Romanos 2
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Ɓo ká mù ɗaa ɓay ɓo tul kṵ-ɔri na wa̰a, mù ɓa ve lɛ? Zaɗka mù ɗaa ɓay ɓo tul kṵ-ɔri, rɔɔ mú ɗaa feke faa mbḭw munu ká ɓari na nda̰w lɛ, ɓo kḭ sùo-ɔ ze mù ɗaa ɓay ɓo tul-a zu. Ká pol Ŋgɛrɛwṵru na faa yá̰m sùo-ɔ tiya.
1 Talvez você pense que pode condenar esses indivíduos, mas é igual a eles e não tem desculpa! Quando diz que eles deveriam ser castigados, condena a si mesmo, porque você, que julga os outros, pratica as mesmas coisas.
2 Náa kɔ́ri nda̰w mii, Ŋgɛrɛwṵru ká ɗaa ɓay ɓo tul nzoɓ fe ɗáa munuri ku na, ka ɗaa ɓáy zaɗɛ.
2 E sabemos que Deus, em sua justiça, castigará todos que praticam tais coisas.
3 Ɓo ká mù ɗaa ɓay ɓo tul nzoɓ fe ɗáa munuri, rɔɔ mú yḭ̀i mú ɗaa faa mbḭw munu ká ɓari nda̰w na wa̰a, mù kɔ ku lɛ, ɓay Ŋgɛrɛwṵru ti mgbaka tul-a ya zu lɛ?
3 Uma vez que você julga outros por fazerem essas coisas, o que o leva a pensar que evitará o julgamento de Deus ao agir da mesma forma?
4 Mase mù ker mú ɓaa mii, fe ɗáa ɓo key na Ŋgɛrɛwṵru a ndáke buma ziŋ mù kḭ hɔy ɓay tul law kere ɓe na lɛ woo? Bawda law kere ɓe, ɓáy íki law ɓe, ɓáy law-ɛ ká fa̰a ni ɓa vaa ya na wa̰a, mù kɔ ɓa fe ká nun-a ya kḭ hɔy lɛ? Law kere Ŋgɛrɛwṵru káʼa ɗaa ha̰ mù yḭ̀i mú suo kér ɓay ɓo na wa̰a, mù kɔ munu ya hɔy lɛ woo?
4 Não percebe quanto ele é bondoso, tolerante e paciente com você? Não vê que essas manifestações da bondade de Deus visam levá-lo ao arrependimento?
5 Ɓáy faa law ŋgɔŋɔ ɓo ká mù hii ɓay súoke kér ɓay ɓo ya na, ɓe ze mù mbṵ́ke bawda hɛrɛ Ŋgɛrɛwṵru ɗo tul-a, ɓáy nam káʼa kǐɛke hɛrɛ ɓe, ɓáy kúŋ sal ɓay ɓe ká ɗo ɓáy zaɗɛ na.
5 Mas, por causa de seu coração rebelde, você se recusa a abandonar o pecado, acumulando ira sobre si mesmo. Pois o dia da ira se aproxima, quando o justo juízo de Deus se revelará.
6 Ɓil namke ku na, nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a púo ni fe ká maa ɓáy peɗ ɗáa ɓeri:
6 Ele julgará cada um de acordo com seus atos.
7 ɓari ká i geɗe tul fe ɗáa kereri ɓaŋguɔ, í nzáake faa ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka ɗaa riŋ ɗika ɓo tul-ri nda̰w, ka ɗaa mbay ɓo tul-ri nda̰w, rɔɔ a ha ri ɓa nzoɓ hu-huɗ yari nda̰w na ze, káʼa haŋa ri káw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na.
7 Dará vida eterna àqueles que, persistindo em fazer o bem, buscam glória, honra e imortalidade.
8 Roo lɛ, ɓari ká i tḭ̀i ká tul Ŋgɛrɛwṵru, í tuŋ tusuɛ ɓay, a í se fal fe ɗáa ka̰ayari ɓaŋguɔ na, Ŋgɛrɛwṵru a kíɛ ri law fá̰a ɓe ɓáy hɛrɛ ɓe ká tul-ri mbiki mbiki.
8 Mas derramará ira e indignação sobre os que vivem para si mesmos, que se recusam a obedecer à verdade e preferem entregar-se a uma vida de perversidade.
9 Namke ku na, kɔ́kɔ síe ɓáy ɗoko ɓil huɗ a ɗoko tul nzoɓri riw bele ká i ɓa nzoɓ fe ɗáa gaŋri. Ɗo ɓay tul Ziɓri pola ɗɛkrɛ, rɔɔ ɓay tul nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na ɓáy.
9 A todos que praticam o mal, ele trará aflição e calamidade: primeiro para os judeus, e também para os gentios.
10 A roo lɛ, nzoɓri riw bele ká i ɓa nzoɓ fe ɗáa kereri na, Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ri riŋ ɗika nda̰w, a ɗaa mbay ɓo tul-ri nda̰w, rɔɔ a ha ri ɗɛkɛkɛ nda̰w pi. Kaʼa ɗáa ziŋ ɓari Ziɓri pola ɗɛkrɛ, rɔɔ ɓay tul ɓari ká i ɓa Ziɓ ya na ɓáy,
10 Mas, a todos que fazem o bem, ele dará glória, honra e paz: primeiro para os judeus, e também para os gentios.
11 ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru naa nun nzoɓ mbḭw ya.
11 Pois Deus não age com favoritismo.
12 Nzoɓri riw bele ká i ɗaa feya̰a taŋ kɔ́kɔ *bol kusol *Moyze na, i zíŋ ɓíɛ ɓáy faa bol kusol na ya. A nzoɓri riw bele ká i kɔ bol kusol na kɔ, rɔɔ í ɗaa feya̰a na, Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa ɓay ɓo tul-ri ɓáy faa bol kusol na ku.
12 Assim, todos os que pecarem, mesmo não tendo a lei escrita de Deus, serão destruídos. E todos os que pecarem estando sob a lei de Deus, de acordo com essa lei serão julgados.
13 Ì kɔ, ɓa nzoɓri ká i laa bol kusol na ɓa láake hɔy ze, Ŋgɛrɛwṵru naa ɓay ká tul-ri a kɔ ri ɓa nzoɓri ká i ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ya, roo lɛ, ɓa ɓari huo-ri ká i ɗaa fe ká bol kusol hii na ze, ka kɔ ri ɓa nzoɓri ká i ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ.
13 Pois o simples ato de ouvir a lei não nos torna justos diante de Deus, mas sim a obediência à lei é que nos torna justos aos olhos dele.
14 Nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya, ká i kɔ bol kusol Moyze ya na, zaɗka ɓari kḭ i ɗaa fe ká bol kusolke hii ɓáy law-ri lɛ, fe ɗáa ɓari kiɛ mii, fe ká bol kusol hii ɓayke na i kɔ ɓáy tul-ri.
14 Até mesmo os gentios, que não têm a lei escrita, quando obedecem a ela instintivamente, mostram que conhecem a lei, mesmo não a tendo.
15 Zaɗka i ɗaa munu lɛ, fe ɗáa ɓari kiɛ mii, fe ká bol kusol hii na, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ɗo ɓil law-ri ro. Ká ɓil wa̰ra law-ri na kiɛ ɓay nasike nda̰w, a kér ɓay ɓari kara, ha̰nɛ lɛ kiɛ ri mii, fe ɗáa ɓari ɗo ɓáy zaɗɛ, a ha̰nɛ laa lɛ kiɛ ri mii, fe ɗáa ɓari ɗo ɓáy zaɗɛ ya.
15 Demonstram que a lei está gravada em seu coração, pois sua consciência e seus pensamentos os acusam ou lhes dizem que estão agindo corretamente.
16 Ɓe ze ɓa fe káʼa tḭ́i ɓáy nam ká Ŋgɛrɛwṵru a kúŋ sal ɓay ɓáy faa Zezu *Krisi zuɔ tul feri riw bele ká mṵu ɓil law nzoɓri. Ɓa ɓay ká ɗo ɓil káa Ɓay Kere ká mì kaa na.
16 Isso se confirmará no dia em que Deus julgar os segredos de cada um por meio de Cristo Jesus, de acordo com as boas-novas que anuncio.
17 Ɓo ká mù ɓa Ziɓ, ká mú ɗaa law-a ɓo tul *bol kusol *Moyze, a mú nda giri sùo-ɔ ɓay tul Ŋgɛrɛwṵru ɓo;
17 Você, que se diz judeu, se apoia na lei de Deus e se orgulha de seu relacionamento especial com ele.
18 ɓo ká mù ɓa nzoɓ kɔ́kɔ law hiiya Ŋgɛrɛwṵru, a bol kusol na kara kiɛ mù fe kere ká ɓay haŋa mù kɛlɛ;
18 Conhece a vontade de Deus: sabe o que é certo, porque foi instruído em sua lei.
19 ɓo ká mù kɔ sùo-ɔ ɓa nzoɓ ndáka faa pol ra̰wri, a mú kɔ sùo-ɔ ɓa zaɗ taŋa ɓay tul nzoɓri ká i ɗo ɓil suŋ tilo;
19 Está convencido de que é guia para os cegos e luz para os que estão perdidos na escuridão.
20 ɓo na nzoɓri ká i kɔ fe ya tuk tuk na, mù kɔ sùo-ɔ ɓa nzoɓ fére ri fe, a nzoɓri ká i ɗo munu ɓa leɗri ɓáy na, mù kɔ sùo-ɔ ɓa nzoɓ fére ri fe, ɓay ḭi lɛ, ɓáy faa bol kusol Ŋgɛrɛwṵru na, mù ɓaa mii mù kɔ feri riw bele ɓáy zaɗɛ nda̰w, a mú kɔ tusuɛ ɓay nda̰w pi:
20 Considera-se capaz de instruir os ignorantes e ensinar os caminhos de Deus às crianças. Está certo de que a lei de Deus lhe dá pleno conhecimento e verdade.
21 Nda-ndaɗ! Roo lɛ, ɓo ká mù fere nzoɓ ha̰wri fe na, ɗaa mina nda̰w rɔɔ mù fere sùo-ɔ fe ya lɛ? Ɓo ká mù ɓaa mii, nzoɓ ka ri-riiɓa ya na wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ mù yḭ̀i mú ri-riiɓa na lɛ?
21 Pois bem, se você ensina a outros, por que não ensina a si mesmo? Diz a outros que não roubem, mas você mesmo rouba?
22 Ɓo ká mù ɓaa mii, nzoɓ ɗaa nun pie ya na wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ mù yḭ̀i mú ɗaa nun pie na ɓáy lɛ? Ɓo ká mù ḭ̌m wṵru feri na wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, mù rìi ɓil hul ka̰ni ɓari, a mú fa̰a fekeri ká ɗi rɔɓay lɛ woo?
22 Afirma que é errado cometer adultério, mas você mesmo adultera? Condena a idolatria, mas rouba objetos dos templos?
23 Mù nda giri sùo-ɔ ɓay tul bol kusol Ŋgɛrɛwṵru ká mù ɗǒke, roo lɛ, mù ɓiɛ riŋ-ɛ ɓay ḭi lɛ, mù ɗaa vu mbom ɓo ɗi ya,
23 Você, que tanto se orgulha de conhecer a lei, desonra a Deus, desobedecendo à lei?
24 munu ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe ɓe mii: «Ɓay tul fe ɗáa ka̰aya ɓaarì Ziɓri na ze, nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na i tḭ̌irike Ŋgɛrɛwṵru.»
24 Não é de admirar que as Escrituras digam: “Os gentios blasfemam o nome de Deus por causa de vocês”.
25 Ɓo ká mù ɓa Ziɓ, ká mù kuŋ ŋgori ɓay kǐɛke sùo-ɔ ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru na, zaɗka mù ɗaa vu mbom ɓo tul bol kusol Moyze na lɛ, ŋgori ɓo na ɓa fe tusuɛ kḭ. Roo lɛ, zaɗka mù ɗaa vu mbom ɓo ɗi ya lɛ, ɗo munu ɓa fe ká mù kuŋ ŋgori ya ɓáy.
25 A prática judaica da circuncisão só tem valor se você obedece à lei de Deus. Mas se você, que é circuncidado, não obedece à lei de Deus, não é diferente de um gentio incircuncidado.
26 A zaɗka nzoɓ kuŋ ŋgori ya, rɔɔ a ɗaa fe ká bol kusol hii ɓayke na lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a kɔ́kɔ ni ɓa nzoɓ ká kuŋ ŋgori na nda̰w zu ya lɛ woo?
26 E, se os incircuncidados obedecerem à lei de Deus, acaso não serão também considerados circuncidados?
27 Nzoɓ ká ɗaa fe ká bol kusol hii ɓayke ɓáy zaɗɛ taŋ *kúŋ ŋgori na, fe ɗáa kere nzoɓke ku na ze a ɗáa ɓay ɓo tul-a, ɓo ká mù ɗo ɓáy bol kusol nda̰w, mú kuŋ ŋgori nda̰w, roo lɛ, mù ɗaa vu mbom ɓo ɗi ya na.
27 De fato, os gentios incircuncidados que cumprem a lei de Deus condenarão você, judeu, que é circuncidado e tem a lei de Deus, mas não obedece a ela.
28 Ì kɔ, Ziɓ taa tusuɛke na, ɓay tul naysuo-ɛ ká kɛlɛ key hɔy ya, a ŋgori taa tusuɛke kara, ɓa ha̰y ká ɗo naysuo ká kɛlɛ key ya nda̰w.
28 Pois ser judeu exteriormente ou ser circuncidado não torna ninguém judeu de fato.
29 Roo lɛ, Ziɓ taa tusuɛke na, ɓa ɓe ká Ŋgɛrɛwṵru fɛrɛ ɓil law-ɛ, a ŋgori taa tusuɛke na ɓa taa ha̰y ká Tem Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ɗo ɓil law nzoɓ, ɓo ɓa ha̰y ká i ɗaa ɗo naysuo ká kɛlɛ munu ká bol kusol ɓaa ɓayke na ya. Kḭri Ziɓ ká mini key na, Ŋgɛrɛwṵru ze pisi ni ɓo, ɓa nzoɓ ya.
29 Judeu verdadeiro é quem o é no íntimo, e circuncisão verdadeira é a do coração, feita pelo Espírito, e não pela letra da lei, recebendo assim a aprovação de Deus, e não das pessoas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.