Atos 26
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Akɨlipa Poulɨmo ulɨmento, Kɨko jɨje hungkuno fiso. Ose ulahonɨngki Poul kakoe aho hoꞌnomanto kakoe hungkuno ulɨmentisofoho.
1 Agripa iu, “O i baibasit abit taiyuw isa inao.” Paul uman bora’ah naatu taiyuwin wasfafar eo,
2 Ole ulɨmento, Hwe engo Akɨlipa, nje hungkuno wakilɨmne soꞌno nje sɨmeho wopɨngo nɨmoꞌnɨngkohoho. Oso hungkuno aꞌamu Jutaso ntɨmentohofoso asomo wakilɨmonneꞌno yohono.
2 “Aiwob Agripa, ayu i abiyasisir anayabin boun o namaim Jew sabuw abisa isan ayu ubar hibitu i boro ana wasfafaru anao inanowar. Paul aiwob Agripa isah ibibinan|alt="Paul speaking to crowd" src="cn01993b.tif" size="col" loc="Act 26.2" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="26.1-2"
3 Kɨko nakwo aꞌamu Juta soꞌnyuye yahino soꞌnji yoꞌmayo nakwo huno kengo kengo soꞌnji huno kiyohoho. Osoꞌno nje hungkuno sawemoso kɨko hopiꞌnonohinomo itoꞌno upaꞌnyo.
3 Iti ao i turobe, anayabin o i Jew sabuw hai binanakwar naatu hai ofafar iso’ob kwanekwan, imih o abifefeyani yatenanub inama ana’o inanowar.
4 Ngko weꞌe sohwoꞌnnonjo sopo olohontajo soꞌnji yoꞌmayo yahino yɨwoꞌnɨngkohe soꞌno aꞌamu Jutaso huno uyahoho. Ngko nje ango sopono Jelusalem osoponohini humawoꞌnɨngkohefoho. Osoꞌno hofɨko huno uyohoho.
4 Jew sabuw etei ayu kek ana veya mi’itube ama’am i hiso’ob, ayu au yawas no aneika au tafaramamaim mi’itube ama’am ana Jerusalem atit ama’ama etei i hiso’ob.
5 Hohonta ngko nohumanji ngko aꞌamu Falisi sohwafe honɨngkanomo itoꞌno inɨngkawoꞌnɨmote hwoꞌnyoho. Oso honɨngkano hiso tango weꞌeꞌnjoꞌmaho. Tango mɨkunɨmposofoho. Oso hisoꞌno hofɨko huno uyohoho. Hofɨko wokilano lɨfijoꞌmanji olo hilo soꞌno wakilɨfe.
5 Ayu i manin maiyow bairi ama, imih ayu i hisu’ubu kwanekwan. Hinakokok na’at hina’orereb. Anaika ayu i Pharisee orot, kwafiren ana ofafar fokarin wanawanan i ayu ama, naatu men kafa’imo ofafar ta astu’ub.
6 Yoꞌmayo Anɨtu neyakwosamo ulɨmentiso soꞌno nejapone soꞌno hontohumaleno. Olo hilo soꞌno hofɨko ngkineꞌno hungkuno hoꞌnosyahonɨngkofi olopo lohokweno.
6 Naatu boun ayu iti ubar tibitu anayabin God ana’omatanen ai a’agir bitih imaim ayu nuhufot ama’am isan, ubar hitu bairi tao.
7 Nakwo aꞌamu Juta temtitofo sɨfe mtaꞌni hufaꞌu soꞌnwi Anɨtuneꞌno imɨngoꞌnji sɨkunoꞌnji isamoyoka ulɨwoꞌnɨngkuhwonefoho. Hwapɨngoso yoꞌmayo Anɨtu neyakwosamo ulɨmentiso soꞌno ne imoꞌnyo soꞌno hontohumaleno. Osoꞌno hofɨko ngkineꞌno hungkuno hoꞌnahumalofofoho.
7 Iti omatanen i aki ai big etei 12 hibitumitum mi’itube hita’itin titurobe, imih fai mar dogoroh tutufin etei God hikwakwafir, naatu anayabin iti baitumatum isan. Aiwobomon, Jew sabuw ayu ubar hitu iti tao.
8 Sekwo aꞌamu Juta soku, Anɨtu aꞌamu poyo peꞌnyo somo songo ulɨkafo soꞌno sɨmeho hiꞌntnnono muyoso pehoꞌneto.
8 Kwa Jew sabuw iyab iti kwabatabat aisim God sabuw murumurubih ibiyawasih baitutumin isan kwa isa efofokar?
9 Hohonta ngko huno ole syafɨhuꞌmentoho, Oso hwe Jisas Nasaletnntaꞌango sohuneꞌno hwotoho wahmmonji imentohono.
9 Ayu auman mat i na’atube anot, sawar moumurih na’in ata sinaf Jesu Nazareth mowan wabin ati’ib isan.
10 Ose syafɨsyonji ango Jelusalem sopo nohumanji ose imentohefoho. Aꞌamu yofe engoꞌnjo tajo ango syohoꞌnjo sohwa syoho ntapontɨfi nɨhwojahonɨngkofi ngko aꞌamu Jisasɨmo inɨngkawowoꞌnɨngkohofo somo nokenji impoꞌangomo intofahumentohefoho. Oso aꞌamu hisomneꞌno aꞌamu nomꞌneso wopeꞌnantɨfeho lahonɨngkofi ngko eno ulɨmentohefoho.
10 Naatu nati na’atube Jerusalemamaim asinaf. Firis ukwarih biyahine fair abai God ana sabuw moumurih maiyow abow dibur aya. Naatu rouw morobomih teo ana veya ayu auman aibasit terouw temomorob.
11 Sɨkuno huhwo huhwi hofɨkoe tajo ango somo nohumentanɨngkofi ngko tohino umotefoho. Ole ulɨmentoho, Sekwo Jisasɨmo sɨmeho uyoso fohoꞌnaopmno. Ose ulonji hofɨkineꞌno sɨmano hintotohino nɨmnɨngkahonɨngki ango hwaho kengopono aꞌamu Jisasɨmo inɨngkawowoꞌnɨngkohofo somo tohino uyɨmo lonji umentohefoho.
11 Mar moumurih maiyow Kou’ay Bar efan tata’amaim abow biyababan aitih, naatu hai baitumatum baihamiyin isan a’okikimih. Na’atube hai baitumatum baigigimin isan a’okimih, naatu atit an menah tatabirih hai bar hai meraramaim bai akir kakafin maiyow aitih.
12 Aꞌamu yofe engoꞌnjo tajo ango syohoꞌnjo sohwa iyoswo ntapontɨfi aꞌamu Jisasɨmo sɨmeho uyɨwoꞌnɨngkohofo somo tohino uyoꞌne ango Ntomasɨkos osopono nɨhwatɨmentohofofoho.
12 Ana’an iti isan ayu firis ukwarih biyahine fair hitu hiyunu an Damaskas atit.
13 U, hwe engo sohwosi, ngko honɨngkanomo nowentanɨngko hinjopo pomponaho engo ahwomo mtaꞌango lanɨhumentisofoho. Pomponaho hiloso mofehiꞌnyomo yakoloꞌnnyofoho. Aꞌamu ngkoꞌnji umentɨhwone sohwanji olo pomponaho hiloso uhwonɨmentɨhwonefoho.
13 Baise efamaim anan bi’auyit auman, Aiwobomon, marakaw no marane, mamarakaw men veya na’atube, marakaw kwanekwan re ayu au sabuw bairi anan tarbebera’uhi.
14 Ose uhwonontani hwahopo pɨwahuꞌmentɨhwonefoho. Ngko Hipɨlu mampaho upaꞌnɨmentoho, Soul, Soul, wonyo pehoꞌno ntohofantokuno. Kɨko sɨhu mampoꞌnnyo somo entofomahojiꞌmanji kɨko sɨhu wosakoloꞌnɨmonnoho.
14 Aki etei’imak me yan are, naatu ayu orot fanan anowar Hebrew turamaim iuwu eo, ‘Saul! Saul! aisim ayu irabu kubia’akiru? Ayu kubi’a’akiru i o taiyuw biya irab kubi’a’afiy.’
15 Ose hoꞌnɨngkahonɨngki ulohonɨmentoho, Hwe engo tɨhwosilo. Ose ulahonɨngko ntɨmento, Ngko Jisasɨꞌnyoho. Kɨko ngkimo wonyo nɨmokantokuno.
15 Ayu aibatiy ao, ‘O yait Regah?’ Naatu Regah eo, ‘Ayu i Jesu, o irabu kubia’akiru.
16 Nolɨkafohoji filohofo. Nje syoho ntohofiyoꞌne kuhwosopoꞌmne soꞌno kuꞌmahono. Olo sɨkuno lomo yoꞌmayo uhwonɨngkino soꞌno aꞌamu nomꞌne somo ulohoho. Osoꞌnji yoꞌmayo hwangku kitɨhwamne soꞌnji aꞌamumo ulohoho.
16 Baise kumisir kubat, ayu o isa abirerereb ana rubini isou inabow naatu boun abisa isa mamatar sabuw afa hai tur ina’owen. Naatu abisa isa namamatar boro ani’obaiyi.
17 Ngko aꞌamu Juta soꞌnji aꞌamu kengo soꞌnjimo wokuhwatɨmo. Hofɨko kikineꞌno wokufonjano lɨfijoso wokufoꞌmaꞌmonnoho.
17 Ayu o a sabuw Jew umahine naatu Ufun Sabuw umahine boro anatafafari. Ayu abiyafari nati sabuw wanawanahimaim inan,
18 Ngko nokuhwajɨꞌmo kɨko hofɨkoe hunomo fɨwoloꞌmokahoho. Hofɨko Setenɨye sɨkwoꞌmjohosoꞌmo humalofo somo nje pomponahopo fɨpemotapohoho. Hofɨko Setenɨye yokumpohnꞌnyo usɨkwajɨkuji ngkiyepono wapɨfe. Ngkimo sɨmeho ntapɨfijoso hofɨkoe wonyo wae weeoꞌmo. Oso aꞌamu hisoꞌnji nomꞌne aꞌamuꞌnji ngkimo sɨmeho ntapefojo soꞌno hofɨko Anɨtu mtaꞌni yoꞌmayo wopɨngo mapitnnefoho. Ose ntɨmentisofoho. Anɨtu kakoꞌne moiꞌwo nto uhwosopoꞌmentisofoho.
18 matah inabotawiy naatu guguminane inanawiyih hinatit marakawamaim hinarun. Naatu Satan umane inabow God initin, saise bowabow kakafihine notawiyen hinab, naatu God ana rourubin sabuw wanawanahimaim hai efan hinab hinamare.’
19 U, hwe engo Akɨlipa sohwosi, Olo hiloso ahwomo mtaꞌango hoꞌnɨmentiso soꞌno hwotoho mafeꞌnjo imentohefoho. Oꞌo, halohoꞌnohino imentohefoho.
19 Nati isan Aiwobomon Agripa, ayu abisa marane re ai’itin men ai fanasair.
20 Oso hungkuno hisoꞌno aꞌamu ango Ntomasɨkos humamotofo somo ulɨmentohefoho. Osopontaꞌango aꞌamu Jelusalem soꞌnji aꞌamu hwaho Jutiya hopiꞌnono humamotofo soꞌnji aꞌamu temtitofo kengo soꞌnjimo Anɨtuye hungkuno lutɨhwamentohefoho. Ole ulɨmentoho, Sekwo honɨngkano wonyomo hohujo ikenjaofɨkuji Anɨtumneꞌno sɨmeho fɨwoloꞌmokumno. Honɨngkano wonyoangkafoꞌnohino utɨhwaꞌnyopo fiyɨmno. Aꞌamu nomꞌneso sehonɨfijoso Anɨtuye aꞌamu ne kuyoho woselantɨfeho. Ose ulɨmentohefoho.
20 Bowabow wantoro’ot i Damaskas imaim abusuruf naatu ana sabuw iyab Jerusalem hima’am isah atit, Judea wanawanan etei abinan naatu Eteni Sabuw wanawanahimaim auman a binan. Abibinan anayabin sabuw bowabow kakafihine God isan hitatatabir naatu hai bowabowamaim titurobe i dogor baikitabir hibai.
21 Oso hwapɨngo woꞌnnyo soꞌno aꞌamu Jutaso Anɨtuye ango engo somo aho nɨkentɨfi wofonjonɨsyantɨfi imentohofofoho.
21 Ana’an nati isan Jew sabuw ayu Tafaror Bar wanawanan ana sebosebomaim hibuwu hifatumu rabu morobomih hiwa’an.
22 I Anɨtu nɨfoꞌmawoꞌnɨngkahonɨngki olopo nolohofonji aꞌamu yofe engo ane soꞌnji sekwo yofe engoꞌnjo sɨkunonjimo Anɨtuye hungkuno selalokweno. Olo hungkuno hiloso songoꞌmaho. Oꞌo Mousesɨꞌnji aꞌamu nomꞌne Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lutɨhwamotofo sohwanji hofɨko nto lɨmotofofoho.
22 Baise God tafafaru yawasu ama ana it boun atit, imih o namaim abat orot babin kikimin yen in orot babin gagamin etei matahimaim abisa isou mamatar i ao’orerereb. Ayu au tur ao i dinab oro’orot naatu Moses sawar abisa mataramih hi’o inu’in mamatar imaim ao.
23 Ole lɨmotofo, Hwe ahwomo mtaꞌni nakwoe hwahopo uhwatɨmentiso sohwo tohino engo nomahwosi poyo peꞌnɨngkuhwosi apaꞌno songo lɨkafone sɨmoꞌmjo hweho. Oso hwe huhwo sohwo aꞌamu Juta soꞌnji aꞌamu temtitofo kengo soꞌnjineꞌno Anɨtuye honɨngkano hwosampene hweho. Ose nto lɨmotofofoho.
23 Roubininenayan boro biyan nababan ni’akir naatu morobone, moroboyah wanawanahimaim i boro wan namisir marakaw ana yawas Jew sabuw naatu Ufun Sabuw isah nakurereb.”
24 Poul ose ulontanɨngki Fesɨtos joho mohmꞌno ulɨmento, Poul kɨko hwayo hohnjo hwosoho. Kɨko huno piꞌnɨngo engo tɨpemanji jɨje huno hwayo hohnjo imoꞌnɨmahnno hwosoho.
24 Paul iti na’atube taiyuwin wasfafar eo inan auman Festus Paul isan iwow eo, “O i kubikoko’aw so’obamaim nawiyi in kubikoko’aw!”
25 Ose ulahonɨngki Poul ulɨmento, Hwe engo Fesɨtos sohwosi, ngko hwayo hohnjo hwonɨꞌmaho. Nje hungkuno nehopeho. Ngko hunoꞌnjo hwoꞌni lohono.
25 Paul iya’afut eo, “Ayu i men abikoko’aw, au Aiwobomon! Tur abisa ao i turobe hai yabih auman.
26 Hwe yofe engoꞌnji Akɨlipa sohwo kako olo hilo soꞌno huno uyohoho. Osoꞌno iyoho mannɨngkahonɨngki ulalokweno. Olo yoꞌmayo kilohe soꞌno Akɨlipa kakoe tɨmoꞌnji halohoꞌnjimo muyakolofefoho. Olo hiloso hiyasoꞌmo imoꞌnɨmentisoꞌmaho. Oꞌo, utɨhwaꞌnyopo imoꞌnɨmentisofoho.
26 Aiwob Agripa, ayu o namaim men erebir auman ao’omih, anayabin iti sawar etei o iso’ob, naatu sawar iti himamatar boro men karam nuhinaburumih. Anayabin iti sawar men ta umasusunamaim mataramih.
27 Hwe engo Akɨlipa sohwosi, kɨko aꞌamu Anɨtuye hungkuno lutɨhwamotofo sohwafe hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono luyɨwoꞌnɨngkino. Ngko huno nɨyohoho. Kɨko uyɨwoꞌnɨngkino.
27 Aiwob Agripa o dinab orot kubitutumih? Ayu aso’ob o kubitumatum!”
28 Akɨlipa Poulɨye hungkunomo hotɨku lohofonto ulɨmento, Kɨko huno pɨpi kiyohoho. Jɨje hungkunoꞌnohino somo upaꞌnonji ngko Anɨtuye aꞌamu ne imoꞌnyo soꞌno huno lakiyohoho.
28 Aiwob Agripa Paul iya’afut eo, “O kunotanot iti veya ta’imon o boro ayu dogorou inikitabir anan Kirisiyan anamatar?”
29 Ose ulahonɨngki Poul ulɨmento, Ngko Anɨtumo oloꞌno jomo ulalokweno. Kɨkoꞌnji aꞌamu nomꞌne oloponjo nje hungkunomo upaꞌnɨngkohofo soꞌnji Anɨtuye aꞌamu ne ngko paꞌnyo umoꞌnɨfe nnɨngkohoho. I osoꞌno ngko impoꞌangomo humale hopaso oso ngkilaho nnɨngkohoho. Oꞌo, sekwo Anɨtuye aꞌamu ne hmmoꞌnɨmno.
29 Paul iya’afut eo, “Veya kabumin o veya manin ayu au yoyoban God isan i men o akis baise kwa iyab iti boun ao kwanonowar i mi’itube kwatan ayu ama’am na’atube kwatamatar. Baise men akokok hinafatum dibur hinayariyi kwanama.”
30 Ose ulahonɨngki hwe yofe engoꞌnjo Akɨlipa sohwoꞌnji Fesɨtos hwe hwaho mokosyohumayo sohwoꞌnji Akɨlipafe ape Mpenaisiꞌnji aꞌamu nomꞌne humalofo sohwanji lɨkofohumamentohofofoho.
30 Naatu Aiwob orot, gawan orot Bernis, naatu sabuw afa hima’am etei himisir.
31 Hofɨko noswapontɨfi hnnɨmentohofi, Yoꞌmayo poyo peꞌnyo soꞌno impoꞌangomo intofasiyo soꞌno olo hwe lohwo kako imentisoꞌmaho.
31 Efan hima tur hinonowar hihamiy hitit, naatu taiyuwih turahinah bairi hibidudur hio, “Iti orot i men abisa ta kakafin sinaf boro namorob o dibur narun.”
32 Hwe engo Akɨlipa Fesɨtosɨmo ulɨmento, Poul kako Sisamneꞌno nje hungkuno upaꞌnono majoꞌnjo yontentesi kɨko nusɨkwajohotnnesohilo. Ose hnnɨmentohofofoho.
32 Naatu Aiwob Agripa Festus isan eo, “Iti orot Caesar isan baifefeyanina’e tama’am, iti boun boro ata botait.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.