Atos 27

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Hofɨko hwaho Italiꞌno yofayokinomo wekaneꞌentɨfi hungkuno mtitoꞌmentohofo soꞌno hofɨko Poulɨꞌnji aꞌamu nomꞌne impoꞌango mtaꞌango sohwanji hwe nomꞌne yofe Juliyos oso hwoe ahomo hoꞌnahumentohofofoho. Oso hwe huhwo sohwo kako hwe engo Sisafe aꞌamu itokusoꞌnjo wan hantɨlet (100) sohwamo umokosyohumayo hweho.
1 Aki au Italy na’at na isan hinot hiyayabuna ufunamaim Paul naatu dibur sabuw afa bairi hibuwih Rome baiyowayah hai orot ukwarin babanamaim wabin Julius umanamaim hiya’i. Caesar baiyowayah orot hai kou’ay wabin Aiwob ana Baiyowayah. |alt="map" src="Paulrome.tif" size="col" ref="Acts 27.1"
2 Nakwo yofayokino Atɨlamitiyom mtaꞌango somo kotasɨmentɨhwonefoho. Yofayokino homo somo hwaho Esiya wowano lahonɨngkofi nakwoꞌnji umentɨhwonefoho. Hwe fihwo yofe Alisɨtakos nakwoꞌnji umentɨhwonefoho. Kako hwaho Masetouniya ango Tesolounikantaꞌango hweho.
2 Aki wa tafaram Adaramitiamane na batabat abai, iti wa i Asia wanawanan awar etei run titamih nununuw abai. Masedonia orot wabin Aristakus ana tafaram Thessalonica i auman is ra’at bairi an.
3 Moꞌnɨngkanta nakwo ango Saitoun ifohohosahumentɨhwonefoho. Juliyos kako Poulɨmneꞌno hitoho ulofahonɨngki Poulɨmo ulɨmento, Kɨko jɨje aꞌamu olo ango lopo humamotofo soꞌnji fosyohumaho. Ose ulahonɨngki Poulɨye aꞌamuso wopayo yoꞌmayoso Poulɨmo uyɨmentohofofoho.
3 Anan marto Sidon arun, Julius, Paul isan i igewasin, baibasit itin ana ofonah bainanawanihimih itih ana kokok abisa baibaisin isan iu.
4 Oso ango somtaꞌni nowekentanɨngkuhwoni ifofo engo ilojaofahonɨngki oso ifofo ilojaoꞌmentiso sohosɨle ifofo engoꞌnjo sohohntaꞌni iꞌwaho yontani ifofo weꞌeꞌnjo sohohntaꞌni hwaho weꞌe Saipɨlos sopo womentɨhwonefoho.
4 Nati’imaim atit maiye ana, baise yabat kufuti, imih aki wa abai ai kewakew Cyprus nuw sisibinamaim isinfafari anunuw an.
5 Nowentani nakwo Sisaliyaꞌnji mofone sopo mijomo nowekentani hwaho Lisiya ango Maila sopo iꞌmofapmmentɨhwonefoho.
5 Anunuw anan i atit are Silisia naatu Pamfilia hai riy yan foun autubun arabon ana Maira arun Laisia wanawanan.
6 Osopo aꞌamu itokusoꞌnjomo mokosyohumayo sohwo yofayokino nomꞌne Alekɨsantɨliyantaꞌangoso Loum neꞌno umneꞌento tɨpemaꞌmentisofoho. Notɨpemanto nakumo netɨmanto nehwojamentisofoho.
6 Nati’imaim Julius orot ukwarin Alexandria hai wa ta au Italy nununuw tita’ur, basit aki imaim yara’ahi.
7 Oso yofayokino homo somo nakwo nokotosontani nowentani sɨkuno piꞌnɨngo hofohofahnꞌno umentɨhwonefoho. Hofɨko syoho tohohmtnnoꞌnjo engo yontɨfi nakwo ango Nitos mofone sopo iꞌmofapmmentɨhwonefoho. Oso hopo sopo ifofo nomtɨhupmmofahonɨngki nakwo mayofoho. Osoꞌno nakwo oso hwaho weꞌe Kɨlit osohosili nowentani ango Salɨmoune uyakoloꞌmentɨhwonefoho.
7 Veya moumurih maiyow efamaim aremor, yabat rabi auman awani ayey ana bar merar Sinidus anatabir. Baise yabat i ra’at men karam boro mutufor atanunuw, imih aki Kurit nuw isinfafari anunuw Samone sisibin rounane.
8 Oso hopo sopo hofɨko syoho tohohmtnnoꞌnjo engo yontɨfi nakwo hwaho Kɨlit momɨngo sopo womentɨhwonefoho. Nowentani nakwo mijo wopɨngoꞌnjo sopo iꞌmofɨwentani oso hopo sopo ole lɨmotofofoho. Mijo Wopɨngoponoho. Ango Laseya mofoneponoho.
8 Kufuti auman awani tor rewarewan anunuw ana efan wabin Umabibin imaim atit, bar merar Lasea sisibinamaim Umabibin imaim arun.
9 Osopo nohumentanɨngkuhwoni sɨkuno piꞌnɨngo memjaofahonɨngki sɨkuno nomꞌne aꞌamu Juta wopayo humaho humayo somo moiꞌwo imoꞌnɨmentisofoho. Osohonta mijo ayo nɨhuꞌno wonyo imoꞌnɨmentisofoho. Osoꞌno Poul kako aꞌamu yofayokino syohoꞌnjo sohwamo ulɨmento,
9 Nati’imaim veya manin maiyow ama naatu busurufin maiye na isan yabat i ra’at re sakirafut. Anayabin gagar ana veya i mar etei notawiyen ana hiyuw ufunamaim ebubusuruf. Imih Paul imatnuwih eo,
10 Sekwo upaꞌnɨmno. Nakwo olohonta hanoꞌmanji, syoho tohohmtnnoꞌnjo engo yɨhwasi yoꞌmayo hopiꞌnono wonyo umoꞌnɨmontonoho. Hoꞌyangoꞌnji yofayokinoꞌnnohinoꞌmaho. Oꞌo, aꞌamuꞌnnonji wonyo umoꞌnɨmontonoho. Olo hilo soꞌno ngko huno niyohoho.
10 “Oro’orot ayu ai’itin it tanatit tananan i boro kakafin wan tanamara’at, wa boro nataseb, sawar etei boro tanisaroun naatu it auman boro tanamorob.”
11 Ose ko lahonɨngki hwe aꞌamu itokusoꞌnjomo mokosyohumayo sohwo kako Poulɨye hungkunomo haloho miyofoho. Oꞌo, kako hwe yofayokino kilonjipe sohwoꞌnji hwe yofayokino kakwoꞌyohwo sohwoꞌnji sikoe hungkunomo tɨfi inɨngkamentisofoho.
11 Baise baiyowayan hai orot gagamih Julius, Paul ana tur men nowar, baise wa ana kaifenayan, naatu wa matuwan abisa hio hai tur i’ufunun.
12 Oso mijo wopɨngo hopo sopo ifoyoꞌnji ifofo engoꞌnji iyo sohonta yofayokino itoꞌno mofosyohumayoꞌnjo yɨwoꞌnɨngkisofoho. Oso hisoꞌno aꞌamu yofayokino syohoꞌnjo sohwa ole mtitoꞌmentohofi, nakwo olopo ulɨkoꞌmano. Nakwo ango Finikɨs nowehwasi ifoyoꞌnji ifofo engoꞌnji iyo sohonta yamofo wofosyohumano. Ose mtitoꞌmentohofofoho. Ango Finikɨs oso mijo wopɨngopo hwaho Kɨlitɨꞌnjoponoho. Ifofommneꞌno hiyasoꞌmnoho.
12 Naatu nati awar wa rouwin rarab siba’u imaim ma isan men igewasin, imih orot etei hai kok i boro wa hitimtawiy takakaram na’at atarabon Phoenix imaim rarab siba’u atama. Phoenix awar i tafaram Kurit wanawanan naatu nati awar i gewasin anayabin umabibin oyaw na’atune veya ere’er boro ina’itin nare.
13 Weꞌenepo ifofo posɨpoꞌnnyo imoꞌnɨngkahonɨngki hofɨko huno ole syafɨhuꞌmentohofi, Jefo wopɨngofoho. Hano wohwano. Ose lontɨfi hofɨko sojo tangoꞌnjo mijo mtaꞌni ifɨwosɨpemantɨfi nakwo hwaho Kɨlit momɨngomnohini umentɨhwonefoho.
13 Waruw kikimin gurufune tarsisin, orot hinotanot abisa hio i mamatar, imih aumor hitain hiyen naatu rarar hibora’aten Kurit dones sisibin akutitiy.
14 Weꞌenepo nowentanɨngkuhwoni ifofo mɨkunɨmposo hwaho Kɨlitnntaꞌango pmmentisofoho.
14 Baise men yok yabat gagamin wabin wowog oyawane babin re.
15 Ifofo engo sohwo nakwoe yofayokinomo fonjahonɨngki kilonjipe monto hopo mmoꞌnyoꞌnjo yahonɨngki ifofo yofayokinomo motalɨꞌmoꞌmentisofoho.
15 Wa rab, aki bai kewakew run maiye isan abiwa’an men karam basit yabat wan amara’at atit are.
16 Nomotalɨꞌmofontanɨngki hwaho weꞌe kakoe yofe Kauta hohujo hohntaꞌni umentɨhwonefoho. Hohujo hohntaꞌni yofayokino nowentanɨngki nakwo oso yofayokino nomꞌne weꞌe husɨmpemotawowoꞌnɨngkohofoso syoho tohohmtnnoꞌnjo engo yontɨfi mokohusɨmpemantɨfi yofayokino engomo hoꞌnahumentohofofoho.
16 Baise anunuw ana nuw kikimin wabin Kauda guruf na’atune bat aki sisibin umabibin isinfafari, naatu hifafair wa kikimin uranane atain yen,
17 Osohonta hofɨko yofayokino engo sohumo mnangomoꞌmnohini impe swofapoꞌmentohofofoho. Yokumpohnꞌnyo intofomokosyohumayoꞌnefoho. Hofɨko hwaho engo Apɨlika sojoꞌnjo soponeꞌno iyoho unɨngkahonɨngki yofayokinomjo hwapɨfe ifofoꞌneꞌentɨfi pmpilɨpeehumentohofoso asomo peehonɨngki yofayokino mijopo mtapmmentisofoho.
17 murab hibow hikiktatan gaigiwas, wa afe’en baginayah yabat buwih run Libia dones yen yara’ahih hirouw hibir, basit rar hitaiyen hire wa bat earuw.
18 Ifofoꞌnji mijo yokinoꞌnji nakumo neꞌno ilojonemofahonɨngki moꞌnɨngkanta nakwo hoꞌyango yofayokino mtaꞌangoso mijomo hoꞌnomoꞌmosapmmentɨhwonefoho.
18 Yabat i wan fus kubar rouw in marto, naatu wa afe’en sabuw sawar hibow hisrouruwen riy yan hire.
19 Moꞌnɨngkanta nomꞌne sɨkuno sohumo hofɨko yoꞌmayo yofayokinomjoso ahoꞌnji mijomo mehuꞌmeeoꞌmentohofofoho.
19 Naatu veya baitaunin i wa ana sawar afa: rar, murab, koutataren, naatu boy i hibow taiyan hitaiyen hire.
20 Sɨkuno piꞌnɨngo engo somo mofehiꞌnyoꞌnji hntokwaliyoꞌnji muhwonyoꞌnjo yontanɨngkuhwoni ifofo neꞌno nalohoꞌmentisofoho. Oso hisoꞌno nakwo ole syafɨhuꞌmentɨhwoni, Nakwo angonepo mꞌmofayoꞌnjo uyantanoho. Oꞌo, nakwo mijomo poyo umoꞌnantanoho. Ose syafɨhuꞌmentɨhwonefoho.
20 Tafaram etei gugum aki sumar, daman men a’itah veya manin maiyow yabat kutuw rouw inan aki etei akasiy yawas isan anotanot ai not etei sawar.
21 Sɨkuno piꞌnɨngo engo aꞌamu sohwa wopayo manyoꞌnjo yahonɨngkofi Poul hofɨkoꞌnji ajwoꞌmtaꞌni nolɨkafonto ulɨmento, Upaꞌnɨmno. Sekwo nje hungkunomo haloho yontɨfijontentesi nakwo Kɨlitnntaꞌango mulɨkoꞌmasoꞌnjo nesohilo. Nakwo olo syoho tohohmtnnoꞌnjo engo miyoꞌnjo esohilo. Hoꞌyango yoꞌmayo moiꞌwo mmoꞌnyoꞌnjo nesohilo.
21 Orot nati wa afe’en veya bai’ab ama yabat rarabi bay men yait ta eaan, Paul misir nah yan foun bat eo, “Oro’orot kwa gewasin ayu fanau kwatanowar Kurit tatama’am iti sawar boro men hita’af naatu boro men ta yababan tab.
22 I osoꞌno ngko hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Sekwo iyoho senɨngkuhwoloho. Aꞌamu sohwonaꞌni mapeꞌnyofoho. I, yofayokinoꞌnohino moiꞌwo imoꞌnnyofoho.
22 Baise boun i kwa abifefeyani koufair kwanab, anayabin kwa orot etei boro men ta inamorobomih. Wa akisinamo boro natafofor na’unun.
23 Ngko Anɨtuye aꞌamu ne hwoꞌnyoho. Kakineꞌno ngko hwomtame ulohofɨwoꞌnɨngkohe hwoꞌnyoho. Olo sɨkwoꞌmiyo lomo hwe ahwomo mtaꞌango sohwo ngkoꞌnjopo nolohofonto,
23 Fai gugumin God ayu aru, naatu God ayu akwakwafir i ana tounamatar iyafar ayu sisibu’umaim bat,
24 ntɨmaho, Poul kɨko iyoho kinyoꞌeno. Hwangku kɨko Loumjo hwe engo Sisafe sɨmanopo lohotnne hwosoho. Anɨtu kako kikineꞌno hitoho ulofɨwoꞌnɨngkiso soꞌno aꞌamu hopiꞌnono kɨkoꞌnji humalofo sohwa songo wohumantɨfeho. Ose ntɨmasofoho.
24 naatu iuwu, ‘Paul men inabir, o i boro Caesar nanamaim ubar hibit hinibabatiyi. God i ana kabeberamaim sabuw iti bairi wa afe’en kwanan hai yawas etei o umamaim ya, imih boro men yait ta namorob.’
25 Osoꞌno sekwo iyoho senyoꞌeno. Olo hungkuno hiloso Anɨtu ntɨmasoso ne imoꞌnyo soꞌno ngko sɨmeho uyohono.
25 Imih oro’orot koufair kwanab! Anayabin ayu God abitumitum abisa eo anonowar na’atube boro nasinaf.
26 I sɨmoꞌmo ifofo nakwoe yofayokinomo motoleꞌmofɨhwosi sojopo wonyo umoꞌnɨmontonoho. Ose ulɨmentisofoho.
26 Baise it i boro narabit tanan nuw ta ana donesamaim boro nayara’ahit.”
27 Sɨkuno aho hufaꞌu hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni osofosofahuꞌno memjofahonɨngki nakwo Mijo Ayo Engo Saꞌnjo Metiteleniyan sopo mtawomentɨhwonefoho. Oso sɨkwoꞌmiyo somo kuntoliyopo aꞌamu yofayokino syohoꞌnjo sohwa ole syafɨhuꞌmentohofi, Hwaho weꞌe mofoneponoho.
27 Yabat rabi Mediterenean tor yan areremor fur rou’ab sawar veya 14 baib ana veya nati ana gugumin imaim wa afe’en baginayah naniyah hibaib aki i ana tafaram abiyubin.
28 Ose syafɨsyontɨfi hofɨko mijomo impe yamofo yamofo humomjɨmɨhwofofoho. Humomjɨmɨhwofoso uhwonɨmentohofoso mitɨpongo kengomoꞌmo, fouti (40) mita, uhwonontɨfi weꞌenehwo nowentɨfi apaꞌno humomjɨmɨhwofofoho. Osopo nuhwonontɨfi mitɨpongo weꞌe hopaponoho, teti (30) mita.
28 Basit murab hibai aumor hi’utan hitaiy re taiy hifufufum ana fofonin i 40 metres naatu hima kafai naatu hifufun maiye hi’tin i 30 metres.
29 Ose uhwonɨmentohofoso hofɨko iyoho unɨngkahonɨngki syafɨhuꞌmentohofi, Nakwo sojoꞌnjopo iꞌmofɨwanehontɨfi sojo osofosofahuꞌnohini tangoꞌnjo engoso yofayokino hano miyoꞌnjoꞌne mijomo intofuyohoꞌmokumentohofofoho. Ose yontɨfi hofɨko mofehiꞌnyo komoꞌno wosɨꞌmofapono lontɨfi aho kuꞌmokumentohofofoho.
29 Naatu hai bir i ra’at yabin yabat boro wa nab anan ar afe’en nayara’ah, imih aumor etei kwafe’en wa uranane hitaiyen hire naatu mar saise to isan hima hiyoyoban.
30 Aꞌamu fehohnjo yofayokino syohoꞌnjo sohwa hofɨko ole syafɨhuꞌmentohofi, Nakwo yofayokino weꞌe soꞌnjo aꞌamu sohwamo uhwojano lontɨfi hofɨko yofayokino weꞌe somo impe hiyamno syofɨyohoꞌmokumentohofofoho. Ose yontɨfi hwasyo hungkuno ulɨmentohofi, Nakwo sojo tangoꞌnjo yofayokino sɨmano hohntaꞌni untofuyohoꞌmokano.
30 Imaibo wa afe’en bowayah wa baihamiyin bihiramih hima hiyakitifuw. Naatu wa kafai hirufam harew yan hitaiy re, hitifuwen wa nanane aumor baitaiyin hitarouw hitanan i aunah hitanamih.
31 Ose ulahonɨngkofi Poul aꞌamu itokusoꞌnjo sohwanji hwe mokosyohumayo sohwoꞌnjimo ulɨmento, Oso aꞌamu sohwa yofayokinomo mohumayoꞌnjo ifijoꞌmanji nakwo hopiꞌnono poyo wopeꞌnantanoho.
31 Baise Paul baiyowayah hai orot ukwarin bobonawiyih naatu baiyowayah iuwih eo, “Iti wa afe’en bowayah wa afe’en men hinama’am na’at, kwa etei i men karam boro yawas kwanab.”
32 Ose ulahonɨngki aꞌamu itokusoꞌnjo sohwa hofɨko yofayokino weꞌe somo impe hotito lohofontɨfi mijomo uyohoꞌmokumentohofofoho.
32 Basit baiyowayah kaiy hibow wa kafai ana murab hi’afuw naatu hitumar e’aruw in.
33 Mofehiꞌnyo weꞌenepi wosapmmonto yahonɨngki Poul aꞌamu hopiꞌnonohino sohwamo wosopayo nyoꞌne yokumpohnꞌnyo ulɨmentisofoho. Ole ulɨmento, Sɨkuno aho hufaꞌu hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni osofosofahuꞌno nakwo wopayo manyoꞌnjo humentanɨngkuhwoni memjonaꞌmaso hwonaꞌnyoho.
33 Mar sibisib auman, Paul orot etei iuwih eo, “Kwa i bay kwanaa, anayabin bay en kwama’am boun fur rou’ab sawar naatu ya wanawanan i men abisa ta ema’am.
34 Osoꞌno ngko hungkuno yokumpohnꞌnyo waselɨmonneꞌno yohono. Sekwo wopayoꞌmanji fohuꞌmemapmno. Oso yokumpohnꞌnyo wosemokosyohumano. Upaꞌnɨmno. Nakwo hopiꞌnono itoꞌno wofosyohumantanoho.
34 Imih abifefeyani bay kwanaa fair kwanab, arib boro men ta nata’uy nare nakasiyomih.”
35 Ose ulonto kako wopayo nomanto, hofɨkoe sɨmanopo Anɨtumo isamoyoka ulonto wosopayo hiso kutɨkujo lohofonto kako sɨmoꞌmo nɨmentisofoho.
35 Paul iti eo ufunamaim rafiy bai orot etei nahimaim God ana merar yi, imasib naatu busuruf eaan.
36 Oseso hwe hopiꞌnono nuhwonontɨfi sɨmeho wopɨngo umoꞌnɨngkahonɨngki hofɨko wopayo huꞌmemaꞌmentohofofoho.
36 Etei hi’itin koufair hibai naatu etei’imak bay afa hibow yah hirutan.
37 Nakwo yofayokinomo humalohwone sohwonaꞌni tu hantɨlet sefenti-sikɨs (276) hwonaꞌnyoho.
37 Naatu aki nati wa afe’en anan nai etei i 276.
38 Hofɨko wopayo moiꞌwo nonontɨfi yofayokino nohayo imoꞌnyo soꞌno hoꞌyango nomꞌne sɨngkume paꞌnyoso mijomo mehoꞌnaoꞌmentohofofoho.
38 Orot etei bay hi’aa yah biw ufunamaim, wheat nati wa afe’en hi’iuin hibow harew yan hitaiyen hire wa kerer.
39 Mofehiꞌnyo sɨꞌmofopahonɨngki hwahopo uhwonontɨfi lɨmentohofi, Olo hwaho hopo sopo nakwo huno monayoponoho. Ose lontɨfi uhwonɨmentohofoso mijo wopɨngopo sojo ane wosohoꞌnohino sopo uhwonontɨfi osopo ufohohososyano lɨmentohofofoho.
39 Mar totoririb ana veya wa afe’en baginayah dones men hi’inan, baise umabibin ana dones hi’itin naatu wa hibai hisinaftobon nati dones yen baitet ra’ahin isan hinunuw.
40 Hofɨko sojo yofayokino hano miyoꞌnjoꞌne intofahinyoso sɨhu hotitofontɨfi nɨhuꞌnahone mijomo uyohoꞌmokumentohofofoho. Ose yontɨfi hofɨko impe hohonta kilonjipe somo intofahumentohofoso italoꞌmentohofofoho. Hwapɨfe ifofoꞌne fisojwaofontɨfi yofayokino hwahoponeꞌno umentohofofoho.
40 Wa ana aumor hi’afuw tai yan hi’in naatu gunig ana murab au ta’imon hirufam, imaibo rar hibora’ah wa bai aki au dones anunuw arun.
41 Yofayokino nowento wosohoꞌnji sojoꞌnjopo hntoleho hntaꞌni fokotofomanto ifofo engoꞌnji mijo engoꞌnji hohujo hohntaꞌni fonjahonɨngki yofayokino ajwopo mtɨhupoꞌmentisofoho.
41 Baise wa nunuw rur yabat rab mamay yan yen naatu yara’ah nanane re tatab bai’etaw isan men karam, naatu uranane yabat rab tagurugurus.
42 Aꞌamu itokusoꞌnjo sohwa huno syafɨhuꞌmentohofi, Aꞌamu impoꞌangomjo sohwa mijopo pɨfijoso hiyaso leꞌmopitnnoho, nakwo wofonjano.
42 Baiyowayah dibur etei rouw morob isan hiyakitifuw, men hikok boro hitataiy dones hitayen hitabihir.
43 Ose syofɨsyahonɨngkofi hwe aꞌamu itokusoꞌnjo mokosyohumayo sohwo Poulɨmo ufoꞌmaꞌmo lonto ulɨmento, Aꞌamu sohwamo nofonjɨkutoho. Sekwo aꞌamu mijomno hunoꞌnjo sohwasi sekwo sɨmoꞌmo nolɨkofaofɨkuji femoyamno.
43 Baise baiyowayah hai orot gagamin i Paul tiyawas imih baiyowayah abisa hinot hio i eotanih, naatu iuwih eo, “O yait itaiy isoso’ob wan kukununuw kure kutaiy kwen dones kuyen.
44 Aꞌamu nomꞌne sohwasi sekwo tɨfi iyofeejo yofayokino mtaꞌango nomafɨkuji nomtawekuji fɨfohohosahumno. Ose ulahonɨngki nakwo kakoe hungkunomo halohoꞌno yontani hwahonepo itoꞌno iꞌmofamentɨhwonefoho.
44 Naatu afa i boro uf hinare wa rab tatagurugurus rebarebah afe’eh hinayen hinataiy hinarun.” Aki iti na’atube asinaf etei yawasi ataiy an dones yan ayen men yait ta morob. Wa tafofor hire au dones tetataiy|alt="shipwrecked people making for shore" src="cn02045B.tif" size="col" loc="Act 27.44" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="27.44"

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.