Lucas 15
Xchiʼdxyi cuubi dxiohs nin bieʼgaluuʼyi daada Jesucristu (El Nuevo Testamento en el zapoteco de Chichicapan y en español) (ZPVNT) vs NAA
1 Garaa raꞌ bwiinn nin rusadxihlli impweestu neezaa bwiinn raꞌ nin ayi ruhnn cweenta xlehyi Moisehs gwabiiga raꞌ ba loh Jesuhs tin bacaꞌdxiahga raꞌ ba dxyiꞌdxyi nin guñiꞌ Ñiꞌh.
1 Aproximavam-se de Jesus todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 Cun bwiinn fariseu raꞌ neezaa mwehsu raꞌ nin ruluuꞌyi xlehyi Moisehs guzaꞌloh cañiꞌ tohnta raꞌ ba loh Jesuhs, rahbi raꞌ ba:
2 Os fariseus e os escribas murmuravam, dizendo: — Este recebe pecadores e come com eles.
3 Chiꞌchi guleꞌhe Jesuhs cweenta nin guluuꞌyi Ñiꞌh laꞌh raꞌ ba, rahbi Ñiꞌh:
3 Então Jesus lhes contou esta parábola:
4 ―Sidela chyuchiꞌhzi tuhbi tu nahpa tuhbi gaywaꞌh lliꞌhyi ya guizaꞌbi tuhbi ma, ¿tayi nahpadxiꞌh cwachigah tu za noventa y nueve ma loh dahan tin chegadxiꞌhyi tu nin bizaꞌbi hastayi gadxeela ma?,
4 — Qual de vocês é o homem que, possuindo cem ovelhas e perdendo uma delas, não deixa no deserto as noventa e nove e vai em busca da que se perdeu, até encontrá-la?
5 ya chin gadxeela ma gudziiꞌba rwaaꞌyahnn tu ma taantu riahxi tu badxeela ma,
5 E, quando a encontra, põe-na sobre os ombros, cheio de alegria.
6 ya chin gadzihn tu yihdzi tu, chiꞌchi gutiaaꞌha tu nin ruchaꞌga tu cun xpisihn tu, gahbi tu loh raꞌ ba: “Guldxiahxinee naꞌh tin laꞌnbadxeela xiꞌhyihn nin bizaꞌbi.”
6 E, indo para casa, reúne os amigos e vizinhos, dizendo-lhes: “Alegrem-se comigo, porque já achei a minha ovelha perdida.”
7 Ziꞌchi naa ziga rucaꞌstoꞌ bwiinn xquidxaꞌh ba loqui nin naa ma. Ziꞌchi gahcaza rucaꞌstoꞌ Dxiohs nin nuu dxibaaꞌ laꞌh chyuchiꞌhzi bwiinn duhlda. Ya sidela rusaguꞌdzistoꞌ bwiinn chi chezah ba xneziuh Dxiohs, mahziru riahxinee duxa xaanjla raꞌ Ñiꞌh laꞌh bwiinn chi que no za noventa y nueve raꞌ ba nin ya zezah zaꞌca xneziuh Ñiꞌh ya naa bwiinn chi xpwiinn Dxiohs.
7 Digo a vocês que, assim, haverá mais alegria no céu por um pecador que se arrepende do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 Rahbiza Jesuhs:
8 — Ou qual é a mulher que, tendo dez dracmas, se perder uma delas, não acende a lamparina, varre a casa e a procura com muito empenho até encontrá-la?
9 Ya chin gadxeela ban, chiꞌchi gutiaaꞌha ba nin ruchaꞌga ba cun xpisihn ba, gahbi ba loh raꞌ ba: “Guldxiahxinee naꞌh tin laꞌnbadxeeꞌla xmweeꞌyihn nin bizaꞌbi.”
9 E, quando a encontra, reúne as amigas e vizinhas, dizendo: “Alegrem-se comigo, porque achei a dracma que eu tinha perdido.”
10 Rñaazahn loh tu, ziꞌchi gahcaza riahxinee xaanjla Dxiohs nin rii dxibaaꞌ pur nin rusaguꞌdzistoꞌ tuhbi bwiinn duhlda chezah ba xneziuh Dxiohs.
10 Eu afirmo a vocês que a mesma alegria existe diante dos anjos de Deus por um pecador que se arrepende.
11 Bwiiꞌyidxyiꞌdxyiza Jesuhs cweenta riiꞌ loh raꞌ ba, rahbi Ñiꞌh:
11 Jesus continuou:
12 ya guyuuꞌ tuhbi dxyih rahbi tuhbi nin laweelda: “Paah, guniꞌhi luꞌh xpiehn luꞌh nin ruhnn tucahri guicaꞌhahn.” Ya chiꞌchi bwiꞌhnn garoolda xpah raꞌ bi hasta naa xteenn ba tin gucaꞌha raꞌ bi hasta ruhnn tucahri laꞌh raꞌ bi.
12 O mais moço deles disse ao pai: “Pai, quero que o senhor me dê a parte dos bens que me cabe.” E o pai repartiu os bens entre eles.
13 Ya chin guhca paaldaa dxyih, talguꞌnsi batooꞌ nin laweelda garaa hereensi nin badiꞌhi xpaah bi gucaꞌha bi, ya mweeyi chi nuꞌa bi zee bi zihtu hasta stuhbi nasiohn, ya chin badzihn bi riꞌchi baxiꞌn bi xmweeyi bi chi loh gunnaꞌh dxaaba cun loh raꞌ xica cohsa dxaaba.
13 — Passados não muitos dias, o filho mais moço, ajuntando tudo o que era seu, partiu para uma terra distante e lá desperdiçou todos os seus bens, vivendo de forma desenfreada.
14 Ya chin barah mweeyi chi baxiꞌn bi, badzihn tuhbi gubihn duxa guihdxyi ziitu hasta nuu bi guzohbaloh ayi xi gahw bi cachiaꞌhn duxa bi.
14 — Depois de ter consumido tudo, sobreveio àquele país uma grande fome, e ele começou a passar necessidade.
15 Chiꞌchi gwachiꞌhyi bi dziꞌn loh tuhbi bwiinn guihdxyi chi guunn bi, ya bwiinn chi badiꞌhi ba dziꞌn guunn bi guyaꞌn bi xcuuchi ba,
15 Então foi pedir trabalho a um dos cidadãos daquela terra, e este o mandou para os seus campos a fim de cuidar dos porcos.
16 ya taantu nin bichiaꞌn duxa bi guclaaꞌdzi bi ñahw bi dxihllilaaꞌ nin cayahw raꞌ cuuchi, laasii ayi guyuuꞌ xi ñahw bi nez chi.
16 Ali, ele desejava alimentar-se das alfarrobas que os porcos comiam, mas ninguém lhe dava nada.
17 ’Ya gaduhbi cadiiꞌdxi bi trabahjw chi biaꞌñih loh xigaaba bi bwiꞌhnn bi lligaaba nastoꞌ bi: Bwaꞌha, paaldaaru mooza nahpa xpaaꞌhn ruhnn xtsiꞌn ba, hasta ruhnnsohbra nin rahw raꞌ ba, nen naꞌh nezriiꞌ cayahchigubihnaꞌhn.
17 Então, caindo em si, disse: “Quantos trabalhadores de meu pai têm pão com fartura, e eu aqui estou morrendo de fome!
18 Mejor guibiaꞌgariin hasta nuu xpaaꞌhn, chin gadzihnaꞌhn gaꞌpihn loh ba: “Paah, bayinnahsihn bañiꞌchihn loh Dxiohs cun loh yuꞌbiluꞌh.
18 Vou me arrumar, voltar para o meu pai e lhe dizer: ‘Pai, pequei contra Deus e diante do senhor;
19 Ayiru ruhnn marehsa guiñiꞌ luꞌh loon ziga lliiꞌn luꞌh sino que guunn luꞌh trahtu naꞌh ziga tuhbi xmoozasi luꞌh.”
19 já não sou digno de ser chamado de seu filho; trate-me como um dos seus trabalhadores.’”
20 Chiꞌchi banaꞌzu nehza bi ziaa bi yihdzi xpaah bi. Zihturooꞌ ru zegadzihn bi chin bwaꞌha xpaah bi laꞌh bi, balahsastoꞌ ba biaa ba laꞌh bi, chiꞌchi biriaꞌhgalluꞌn ba bagachiꞌloh ba laꞌh bi, chin badzihn ba hasta zieꞌ bi, gudiꞌdzi ba gudahw ba rwaaꞌ bi,
20 E, arrumando-se, foi para o seu pai.
21 chiꞌchi rahbi bi loh ba: “Paah, bayinnahsihn laꞌnbañihchi loh luꞌh; ayiru ruhnn tucahri guiñiꞌ luꞌh naꞌh ziga lliiꞌn luꞌh.”
21 E o filho lhe disse: “Pai, pequei contra Deus e diante do senhor; já não sou digno de ser chamado de seu filho.”
22 Per guñiꞌ xpaah bi loh raꞌ xmooza ba, rahbi ba: “Gulcheteꞌhe lahdxi nin mahzi chuhla gahcu bi, nee ñihyi dxieꞌnee tu cuꞌ tu bacwihnnaa bi dxieꞌnee gahca tu tuhbi nehza gueldxyihdxyi gucaꞌh tu ñaaꞌ bi,
22 O pai, porém, disse aos servos: “Tragam depressa a melhor roupa e vistam nele. Ponham um anel no dedo dele e sandálias nos pés.
23 tin checaꞌha gahca tu tuhbi guunn bweezuꞌhn nin mahzi narooꞌ chiinn tu guidaꞌw nuꞌh tin guidiꞌhnn nuꞌh tuhbi lañihrooꞌ,
23 Tragam e matem o bezerro gordo. Vamos comer e festejar,
24 laasii lliiꞌnahn riiꞌ bwiꞌhnnaꞌhn lligaaba guhchi bi nee nnah gulguiaꞌha laꞌbi bieꞌ; ayi bwiꞌhnnaꞌhn lligaaba ñwaꞌharuhn loh bi per nnah gulguiaꞌha laꞌbi bieꞌ.”
24 porque este meu filho estava morto e reviveu, estava perdido e foi achado.” E começaram a festejar.
25 ’Ya ziꞌchi cayahca, ya stuhbi lliiꞌngaꞌn ba zeguiꞌhnn dziꞌn loh dahan. Ya chin guhlda gubiaꞌgarii bi ziagadzihn gahxu bi rwaaꞌ yihdzi bi chin bihn bi cayuꞌlda raꞌ muusca rigadxiaꞌha raꞌ ba.
25 — Ora, o filho mais velho estava no campo. Quando voltava, ao aproximar-se da casa, ouviu a música e as danças.
26 Chiꞌchi gudihdxyi bi tuhbi mooza nin zuu riꞌchi gunabadxyiꞌdxyi bi loh ba, rahbi bi: “¿Xixniꞌca cayahca rwaaꞌ yuuꞌ?”
26 Chamou um dos empregados e perguntou o que era aquilo.
27 Chiꞌchi rahbi mooza chi: “¿Tayi rwaꞌha luꞌh bwihtsi luꞌh nin gwarraniichi gubiaꞌgarii? Niꞌchin nin gunabwaꞌ xpaah luꞌh bidxiinn nu tuhbi guun bweezuꞌhn nin mahzi narooꞌ tin gaca tuhbi lañih laasii nazaꞌca bwihtsi luꞌh gubiaꞌgarii.”
27 E ele informou: “O seu irmão voltou e, por tê-lo recuperado com saúde, o seu pai mandou matar o bezerro gordo.”
28 Chin bihn bi garaa niꞌchi ayi nnaa bi dxiuꞌgarii bi yihdzi bi taantu rdxyiꞌchi bi; chiꞌchi biriaꞌ xpaah bi, rahbi ba loh bi: “Xiiꞌhihn, biuꞌgarii.”
28 — O filho mais velho se indignou e não queria entrar. Saindo, porém, o pai, procurava convencê-lo a entrar.
29 Chiꞌchi rahbi bi loh xpaah bi: “Bwaꞌha, paaldaala yihza cayuꞌnnahn dziꞌn loh luꞌh ruzoꞌbadxiaagahn garaa dxyiꞌdxyi nin rñiꞌ luꞌh loon nen nin tuhbi chihva biꞌtuꞌhn ayi baniꞌhi luꞌh ñahchi ñahcachaꞌyi tuhbi guelwahw para nin ruchaꞌgaꞌhn;
29 Mas ele respondeu ao seu pai: “Faz tantos anos que sirvo o senhor e nunca transgredi um mandamento seu. Mas o senhor nunca me deu um cabrito sequer para fazer uma festa com os meus amigos.
30 per bayinnahsihn laꞌlliiꞌn luꞌh nin baxiꞌn xmweeyi luꞌh loh raꞌ gunnaꞌh dxaaba bieꞌ yannah gunabwaꞌ luꞌh guhchi tuhbi guun bweezuꞌhn nin mahzi narooꞌ caguihn luꞌh bi.”
30 Mas, quando veio esse seu filho, que sumiu com os bens do senhor, gastando tudo com prostitutas, o senhor mandou matar o bezerro gordo para ele!”
31 ’Chiꞌchi rahbi xpaah bi loh bi: “Xiiꞌhihn, loh gahcan zuu luꞌh, nee garaa nin naꞌpahn naa xteenn luꞌh.
31 — Então o pai respondeu: “Meu filho, você está sempre comigo; tudo o que eu tenho é seu.
32 Per nnah ruhn marehsa guidiꞌhnn nuꞌh lañih dxiahxi nuꞌh laasii bwaꞌha laꞌbwihtsi luꞌh nin bwiꞌhnnaꞌhn lligaaba guhchi ayiru ñwaꞌhan loh ñiꞌh laꞌbi bieꞌ niꞌchin riahxiꞌhn.”
32 Mas era preciso festejar e alegrar-se, porque este seu irmão estava morto e reviveu, estava perdido e foi achado.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.