Romanos 13
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC
1 Nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, ka ɗaa vu mbom ɓo tul nzoɓ rewpuori, ɓay ḭi lɛ, rewpuo ha̰a ha̰a kara uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru. Ɓari ká i kaw tul puori na, ɓa ɓe kḭ ze ka ɗaa ri kaw tul kariŋgaw mbay.
1 Cada qual seja submisso às autoridades constituídas, porque não há autoridade que não venha de Deus; as que existem foram instituídas por Deus.
2 Ɓe mini ze, nzoɓ ká tuŋ ri ŋgereŋ lɛ, ka nda puu ɓay feri ká Ŋgɛrɛwṵru mbi nzi-ɛ ká ɗi na zu. A nzoɓri ká i nda puu ɓayke na, ɓa ɓari kḭ sùo-ri ze i a̰n ɓay ɓo tul-ri.
2 Assim, aquele que resiste à autoridade, opõe-se à ordem estabelecida por Deus; e os que a ela se opõem, atraem sobre si a condenação.
3 Tusuɛke lɛ, nzoɓri ká i ɗaa fe kere na, i ti ɗáa hḭɛ nzoɓ rewpuori ya, roo lɛ, ɓari ká i ɗaa fe ka̰aya ze i hḭ́ɛ ri. Wa̰a, mù hii ɓay haŋa hḭɛ nzoɓ rewpuori mgba mù ya lɛ? Munu zu lɛ, mu ɗaa fe kere, ɓo ha ri písi mù ká ɗi,
3 Em verdade, as autoridades inspiram temor, não porém a quem pratica o bem, e sim a quem faz o mal! Queres não ter o que temer a autoridade? Faze o bem e terás o seu louvor.
4 ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru ɗaa peɗke zuɔ nduo-ri ɓay haŋa ri sɔ́ke mù ha̰ mù ɗaa fe kere. Ze ɓo, zaɗka mù ɗaa fe ka̰aya laa lɛ, mu ha̰ hḭɛ ka mgba mù, ɓay ḭi lɛ, hṵrusuo ká Ŋgɛrɛwṵru ha ri na ɗo ɓay haŋa ri ɗáake fe sɛkɛ ziŋ nzoɓ fe ɗáa ka̰aya. I ɗaa peɗke na munu ɓay kíɛke hɛrɛ Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓ fe ɗáa ka̰ayari.
4 Porque ela é instrumento de Deus para teu bem. Mas, se fizeres o mal, teme, porque não é sem razão que leva a espada: é ministro de Deus, para fazer justiça e para exercer a ira contra aquele que pratica o mal.
5 Sa̰wke mini ze, ndaɗ ɓay ɗáa vu mbom ɓo tul nzoɓ rewpuori. Mu ɗaa munu ɓay ɗúuke hɛrɛ Ŋgɛrɛwṵru hɔy ya, roo lɛ, mu ɗaa ɓáy faa kér ɓay ɓo ká ɓil law-a kḭ nda̰w rɔ!
5 Portanto, é necessário submeter-se, não somente por temor do castigo, mas também por dever de consciência.
6 Sa̰wke mini nda̰w ze, i púoke larimbuo, ɓay ḭi lɛ, ɓari ká i ɓa nzoɓ rewpuori ká i ha rì puo larimbuo na, ɓa peɗ ká Ŋgɛrɛwṵru kḭ ɗaa zuɔ nduo-ri ɓay haŋa ri ɗaa ɓáy faake.
6 É também por essa razão que pagais os impostos, pois os magistrados são ministros de Deus, quando exercem pontualmente esse ofício.
7 Feri riw bele ká ɗo ɓay haŋa rì puo nzoɓri na, ì puo ri: ì puo larimbuo ha̰ nzoɓ mbṵ́ larimbuori, a í puo tul feri ká i tuu ha rì na kara nda̰w pi. Nzoɓ ká ɗo nun hḭ́ɛ ni lɛ, ì hḭ́ɛ ni; a nzoɓ ká ɗo nun ɗáa mbay ɓo tul-e laa lɛ, ì ɗaa mbay ɓo tul-e.
7 Pagai a cada um o que lhe compete: o imposto, a quem deveis o imposto; o tributo, a quem deveis o tributo; o temor e o respeito, a quem deveis o temor e o respeito.
8 Ì ha̰ mbɔl nzoɓ mbḭw kara ka ɗo tul-rì ya. Roo lɛ, mbɔl mgbaka ini ziŋ kḭ ze ka ɗo tul-rì ɓaŋguɔ. Nzoɓ ká hii yṵ-ɛri lɛ, ka ɗaa feri riw bele ká *bol kusol hii ɓayke na ɓáy zaɗɛ.
8 A ninguém fiqueis devendo coisa alguma, a não ser o amor recíproco; porque aquele que ama o seu próximo cumpriu toda a lei.
9 Tusuɛke lɛ, bol kusolri ká mii: mù ti ɗáa nun pie ya, mù ti ika nzoɓ ya, mù ti ri-riiɓa ya, mù ti kɔ́kɔ nun fe ya, rɔɔ ɓáy bol kusol ha̰wri riw bele na, mbṵ tul-e mbḭw hɔy ká ɓil bol kusol ká ɓaa mii: «Mu híi kṵ-ɔ munu ká sùo-ɔ ɓo kḭ.»
9 Pois os preceitos: Não cometerás adultério, não matarás, não furtarás, não cobiçarás, e ainda outros mandamentos que existam, eles se resumem nestas palavras: Amarás o teu próximo como a ti mesmo.
10 Nzoɓ ká hii kṵ-ɛ na, ka ti ɗáa fe sɛkɛ ziŋ ni ya. Ɓe ze, híi kṵ-ɔ na ɓa ɗáa feri riw bele ká bol kusol hii ɓayke ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm.
10 A caridade não pratica o mal contra o próximo. Portanto, a caridade é o pleno cumprimento da lei.
11 Ɓil namri ká náa kawri ɗi timbɛɗɛ key na, ndaɗ ɓay haŋa náa kɔ́ri ɓáy kere nda̰w rɔ! Ɓa nam túma saa tul nam ro, ɓay ḭi lɛ, nam ká Ŋgɛrɛwṵru a yá̰aŋake naari ŋgiɗ bele na, tɔ̀ŋ ɗi munu ɓa nam ká náa mbíkeri law naari na ku mbǎa ro.
11 Isso é tanto mais importante porque sabeis em que tempo vivemos. Já é hora de despertardes do sono. A salvação está mais perto do que quando abraçamos a fé.
12 Suŋ tilo na ɗo ɗi ya ɓay zékre, a ha̰ zaɗ taŋa laa ro ze ɗo táŋ. Munu zu lɛ, náa pɔ́ŋri fe ɗáa ka̰aya ká ɓil suŋ tilo na riw bele ɓa fal, a náa fá̰ari fe remri ka zúɔ sùo naari, a náa rúkeri ruy ká ɓil zaɗ taŋa.
12 A noite vai adiantada, e o dia vem chegando. Despojemo-nos das obras das trevas e vistamo-nos das armas da luz.
13 Náa ɗáari fe ká ɗo ɓáy zaɗɛ munu ká nzoɓri ɗáake fe ká ɓisie. Náa nzɛ́ri ɓáy sùo naari ká tul ɗáa kɔn fe ka̰aya ɓáy koy him, ɗáa fe ḭ̌mri ɓáy fe ɗáa sahoy nda̰w, rɔɔ rɔɗ kḭ ɓáy ɗáa sere nda̰w pi.
13 Comportemo-nos honestamente, como em pleno dia: nada de orgias, nada de bebedeira; nada de desonestidades nem dissoluções; nada de contendas, nada de ciúmes.
14 Ì ha̰ Ŋgɛrɛmbay Zezu *Krisi ze ka re mbay ká tul-rì, a í pɔ́ŋ faa ha̰ kɔn naysuo kúɔ rì ha rì ɗaa fe ká law-ɛ hii na mbǎa.
14 Ao contrário, revesti-vos do Senhor Jesus Cristo e não façais caso da carne nem lhe satisfaçais aos apetites.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.