Atos 7
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Hwe yofe engoꞌnjo sohwo Sɨtifenɨmo ulɨmento, Oso hungkuno kikimneꞌno nalohofoso nehopitaho.
1 Imaibo Firis Gagamin Stephen ibatiy, “Tur iti i anababatun o isa teo?”
2 Ose ulahonɨngki Sɨtifen ulɨmento, Nje aꞌamu soku, sekwo upaꞌnɨmno. Hohonta nakwoe ajuyohwo Apɨloham kako ango Helanɨmneꞌno maweꞌnjo imentiso sohonta oso hwaho Mesopoutemiya nohumentanɨngki Anɨtu wonyoangkafo sohwo uꞌmahonɨngki Apɨloham nuhwonɨngkahonɨngki Anɨtu ulɨmento,
2 Stephen iya’afut eo, “Taitu tuwai’inah naatu tamai’inah anao kwananowar! Ata agir Abraham ufibo na Haram imaim ma, baise wan Mesopotamia ma’am ana veya’amaim Marakaw ana God isan irerereb eo. Stephen Ebibinan|alt="Stephen preaching" src="cn01914B.tif" size="col" loc="Act 7.2" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="7.2"
3 Olo hwaho loꞌnji jɨje aꞌamu soꞌnjimo uhwatɨꞌmofo. Nomꞌne hwaho nokitɨhwahmꞌmeꞌno osopo fohumantohoho.
3 ‘A tafaram naatu taituwa inihamiyih inan tafaram ayu ana bi’obaiyi imaim inama.’
4 Ose ulahonɨngki Apɨloham oso hwaho Kalɨtiya ulɨkoꞌmanto hwaho nomꞌne Helan osopo humamentisofoho. Kanɨngkwohwo poyo peꞌnɨmentiso sohonta Anɨtu ulɨmento, Hwaho nomꞌne kitɨhwahmꞌmeꞌno mpano. Ose ulahonɨngki olo hwaho humalohwone lopo pmmentisofoho.
4 Imih Kaldia tafaram ihamiy naatu na Haram imaim ma. Tamah momorob ufunamaim God nawiy na me tafaram iti bitin boun kwa iti kwama’am.
5 Anɨtu Apɨlohammo olo hwaholo nutɨhwanto osohonta kako yano muyɨmmentisofoho. Oꞌo nɨhuꞌno awonoho. I osoꞌno Anɨtu ulɨmento, Oso hwaho hiloso kɨkoꞌnji jɨje imuhwanjimo sejapmnefoho. Ose ulɨmentisofoho. Osohonta Apɨloham kako hwomu ane hweho.
5 God men abisa ta Abraham nowanamih itin naatu men kafa’imo me kikimin eafuw nowanamih itin. Baise God eomatan tafaram tutufin etei boro nowanamih nab naatu wawawan uf hinatutufuw boro hinab. Nati ana veya’amaim Abraham i aurin kek en ma’am God eomatan.
6 Nomꞌne hungkuno Anɨtu ulɨmento, Jɨje imuso aꞌamu kengo sofe hwahopo ufijoso osopo siki syoho ulohofɨkutnnefoho. Aꞌamu kengoso jɨje imu somo tohino engo uyɨfitnnefoho. Soswo foua hantɨlet (400) uyokolofontanɨngkuhwosi jɨje imuso osopo humafitnnefoho.
6 Naatu God iti na’atube eo, ‘O wawaw i boro nah toumanih hai tafaramamaim hinama, nati’imaim boro nah toumanih hai fair babanamaim hinama bowabow fokarin maiyow hinabow, hinarouw hini’a’afiyih kwamur etei 400 na’atube nasawar.’
7 Oso aꞌamu kengo jɨje imu somo yokumpohnꞌnyo umokosyohumayo somo hungkuno tangoꞌnjo ikwolofoꞌne uyɨmnefoho. Osohonta jɨje imu oso hwaho kengo sopo ulɨkoꞌmafɨkujoso olo hwaho lopo nje yofe hoꞌnonɨmapɨfitnnefoho. Ose ulɨmentisofoho.
7 Baise God iuwih eo, ‘Ayu nati tafaram hinabuwi babahimaim kwanama kwanabowabow boro baimakiy anitih. Nati ufunamaim boro tafaram kwanihamiy kwanatit efan iti’imaim ayu kwanakwafiru.
8 Anɨtu nomꞌne hungkuno Apɨlohammo uyɨmentisofoho. Aꞌapaho sɨhu koloꞌnyoꞌne ulɨmentisofoho. Anɨtuye hungkuno inɨngo mamofeꞌne honɨngkano hiso uyɨmentisofoho. Oseso Apɨlohamɨye hwomu Aisak imoꞌnɨngkahonɨngki sɨkuno aho fehohntaꞌni hopiꞌnono nomꞌne hohntaꞌni hufaꞌu sɨhune memjaofahonɨngki Apɨloham kakoe hwomufe aꞌapahomo sɨhu ukoloꞌmentisofoho. Hwangku Aisakɨye hwomu Jekoup imoꞌnɨngkahonɨngki sɨhu ukoloꞌmentisofoho. Tɨfi sohonta Jekoupɨye hwomu aho hufaꞌu hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni hufaꞌu imoꞌnɨngkahonɨngkofi sɨhu ukoloꞌmentisofoho. Osohwa neyakwosafoho. Oso yahino hiso neꞌnohini sɨhu koloꞌnɨmotofofoho.
8 Imaibo God ar afu’afuw ana obaibasit Abraham itin ina’inanen na’atube kaif. Imih Abraham natun Isaac tufuw fur ta’imon sasawar ufunamaim ana ar kanabin e’afuw. Nati ufunamaim Isaac natun Jacob ana ar kanabin e’afuw naatu Jacob natunatun 12 it uwatanah wabih gagamin auman hai ar kanabih e’afuw.
9 Jekoupɨye hwomu sohwa hamnɨngkwaꞌwehwo Jousepɨneꞌno hintotohino umnɨngkahonɨngki aꞌamu kengo sohwa Jousepɨmo mpe uyahonɨngkofi hafilaꞌwehwosa hamniyoho maꞌmentohofofoho.
9 Baise uwatanah wabih gagamin Joseph isan hibobowen akir wairafin na’atube hitih hitubun hibai hin Egypt imaim ma. Baise God i mar etei biyanamaim ma’am.
10 Yoꞌmayo tango soꞌnji Jousepɨmo uꞌmahonɨngki Anɨtu ufoꞌmaꞌmentisofoho. Oseso oso hwe engo hwaho Ijip mokosyohumayo osohwo Jousepmneꞌno joho ulahonɨngki Anɨtu Jousepɨmo huno engo wopɨngoꞌnjo uyahonɨngki hwe engo hwaho Ijip mokosyohumayo sohwo ulɨmento. Kɨko hwe wopɨngo hwosoho. Osoꞌno kɨko olo hwaho Ijipɨꞌnji, nje aꞌamu loꞌnji nje ango loꞌnji hopiꞌnono kɨko ngkineꞌno mokosyohumayoꞌne hwosoho. Ose ulonto Jousepmmo angoꞌnji hwahoꞌnji mokosyohumayoꞌne yofe engo mulɨmentisofoho.
10 Naatu ana yababan ta ta wanawanamaim bibais. Veya ta Joseph Egypt hai aiwob nanamaim titit ana veya aiwob orot Joseph i’itin yan bai naatu ana kakaf isan ma, anayabin God ukwar rerekab Joseph itin. Imih aiwob orot Joseph bai ana gawanamih yai, naatu aiwob ana bar gagamin wanawanan auman kaifin isan ana fair itin.” Joseph Egypt sabuw ebobonawiyih|alt="Joseph as ruler" src="cn01917b.tif" size="col" loc="Act 7.10" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="7.10"
11 Oseso Jousep hwaho Ijip nomokosyohumentanɨngki wopayo nosyofahonɨngki mijoho engo iꞌmofapmmentisofoho. Neyakwosa hwaho Kenan sopo humamentohofoso mijoho uyɨmentisofoho.
11 “Nati ana veya’amaim baimar kakafin na, Egypt naatu Canaan tafaram wanawanan yababan gagamin na’in matar, naatu it uwatanah bayumih hi’akir.
12 I osoꞌno Jekoup kako wopayo engo Ijip weho upaꞌnonto neyakwosamo Ijipmneꞌno lɨhwatɨmentisofoho.
12 Egyptamaim bay ma’am ana tur Jacob nonowar ana veya uwatanah hai nanawan wantoro’ot imaim hin.
13 Hwangku sohonta hofɨko Ijipmneꞌno apaꞌno umentohofoso osohonta Jousep ulɨmento, Ngko Jousepɨꞌnyoho. Ose ulahonɨngki hwe engo hwaho Ijip mokosyohumayo sohwo Jousepɨye aꞌamu sohwamneꞌno huno umentisofoho.
13 Hai nanawan bairou’abin ana veya Joseph taiyuwin botait irerereb tuwahinah hai tur eowen, naatu Pharaoh nati’imaim Joseph ana nibur isah so’ob.
14 Oseso Jousep kanɨngkwohumneꞌno hungkuno lɨhwatɨmentisofoho. Jekoupɨꞌmontohwa hofɨko sefenti-faifɨfoho (75). Osomneꞌno Jousep lɨhwatɨmentisofoho.
14 Nati ufunamaim Joseph tamah Jacob isan, naatu tamah ana nibur isah tur iyafar, nah etei 75 na’atube.
15 Osoꞌno Jekoup Ijipɨneꞌno nowento osopo poyo peꞌnɨmentisofoho. Neyakwosa osopo poyo peꞌnɨmentohofofoho.
15 Imaibo Jacob rena Egypt tit, nati’imaim i natunatun bairi himorob, it uwatanah.
16 Hwangku sohonta hofɨkoe imuso hofɨkoe yokinoso Syekemneꞌno motawentɨfi oso sokimo somo yokinoso hoꞌnahumentohofofoho. Oso sokimo hwahoꞌnjoso Apɨloham hohonta Hemɨye hwomu sohwamo hamniyoho uyonto mpe imentisofoho.
16 Naatu biyah i hibow himatabir maiye tafaram wabin Shekem rahamaim hiya, nati me i Abraham orot Hamor natunatun biyahine tubun.
17 Oso hungkuno Anɨtu Apɨlohammo ulɨmentisoso ne umoꞌnɨmonteꞌno yahonɨngki aꞌamu Isɨlaelɨso piꞌnɨngo engo imoꞌnɨmentohofofoho.
17 “God ana omatanen Abraham eo’omatan na baiturobe isan ana veya na kabom, naatu ata sabuw Egypt hima’am busuruf ra’at tafaram awan karatan.
18 Osohonta Ijipmjo hwe yofe engoꞌnjo sohwo Jousepmneꞌno huno muyofoho.
18 Imaibo aiwob orot ta Joseph men susu’ub i busuruf Egypt isan i’aiwob.
19 Oso hwe huhwo sohwo neyakwosamo wonyo ulohofahonɨngki tohino engo maꞌmentohofofoho. Hwe engo sohwo ulɨmento, Sekwoe mehomi milongo imoꞌnɨfijoso melojwasiyoꞌneꞌmaho. Nuhwonɨngkuji fohoꞌnaofɨkuno. Osopo wapeꞌnɨngkuhwono. Ose ulɨmentisofoho.
19 Ata a’agir ifufuwih, biyababan kakafin anababatun itih, eokikinih hai kek sosof hisrouwen hi’in himorob.
20 Hohosohonta Mouses hwomu wonyoangkafo sohwo imoꞌnɨngkahonɨngki kanɨngkwohwoꞌyaꞌu hamno hufaꞌu sɨhune uyakoloꞌmentisofoho. Hwomu sohumo angomo hiyaso mokosyohumentanɨngki
20 “Nati ana veya’amaim Moses tufuw, kek ana itinin gewasin maiyow. Baremaim hinah tamah hibunwa’ir ma sumar etei tounu na’atube sawar.
21 Mousesɨmo mempo hohntaꞌni hoꞌnahumentisiyo sohonta hwe engo hwaho Ijip mokosyohumahoso kakoe mu Mousesɨmo uhwontohumayo maꞌmentisofoho. Kakoe hwomu ne paꞌnyo imoꞌnɨmentisofoho.
21 Imaibo barene hibotait titit ana veya, Pharaoh natun babitai natunamih bai ituw ra’at yen orot matar.
22 Ijipmjo hwe hunoꞌnjo sohwa Mousesɨmo yoꞌmayo soꞌno mesyomtɨꞌmokutɨhwamentohofofoho. Mouses huno engo manto hwe engo imoꞌnɨmentisofoho. Kakoe syohoso hungkunoso wopɨngoꞌnohino hweho.
22 Egypt ana ukwar rerekab etei Moses hi’obaiy so’ob, naatu ana tur ana sinafumaim eo sisinaf etei i fairih.
23 Mouses kakoe soswo fouti (40) uyokolofahonɨngki lɨmento, Ngko nje aꞌamu ne Isɨlael somo uhwonamo.
23 “Moses ana kwamur etei 40 na’atube baib ana maramaim ana not bogaigiwas tit ana sabuw Israel inananawanih.
24 Ose syafɨsyonto nowento uhwonɨmentisoso Hwe Ijip syoho ulohofiyo mokosyohumayo sohwo aꞌamu Isɨlael sohumo wonyo ulohofontanɨngki Mouses nuhwononto syafɨhuꞌmento, Nje aꞌamu Isɨlael sohumo ufoꞌmaꞌmo lonto hwe Ijipɨꞌnjo sohumo fonjahumentisofoho.
24 Tit inan Egypt orot ta Israel orot boborabirab itin, basit na ibais wasfafar naatu anasa bow Egypt orot rab morob.
25 Hwe sohumo fonjasyonto Mouses huno ole syafɨsyonto, Nje aꞌamu Isɨlaelɨso ole huno syofɨsyalokwofo, Anɨtu Mousesɨmo nefoꞌmayoꞌne uhwatɨmaso hweho. Ose syafɨhuꞌmentisofoho. I osoꞌno aꞌamu Isɨlaelɨso oso hunoso huno masyafɨsiyoꞌnjo imentohofofoho.
25 Moses not eo, ‘God ana baibais ayu wanawana’umaim esisinaf au sabuw boro hina’itin hinaso’ob, baise men hi’itinimih.’
26 Moꞌnɨngkanta hwe Isɨlael sohwaꞌu ikujoho fongkiꞌnontanɨngki Mouses nuhwononto, mtampo lohofonto ulɨmento, Nje aꞌamu sohwahusi, Sikoꞌnɨkwahisoho. Siko ikujoho pehoꞌno fongkiꞌnalokusiyo.
26 Marto Israel orot rou’ab hairi hibiyow itih, basit na fafar naatu iuwih, ‘Kwa airi i ain uf, aisim taiyuw kwabiyow?’
27 Ose ulahonɨngki hwe fihwo konɨngkwaꞌwehumo wonyo ulohofo sohwo Mousesɨmo ilojaofonto ulɨmento, Nakumo nemokosyohumayoꞌneso. Tɨhwo kilɨmasoto. Kɨko nakwoe hungkunomo itoꞌno menehwajiyoꞌne hwosilaho.
27 Baise orot ta biwa’an kakafene Moses rukouw eo, ‘O aki bainabatani naatu baibabatiyi isan yait rubini?’
28 Ou, kɨko fosi hwe Ijip mtaꞌango sohumo fonjahumahnno hopa wofonjanɨhumonneꞌelaho.
28 ‘O kukokok ayu ina’asbunu fai Egypt orot ia’asabun na’atube?’
29 Ose ulahonɨngki Mouses nupaꞌnonto hiyae wento oso hwaho Ijip ulɨkoꞌmanto hwaho nomꞌne Mitiyan humamentisofoho. Osopo nohumanto hwomu hufaꞌu tɨpemaꞌmentisofoho.
29 Moses iti tur nonowar ana veya Egypt ihamiy bihir in tafaram wabin Midian imaim ma, nati’imaim touman orot na’atube ma’am natunatun orot rou’ab hitufuw.
30 — ausente —
30 Kwamur 40 sasawar ufunamaim oyaw Sinai sisibinamaim arar yan tounamatar Moses isan irerereb wairaf na’atube wa’ab wanawanan to’ab.
31 — ausente —
31 Moses iti wairaf to’ab i’itin ana veya ana kasiy ra’at, naatu itinbunai isan na biyubin auman Regah fanan nowar;
32 Ngko jɨje ajuyohwosa Apɨlohamja, Aisakɨja, Jekoupɨja, hofɨkoe Anɨtu hwoꞌnyoho. Ose ulahonɨngki Anɨtuye mampaho upaꞌnonto Mouses yomo yomo yonto iyoho unɨngkahonɨngki sɨmoꞌmango akofaho hiꞌnɨmentisofoho.
32 ‘Ayu i o uwatanah hai God, Abraham ana God, Isaac, naatu Jacob.’ Moses yan wanawanan birubir fafar an uman hioror naatu men karam boro tanuw ta’itin.
33 Ose yahonɨngki Anɨtu ulɨmento, Olo hwaho lopo ngko humaleno. Osoꞌno jɨje sɨfɨkwongo fosyo fiyojasyo.
33 Imaibo Regah eo, ‘A ana sumasum kubosair anayabin iti kamar i kakafiyin yan kubatabat.
34 Aꞌamu Ijipɨso nje aꞌamu Isɨlael somo wonyo engo nolohofahonɨngkofi hofɨko tohino engo malokwofo soꞌno uhwonɨngkohefoho. Nje aꞌamufe youwo youwo upaꞌnɨngkohefoho. Hofɨkimneꞌno ufoꞌmayoꞌne pohono. Osoꞌneꞌno Ijipmneꞌno wokuhwatɨmo. Ose ulɨmentisofoho.
34 Ayu au sabuw Egypt imaim bai’akir kakafin maiyow hibaib aitih, naatu hitef hirererey anowar, imih rufamih botaitih isan are ana. O kuna aiyafari kumatabir maiye au Egypt.’
35 Aꞌamu Isɨlaelɨso hofɨko Mousesɨye hungkunomo hwotoho nto hmmentohofofoho. Ole ulɨmentohofi, Kɨko nakwoe hwe engo hwosilaho. Nakwoe hungkunomo itoꞌno menehwajiyo hwosilaho. Mousesɨmo ose ulohonɨmentohofofoho. Huhwo sohumo Anɨtu nuhwajonto hwe engo mokosyohumayoꞌneꞌnji ufoꞌmayoꞌne sohumo uhwosopoꞌmentisofoho. Hwe ahwomo mtaꞌango toho weꞌe sohumo uꞌmaꞌmentiso sohwo Mousesɨmo sosofitofosyohumamentisofoho.
35 “Moses i orot ta’imon Israel sabuw hikwahir hiu, ‘O yait rubini aki bainabatani naatu baibatiyi isan?’ Nati orot ta’imon sabuw bainabatanih naatu rufamih botaitih isan God taiyuwin ana tounamatar iyafar na wa’ab toto’abamaim irerereb Moses fair itin.
36 Aꞌamu Isɨlael Ijip nohumentanɨngkofi Mouses yoꞌmayo kengo wonyoangkafoso yonto Ijip mtaꞌango aꞌamu somo ipemotasɨmentisofoho. Soswo fouti (40) uyokolofontanɨngki oso hwaho aꞌamu ane sopo oso Mijo Ayo Saꞌnjo Honɨyoꞌnohino pisongkotnꞌnawojo sopo Mouses yoꞌmayo kengo wonyoangkafoso imentisofoho.
36 Sabuw nawiyih Egypt hihamiy hitit, naatu ina’inan men hi’i’itah efa’efanin Egyptamaim, Red Sea imaim, naatu kwamur 40 arar yanamaim iwa’an hi’itah.
37 Oso Mouses huhwo sohwo aꞌamu Isɨlael somo ulɨmento Anɨtu sekwoꞌnjo mtaꞌango hwe fihumo muhwosopenefoho. Anɨtuye hungkuno selohe sohwo ngko paꞌnɨngo hweho.
37 “Iti orot Moses i boun Israel sabuw hai tur eowen, ‘God boro dinab orot kwa wanawananamaim a orot ta niyafar nan, ayu biyafaru na’atube.’
38 Oso Mouses huhwo sohwo aꞌamu Isɨlael soꞌnji hwaho aꞌamu anepo humamentohofofoho. Hwe ahwomo mtaꞌango sohwo hwofɨkiꞌnyo Sainai sopo Mousesɨmo hungkuno uyɨmentisofoho. Mouses neyakwosanjopo humentanɨngki Anɨtu Mousesɨmo honɨngkano hungkuno wopɨngo uyɨmentisofoho. Oso hungkuno hiso nakwo hopiꞌnonohino hnꞌnwiyefoho.
38 Iti orot Moses Israel sabuw bairi kou’ay hibai arar yanamaim hibat naatu ata a’agir bairi Sinai oyawemaim tounamatar tur yawasin bai re itin naatu ya’abun it isat rena.
39 I osoꞌno neyakwosa kakoe hungkuno nakwolaho lɨmentohofofoho. Hungkuno homo somo hwotoho hmmentohofoso Ijipmneꞌno asomo wowantɨfi imentohofofoho.
39 Baise it ata a’agir fanan men hibosiyasiyar, naatu fanan hikwahir hikokok i mi’itube hitamatabir maiye hitan Egypt hitatit.
40 Oseso hofɨko Elounɨmo ulɨmentohofi, Nakumo ipenemotaweꞌnehwo anɨtu nomꞌne kengo mtɨꞌmojo. Mouses Ijip mtaꞌni nehwajoponto kako ntɨꞌmtɨkeno. Nakwo huno monaiyohoyohoho. Ose ulɨmentohofofoho.
40 Imih Aaron hiu, ‘Aki akokok god ta kusinaf au nai i’iyon ebonawiyi. Moses Egyptane nawiyi atitit men aso’ob abisa isan matar.’
41 Hohosohonta yahu huyoꞌmango hwasyo anɨtu kengo paꞌnyo mtɨꞌmokontɨfi yahu nomꞌne nofonjasyontɨfi anɨtu huyoꞌmango hwasyo sohumo ulɨmentohofi, Olo yahu loso kikineꞌno fonjasyɨhwonefoho. Ose ulɨmentohofofoho. Olo hiloso hofɨkoe ahoꞌnji imentohofo soꞌno sɨmeho wopɨngo umoꞌnɨmentisofoho. Osoꞌno hofɨko elɨjwanɨmentohofofoho.
41 Nati ana veya’amaim aibat ta cow natun ana yumatabe hibu’ur. Naatu sibor hibow hina sawar i umahimaim hisinaf mamatar ana sibor hiyai naatu ana hiyuw hibow hiyasisir.
42 Osoꞌno Anɨtu hofɨkimo hohujo ikinjɨmofahonɨngki hofɨko mofehiꞌnyo hwanji hamno hwanji hntokwaliyo hwanjimneꞌno hofɨko hwomtame ulohoꞌmentohofofoho. Aꞌamu Anɨtuye hungkuno mtɨꞌmokumentohofo sohwa ole mtɨꞌmokumentohofi,
42 Baise God mafutih, naatu mar ana sawar kwafirih isan ibasit. Dinab orot hai Bukamaim hikikirum na iturobe,
43 Sekwo anɨtu hwasyo Molouk kakoe hwapɨfe ango molontɨfi motasɨmentohofofoho.
43 Kwa i god Moloch ana sis kwa’abar kwareremor,
44 Oso hwaho aꞌamu ane sopo neyakwosa hwapɨfe ango molɨmentohofofoho. Anɨtu ne sohuneꞌno hwomtame ulohofoꞌne molɨmentohofofoho. Oso hwapɨfe ango hisoꞌno Anɨtu Mousesɨmo huyoꞌmango utɨhwanto ulɨmento, Olo paꞌnyo moso. Ose ulahonɨngki hwapɨfe ango molɨmentohofofoho.
44 “Ata a’agir God ana sis arar yanamaim hiyai hima’am i God ana itinin nati’imaim bairi hima’am. Nati sis i God mi’itube Moses iu bi’obaiy na’atube naatu God yayakitifuw na’atube hiwowab.
45 Neyakwosa hofiyakwosa mtaꞌango olo hwapɨfe ango nomantɨfi Jousyɨwaꞌnji motasontɨfi nomꞌne aꞌamufe hwaho maꞌmentohofofoho. Aꞌamu nomꞌne hwahoꞌnjo somo Anɨtu wae yaofonto hwaho hopo sopo neyakwosa humamentohofofoho. Oso hwapɨfe ango hiso oso hwaho hopo sopo neꞌno wentanɨngki Ntefit kakoe sɨkuno imoꞌnɨmentisofoho.
45 Nati ufunamaim, ata a’agir sis tamahinah biyahine nan hibai hi’abar Joshua babanamaim bonawiyih bairi hirun sabuw afa hai tafaram God nunih hititit i hai tafaram hibai. Naatu nati sis i ma’am David ana veya’amaim tit.
46 Ntefit imoꞌnɨngkahonɨngki Anɨtu nuhwononto lɨmento, Ntefit hwe wopɨngo hweho. Kakimneꞌno sɨmeho wopɨngo nɨmoꞌnɨngkohoho. Ose lahonɨngki Ntefit Anɨtumo jomo ulɨmento, Jekoupɨye Anɨtu hwosoho. Kɨkoꞌne ango wamolɨmonneꞌno yohono.
46 David ana baibais gagamin na’in God biyanane bai, imih ifefeyan bar tawowab. Jacob ana God isan
47 Ose ko lahonɨngki Ntefitɨye hwomu Soulomoun Anɨtuye ango molɨmentisofoho.
47 baise iti bar i Solomon wowab.
48 Aꞌamu Anɨtuye hungkuno lɨmotofo sohwa ole lɨmentohofi, Anɨtu Yoꞌmayo Yoꞌmayo Yakoloꞌnnyo sohwo ango aꞌamu hwahoponjo sohwa molɨfijo somo mohumanehoho.
48 “Baise Auyomtoro’ot ana God i men orot bar tewowowabimaim ema’ama’amih, dinab orot eo kikirum na’atube.
49 Anɨtu ole ulɨmento,
49 ‘Mar i ayu au urama’ama,
50 Yoꞌmayo hwapɨngoso tɨhwolo. Ngkonoho.
50 Sawar iti kwanotanot men ayu asinaf himatar?’
51 Sekwo aꞌamu hahnꞌnyo iyoꞌnjo kuyoho. Sekwoe sɨmehoꞌnji sekwoe huno soꞌnji aꞌamu nje hungkunomo haloho maposoꞌnjo paꞌnyo hwasoho. Nje Towahuno Wopɨngo somo sekwo seyakwosa hopa hwotoho fewoꞌnɨngkohofɨhwasoho.
51 “Kwa i dogor fokarih naatu dogor wanawanan gugumin naatu tain gugurih God ana tur men kwanonowar! Kwa i a’a’agir ah kwabat, mar etei Anun Kakafiyin kwarurukouw!
52 Seyakwosa Anɨtuye hungkuno lɨmotofo hopiꞌnonohino sohwamo wonyoso ulohofɨwoꞌnɨmentohofofoho. Anɨtuye hungkuno lɨmotofo sohwa ole selɨmotofi, Hwe Wopɨngo sohwo noponefoho. Ose selahonɨngkofi sekwo hopiꞌnonohino somo fonjahumentohofofoho. Olohonta oso hwe wopɨngo sohwo nopahonɨngki sekwo osohumo tokoyoꞌofo yontɨfi fonjahumentohofofoho.
52 Kwa a’agir dinab orot marasika hima’am etei hirouw hi’a’akirih, nati dinab oro’orot i marasika iti orot gewasin nan isan hikurereb. Baise kwa uwatanah hirouw himorob, naatu boun kwa iti orot gewasin nan baban kwao kwarab morob.
53 Aꞌamu huhwo sohwasi sekwo Anɨtuye honɨngkano hungkuno aꞌamu ahwomo mtaꞌni selɨmentisoso ne masewoꞌnyofoho. Haloho miyo hwasoho. Sɨtifen ose ulɨmentisofoho.
53 Kwa i God ana ofafar tounamatar hiyafar re’er kwabai, baise men kwabobosiyasiyar!”
54 Aꞌamu kaunɨsol sohwa Sɨtifenɨye hungkuno nupaꞌnontɨfi huno nehopi ko uyahonɨngki sɨmano hintotohino umnɨngkahonɨngki mpuyo lɨmentohofofoho.
54 Kaniser hima Stephen eo hinonowar yah so’ar gagamat bufutih hikarmusiyan himisir
55 Oseso Anɨtuye Towahuno Sɨtifenɨmo uꞌmohulofahonɨngki, Sɨtifen ahwomomo uhwonɨmentisoso Anɨtuye pomponaho mofehiꞌnyo paꞌnɨngo uhwononto Jisas Anɨtuye aho anga sohohntaꞌni nohumentanɨngki uhwononto, ulɨmento,
55 Baise Stephen God Anun Kakafiyin biyan etei karatan batabat au mar nuwra’at God ana marakaw itin naatu Jesu sisibin asukwafune batabat itin.
56 Uhwonɨmno. Ahwomo mtampotoho. Anɨtuye hwomu Anɨtuye aho anga hohntaꞌni lɨkofohumaho, uhwonalokweno.
56 Basit eo, “Kwanuw ra’at! Ayu mar ana etawan botawiy Orot Natun God ana asukwafune bat ai’itin!”
57 Ose ulahonɨngki hofɨko haloho pɨkuꞌnontɨfi mamuyo mjalɨmɨwentɨfi Sɨtifenɨmo ifeehuꞌmo ulohoꞌmentohofofoho.
57 Fanah aumetawat hiwow tainih higibud, imaibo etei au ta’imon hinunuw hibai
58 Sɨtifenɨmo aho yokumpohnꞌnyo nokentɨfi nomotawentɨfi angkuhwafopo mempo hohntaꞌni nosutofafontɨfi sojo fongkuꞌmentohofofoho. Oso aꞌamu huhwo sohwa Sɨtifenɨmneꞌno hwasyo hungkuno ulɨmentohofo sohwa hofɨkoe manjiꞌmofo yojomantɨfi hwe songo Soulɨye huyoꞌmo hoꞌnahumentohofofoho.
58 hitain hitit bar merar gagamin ufunane hitaiy re kabayamaim hirab, orot iyab baifuwenamaim sif hirurubon, hai faifuw nati orot boubun wabin Saul anamaim hiya.
59 Sojo neꞌno ufonjontanɨngkofi Sɨtifen Anɨtumo joho ulɨmento, Hwe Engo Jisas kɨko nje huyoꞌmangoso nɨmaho.
59 Kabayamaim hibat hirabirab auman Stephen Regah isan ifefeyan eo “Regah Jesu ayubu kubai!”
60 Ose ulonto hwomtame yonto joho engo yokumpohnꞌnyo ulɨmento, Hwe Engofo olo wonyo ntohofohofo losoꞌno kɨko olo aꞌamu sohwamo wonyo uyohotoho. Ose ulonto nɨhuꞌnahone poyo peꞌnɨmentisofoho.
60 Sun yowen fanan aumetawat erererey auman i wow eo, “Regah abisa ayu isou tisisinaf hai
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.