Atos 28

yer (YER) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ka̱ nva̱ngva̱ i pa̱n chit ká̱ ikángkáng te, ma là ayi pa̱ aɗin mbin va̱ ta nva ndəng gang ka̱ ashe te, pa̱ aMalta.
1 Quando já estávamos em terra, sãos e salvos, soubemos que a ilha se chamava Malta.
2 Onəm oga mbin va̱ ta nyám nnyi-nnap ayi pa̱ makmak. Oza̱ ma̱k apər ayi pa̱ i fe nkpaktak yi. Ka̱kul atak rusok rusok kan iva̱r ka̱ mpən kpa. Oza̱ ka̱m yi ká̱ ìgwak pa̱ izən.
2 Os moradores dali nos trataram com muita bondade. Como estava chovendo e fazia frio, acenderam uma grande fogueira.
3 UBulus ga wur nswanzhi ɓa nak ka̱pər. Te ìzwa fa ka̱ ashe nswanzhi va̱ ta ka̱kul nsur apər. A fa chip á na ka̱wo.
3 Paulo ajuntou um feixe de gravetos e os estava jogando no fogo, quando uma cobra, fugindo do calor, agarrou-se na mão dele.
4 Onəm oga atak va̱ ta ya ìzwa va̱ ta zere ka̱ awuwo te, oza̱ là ówan oza̱ pa̱, <<Unəm va̱ ta̱ nkpak pa̱ a ya unəm uga ngba̱n onəm. Ka̱kul kap ka̱ nva̱ pa̱ uza̱ fa ka̱ ashe iwa ka̱ ikángkáng te, aɗəɓan təm á na chit ka̱ ishi pa̱ nkpak pa̱ uza̱ a ku.>>
4 Os moradores da ilha viram a cobra pendurada na mão de Paulo e comentaram: — Este homem deve ser um assassino. Pois ele escapou do mar, mas mesmo assim a justiça divina não vai deixá-lo viver.
5 UBulus mənmən ìzwa va̱ ta ka̱ ashe apər, iya̱m ro nəm na ka̱t.
5 Mas Paulo sacudiu a cobra para dentro do fogo e não sentiu nada.
6 Onəm va̱ ta rəng pa̱ ìzwa va̱ ta i mu, ka̱t te uza̱ i ru pa̱ rai i ku. Oza̱ lok atak gba̱ng nva̱n pa̱ ɗa̱p kan oza̱ ya iya̱m ro ya na ka̱t te, oza̱ le nva̱n ka̱ nnap-nlà oza̱ pa̱ uza̱ iya̱m-ngwop.
6 Eles pensavam que ele ia ficar inchado ou que ia cair morto de repente. Porém, depois de esperar bastante tempo, vendo que não acontecia nada, mudaram de ideia e começaram a dizer que ele era um deus.
7 Ka̱ atak va̱ ta̱ pa̱ datkulung te, nzhí ncúmcúm nna ya nja anəm uga nnəm ka̱ atak va̱ ta aɗiɗin pa̱ uPabiliyas. Uza̱ ka̱m yi ka̱ nzhi wo ri ka̱ yi, a wa ka̱ yi wa onəmchəchən har nra pa̱ nshaɗən.
7 Perto daquele lugar havia algumas terras que pertenciam a Públio, o chefe daquela ilha. Ele nos recebeu muito bem, e durante três dias nós fomos seus hóspedes.
8 Upupon uwa rwa ra. Izər chwan na chwan. Uza̱ i man amən ka̱ nchə̀r kpa. UBulus tar atətak na u re anung á na. Uza̱ nəm aduwa á na nak awo á na ká̱ ishi te, uza̱ tan na.
8 O pai dele estava de cama, doente com febre e disenteria. Paulo entrou no quarto, fez uma oração, pôs as mãos sobre ele e o curou.
9 Aɓo onəm oga arwa aga atak va̱ ta ya wanta̱ te, oza̱ ɓa ma tan oza̱.
9 Depois disso os outros doentes da ilha vieram e também foram curados.
10 Oza̱ na imwa ayi apir pa̱ ɗongɗong. I ru nre atak va̱ ta te, oza̱ ra̱p iya̱m ayi pa̱ ɗongɗong ka̱kul achen.
10 Eles mostraram muito respeito por nós e, quando embarcamos, puseram no navio tudo o que precisávamos para a viagem.
11 I nəm apye pa̱ shaɗən ka̱ mbin va̱ ta te, i tan agirgi ndəng ro aga mbin Alekzandariya i ga achen yi. Agirgi va̱ ta pa te, ka̱ sat njul ka̱ ta na atak ayər arusok rusok a watar kan. Ishi ichər ijèn uKasto ku uPuluk nna ya ká̱ izər agirgi va̱ ta.
11 Depois de ficarmos três meses na ilha, embarcamos num navio da cidade de Alexandria, que tinha na proa a figura dos deuses gêmeos Castor e Pólux. O navio tinha passado o inverno na ilha.
12 I ɓa i chu aSirakusa te, i təm ka̱ ta nra pa̱ nshaɗən.
12 Nós chegamos à cidade de Siracusa, onde ficamos três dias.
13 I won ka̱ ta te, i ga ka̱ ashe agirgi ndəng i ɓa i chu aRigayum. Ìpin fa kpa̱k te, i wuwon kà̱ɗi ka̱kul ayər aga asa̱l nkwandal ka̱ mpyep. Ìpin fa kpa̱k kà̱ɗi te, i chu aPutiyali.
13 Dali seguimos viagem e chegamos à cidade de Régio. No dia seguinte o vento começou a soprar do sul, e em dois dias chegamos a Pozuoli.
14 Ka̱ ta te, i ya ogənan ro va chál yi pa̱ i təm ka̱ oza̱ nra pa̱ nfangshat. Ka̱sa̱l va ta i ɓa i chu aRom.
14 Nessa cidade encontramos alguns cristãos que nos pediram que ficássemos com eles uma semana. E assim chegamos a Roma.
15 Ogənan oga atak va̱ ta ka̱ fe chit pa̱ mmayi ka̱ mɓa. A nak te, oza̱ nəm achen har ɓa chu akasuwa Apiyus ka̱ atak va̱ mí wór pa̱ Nzhi-Nri pa̱ Nshaɗən ka̱kul ngwan yi. UBulus ya onəm va̱ ta te, uza̱ na aɗəngchi íNan, igugwak kam kpa.
15 Os irmãos de Roma tinham recebido a notícia da nossa chegada e foram se encontrar conosco nos povoados de Praça de Ápio e de Três Vendas. Ao ver esses irmãos, Paulo agradeceu a Deus e se animou.
16 I ɓa i chu aRom te, ma ma̱n úBulus pa̱ uza̱ a təm ka̱ nkukwa uza̱ a ri ká̱ ishi wo. Ma nak ushozha pa̱ uzəng pa̱ a panchi na ka̱kul kan uza̱ a won a chər ka̱t.
16 Quando entramos em Roma, Paulo recebeu permissão para morar por sua conta, guardado por um soldado.
17 A nəm nra pa̱ nshaɗən te, uBulus wór onəm ochumchum oYahudi oga atak va̱ ta ɓut. Oza̱ ɓut te, uza̱ là óza̱ pa̱, <<Ógənang mi oYahudi. M pat iya̱m ro ónəm yi, ka̱t te ńnap okəka yi ka̱t. Ka̱ nna kpa te, ma kpán mi ka̱ aUrushelima ma na ôRoma pa̱ a nap akwali á mi.
17 Três dias depois, Paulo convidou os líderes dos judeus de Roma para se encontrarem com ele. Quando estavam reunidos, ele disse: — Meus irmãos, eu não fiz nada contra o nosso povo, nem contra os costumes que recebemos dos nossos antepassados. Mesmo assim eu fui preso em Jerusalém e entregue aos romanos.
18 Oza̱ gbap akum ìjili nnap mi te, oza̱ ɗuɗom pa̱ ka̱ o re mi. Ka̱kul oza̱ ya mi ka̱ mpat ro va kur ngəl akwali ikú á mi ka̱t.
18 Eles me interrogaram e queriam me soltar, pois não acharam nenhum motivo para me condenar à morte.
19 Ka̱ nna kpa te, oYahudi yang jak. A nak te, n là pa̱ n ɗom pa̱ uKaisar a fe akwali mi. N nəm pa te, m ɓa ka̱ nnap-nlà mɓá̱ngɓa̱ng ro ka̱ mpyal aPonzhi-Kaisar ka̱ apal ishi onəm yi ka̱t.
19 Mas os judeus não queriam que me soltassem. Por isso fui obrigado a pedir para ser julgado pelo Imperador, embora eu não tenha nenhuma acusação para fazer contra o meu próprio povo.
20 Iya̱m va ta̱ nak te, n là pa̱ n ɗom n ya wo na ń là nnap ká̱ wo. Mmami ka̱ ashe ikan va̱ ta̱ ka̱kul pa̱ mmami ka̱ nnak ìgwak apir njo owan mi oIsa̱rila na kpa.>>
20 Foi por esse motivo que pedi para ver vocês e conversarmos. Estou preso com estas correntes de ferro por causa daquele que o povo de Israel espera.
21 Te oza̱ là á na pa̱, <<Nna i ya awasika ro chit ka̱ mbin oYahudi ka̱ apal ishi ɓu ka̱t. Ka̱ ashe owan yi va̱ ɓa ka̱ ta te, ka̱ uro ɓa ka̱ nnap-nlà, ka̱t te là iya̱m ɓá̱ngɓa̱ng ro ka̱ apal ishi ɓu ka̱t.
21 Então eles disseram: — Nós não recebemos nenhuma carta da Judeia a seu respeito. Também nenhum dos nossos irmãos veio de lá com qualquer notícia ou para falar mal de você.
22 ká̱ nnà te, i ɗom nfe iya̱m va̱ ɓu là ka̱ apal ishi nnap idongkong wo va̱ ta̱. Ka̱kul onəm ka̱ ka̱ nza̱ atak nggo te, oza̱ ka̱ nla iya̱m ɓá̱ngɓa̱ng ka̱ apal ishi idongkong va̱ ta.>>
22 Mas gostaríamos de ouvir você dizer o que pensa, pois sabemos que, de fato, em todos os lugares falam contra essa seita à qual você pertence.
23 Oza̱ nak akul ngwan ku uBulus. Te oza̱ fa ɓa yəl ji mmatmat ji ka̱ atak va̱ uBulus ka̱ ntəm ka̱. A ɓan ká̱ ìpin har atak ga là uBulus uwa ya ka̱ nkan ìjili ìpir nnàp iponzhi Inan nzəng ka̱ nnyam nnap óza̱ ka̱ apəpal. Uza̱ ɗak ka̱ atak nnəm inok ká̱ iya̱m va̱ nnap-mpakpak Inan là ká̱ iya̱m va̱ onəm oga nka̱m nre ka̱ atak Inan ka̱ lir na o nak oza̱ a ma̱n ka̱ nnap-nlà wo ka̱ apal ishi aPonzhi-Yesu.
23 Então marcaram um dia com Paulo. Nesse dia, muitos deles foram ao lugar onde Paulo estava. Desde a manhã até a noite ele lhes anunciou e explicou a mensagem sobre o Reino de Deus . E, por meio da Lei de Moisés e dos livros dos Profetas , procurou convencê-los a respeito de Jesus.
24 Oro ka̱ ashe oza̱ ma̱n ká̱ iya̱m va̱ uza̱ là. Oro te, oza̱ na nnandər ka̱ ka̱t.
24 Alguns aceitaram as suas palavras, mas outros não creram.
25 Ndap izər wong ka̱ ishimshe oza̱. Oza̱ lyang ka̱ nva̱ngva̱ uBulus gba̱l ka̱ nla iya̱m va̱ ta̱ a. Uza̱ là pa̱, <<ARuhu-Nəna̱n là dakdak nva̱ uza̱ ka̱ là nnap ókəka yi ka̱ atak nnəm inok ka̱ uIshaya unəm uga nka̱m nre ka̱ atak Inan a.
25 Então todos foram embora, conversando entre si. Mas, antes que saíssem, Paulo ainda disse mais uma coisa: — O Espírito Santo tinha razão quando falou por meio do profeta Isaías aos antepassados de vocês.
26 <Ga atak onəm va̱ ta là óza̱
26 Pois ele disse a Isaías: “Vá e diga a esta gente: Vocês ouvirão, mas não entenderão; olharão, mas não enxergarão nada.
27 Ka̱kul igwák onəm va̱ ta̱ twat chit.
27 Pois a mente deste povo está fechada; eles taparam os ouvidos e fecharam os olhos. Se eles não tivessem feito isso, os seus olhos poderiam ver, e os seus ouvidos poderiam ouvir; a sua mente poderia entender, e eles voltariam para mim, e eu os curaria — disse Deus.”
28 Ka̱kul nva̱ ta te, n ɗom wo pa̱ o nyi pa̱ ma re nre ka̱ nnap nya nka̱mshi ngga iriri ka̱ atak Inan chit kpa ónəm va̱ oYahudi ka̱t. Oza̱ te, oza̱ i gwong achwang ka̱.>>
28 E Paulo terminou, dizendo: — Pois fiquem sabendo que Deus mandou a mensagem de salvação para os não judeus! E eles escutarão!
29 Uza̱ là nnap-nlà va̱ ta̱ wanta̱ te, oYahudi dap-zər te, oza̱ lyan.
29 [Depois que Paulo disse isso, os judeus foram embora, discutindo com violência.]
30 UBulus təm ka̱ ta yəl izun pa̱ iparəm. Uza̱ təm ka̱ nzhi va uza̱ i mwa mbwai ka̱. Uza̱ i ka̱m onəm oga mɓa atətak ka̱ nchang ìgwak.
30 Durante dois anos Paulo morou ali numa casa alugada e recebia todos os que iam vê-lo.
31 Uza̱ là nnap iponzhi Inan ónəm pa̱ zhalat zhalat ka̱ unəm ro dan na ka̱t. Uza̱ ɗyang nnap aPonzhi-Yesu Kəristi kpa.
31 Ele anunciava o Reino de Deus e ensinava a respeito do Senhor Jesus Cristo, falando com toda a coragem e liberdade.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 28, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.