Atos 2
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Oso Sɨkuno Engo iyoho humayoꞌne Pentikous osomo aꞌamu Jisasɨmo inɨngkawoꞌnɨngkohofoso ango fipo uhuꞌmokumentohofofoho.
1 Pentecost ana veya na tit, etei’imak hiru’ay efan ta’imonamaim hima.
2 Osopo nuhuꞌmokahonɨngkofi tɨꞌmayo yoka paꞌnɨngo ahwomo mtaꞌango hoꞌnonto ango uhuꞌmokumentohofo somo uhulaꞌoꞌmentisofoho.
2 Naniyan meyemeye yaurabad nidun wowogabe marane rena bar hima’am imaim run awan karatan.
3 Oso aꞌamuso oso tɨꞌmayo yoka upaꞌnontɨfi uhwonɨmentohofoso tɨꞌmelanyo hopa yonto oso hiso mtɨhupo mtɨhupe lohofonto aꞌamu nohumentanɨngkofo somo aꞌapahopo humolawopmmentisofoho.
3 Naatu abisa hi’i’itin i wairaf orot menan na’atube tamunimun na ta’ita’imon tafahimaim mara’ara’at.
4 Oseso Anɨtuye Towahuno Wopɨngo aꞌamu somo ifeehuꞌmokasi lohofonto hungkuno kengo kengo nomꞌne aꞌamufe mampaho paꞌnyo hofɨkoe mangomo umasiyahonɨngki hofɨko hungkuno kengo kengo lɨmentohofofoho. Oso hungkunoso Towahuno Wopɨngoso umentisofoho.
4 Etei’imak Anun Kakafiyin iwanih menah botabir tur tata’amaim hio, Anun Kakafiyin fair bitih na’atube.
5 Juta aꞌamu hwaho kengo kengopontaꞌango Mousesɨye honɨngkano hungkunomo inɨngkamotofoso Jelusalem humamentohofofoho.
5 Nati ana veya, Jew sabuw God ana bowayah orot gagamih etei tafaram tata’ane hiru’ay Jerusalemamaim hima’am.
6 Oso tɨꞌmayo yoka hiso hoꞌnɨngkahonɨngki aꞌamu Jelusalem humamotofoso nupaꞌnontɨfi aꞌamu piꞌnɨngo engo oso angopo komoꞌno uhuꞌmokumentohofofoho. Apousel sohwa hungkuno kengo kengo lontanɨngkofi aꞌamu hopiꞌnonohinoso hofɨkoe mango hungkuno lɨmotofoso upaꞌnɨmentohofofoho.
6 Iti nidun hinonowar ana maramaim sabuw rou’ay gagamin na’in hiru’ay hima’am, hai kasiy ra’at naatu hifofofor men kafaita, anayabin etei hai turamaim hio hinowar.
7 Nupaꞌnontɨfi yomo yontɨfi huno piꞌnɨngo engo syafɨhuꞌmentohofi, Olo pipilɨkeno. Oso aꞌamu hungkuno kengo kengo lalokwofo lohwa Ngkalilintaꞌango hwafoho.
7 Kasiy gagamin maiyow isah matar naatu taiyuwih hibabatiyih. “Iti sabuw tur teo etei i Galilee oro’orot?
8 Nakwoe hungkuno kengo kengo loso naꞌuja aswo nemaꞌmentohofo osohonta upaꞌnɨmentɨhwone paꞌnyofoho. Oso hiso pipilo.
8 Naatu mi’itube’emih it ata turamaim hio tanonowar?
9 Nakwo kengo kengopo ntaꞌnɨngoꞌnwoho. Patiya, Mitiya, Elam, nomꞌne aꞌamu Mesopoutemiyantaꞌango, nomꞌne Jutiya, Kapotousiya, Pountos, Esiya,
9 It i tafaram ta ta’ika tana, Partia, Media, Ilam naatu afa i Mesopotamia’ane hina, Judea, Kapadosia, Pontus naatu Asia,
10 Fɨlijiya, Pamɨfiliya, Ijip, Lipiya, Sailini mafone sopo nomꞌne Loum mtaꞌango hnꞌnwi humalohwono.
10 Firigia, Pamfilia, Egypt naatu Libia wanawanan turin Sairini na’atune auman hina tema’ama. Naatu Romene nanawan auman hina Jerusalem tema’am. Nati i Jew sabuw naatu sabuw afa hai baitumatum hibotabir hina Jew sabuw himamatar auman.
11 Nakwo aꞌamu Juta hnꞌnnonji nomꞌne aꞌamu kengoso nakwoe yahinomo inɨngkowalokwofo soꞌnji, Kɨlitnntaꞌangoso Alepiyaꞌnjoso nakwo hopiꞌnonohino hnꞌnwi yoꞌmayo wonyoangkafo Anɨtu iwoꞌnɨngkiso soꞌno nakwoe hungkuno kengo kengoso upoꞌnalokuhwono.
11 It afa i Kurit naatu Arab sabuw. Baise God sawar gewasih maiyow sisinaf isan ata turamaim hio tanonowar!”
12 Ose syafɨsyontɨfi yomo yomo yontɨfi huno engo syafɨsyontɨfi ulɨmentohofi, Oloso pipilo.
12 Sabuw hifofofor naatu hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti sawar anayabin i abisa?” Peter sabuw rou’ay gagamin isah ebibinan|alt="Peter speaking to crowd" src="CN01892B.TIF" size="col" loc="Act 2.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2.12"
13 Aꞌamu fehohnjo sitofo ole ulɨmentohofi, olo hwe lohwa Anɨtuye hungkuno nelalokwofo lohwa hofɨko mijo iyohoꞌnjo nilohoꞌnontɨfi kolalokwofo. Ose ulɨmentohofofoho.
13 Baise sabuw afa hi’iyab hio, “Nati sabuw i harew fokarin, hitom imih teo kwanekwan!”
14 Pita apousel aho hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni angaꞌnohino sohwanji nolɨkafonto mango engo ulɨmento, Sekwo Jutiyantaꞌango soku aꞌamu Jelusalem humalofo sɨkunonji nje hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Sekwo upaꞌnɨmno.
14 Tur Abarayah etei 11 hai founamaim Peter misir fanan aumetawat sabuw rou’ay gagamin na’in isah eo, “Taitu tuwai’inah Jew sabuw naatu kwa iyab Jerusalem wanawanan kwama’am, akokok tain kwanarub gewas sawar iti mamatar anayabin anakubuna kwananowar.
15 Ole lolalokwofo, Hwe lohwa mijo iyohoꞌnjo nilohoꞌnontɨfi kolalokwofo. Ose lolalokwofo. Awonoho. Oseꞌmaho. Olo mofehiꞌnyoꞌnjoho. Aꞌamu mofehiꞌnyoꞌnji mijo iyohoꞌnjo manyo hwafoho.
15 Kwa kwanotanot iti orot i harew fokarin hitom tibikoko’aw, baise, boun i nine korok mar auman.
16 Oꞌo hohonta Jouel hwe Anɨtuye hungkuno lɨmojo sohwo olo hilo soꞌno lɨmentisofoho. Kakoe hungkunoso olohonta ne imoꞌnalofoho. Jouel ole mtɨꞌmokumentisofoho.
16 Imih i men harew hitomamih, baise dinab orot Joel ana Bukamaim Atamaninamaim kirum eo,
17 Anɨtu hohonta ole ulɨmento, Sɨkuno moiꞌwo imoꞌnyoso mofone sohonta nje Towahuno sofe yokumpohnꞌnyoso aꞌamu hopiꞌnonohinomo uyonefoho.
17 ‘Mar ana yomaninamaim God eo,
18 U, nje Towahunoso nje hwe moyaꞌmi syoho ntohofiyo somo uyɨmnefoho.
18 Isa’amih, nati ana veya ayu au akir wairafih, oro’orot naatu baibin etei,
19 Sekwo ahwomo ajwo lopo tɨmo uhwonɨngkujoꞌno nomꞌne kengoso setɨhwamnefoho.
19 Ayu boro maramaim baifofofor ana sinaf
20 Olo mofehiꞌnyolo sɨkwoꞌmno imoꞌnɨngkuhwosi sɨkuno meefonefoho.
20 Veya matan boro nagugum
21 Oso hohosohonta hwe fihwa hwoyaꞌmi fifa ngkineꞌno joho ntɨkujo somo utɨmaꞌmnefoho.
21 Orot yait
22 Sekwo aꞌamu Isɨlael soku, olo hungkuno haloho upaꞌnɨmno. Jisas Nasalet ntaꞌango oso huno sekwo huno moiꞌwonoho. Anɨtu Jisasɨmo kakoe yokumpohnꞌnyo uyahonɨngki olo hwaho lopo Jisas yoꞌmayo kengo wonyoangkafoso netɨhwamentisofoho. Oso hiso nuhwonontani nakwo huno naimentisoso Jisas Anɨtuye Hwomu Ne hweho.
22 “Israel sabuw tur iti kwananowar! Jesu Nazareth mowan i God rubin naatu i wanawanamaim ina’inan yumatah ta ta, baifofofor ta ta God kwa biyamaim sinaf kwa’itin kwaso’ob.
23 Anɨtu kako hohonta huno ole, Nje hwomu aꞌamufe wonyoꞌne poyo peꞌnyoꞌne hwahopo uhwatɨmonneꞌno yohono. Ose syafɨhuꞌmentisofoho. Osoꞌno olo hwe lohwo Anɨtu sekwoe ahomo hoꞌnahumentisofoho. Hoꞌnosyahonɨngki sekwo aꞌamu Loum somneꞌno ipemotasontɨfi hofɨko iyo hwojiyafɨkuꞌnnyo somo fonjintoꞌofahumentohofofoho.
23 Iti orot hibai kwa umamaim hiyai kwa’a’asabun i God ana kok naatu marasika yakitifuw inu’inumaim matar, naatu kwa sabuw kakafih hai baibaisamaim Jesu kwabai onaf afe’en kwa’onaf morob.
24 Anɨtu kakoe hwomumo poyo peꞌnyo yahino tohino somtaꞌni isɨhutofomanto apaꞌno songo ulɨkaꞌmentisofoho. Jisas sohumo sokimo somo mokilopmꞌmokumentisofoho.
24 Baise God morobone iyawas maiye misir, naatu morob ana biyababanane rufam tit, anayabin morob ana fair men karam boro diburamaim tabotan tama.
25 Hohonta Ntefit ole mtɨꞌmokumentisofoho.
25 David nati orot isan eo,
26 Hisoꞌno nje sɨmeho wopɨngo nɨmoꞌnɨngkohoho.
26 Isan imih ayu dogorou ebiyasisir
27 Nje huyoꞌmangoso tɨkanomo humayoꞌne nɨsɨkwajiyoꞌeno.
27 Anayabin o boro men ininatbuhuruwu rahemaim ana’in,
28 Songo humayoꞌne honɨngkano ntɨhwahino.
28 O yawas ana ef i’obaiyu, naatu o ataragub wanawananamaim aiyasisir boro iniwansumu.’”
29 Nje aꞌamu soku, olo hungkuno Ntefit mtɨꞌmokumentiso soꞌno yolohoso waselɨmo. Ntefit kakineꞌno mtɨꞌmokumentisoꞌmaho. Oꞌo, kako poyo peꞌnɨngkahonɨngki hofɨko ijopijisyahumentohofofoho. Kakoe piꞌnɨmomo olo hwaho lopo weho. Nakwo tɨmo uhwonɨwoꞌnɨngkuhwono.
29 “Taituwau Jew, bebeyan a tur ao’owen aiwob orot David ata agir wabin gagamin, morob hiyai naatu ana rah i iti biyatamaim inu’in.
30 Ntefit kako Anɨtuye hungkuno lɨmojo hweho. Anɨtu Ntefitɨmo ulɨmento, Jɨje imu hwe yofe engoꞌnjo jɨje yofe paꞌnyo imoꞌnɨngkɨhwosi aꞌamumo umokosyohumane hweho. Ose ulahonɨngki Ntefit kako huno umentisoso oso hungkuno hiso ne imoꞌnonefoho.
30 Naatu David i dinab orot God omatanen ana obaifaro auman yayare i so’ob, veya ta David ana rara’ane i uwan ta boro ni’aiwob.
31 Hohonta Ntefit yoꞌmayo Anɨtu yoneꞌento uhwonɨmentisoso osoꞌno hwe Anɨtu uhwosopoꞌmentiso sohwo poyo nopeꞌnɨngkuhwosi apaꞌno songo nolɨkafone soꞌno lɨmentisofoho. Ole mtɨꞌmokumento,
31 God mar boro nanan abisa nasisinaf David i so’ob, Keriso morobone misir maiye isan ana tur i nowar.
32 Oso hwe huhwo sohwo Jisasɨyoho. Anɨtu nto ulɨkaꞌmentiso lohumo nakwo uhwonɨmentɨhwone. Osohuneꞌno lalokuhwono.
32 “God iti Jesu i boun morobone iyawas maiye misir, naatu aki i iti sawar himamatar ana sif robonayah.
33 Kako ahwomomo nokotasonto osopo Anɨtuye aho angahohntaꞌni nto humantono. Hohonta kako ole nto nalɨmentisofoho. Ngko Anɨtuye Towahuno Wopɨngo wosejapmmo. Jisas ahwomomo nosahonɨngki Mpohwo kakoe Towahuno uyahonɨngki Jisas Towahuno hiso nehwojahonɨngki olohonta hungkuno mampaho kengo kengo soꞌnji selɨhwoneso yoꞌmayo yɨhwoneso hwapɨngo Anɨtuye Towahuno nehuloꞌofalofoho.
33 God iti Jesu bora’ah yen uman asukwafune mare, naatu Tamah biyanane Anun Kakafiyin eo’omatan bai aki tafai yan isuwai re’er boun iti kwa’i’itin naatu kwanonowar.
34 Upaꞌnɨmno. Ntefit oso hungkunoso kakineꞌno mamtɨꞌmokummentisofoho. Oꞌo, kako ahwomomo masɨmmentisofoho. Ole mtɨꞌmokumentono,
34 Naatu David i men au mar yenamih, baise iti tur i eo,
35 Osopo kɨko nohumahoji ngko jɨje mango sohwamo jɨje sɨfɨkiꞌnyoꞌmo enjwaꞌmo wakuhumotɨꞌmonnoho.
35 Inama’am a kamabiy sabuw ana bow
36 Osoꞌno sekwo aꞌamu Isɨlael soku, huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno. Olo Jisas huhwo sohwo sekwo iyo hwojiyafɨkuꞌnnyopo fonjintoꞌofahumentohofo lohuneꞌno Anɨtu Hwe Engo nemokosyohumayoꞌne sohumo umokumentisofoho. Olo hwe lohwo Kɨlaisɨyoho. Pita ose ulɨmentisofoho.
36 Isan imih kwa Israel sabuw iti tur ao i kwanaso’ob gewas. God iti Jesu kwabai kwao’onaf i bai yen ata Regah naatu ata Roubininenayan matar!”
37 Aꞌamuso olo hungkunolo nupaꞌnontɨfi sɨmeho tango mɨkunɨmposo umentisofoho. Pitaꞌnji apousel nomꞌne sohwanjimo ulɨmentohofi, Ou, hwe sɨfahwe, nakwo pipi yanehwono.
37 Sabuw iti tur hinonowar ana veya dogoroh rusib Peter naatu Tur Abarayah hibatiyih, “Taitu tuwai’inah aki boro mi’itube ana sinaf?”
38 Ose ulahonɨngkofi Pita ulɨmento, Sekwo aꞌamu angaꞌno angaꞌno honɨngkano wonyo fohoꞌnaopmno. Anɨtuye hungkunomo tɨfi finɨngkamno. Jisas kako jɨje wonyo wae yakumofɨhwosi kakoe aꞌamu ne imoꞌnɨngkohojoꞌno aꞌamumo utɨhwayoꞌne mijo wokiyosemapɨfe. Ose ikujoꞌno kakoe Towahuno Wopɨngo wosejapmmontonoho.
38 Peter iyafutih eo, “Kwa etei dogor hinikitabir naatu Jesu Keriso wabinamaim bapataito kwanab, saise a bowabow kakafih nanotawiyen, naatu God ana usar Anun Kakafiyin boro kwanab.
39 Anɨtu selɨmento, Nje Towahuno Wopɨngo wosejapmmo. Oso hungkunoso sekwoꞌneꞌnji sekwoe mehomi mneꞌnji aꞌamu hwaho kengopontaꞌango osoꞌntnneꞌnohinofoho. Aꞌamu hopiꞌnonohino nakwoe Hwe Engo Anɨtu kakineꞌno joho ulalokwofo soku kakoe Towahuno Wopɨngo wosejapono.
39 Iti omatanen i kwa isa naatu kwa natunat isah, na’atube sabuw tutufin etei iyab ef yok tema’am ata Regah God boro na’a’afih isah.”
40 Pita ose ulonto, hungkuno nomꞌne piꞌnɨngo engo ulonto, ulɨmento Aꞌamufe honɨngkano wonyomneꞌno iꞌwaho fiyɨmno. Tohino engo nomapitoho. Sekwo Anɨtumo finɨngkamno.
40 Peter tur maumurih na’in imaim imatnuwih naatu ifefeyanih eo, “Sabuw tafa’asarih wanawanah kwama’am saisewat kwanatit kwaniyawasi!”
41 Ose ulahonɨngki aꞌamuso nupaꞌnontɨfi oso hungkuno somo inɨngkowahonɨngkofi mijo kiyomaꞌmentohofofoho. Oso sɨkuno somo aꞌamu tɨli tausen (3,000) Anɨtumo sɨmeho uyɨmentohofoso Anɨtuye aꞌamu ne imoꞌnɨmentohofoho.
41 Sabuw maumurih na’in iti tur hinonowar hitumatum naatu bapataito hibai, nati ana veya’amaim sabuw etei 3000 na’atube nati kou’ayamaim hirun.
42 Anɨtuye aꞌamu ne imoꞌnɨmentohofoso apousel sohwa Anɨtuye hungkuno lutɨhwentanɨngkofi hofɨko upaꞌnɨmotofofoho. Hofɨko nuhuꞌmokontɨfi ufoꞌmaꞌnɨmotofofoho. Hofɨko wosopayo afapo ntaꞌni nonontɨfi Anɨtumo jomo ulɨmotofofoho.
42 Naatu hai veya hiya’asair Tur Abarayah biyahine tur hinowar bairi hibita’ay, rafiy himseseb hifaram hi’aa naatu hiyoyoyoban.
43 Anɨtu kakoe yokumpohnꞌnyo apousel sohwamo uyahonɨngki hofɨko yoꞌmayo kengo wonyoangkafoso imentohofofoho. Aꞌamuso oso hiso nuhwonontɨfi pisopisaho mjalɨmɨwentɨfi iyohoꞌnji yomo yomoꞌnji imentohofofoho.
43 Tur Abarayah wanawanahimaim ina’inan naatu baifofofor maumurih maiyow hisisinaf sabuw awah ha’e.
44 Aꞌamu Jisas Kɨlaisɨmo sɨmeho hiꞌntnnono umotofoso afapo nohumantɨfi hofɨkoe hoꞌyango yoꞌmayoso nemꞌnohino afafoho.
44 Bai’ufununayah mar etei hina hita’imon sawar i nowah etei nena hifafarambonen.
45 Aꞌamu hoꞌyangoꞌnjo hwahoꞌnjoso oso hiso aꞌamu nomꞌne somo uyontɨfi hamniyoho nomantɨfi umofonyo inyo somo yano ulohmmentohofofoho.
45 Naatu hai sawar was arin, roumukur arin etei hibow hin hitobon kabay hibai hina wanawanahimaim sabuw iyab hai kok abisa isan hibiyababan etei ana fofonin hifafarambonen.
46 Hofɨko sɨmeho yano inontɨfi sɨkuno huhwo huhwi Anɨtuye ango engo somo nuhuꞌmokontɨfi Anɨtuye yofe hoꞌnomaꞌmotofofoho. Hofɨko wopayo nomꞌne ango kengo kengomo nonontɨfi hofɨkineꞌno huno mosyafɨsiyoꞌnjo yontɨfi nomꞌne aꞌamumneꞌno syafɨhuꞌmotofofoho. Osoꞌno hofɨko sɨmeho wopɨngoꞌnji humamotofofoho.
46 Veya matan hiyi Tafaror Bar gagaminamaim hiruru’ay. Naatu hai baremaim bay himseseb dogoroh ere yasisir auman hi’aa,
47 Wopɨngo nohumantɨfi Anɨtuye yofe hoꞌnomaꞌmotofofoho. Aꞌamu hisomneꞌno hwe moyaꞌmi nomꞌneso ulɨmotofi, Anɨtuye aꞌamu neso wopɨngoꞌnohinofoho. Sɨkuno huhwo huhwi aꞌamu nomꞌneso Anɨtuye hungkuno nupaꞌnontɨfi sɨmeho uyontɨfi inɨngkamotofofoho. Anɨtuye aꞌamu neso piꞌnɨngo engo imoꞌnɨmentohofofoho.
47 God hibobora’ara’ah naatu sabuw etei tur abarayah isah i hibiyasisir. Naatu veya ta’ita’imon ana fofonin sabuw iyab God biyawasih Regah bow ana kou’ay wanawanan yababar rara’at.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.