Tiago 2

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Yṵ-iri, ɓaarì ká ì ɗaa law-rì ɓo tul Ŋgɛrɛmbay naari Zezu *Krisi Nzoɓ Riŋ Ɗika Luye na, ndaɗ ɓay haŋa rì naa nun nzoɓ mbḭw ya.
1 Meus irmãos, vocês não podem ter fé em nosso Senhor Jesus Cristo, o Senhor da glória, e ao mesmo tempo tratar as pessoas com parcialidade.
2 Ì kɔ, munu ká nzoɓ feziŋa mbḭw nduo gari ndṵy mgbilik mgbilik, a ɗaa ŋgama ká ndṵy zḭriri zḭriri nduo nduo-ɛ a víke zaɗ mbṵ́ kḭ ɓaarì, a nzoɓ ndeke ɗi siɗike na ɓa nzoɓ kṵku a nduo kaŋ gari a víke *hul mbṵ́ kḭ na ku nda̰w.
2 Porque, se entrar na sinagoga de vocês um homem com anéis de ouro nos dedos, vestindo roupa luxuosa, e entrar também um pobre muito malvestido,
3 A lɛ, ì ɗaa vu mbom ɓo tul nzoɓ ká nduo gari kere na í ɓaa ha̰ ni mii: «Ŋgɛrɛ, zaɗ káw ɓaarì ze ɓa kere ɗo key.» Falɛ lɛ, ì ɓaa ha̰ nzoɓ kṵku na mii: «Ɓo na, mu ɗo siya, mase mu káw siri ká zaɗ ni key.»
3 e vocês derem um tratamento especial ao que está vestido com a roupa luxuosa, dizendo: “Você, sente-se aqui no lugar de honra”, e disserem ao pobre: “Você, fique em pé” ou “Sente-se ali, abaixo do estrado dos meus pés”,
4 Zaɗka ì ɗaa munu ká sakra ɓaarì lɛ, ì naa nun nzoɓ ya zu lɛ? Ɗáa ɓay ɓo tul nzoɓ, ɓáy kér ɓay ká ndaya munu ku na wa̰a, ɗo ɓáy zaɗɛ kḭ zu lɛ?
4 será que vocês não estarão fazendo distinção entre vocês mesmos e julgando as pessoas com critérios errados?
5 Ɓaarì yṵ-iri ká mì kɔ rì ɓa nzoɓ nun-i na, ì te suku-rì í laa ɓay key na ɓáy kere! Ŋgɛrɛwṵru nan nzoɓ kṵkuri ká nzoɓri ká tusiri key kɔ ri ɓa fe ya na ɓay haŋa ri vi ɓa nzoɓri ká i ŋgɔŋ ká ɓil mbika law, í ɗo ɓil puoruo ɓe káʼa waa ɓay tul ɓari ká i hii ni na wa̰a, ì kɔ ya lɛ woo?
5 Escutem, meus amados irmãos. Por acaso Deus não escolheu os que para o mundo são pobres para serem ricos em fé e herdeiros do Reino que ele prometeu aos que o amam?
6 A roo lɛ, ɓaarì na, ì ḭ̌m nzoɓ kṵkuri! Nzoɓri ká i mgba nzaa-rì í fá̰a rì se zaɗ kúŋ sal ɓay na, ɓa ɓari nzoɓ feziŋari na ya lɛ woo!
6 No entanto, vocês desprezam os pobres. Por acaso não são os ricos que oprimem vocês e não são eles que os arrastam para os tribunais?
7 Mase, riŋ kere ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ɓo tul rì na wa̰a, ɓa ɓari kḭ ze i ɓiɛ ya lɛ?
7 Não são eles os que blasfemam o bom nome que foi invocado sobre vocês?
8 Mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii: «Mu híi kṵ-ɔ munu ká sùo-ɔ ɓo kḭ.» Zaɗka ì ɗaa vu mbom ɓo tul bol kusolke ká kal bol kusol ha̰wri na riw bele lɛ, ì ɗaa ndaɗ ɓamba kḭ zu.
8 Se vocês, de fato, observam a lei do Reino, conforme está na Escritura: “Ame o seu próximo como a si mesmo”, fazem bem.
9 Roo lɛ, zaɗka ì naa nun kḭ lɛ, ì ɗaa feya̰a, a *bol kusol na kara ɗaa ɓay ɓo tul-rì, ɓay ḭi lɛ, ì waɗ tul bol kusolke na.
9 Se, no entanto, vocês tratam as pessoas com parcialidade, cometem pecado, sendo condenados pela lei como transgressores.
10 Tusuɛke lɛ, zaɗka ì ɗaa vu mbom ɓo tul bol kusolri na ɓáy zaɗɛ, rɔɔ í ra̰w mbḭw hɔy keklek ká sakrake na lɛ, Ŋgɛrɛwṵru kɔ rì ɓa nzoɓ wáɗ bol kusolri na ku riw bele,
10 Pois quem guarda toda a lei, mas tropeça em um só ponto, se torna culpado de todos.
11 ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru ká ɓaa mii: «Mù ti ɗáa nun pie ya» na, yḭ̀i a ɓaa na rɔɓay mii: «Mù ti ika nzoɓ ya.» Ze, zaɗka mù ɗaa nun pie ya, rɔɔ mú i nzoɓ lɛ, mù waɗ bol kusol Ŋgɛrɛwṵru na.
11 Porque, aquele que disse: “Não cometa adultério”, também ordenou: “Não mate.” Ora, se você não comete adultério, porém mata, acaba sendo transgressor da lei.
12 Munu zu lɛ, ɓayri riw bele ká ì ɓaa, ɓáy feri riw bele ká ì ɗaa na, ì ɗaa munu ɓa nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru a kúŋ sal ɓay zuɔ tul-rì, ɓáy faa bol kusol ká ha̰ nzoɓri faa ɗáa fe ká rii law-ɛ na.
12 Assim, falem e vivam como pessoas que serão julgadas pela lei da liberdade.
13 Nzoɓ ká kɔ nun síe kṵ-ɛ ya, rɔɔ nam kúŋ sal ɓay vi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a kúŋ sal ɓay ɓo tul-e taŋ kɔ́kɔ nun síe ɓe. Roo lɛ, nzoɓ ká kɔ nun síe kṵ-ɛ na, nam kúŋ sal ɓay vi lɛ, fe káʼa mbika hḭɛ ha̰ ni na tiya.
13 Porque o juízo é sem misericórdia sobre quem não usou de misericórdia. A misericórdia triunfa sobre o juízo.
14 Yṵ-iri, zaɗka nzoɓ ɓaa mii, ɓeri ɗo ɓáy mbika law, rɔɔ a ɗaa fe ká kiɛ mbika lawke na ya wa̰a, kḭri mbika law ká ɗo munu ku na, kereke ɓa ḭi lɛ? Lɛɛ, mbika law ká mini na, a ya̰aŋa ni kḭ zu lɛ?
14 Meus irmãos, qual é o proveito, se alguém disser que tem fé, mas não tiver obras? Será que essa fé pode salvá-lo?
15 Munu ká yṵ ɓaarì ká ɓa wa̰ra nzoɓ, mase má̰y nzoɓ se tigbi-ɛ hɔy a kɔn sɛ ni nam ɓáy nam,
15 Se um irmão ou uma irmã estiverem com falta de roupa e necessitando do alimento diário,
16 rɔɔ nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì kɔ ni a ɓaa ha̰ ni mii: «Mba mì mba! Gari tiya, fe sṵm kara tiya nda̰w, mu se ɓáy kere ɗɛkɛkɛ,» rɔɔ í ha̰ ni fe káʼa se síeke ya na wa̰a, kereke ɗo ha̰a lɛ?
16 e um de vocês lhes disser: “Vão em paz! Tratem de se aquecer e de se alimentar bem”, mas não lhes dão o necessário para o corpo, qual é o proveito disso?
17 Mbika law na ɗo faa mbḭw munu nda̰w. Zaɗka nzoɓ ɓaa mii: «Mì ɗo ɓáy mbika law,» rɔɔ a ɗaa fe ká ɓay kíɛke mbika law ɓe na ya lɛ, ɓa mbika law ká ɗo gɔr hɔy.
17 Assim, também a fé, se não tiver obras, por si só está morta.
18 Kɔ ya lɛ, nzoɓ ha̰nɛ a ɓáa mii: «Ɓo na, mù ɓa nzoɓ ká mù ɗo ɓáy mbika law ká taŋ ɗáa fe kere, a ɓi laa lɛ, mì ɓa nzoɓ ká mì ɗaa fe kereri.» Lɛɛ, mì yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mu kíɛ mì, mina ze mbika law ɓo na ɗo taŋ ɗáa fe kereri lɛ, a ɓi laa lɛ, mì kíɛ mù mbika law ɓi ɓáy fe kere ɓiri ká mì ɗaa na.»
18 Mas alguém dirá: “Você tem fé, e eu tenho obras.” Mostre-me essa sua fé sem as obras, e eu, com as obras, lhe mostrarei a minha fé.
19 Ɓo na, mù kɔ mú ɓaa mii, Ŋgɛrɛwṵru mbḭw keklek lɛ, nda-ndaɗ! Temndayari kara i kɔ munu nda̰w, a í tɔ kpak kpak!
19 Você crê que Deus é um só? Faz muito bem! Até os demônios creem e tremem.
20 Ɓo kɔ̀kɔ nzoɓ! Wa̰a, mù hii ɓay haŋa mì kiɛ mù mii, mbika law ká taŋ ɗáa fe kereri na, ɗo ɓa fe ká gɔr hɔy lɛ?
20 Seu tolo, você quer ter certeza de que a fé sem as obras é inútil?
21 Mu kér se tul bulu naari *Abaraham na mú kɔ. Ka ɗaa mina nda̰w rɔɔ ha̰ Ŋgɛrɛwṵru kɔ ni ɓa nzoɓ ká ɗo ɓáy zaɗɛ ká nun-ɛ lɛ? Ka ɗo ɓáy zaɗɛ ká nun-ɛ ɓay tul fe káʼa ɗaa a mbike vi-e Izak ɓa *fe poy ha̰ ni na.
21 Por acaso não foi pelas obras que Abraão, o nosso pai, foi justificado, quando ofereceu o seu filho Isaque sobre o altar?
22 Mu kɔ, mbika law ɓe, ɓáy fe káʼa ɗaa na se ziŋ kḭ mbḭw hɔy ha̰ mbika law ɓe na ɔ̌rɔke ɓie a ɗǒke ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ɓay fe káʼa ɗaa na.
22 Você percebe que a fé operava juntamente com as suas obras e que foi pelas obras que a fé se consumou.
23 Ɓe mini ze, ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na ɗo ɓáy zaɗɛ. Ɓayke ɓaa mii: «Abaraham na ɗaa law-ɛ ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru, ɓe ze Ŋgɛrɛwṵru kḭ́ike fal mbika law ɓe, a kɔ́ke ni ɓa nzoɓ ká ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ,» a ɗi ni ɓa nzoɓ buɔ-ɛ.
23 E se cumpriu a Escritura, que diz: “Abraão creu em Deus, e isso lhe foi atribuído para justiça”, e ele foi chamado amigo de Deus.
24 Munu zu lɛ, ì kɔ, nzoɓ na, Ŋgɛrɛwṵru kɔ ni ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ɓay tul fe káʼa ɗaa ɓo, ɓay tul mbika law káʼa ɗǒke kḭ hɔy ya.
24 Assim, vocês percebem que uma pessoa é justificada pelas obras e não somente pela fé.
25 Ɗo faa mbḭw munu ɓa Rahaɓ ká ɓa má̰y nun pie ká mgba nzoɓ nzaapeɗri ká i ɓa Ziɓri ɓa luo-ɛ, a sɔ ri a ɗaa ri mṵu ha ri zɔl ɓáy faa kḭ. Ɓáy faa fe ɗáa ɓe ká mini key na ze, Ŋgɛrɛwṵru kɔ́ke ni ɓa má̰y ká ɗo ɓáy zaɗɛ ká nun-ɛ.
25 De igual modo, será que não foi também pelas obras que a prostituta Raabe foi justificada, quando acolheu os emissários e os fez partir por outro caminho?
26 Tusuɛke lɛ, ɔ̰mi ká tḭi saa sùo nzoɓ na, nzoɓke hu ro zu. Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, mbika law ká taŋ ɗáa fe kere na, ɓa mbika law ká hu-hu.
26 Porque, assim como o corpo sem espírito é morto, assim também a fé sem obras é morta.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.