osoꞌno ngko nuꞌmo kakimo ulɨkofamne hwoꞌnyoho.
11 Jesus disse isso e depois continuou:
12 Ose nelahonɨngki kakoe inomokomoyo sohwonaꞌni ulɨmentɨhwoni, Hwe Engofo, kako saho nehopi fosyawesoꞌmanji kako wopɨngo umoꞌnɨmontonoho. Ose ulɨmentɨhwonefoho.
12 — Senhor, se ele está dormindo, isso quer dizer que vai ficar bom! — disseram eles.
13 Jisas kako Lasalos poyo nto peꞌnɨmaho huno ose ko uyahonɨngki saho fosyaweho nalɨmentiso soꞌno inomokomoyo sohwonaꞌni nakwo nakwoe hunoso ole syafɨhuꞌmentɨhwoni, Lasalos sohwo kako saho nehopi fosyowentanɨngki nalohoho syafɨhuꞌmentɨhwonefoho.
13 Mas o que Jesus queria dizer era que Lázaro estava morto. Porém eles pensavam que ele estivesse falando do sono natural.
14 Osoꞌno Jisas kako yoloho ole nalɨmento, Lasalos sohwo poyo nto peꞌnɨmaho.
14 Então Jesus disse claramente:
15 I sekwo ngkimo sɨmeho hiꞌntnnono ntapɨfitnneꞌnji Lasalos kako poyo peꞌnɨmaso sopo ngko mohumayoso wopɨngofoho nnɨngkohoho. I osoꞌno olohonta kako poyo peꞌnɨmaso soponeꞌno wosɨhwano.
15 mas eu estou alegre por não ter estado lá com ele, pois assim vocês vão crer. Vamos até a casa dele.
16 Ose nelahonɨngki Toumas hufaꞌu mehomi imoꞌnɨmentiso sohwo kako nomꞌne inomokomoyo sohwonaꞌnɨmo nalɨmento, Nakwo hwaho Jutiya sopo aꞌamu Jisasɨmo sojoꞌnji wofonjosyano lontɨfi yalokwofo sopono noho wosɨhwano. Nakwo Jisasɨꞌnji poyo umoꞌnano. Ose nelahonɨngki nakwo Jisasɨꞌnji sɨmentɨhwonefoho.
16 Então Tomé, chamado “o Gêmeo”, disse aos outros discípulos: — Vamos nós também a fim de morrer com o Mestre!
17 Oseso Jisas kako ango Mpetani sopo sɨꞌmofonto kako honɨngkanopo lohofahonɨngki aꞌamuso hofɨko ulɨmentohofi, Lasalosɨye pijafoso sokimomo neꞌno nowentanɨngki sɨkuno osofosofahuꞌno memjaoꞌmasofoho. Ose ulɨmentohofofoho.
17 Quando Jesus chegou, já fazia quatro dias que Lázaro havia sido sepultado.
18 Oso ango Mpetani sopo ango Jelusalem mofoneponoho. Honɨngkanoso sawemopoꞌmaho, hufaꞌu sɨhune kiloumitaponoho.
18 Betânia ficava a menos de três quilômetros de Jerusalém,
19 Aꞌamu Juta piꞌnɨngoso ango Jelusalem mtaꞌangoso hofɨko Motaꞌnji Maliyaꞌnjiyepono konɨngkwaꞌwehwo peꞌnɨmentiso soꞌno hofɨko sikoe sɨmeho wopɨngo umoꞌnyoꞌne humotahoꞌne womentohofofoho.
19 e muitas pessoas tinham vindo visitar Marta e Maria para as consolarem por causa da morte do irmão.
20 Mota kako hungkuno ole upaꞌnɨmento, Jisas ntopohoho. Ose upaꞌnonto komoꞌno nowento Jisasɨmo honɨngkanopo uswoꞌnɨngkahonɨngki Maliya kako angomo humohumantisofoho.
20 Quando Marta soube que Jesus estava chegando, foi encontrar-se com ele. Porém Maria ficou sentada em casa.
21 Mota Jisasɨmo uswoꞌnonto Jisasɨmo ulɨmento, Hwe Engofo, kɨko olopo humantontentesi nje nɨngkwahwo poyo mapeꞌnɨngkuhwonesohilo.
21 Então Marta disse a Jesus: — Se o senhor estivesse aqui, o meu irmão não teria morrido!
22 I osoꞌno ngko huno niyohoho. Kɨko yoꞌmayo soꞌno Anɨtumo jomo ulisoso kako yoꞌmayo kɨko ihnneso wokijapmmontonoho huno niyohoho.
22 Mas eu sei que, mesmo assim, Deus lhe dará tudo o que o senhor pedir a ele.
23 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Osoꞌno jɨje nɨngkwahwo apaꞌno songo wolɨkaꞌmontonoho.
23 — O seu irmão vai ressuscitar! — disse Jesus.
24 Ose ulahonɨngki Mota ulɨmento, Ngko huno ole niyohoho, Sɨkuno aeꞌuyo somo aꞌamu lɨkapijo sohonta Lasalos huhwo nolɨkafone hweho.
24 Marta respondeu: — Eu sei que ele vai ressuscitar no último dia!
25 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Ngko aꞌamumo apaꞌno songo ulɨkafo soꞌnji songo neꞌno humayo soꞌnji ngko hwapɨngo hwoꞌnyoho. Aꞌamu ngkimo sɨmeho hiꞌntnnono ntapinyoso kako poyo ko peꞌnoso sohwo kako songo neꞌno wohumamontonoho.
25 Então Jesus afirmou:
26 Aꞌamu hofɨko olo hwaho lopo songo humalofoso hofɨko ngkimo sɨmeho hiꞌntnnono ntapɨfijoꞌmanji hofɨko poyo mapeꞌnɨfitnnehofo. Olo hungkuno kilalokwe losomo sɨmeho hiꞌntnnono luyalokuno.
26 e quem vive e crê em mim nunca morrerá. Você acredita nisso?
27 Ose ulahonɨngki Mota kako Jisasɨmo ulɨmento, Ou Hwe Engofo, kɨko Kɨlais sohwosi, Anɨtu kako olo hwaho loponeꞌno hwe fihwo sefoꞌmayoꞌne uhwosopoꞌmonnoho nalɨmentiso sohwohnneꞌno ngko kikineꞌno sɨmeho hiꞌntnnono kijahopohono. Kɨko Anɨtuye Hwomu Kɨlais hwosoho.
27 — Sim, senhor! — disse ela. — Eu creio que o senhor é o Messias , o Filho de Deus, que devia vir ao mundo.
28 Mota ose ulonto kakoe angopo asomo nowento konampi Maliyamo joho ulahonɨngki Maliya kakimo uꞌmahonɨngki Mota hofiyoka ulɨmento, Nekwoe Letɨhwayo sohwo kako noponto kikineꞌno joho kilalofoho.
28 Depois de dizer isso, Marta foi, chamou Maria, a sua irmã, e lhe disse em particular: — O Mestre chegou e está chamando você.
29 Maliya ose upaꞌnonto komoꞌno mokolɨkapo lohofonto Jisasɨyepono umentisofoho.
29 Quando Maria ouviu isso, levantou-se depressa e foi encontrar-se com Jesus.
30 Jisas kako ango ne sopo mꞌmofapmmentisofoho. Oꞌo, Mota uswoꞌnɨmentiso sopo humohumantisofoho.
30 Pois ele não tinha chegado ao povoado, mas ainda estava no lugar onde Marta o havia encontrado.
31 Aꞌamu Jutaso hofɨko Maliyaꞌnji angoꞌmo nohumantɨfi Maliyamo sɨmeho tango uyosoꞌno kakoꞌnji humohumantohofoso hofɨko kakimo uhwonɨngkohofoso kako komoꞌno lɨkafonto mempono nto poswahonɨngki uhwonontɨfi hofɨko kakimo uhwonontɨfi hofɨko huno ole syafɨhuꞌmentohofi, Kako konɨngkwaꞌwehwoe pijafo hoꞌnahumalofo sopono humotaho walɨmonjitɨkeno ose syafɨhuꞌmentohofofoho.
31 As pessoas que estavam na casa com Maria, consolando-a, viram que ela se levantou e saiu depressa. Então foram atrás dela, pois pensavam que ela ia ao túmulo para chorar ali.
32 Maliya kako Jisas humentahonjo soꞌmneꞌno wento Jisasɨmo uhwononto kako Jisasɨye sɨfɨkiꞌnyoꞌmo hwomtame ehumanto ulɨmento, Hwe Engofo, kɨko olopo humantontentesi nje nɨngkwahwo sohwo poyo mapeꞌnɨngkuhwonesohilo.
32 Maria chegou ao lugar onde Jesus estava e logo que o viu caiu aos pés dele e disse: — Se o senhor tivesse estado aqui, o meu irmão não teria morrido!
33 Jisas kako Maliya humotaho lontanɨngki uhwononto uhwonɨngkisoso aꞌamu Juta kakoꞌnji humahwofoso humotaho nto mjolɨmɨwahonɨngkofi uhwononto kako kakoe sɨmeho tango uyahonɨngki
33 Jesus viu Maria chorando e viu as pessoas que estavam com ela chorando também. Então ficou muito comovido e aflito
34 ulɨmento, Sekwo ntɨꞌmo hoꞌnahumalofo. Ose ulohonɨngkahonɨngki ulɨmentohofi, Hwe Engofo, kɨko nopohoji uhwonae.
34 e perguntou: — Venha ver, senhor! — responderam.
35 Ose ulahonɨngkofi Jisas kako humotaho lɨmentisofoho.
35 Jesus chorou.
36 Aꞌamu Juta fehohnjoso Jisas kako huhwo humotaho lontanɨngki uhwonontɨfi hnnɨmentohofi, Ihwoni, kako Lasalos sohumo sɨmeho mɨkunɨmposo uyɨmojo hweho.
36 Então as pessoas disseram: — Vejam como ele amava Lázaro!
37 I aꞌamu nomꞌnihwa ole hnnɨmentohofi, Olo hwe lohwo kako aꞌamu tɨmpiꞌnyo somo wopɨngo umokumentiso hopaso kako Lasalosɨmo ufoꞌmantontentesi Lasalos kako poyo mapeꞌnɨngkuhwonesohilo. Sitofo hungkuno ose hnnɨmentohofofoho.
37 Mas algumas delas disseram: — Ele curou o cego. Será que não poderia ter feito alguma coisa para que Lázaro não morresse?
38 Oseso Jisas kako sɨmeho tango engo apaꞌno uyahonɨngki Lasalosɨye pijafo hoꞌnahumentohofo sopo umentisofoho. Oso hopo sopo Lasalosɨye pijafo hoꞌnahumentohofo sokimo hokuꞌyo sopo sojo ewafo engoso nomantɨfi pɨjwahuꞌmentohofofoho.
38 Jesus ficou outra vez muito comovido. Ele foi até o túmulo, que era uma gruta com uma pedra colocada na entrada,
39 Jisas oso hopo sopo nohumanto ulɨmento, Olo sojo pɨjwohumalofo loso wae feeopmno. Ose ulahonɨngki hwe poyo peꞌnɨmentiso sohwoe konanisi Mota ulɨmento, Hwe Engofo, kakoe pijafo hoꞌnahumalohwoneso oso sɨkuno osofosofahuꞌno nto memjaoꞌmasoso kakoe pijafoso pisakinoꞌnjofoho.
39 e ordenou: Marta, a irmã do morto, disse: — Senhor, ele está cheirando mal, pois já faz quatro dias que foi sepultado!
40 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Olohonta nto kilohefoho. Kɨko ngkineꞌno sɨmeho hiꞌntnnono ntapisoꞌmanji kɨko Anɨtuye yokumpohnꞌnyoso uhwonɨmonnoho. Ose nto kilohefoho.
40 Jesus respondeu:
41 Motamo ose ulahonɨngki hofɨko sojo ewafo engo mehwosompeehumentohofofoho. Nomehwosompesyahonɨngkofi Jisas kako ahwomomo uhwononto aꞌamu kakoe mampaho upaꞌnyoꞌne ole ulɨmento, Nje Mpohwo sohwosi kɨko nje hungkunomo haloho nɨpewoꞌnɨngkino sohwohnneꞌno ngko isamoyoka kilalokweno.
41 Então tiraram a pedra. Jesus olhou para o céu e disse:
42 Ngko huno niyohoho. Kɨko engolopohamo nje hungkuno jomo kilɨwoꞌnɨngkohe somo nupaꞌnɨwoꞌnɨngkino hwosoho. I osoꞌno olo aꞌamu oloponjo lohokwofo lohwa kɨko ngkimo olo hwaho loponeꞌno nɨhwatɨmentohino soꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨfitnneꞌenji kilalokweno.
42 Eu sei que sempre me ouves; mas eu estou dizendo isso por causa de toda esta gente que está aqui, para que eles creiam que tu me enviaste.
43 Ose ulɨkwato lohofonto joho mohmꞌno ulɨmento, Lasalos kɨko noho fusyape.
43 Depois de dizer isso, gritou:
44 Ose ulahonɨngki aꞌamu poyo peꞌnyo sohwo nolɨkafonto swapmmentisofoho. Kakoe sɨfe aho hwapɨfe nano popojontɨfi kakoe sɨmoꞌmango hi hwapɨfe ifohumpeehumentohofo sohwo hiꞌnji swopahonɨngki Jisas ulɨmento, Yoꞌmayoso misɨhutoꞌmeefɨkujoꞌno wopaweno. Ose ulahonɨngki hofɨko kakoe hungkunomo inɨngkamentohofofoho.
44 E o morto saiu. Os seus pés e as suas mãos estavam enfaixados com tiras de pano, e o seu rosto estava enrolado com um pano. Então Jesus disse:
45 Aꞌamu Juta hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo fehohnjoso Maliyaꞌnji humamentohofoso Jisas kako oso hiso imentiso somo uhwonontɨfi hofɨko kakimo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentohofofoho.
45 Muitas pessoas que tinham ido visitar Maria viram o que Jesus tinha feito e creram nele.
46 I osoꞌno aꞌamu fehohnjo sohwa hofɨko aꞌamu Falisi sohwafe angopono asomo nowentɨfi yoꞌmayo Jisas imentiso soꞌno aꞌamu Falisi sohwamo tokoyoꞌofo imentohofofoho.
46 Mas algumas pessoas voltaram e contaram aos fariseus o que ele havia feito.
47 Ose yahonɨngkofi aꞌamu Falisi sohwanji aꞌamu yofe engoꞌnjo tajo ango syohoꞌnjo sohwanji hofɨko aꞌamu kaunɨsol syohoꞌnjo sohwamo uswoꞌnontɨfi hnnɨmentohofi, Nakwo pipi yanehwono. Olo hwe lohwo yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso yalofoho. Pipi pɨjwaofanehwono.
47 Então os fariseus e os chefes dos sacerdotes se reuniram com o Conselho Superior e disseram: — O que é que nós vamos fazer? Esse homem está fazendo muitos milagres!
48 Nakwo kakoe yahino losomo mopɨjwaofeꞌmanji aꞌamu hopiꞌnonohinoso hofɨko kakimo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨkuji kakimo tɨfi inɨngkafitnnoho. Ose ikujoꞌnoꞌmanji aꞌamu Loum nakwoe hwaho nemokosyohumawoꞌnɨngkohofo sohwa nonahonɨngkuji huno ole wosyofɨsyantɨfeho. Aꞌamu Juta hofɨko nakwoe hungkunomo enjwaꞌmo mohumunyofoho. Ose syafɨsyɨkuji hofɨko nakwoe tajo ango engo somo wonyo umokantɨfeho. Nakwo aꞌamu Juta hopiꞌnonohino hnꞌnɨmo wonyo wonemokantɨfeho.
48 Se deixarmos que ele continue fazendo essas coisas, todos vão crer nele. Aí as autoridades romanas agirão contra nós e destruirão o Templo e o nosso país.
49 Ose hnnontɨfi hwe fihwo hofɨkoꞌnji humamentiso sohwo kakoe yofeso Kaiyofasɨyoho. Oso soswo somo aꞌamu tajo ango syohoꞌnjo sohwamo umokosyohumayoꞌne hweho. Kaiyofas huhwo sohwo kako nolɨkafonto ulɨmento, Sekwo huno mosyafɨsiyoꞌnjo liyalokwofo.
49 Então Caifás, que naquele ano era o Grande Sacerdote , disse: — Vocês não sabem nada!
50 Sekwo olo aꞌamu losoku hunoꞌmaso kuyoho. Nakwo aꞌamu Juta hopiꞌnonohino hnꞌnɨmo aꞌamu Loum sohwa wonyo pehoꞌno wonemokantɨfito. Oꞌo, yahino itoꞌnohinoso olenoho. Olo hwe angaꞌnohino lohwo kako hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohino somneꞌno ufoꞌmayoꞌne poyo wapeꞌnono.
50 Será que não entendem que para vocês é melhor que morra apenas um homem pelo povo do que deixar que o país todo seja destruído?
51 Oso hungkuno ulɨmentisoso kakoe huno mtaꞌangoꞌmaho. Oꞌo, Kaiyofas kako oso soswo somo aꞌamu tajo ango syoho soꞌno yofe engo maꞌmentiso soꞌno Anɨtu oso huno hiso uyɨmentisofoho. Osoꞌno kako Jisas aꞌamu Juta somneꞌno ufoꞌmayoꞌne poyo umoꞌnɨmontonoho eso ulɨmentisofoho. Ose ko ulɨmentisoso oso hungkuno Kaiyofas ulɨmentisoso aꞌamu angoꞌmeemjo somneꞌno ufoꞌmayoꞌne Jisas poyo imoꞌnone soꞌno huno muyo hweho.
51 Naquele momento Caifás não estava falando por si mesmo. Mas, como ele era o Grande Sacerdote naquele ano, estava profetizando que Jesus ia morrer pela nação.
52 Oꞌo, Anɨtu kakoe mehomi angoꞌmeemjo hnꞌnwi temtitofo angaꞌnohino hopa imoꞌnɨfitnneꞌno peꞌnoneꞌento Anɨtu oso hunoso Kaiyofasɨmo uyahonɨngki ulɨmentisofoho.
52 E não somente pela nação, mas também para reunir em um só corpo todos os filhos de Deus que estão espalhados por toda parte.
53 Oso aꞌamu huhwo sohwa Kaiyofas ulɨmentiso sɨkuno somtaꞌni oso hungkuno Jisasɨmo fonjasiyoꞌne hungkuno lomaꞌmentohofofoho.
53 Então, daquele dia em diante, os líderes judeus fizeram planos para matar Jesus.
54 Oseso Jisas kako oso hwaho Jutiya sopo aꞌamu Jutafe tɨmo sopo hano memmentisofoho. Oꞌo, kako oso hwaho hopo sopo ulɨkoꞌmanto kako nomꞌne ango Efɨlaim soponeꞌno kakoe inomokomoyo sohwonaꞌnnonji umentɨhwonefoho. Oso ango Efɨlaim aꞌamu mohumunyo mofone sopo molinyoponoho. Oso ango hopo sopo kakoe inomokomoyo sohwonaꞌnnonji humamentɨhwonefoho.
54 Por isso ele já não andava publicamente na Judeia, mas foi para uma região perto do deserto, a uma cidade chamada Efraim, e ficou ali com os seus discípulos.
55 Oso hohosohonta aꞌamu Jutafe Anɨtu Aꞌamu Isɨlael somo Uyakoloꞌmentiso somneꞌne Syafɨsiyo Sɨkuno Engof mofonepo umoꞌnɨmonto imentisofoho. Osoꞌno oso Sɨkuno Engo mmoꞌnyo sohonta aꞌamu angoꞌmeemjoso ango Jelusalemneꞌno wopayo engo nyoꞌne hofɨko hofɨkoe honɨngkano hungkuno itoꞌno inɨngkayo soꞌno hofɨkoe he yoꞌmayo mijo yojujosyɨhwasi ntoꞌno wehumano lontɨfi ole syafɨhuꞌmentohofi, Nakwo ose ihwasɨꞌmanji nakwoe honɨngkano kihoꞌmaso umoꞌnantanoho. Ose syafɨsyontɨfi sɨmentohofofoho.
55 Faltava pouco tempo para a Festa da Páscoa . Muitos judeus foram a Jerusalém antes da festa para tomar parte na cerimônia de purificação .
56 Hofɨko nosɨꞌmofontɨfi Jisasɨmneꞌno tɨpeentɨfi tajo ango engo somo uhuꞌmokontɨfi hofɨko ole hnnɨmentohofi, Olo Sɨkuno Engo lomneꞌno Jisas kako wosapmmontolɨkeno. Ose hnnɨmentohofofoho.
56 Eles procuravam Jesus e, no pátio do Templo, perguntavam uns aos outros: — O que é que vocês acham? Será que ele vem à festa?
57 Hwapɨngoso aꞌamu Falisi sohwanji hwe engo sohwanji hofɨko aꞌamu hisomo hungkuno yokumpohnꞌnyo ole lontɨfi, Sekwo Jisas humentahonɨngkuhwosi uhwonɨngkuji nowenetɨmapɨkujoꞌno nakwo huhwo sohumo impe untofano. Ose ulɨmentohofofoho.
57 Os chefes dos sacerdotes e os fariseus queriam prender Jesus. Por isso tinham dado ordem para que, se alguém soubesse, contasse onde ele estava.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.