Romanos 2
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Ɓo ká mù ɗaa ɓay ɓo tul kṵ-ɔri na wa̰a, mù ɓa ve lɛ? Zaɗka mù ɗaa ɓay ɓo tul kṵ-ɔri, rɔɔ mú ɗaa feke faa mbḭw munu ká ɓari na nda̰w lɛ, ɓo kḭ sùo-ɔ ze mù ɗaa ɓay ɓo tul-a zu. Ká pol Ŋgɛrɛwṵru na faa yá̰m sùo-ɔ tiya.
1 Meu amigo, não importa quem você seja, você não tem desculpa quando julga os outros. Pois, quando você os julga, mas faz as mesmas coisas que eles fazem, você está condenando a você mesmo.
2 Náa kɔ́ri nda̰w mii, Ŋgɛrɛwṵru ká ɗaa ɓay ɓo tul nzoɓ fe ɗáa munuri ku na, ka ɗaa ɓáy zaɗɛ.
2 Nós sabemos que Deus é justo quando condena os que fazem essas coisas.
3 Ɓo ká mù ɗaa ɓay ɓo tul nzoɓ fe ɗáa munuri, rɔɔ mú yḭ̀i mú ɗaa faa mbḭw munu ká ɓari nda̰w na wa̰a, mù kɔ ku lɛ, ɓay Ŋgɛrɛwṵru ti mgbaka tul-a ya zu lɛ?
3 Mas você, que faz as mesmas coisas que condena nos outros, será que você pensa que escapará do julgamento de Deus?
4 Mase mù ker mú ɓaa mii, fe ɗáa ɓo key na Ŋgɛrɛwṵru a ndáke buma ziŋ mù kḭ hɔy ɓay tul law kere ɓe na lɛ woo? Bawda law kere ɓe, ɓáy íki law ɓe, ɓáy law-ɛ ká fa̰a ni ɓa vaa ya na wa̰a, mù kɔ ɓa fe ká nun-a ya kḭ hɔy lɛ? Law kere Ŋgɛrɛwṵru káʼa ɗaa ha̰ mù yḭ̀i mú suo kér ɓay ɓo na wa̰a, mù kɔ munu ya hɔy lɛ woo?
4 Ou será que você despreza a grande bondade, a tolerância e a paciência de Deus? Você sabe muito bem que ele é bom e que quer fazer com que você mude de vida.
5 Ɓáy faa law ŋgɔŋɔ ɓo ká mù hii ɓay súoke kér ɓay ɓo ya na, ɓe ze mù mbṵ́ke bawda hɛrɛ Ŋgɛrɛwṵru ɗo tul-a, ɓáy nam káʼa kǐɛke hɛrɛ ɓe, ɓáy kúŋ sal ɓay ɓe ká ɗo ɓáy zaɗɛ na.
5 Mas o seu coração é duro e teimoso. Por isso você está aumentando ainda mais o castigo que vai sofrer no dia em que forem revelados a ira e os julgamentos justos de Deus,
6 Ɓil namke ku na, nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a púo ni fe ká maa ɓáy peɗ ɗáa ɓeri:
6 pois ele recompensará cada um de acordo com o que fez.
7 ɓari ká i geɗe tul fe ɗáa kereri ɓaŋguɔ, í nzáake faa ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka ɗaa riŋ ɗika ɓo tul-ri nda̰w, ka ɗaa mbay ɓo tul-ri nda̰w, rɔɔ a ha ri ɓa nzoɓ hu-huɗ yari nda̰w na ze, káʼa haŋa ri káw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na.
7 Deus dará a vida eterna às pessoas que perseveram em fazer o bem e buscam a glória , a honra e a vida imortal .
8 Roo lɛ, ɓari ká i tḭ̀i ká tul Ŋgɛrɛwṵru, í tuŋ tusuɛ ɓay, a í se fal fe ɗáa ka̰ayari ɓaŋguɔ na, Ŋgɛrɛwṵru a kíɛ ri law fá̰a ɓe ɓáy hɛrɛ ɓe ká tul-ri mbiki mbiki.
8 Mas fará cair a sua ira e o seu castigo sobre os egoístas e sobre os que rejeitam o que é justo a fim de seguir o que é mau.
9 Namke ku na, kɔ́kɔ síe ɓáy ɗoko ɓil huɗ a ɗoko tul nzoɓri riw bele ká i ɓa nzoɓ fe ɗáa gaŋri. Ɗo ɓay tul Ziɓri pola ɗɛkrɛ, rɔɔ ɓay tul nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na ɓáy.
9 Haverá sofrimentos e aflições para todos os que fazem o mal, primeiro para os judeus e também para os não judeus.
10 A roo lɛ, nzoɓri riw bele ká i ɓa nzoɓ fe ɗáa kereri na, Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ri riŋ ɗika nda̰w, a ɗaa mbay ɓo tul-ri nda̰w, rɔɔ a ha ri ɗɛkɛkɛ nda̰w pi. Kaʼa ɗáa ziŋ ɓari Ziɓri pola ɗɛkrɛ, rɔɔ ɓay tul ɓari ká i ɓa Ziɓ ya na ɓáy,
10 Mas Deus dará glória, honra e paz a todos os que fazem o bem, primeiro aos judeus e também aos não judeus.
11 ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru naa nun nzoɓ mbḭw ya.
11 Pois ele trata a todos com igualdade.
12 Nzoɓri riw bele ká i ɗaa feya̰a taŋ kɔ́kɔ *bol kusol *Moyze na, i zíŋ ɓíɛ ɓáy faa bol kusol na ya. A nzoɓri riw bele ká i kɔ bol kusol na kɔ, rɔɔ í ɗaa feya̰a na, Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa ɓay ɓo tul-ri ɓáy faa bol kusol na ku.
12 Todos aqueles que pecam sem conhecer a lei de Deus se perderão sem essa lei; mas todos aqueles que pecam conhecendo a lei serão julgados por ela.
13 Ì kɔ, ɓa nzoɓri ká i laa bol kusol na ɓa láake hɔy ze, Ŋgɛrɛwṵru naa ɓay ká tul-ri a kɔ ri ɓa nzoɓri ká i ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ya, roo lɛ, ɓa ɓari huo-ri ká i ɗaa fe ká bol kusol hii na ze, ka kɔ ri ɓa nzoɓri ká i ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ.
13 Porque as pessoas que Deus aceita não são aquelas que somente ouvem a lei, mas aquelas que fazem o que a lei manda.
14 Nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya, ká i kɔ bol kusol Moyze ya na, zaɗka ɓari kḭ i ɗaa fe ká bol kusolke hii ɓáy law-ri lɛ, fe ɗáa ɓari kiɛ mii, fe ká bol kusol hii ɓayke na i kɔ ɓáy tul-ri.
14 Os não judeus não têm a lei. Mas, quando fazem pela sua própria vontade o que a lei manda, eles são a sua própria lei, embora não tenham a lei.
15 Zaɗka i ɗaa munu lɛ, fe ɗáa ɓari kiɛ mii, fe ká bol kusol hii na, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ɗo ɓil law-ri ro. Ká ɓil wa̰ra law-ri na kiɛ ɓay nasike nda̰w, a kér ɓay ɓari kara, ha̰nɛ lɛ kiɛ ri mii, fe ɗáa ɓari ɗo ɓáy zaɗɛ, a ha̰nɛ laa lɛ kiɛ ri mii, fe ɗáa ɓari ɗo ɓáy zaɗɛ ya.
15 Eles mostram, pela sua maneira de agir, que têm a lei escrita no seu coração. A própria consciência deles mostra que isso é verdade, e os seus pensamentos, que às vezes os acusam e às vezes os defendem, também mostram isso.
16 Ɓe ze ɓa fe káʼa tḭ́i ɓáy nam ká Ŋgɛrɛwṵru a kúŋ sal ɓay ɓáy faa Zezu *Krisi zuɔ tul feri riw bele ká mṵu ɓil law nzoɓri. Ɓa ɓay ká ɗo ɓil káa Ɓay Kere ká mì kaa na.
16 E, de acordo com o evangelho que eu anuncio, assim será naquele dia em que Deus, por meio de Cristo Jesus, julgará os pensamentos secretos de todas as pessoas.
17 Ɓo ká mù ɓa Ziɓ, ká mú ɗaa law-a ɓo tul *bol kusol *Moyze, a mú nda giri sùo-ɔ ɓay tul Ŋgɛrɛwṵru ɓo;
17 O que dizer de você? Você diz que é judeu, confia na lei e se orgulha do Deus que você adora.
18 ɓo ká mù ɓa nzoɓ kɔ́kɔ law hiiya Ŋgɛrɛwṵru, a bol kusol na kara kiɛ mù fe kere ká ɓay haŋa mù kɛlɛ;
18 Você sabe o que Deus quer que você faça e aprende na lei a escolher o que é certo.
19 ɓo ká mù kɔ sùo-ɔ ɓa nzoɓ ndáka faa pol ra̰wri, a mú kɔ sùo-ɔ ɓa zaɗ taŋa ɓay tul nzoɓri ká i ɗo ɓil suŋ tilo;
19 Você tem a certeza de que é guia dos cegos, luz para os que estão na escuridão,
20 ɓo na nzoɓri ká i kɔ fe ya tuk tuk na, mù kɔ sùo-ɔ ɓa nzoɓ fére ri fe, a nzoɓri ká i ɗo munu ɓa leɗri ɓáy na, mù kɔ sùo-ɔ ɓa nzoɓ fére ri fe, ɓay ḭi lɛ, ɓáy faa bol kusol Ŋgɛrɛwṵru na, mù ɓaa mii mù kɔ feri riw bele ɓáy zaɗɛ nda̰w, a mú kɔ tusuɛ ɓay nda̰w pi:
20 orientador dos que não têm instrução e professor dos jovens. Você está certo de que encontra na lei a apresentação completa do conhecimento e da verdade.
21 Nda-ndaɗ! Roo lɛ, ɓo ká mù fere nzoɓ ha̰wri fe na, ɗaa mina nda̰w rɔɔ mù fere sùo-ɔ fe ya lɛ? Ɓo ká mù ɓaa mii, nzoɓ ka ri-riiɓa ya na wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ mù yḭ̀i mú ri-riiɓa na lɛ?
21 Você, que ensina os outros, por que é que não ensina a você mesmo? Se afirma que não se deve roubar, por que é que você mesmo rouba?
22 Ɓo ká mù ɓaa mii, nzoɓ ɗaa nun pie ya na wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ mù yḭ̀i mú ɗaa nun pie na ɓáy lɛ? Ɓo ká mù ḭ̌m wṵru feri na wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, mù rìi ɓil hul ka̰ni ɓari, a mú fa̰a fekeri ká ɗi rɔɓay lɛ woo?
22 Se você diz que não se deve cometer adultério, por que é que você mesmo comete adultério? Você odeia os ídolos, mas rouba as coisas dos templos.
23 Mù nda giri sùo-ɔ ɓay tul bol kusol Ŋgɛrɛwṵru ká mù ɗǒke, roo lɛ, mù ɓiɛ riŋ-ɛ ɓay ḭi lɛ, mù ɗaa vu mbom ɓo ɗi ya,
23 Você se orgulha de ter a lei de Deus, mas você é uma vergonha para Deus porque desobedece à sua lei.
24 munu ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe ɓe mii: «Ɓay tul fe ɗáa ka̰aya ɓaarì Ziɓri na ze, nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na i tḭ̌irike Ŋgɛrɛwṵru.»
24 Pois as Escrituras Sagradas dizem: “Os não judeus falam mal de Deus por causa de vocês, os judeus.”
25 Ɓo ká mù ɓa Ziɓ, ká mù kuŋ ŋgori ɓay kǐɛke sùo-ɔ ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru na, zaɗka mù ɗaa vu mbom ɓo tul bol kusol Moyze na lɛ, ŋgori ɓo na ɓa fe tusuɛ kḭ. Roo lɛ, zaɗka mù ɗaa vu mbom ɓo ɗi ya lɛ, ɗo munu ɓa fe ká mù kuŋ ŋgori ya ɓáy.
25 A circuncisão tem valor se você, que é judeu, obedecer à lei; porém, se não obedecer, é como se você não tivesse sido circuncidado.
26 A zaɗka nzoɓ kuŋ ŋgori ya, rɔɔ a ɗaa fe ká bol kusol hii ɓayke na lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a kɔ́kɔ ni ɓa nzoɓ ká kuŋ ŋgori na nda̰w zu ya lɛ woo?
26 E, se um homem que não foi circuncidado obedecer aos mandamentos da lei, Deus o tratará como se ele fosse circuncidado.
27 Nzoɓ ká ɗaa fe ká bol kusol hii ɓayke ɓáy zaɗɛ taŋ *kúŋ ŋgori na, fe ɗáa kere nzoɓke ku na ze a ɗáa ɓay ɓo tul-a, ɓo ká mù ɗo ɓáy bol kusol nda̰w, mú kuŋ ŋgori nda̰w, roo lɛ, mù ɗaa vu mbom ɓo ɗi ya na.
27 Assim vocês, judeus, serão condenados pelos não judeus, pois vocês desobedecem à lei apesar de terem essa lei escrita e de serem circuncidados, enquanto que os não judeus obedecem à lei, embora não sejam circuncidados.
28 Ì kɔ, Ziɓ taa tusuɛke na, ɓay tul naysuo-ɛ ká kɛlɛ key hɔy ya, a ŋgori taa tusuɛke kara, ɓa ha̰y ká ɗo naysuo ká kɛlɛ key ya nda̰w.
28 Portanto, eu pergunto: quem é judeu de fato e circuncidado de verdade? É claro que não é aquele que é judeu somente por fora e circuncidado só no corpo.
29 Roo lɛ, Ziɓ taa tusuɛke na, ɓa ɓe ká Ŋgɛrɛwṵru fɛrɛ ɓil law-ɛ, a ŋgori taa tusuɛke na ɓa taa ha̰y ká Tem Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ɗo ɓil law nzoɓ, ɓo ɓa ha̰y ká i ɗaa ɗo naysuo ká kɛlɛ munu ká bol kusol ɓaa ɓayke na ya. Kḭri Ziɓ ká mini key na, Ŋgɛrɛwṵru ze pisi ni ɓo, ɓa nzoɓ ya.
29 Pelo contrário, o verdadeiro judeu é aquele que é judeu por dentro, aquele que tem o coração circuncidado; e isso é uma coisa que o Espírito de Deus faz e que a lei escrita não pode fazer. E o louvor que essa pessoa recebe não vem de seres humanos, mas vem de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.