Gálatas 4
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Oso pahnnɨmo hungkuno sɨmoꞌmo seloheso apaꞌno waselɨmonneꞌno yohono. Hwe fihwo poyo peꞌnɨngkahonɨngki kakoe hoꞌyango hamniyoho yoꞌmayoso kakoe hwomu weꞌe sohumneꞌno aꞌamu nomꞌne sohwa hwomu weꞌe sohwoꞌnji hoꞌyango soꞌnji umokosyohumahonɨngkofi hwomu weꞌe sohwo kako syoho ulohofiyo paꞌnyo hweho.
1 Tur tabo anao maiye kwana’itin, orot emomorob nati tot buyoy tutufin etei i natun kek nowan, baise nati kek i akir mowan na’atube boro hinao’waiwin, ana bowabow hinabowawain, anayabin i kek sosof.
2 Hwapɨngoso weꞌe sohwo kako aꞌamu kakimo umokosyohumayo somo enjwaꞌmnoho. Kakoe hoꞌyango yoꞌmayo somo uhwontohumayo hwafoho. I tɨfi noꞌmo hwomu huhwo sohwo oso sɨkuno kanɨngkwohwo hoꞌnahumentiso somo kakoe hoꞌyango yoꞌmayoso mokosyohumantɨhwone hweho.
2 Kek sosof ana veya na orot namamatar ana founamaim, orot gagamih afa nati kek boro hinakaif, naatu ana sawar tutufin etei auman boro hinakaif nanan tamah ana kwamur ya’iyai na’atube nab, imaibo ana sawar tutufin etei boro hinaya’abun umanamaim nayen.
3 Oso paꞌnyo nakwo humamentɨhwonefoho. Jisas mape sohonta nakwo mehomi paꞌnyo humentani nakwo honɨngkano hungkuno somo enjwaꞌmo humentani honɨngkano hungkuno hiso mekiloꞌmokonehumajɨꞌmentisofoho.
3 Ef i nati ta’imon it isat na’atube matar, it kek na’atube tai’akir iti tafaram hai afiy kakafih hibonawiyit, tanot boro imaim hitiyawasit.
4 Oso sɨkuno Anɨtu kako hoꞌnahumentiso somo kakoe Hwomu nakwoe hwahopo uhwatɨmentisofoho. Konaꞌwohi Jisasɨmo aswo mahonɨngki kako honɨngkano hungkuno somo enjwaꞌmo humamentisofoho.
4 Baise veya anababatun na titit ana maramaim, God taiyuwin Natun iyafar na tafaram babin natun na’atube taub yai, Jew sabuw hai ofafar babanamaim ma.
5 Anɨtu kakoe hwomu uhwojahonɨngki kakoe hwomuso nakwo honɨngkano hungkuno somo enjwaꞌmo humalohwone hnꞌnyumo isɨhuto nalohofonto Anɨtuye mehomi ne namokumentisofoho.
5 Sabuw iyab ofafar babanamaim hima’am tobon botaitih, saise it mi’itube tatan God natunatun tatamatar.
6 Nakwo kakoe mehomi ne imoꞌnyo soꞌno netɨhwayoꞌneso Anɨtu kakoe hwomufe Towahuno nejopahonɨngki Towahuno sohwo ehuhnnaofonto Anɨtumo ulɨwoꞌnɨngki, Mpohwo, Mpohwo.
6 Natunatun baiturobe isan, God Natun Anun Kakafiyin iyafar it dogorot wanawanan rerey eo, “Abba, Tamaiya!”
7 Osoꞌno nakwo nomꞌne somo enjwaꞌmo mohumulohwono. Oꞌo, kakoe mehomiꞌnwoho. Oseso nakwo kakoe mehomi hnꞌnyumo yoꞌmayo Anɨtu kakoe mehomimneꞌno itoꞌno esyohumamentisoso wonejapmmontonoho.
7 Imih kwa i men akir sabuw, baise God natunatun, naatu kwa i kwana natunatun kwamatar, imih toto buyoy tutufin etei God nowan boro natunatun nitih.
8 Sekwo temtitofo kengo soku, hohonta sekwo Anɨtu ne sohumo huno maseimentiso sohonta sekwo hwahoponjo anɨtu hwasyo sofe syoho ulohofimentohofofoho.
8 Marasika kwa God men kwaso’ob imih tafaram hai afiy isah kwai’akir, nati i men God hai babatun.
9 I olohonta sekwo Anɨtu ne sohumo tɨpemalokwofo. I nomꞌne hungkuno ole, Olohonta Anɨtu kako sekumo tɨpesemalofoho. Osoꞌno sekwo honɨngkano hungkuno somo enjwaꞌmo wohumantɨfeꞌno liyalokwofo. Oso honɨngkano hungkunoso yokumpohnꞌnyo ane hweho.
9 Baise boun i kwa God kwasu’ub naatu God kwa su’ubi, naatu mi’itube iban maiye kwakokok kwanamatabir wagabur ririmih naatu murubih kwani’uf nunihimih. Aisim kwakokok iban hai akir kwanamatar maiye.
10 Sekwo ole lalokwofo, Nakwo yoꞌmayo sɨkuno fisomo u yoꞌmayo hamno fisomo soswo fisomo tɨmo uhwonɨwoꞌnɨngkuhwone soꞌno Anɨtu kako wopɨngo kuyoho wonalono. Ose lalokwofo. Oso hunoso omomo hunofoho.
10 Kwa i tafaror hai veya gagamih, sumar yomanih hai hiyuw, mour hai veya gagamih naatu kwamur yomanih veya gagamih imaim a not gagamin kwabitin, kwanotanot boro imaim yawas kwanab.
11 Osoꞌno ngko sekumneꞌno huno piꞌnɨngo engo syofɨsyalokweno. Anɨtuye hungkuno losetɨhwamentohe soꞌno ngko syoho siki syoho kiyalokweno. Neꞌmaso imoꞌnonetɨkeno.
11 Bowabow nati na’atube kwasisinaf i ayu abirubir, nati ana itinin kwa baibaisi isan asisinaf i yabin en?
12 Nje aꞌamu soku, nje hungkuno somo haloho popmno. Ngko honɨngkano hungkunomo enjwaꞌmo mohumunyo hwoꞌnyoho. Oso paꞌnyoso sekwo hmmoꞌnɨmno. Sekwo hohonta aꞌamu Jutafe honɨngkano hungkuno somo enjwaꞌmo mohumammotofo kuyoho. Oso paꞌnyoso ngko humaleno. Ngko sekwoꞌnji nohumentanɨngko sekwo ngkimo wonyohofiyo ntohoꞌmentohofofoho.
12 Ayu ana kwabe amatar bairi tama’am ana veya, ayu isou men kafai kakafin ta kwasinaf. Imih taitu ao’ototofari ayu’ube kwanamatar.
13 Honɨngkanopo hano lohoꞌnawenji nomꞌne angopono wamonji ko imentoheso mnokino engo tɨpemanji sekuyepono asomo ponji Anɨtuye hungkuno losetɨhwamentohefoho. Sekwo inɨngo laseyohoho.
13 Kwaso’ob ayu boubuntoro’ot Tur Gewasin kwa isa abai anan ana veya i sawow auman baise a binan kwanowar.
14 Oso mnokinoso sekumo tango engo ko seꞌmahonɨngki sekwo ngkineꞌno hohujo mikinjanɨmofeꞌnjo imentohofofoho. Oꞌo, sekwo hofiyo ntohoꞌmentohofofoho. Aꞌamu ahwomomjo sohwanji Jisas Kɨlais sekumo seꞌmahonɨngkofi sekwo wopɨngo umokosyohumamentohofo paꞌnyoso ngkimo nɨmokosyohumamentohofofoho.
14 Basit, ayu biyou sawowomaim iwa’an kwa rurutubuni na’atube, kwa men kafai ayu kwanuw furuwu o kwahaiwu, baise au merar kwayi kwabuwu God ana tounamatar ta na’atube, naatu Keriso Jesu ana merar kwatay kwatabaib na’atube ayu kwabuwu.
15 Osohonta sekwo ngkineꞌno sɨmonyo imentohofofoho. I olohonta sekwo honɨngkano nomꞌne kengo soꞌno syafɨsyontɨfi sɨmeho wopɨngo lasemoꞌnɨngkohoho. Hohonta oso mnokino nimentiso sohonta sekwo sɨmeho engo ntapmmentohofo soꞌno nɨfoꞌmayoꞌne sekwoe hoꞌyango yoꞌmayo hopiꞌnono nontapɨkutnnesohilo. Ngko huno ole nɨyohoho, Sekwo ngkimo nɨfoꞌmayoꞌmanji ole wontantɨfeho. Nakwoe tɨmo wokitɨhwofiyano. Wonyoangkafo nɨmokosyohumamentohofofoho.
15 Kwa ayasisir i ra’at, baise boun abistan matar? Ayu boro iti na’atube kwa isa atao, “Matah hitabobotaitenamih tim mata kwatabotaiten, ayu kwatitu.”
16 I olohonta sekwoe yahino kengo soꞌno hungkuno nehopi selahonɨngko ngkineꞌno nakwoe mango hweho lohnnalokwofo.
16 Ana itinin i ayu ana kwa arakit amatar, anayabin ayu tur anababatun ao kwanowar imih i?
17 Aꞌamu hwasyo hungkunoꞌnjo sohwa hofɨko sekumo afofo semokalokwofo. I hwapɨngoso sekwo hofɨkoe yofe hoꞌnomayoꞌnefoho. Hofɨko sekumo ajwoꞌmo maseꞌmofontɨfi ngkimo mempo hohntaꞌni womenɨhumojantɨfeꞌno yalokwofo.
17 Nati sabuw baifuwenayah hai kok gagamin i kwa hinabuwi isah kwanarabon ayu kwanihamiyu, baise men kwa a gewasin isan tisisinaf. Nati hai not i kwa hinabuwi i hai gewasin isan.
18 Aꞌamu nomꞌne somo afofo hungkuno neꞌnjo umokiyoso wonyoꞌmaho. Oꞌo, honɨngkano wopɨngomo mjɨmɨweneso afofo umokiyoso wonyoangkafofoho. Ngko anepo, ou sekwoꞌnji nohumentanɨꞌmo hofɨko sekumo afofo semokiyoso wopɨngofoho.
18 Sabuw hai kok gagamin kwa buwi rabon kou’ay ta’amaim i gewasin naatu anayabin gewasinamaim i basit, baise men ayu nati’imaim ana ma’ama hinasinafumih.
19 U nje mehomi, sɨmeho sejopalokwe soku, sekwo tohino engo ntopalokwofo. Aꞌmusi kakoe mehomi aswo mayoꞌne tohino engo umnɨwoꞌnɨngkiso paꞌnyoso ngko sekumneꞌno apaꞌno nɨmnalofoho. Oso tohino mjanɨmnɨmɨhwosi sekwo sekwoe sɨmeho sekwoe huno sekwoe aꞌapaho hopiꞌnonohinoso Jisas Kɨlaisɨmo nɨhuꞌnahone uyɨkuji kako sekumo sehulaꞌafonefoho.
19 Are natunatu, babin taubumih biyababan ebaib na’atube, ayu biyababan ta’imon kwa isa abai anan kwa a’itinin Keriso’obe kwanamatar imaibo nuhunafot.
20 Ngko sekwoꞌnji wohumamonneꞌno yalokweno. I ngko sekwoꞌnji humayoꞌmanji hungkuno olo paꞌnyo maselɨmnehono. I ngko ikanopo humale soꞌno pipi imnehono. Sekwoe omomo yahino soꞌno huno piꞌnɨngo engo syofɨsyalokweno.
20 Au notamaim anotanot boun mi’itube biyamaim atatit saise kwa isa abisa anotanot atao kwatanowar, boun men aso’ob abisa boro ayu kwa isa anao.
21 Sekwo njimno. Sekwo Mousesɨye honɨngkano hungkunomo enjwaꞌmo wohumantɨfeꞌno yalokwofo soku, oso honɨngkano hungkuno neso sekwo huno laseyohoho.
21 Kwa iyab ofafar babanamaim kwama’am akokok anibatiy, kwa ofafar eo’oban naniyan kwabaib?
22 Hungkuno hiloso ole naliso, Apɨloham hwomu hufaꞌu tɨpemaꞌmentisofoho. Tisɨmaso sohwo Solafe syoho ulohofiyosi aswo maꞌmentisofoho. Apɨlohamɨye ape nesi aswo nomꞌnehwo maꞌmentisofoho. Kakoe yofe Aisakɨyoho.
22 Iti na’atube hikirum ema’am, Abraham natunatun i rou’ab. Natun ta i akir babin biyanane, natun ta i aawan anababatun biyanane.
23 Syoho ulohofiyosi Hekal kako mehomi aswo mayoso aꞌamu mawoꞌnɨngkohofo paꞌnyofoho. I Apɨlohamɨye ape ne Sola hwonjo ape nɨhuꞌno aꞌmanesi Anɨtu hungkuno Apɨloham yaꞌumo ulɨmentiso soꞌno Sola mehomi maꞌmentisofoho.
23 Natun iti akir babin biyanane i tufuw maiyow tufuw, baise natun ta i aawan anababatun biyanane tutufuw i God ana omatanenamaim tufuw.
24 Olo aꞌmu sofaꞌumneꞌno pahnnɨmo hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Ape sofahusi siko Anɨtuye hungkuno hufaꞌu paꞌnyo faꞌuyoho. Sɨmoꞌmjosi Hekal kako hwofɨkiꞌnyo Sainai paꞌnyiyoho. Osopo Anɨtu kako Mousesɨmo honɨngkano hungkuno uyɨmentisofoho. Hekalɨye mehomiso syoho ulohofiyo aꞌamufoho.
24 Iti sawar tana’i’itin gewas i oroubon na’atube. Baibin rou’ab hairi hai itinin i obaibasit rou’ab. Obaibasit wantoro’ot i oyaw Sinai isan, naatu nati’imaim iyab hitutufuw i akir na’atube hitufuw. Nati i Hagar natunatun.
25 Hwofɨkiꞌnyo Sainai sopo hwaho Alepiya woꞌnnyoponoho. Pone engo Jelusalem hwofɨkiꞌnyo Sainai paꞌnyofoho. Oso ango pone Jelusalem olo hwahoponjo aꞌamu osopo humalofoso hofɨko honɨngkano hungkuno somo inɨngkawowoꞌnɨngkohofo soꞌno honɨngkano hungkuno hiso hofɨkimo mekiloꞌmokohumatnꞌnyofoho. Osoꞌno hofɨko oso hungkuno somo syoho ulohofiyo hwafoho. Hekalɨye mehomi paꞌnyofoho.
25 Naatu oyaw Sinai i Arabia wanawananamaim ebatabat, imih nati i Hagar ana itinin, naatu boun ana veya Hagar ana itinin i nati Jerusalem bar meraramaim ta’i’itin, anayabin i natunatun bairi i akir sabuw.
26 I Anɨtuye hungkuno nomꞌneso Apɨlohamɨye ape nesi paꞌnyofoho. Sola kako syoho ulohofiꞌmaho. Oꞌo, ape nefoho. Kako Anɨtuye ahwomomjo ango nemokosyohumayo paꞌnyiyoho. Ango Jelusalem songoponoho. Aꞌamu hnꞌnɨmo momekiloꞌmokonehumajiyoꞌneponoho. Sola kako nakwoe nenaꞌwohiyoho.
26 Baise mar ana Jerusalem i roufamen, naatu nati babin i it hinat.
27 Aisaiya oso ango pone Jelusalem hufaꞌuyo soꞌno Anɨtuye hungkunomo ole mtɨꞌmokumentisofoho. Ole nalɨmento,
27 Bukamaim hikikirum eo na’atube, “Babin o yait a’ar, aur kek en, iniyasisir, inakawasa, fana aumetawat na’in iniwow, anayabin o kek hai tufuw ana biyababan men itatam. Baise babin yait taubu’e, a’arin ma’am ana kek boro moumurih na’in hinatufuw, naatu babin aawan auman boro nanatabir.”
28 Nje aꞌamu soku, sekwo Solafe hwomu Aisak paꞌnyo kuyoho. Anɨtu sɨmoꞌmo Apɨlohammo hungkuno uyonto tɨfi noꞌmo kakoe hungkuno ne imoꞌnyoꞌne Solamo hwomu uyɨmentisofoho.
28 Imih taitu, kwa i God ana omatanen natunatun Isaac eo’omatan na’atube.
29 Hohosohonta syoho ulohofiyo siye hwomu sohwo ape ne siye hwomumo tango uyɨmentisofoho. Oso paꞌnyo olohonta Anɨtuye Towahuno nakumo Anɨtuye aꞌamu ne nemokahonɨngki nakwo tango malokuhwono. Aꞌamu honɨngkano hungkunomo enjwaꞌmo humalofoso oso tango hiso nejopalokwofo.
29 Nati ana veya’amaim kek tufuw maiyow tutufuw misir kek Anun Kakafiyin
30 I osoꞌno aꞌamu Anɨtuye hungkuno mtɨꞌmokumentohofoso ole mtɨꞌmokumentohofi Anɨtu Apɨlohammo ulɨmento,
30 Baise bukamaim mi’itube eo? “Akir babin natun hairi kwanunih titit, anayabin akir babin natun boro men karam roufamen babin natun tamah ana toto ana buyoy turin nabaimih.”
31 Osoꞌno nje aꞌamu soku, nakwo syoho ulohofiyo siye mehomiꞌmaho. Nakwo honɨngkano hungkunomo enjwaꞌmo mohumayoꞌnwoho. Honɨngkano hungkunoso nakumo momekiloꞌmokonehumajonehoho. Oꞌo, nakwo ape ne siye mehomiꞌnwoho.
31 Isan imih taitu, it i men akir babin natunatunamih, baise roufamen babin natunatun.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.